Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/7/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Ireny Dobňákovej a JUDr. Milana Šebeňa v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, proti žalovaným: 1/H. Y., nar. XX.X.XXXX, 2/L. F., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom F., R. č. X, o zaplatenie 311,29 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok zo dňa 29.11.2012, č. k. -56, zhodou hlasov členov senátu takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovaným domáhal zaplatenia sumy 311,29 eur (9.378,- Sk) titulom splnenia povinnosti z úverovej zmluvy zo dňa 29.11.2000.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že na základe žaloby doručenej súdu 6.11.2003 bol vo veci vydaný platobný rozkaz, proti ktorému bol podaný odpor, v ktorom žalovaní namietali aj to, že povinnosť z úverovej zmluvy predčasne splnili s následkom nenavyšovania úveru. Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že žalobca so žalovaným 1. rade dňa 29.11.2000 uzavrel úverovú zmluvu za účelom financovania zakúpeného prístroja svetelnej terapie bio-V. Predajnú cenu 25.990,- Sk za uvedený prístroj žalovaný čiastočne zaplatil hotovostnou platbou vo výške 5.198,- Sk. Zostatok kúpnej ceny vo výške 20.792,- Sk zaplatil žalovaný z prostriedkov úveru poskytnutého mu žalobcom. Úver mal žalovaný zaplatiť v 24. mesačných splátkach po 1.250,- Sk počnúc mesiacom december 2000. Túto povinnosť žalovaní aj podľa hlavy 5 úverových zmluvných podmienok žalobcu splnili, o čom svedčí trvalý príkaz na úhradu z ich účtu. Zaplatili 14 mesačných splátok po 1.250,- Sk a listom z 5.2.2002 bolo žalobcovi oznámené predčasné splatenie úveru. 22.2.2002 zaplatili zostatok úverovej sumy vo výške 3.292,- Sk. Aj táto posledná platba bola riadne identifikovateľná, pretože je označená aj variabilným symbolom, ktorý je uvedený na výpise z účtu. Každá jednotlivá splátka vo výške 1.250,- Sk sa skladala z istiny, z úroku a z poistného. Po zrátaní všetkých plnení, ktoré žalovaní poskytli je zrejmé, že bola zaplatená celá kúpna cena a aj poskytnutý úver a to už dňom 22.2.2002. Za takéhoto stavu súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby. Zdôraznil aj to, že žalovaná v 2. rade síce nebola účastníčkou zmluvy, ale úkon manžela zaväzoval aj ju.

Súčasne súd prvého stupňa rozhodol, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. Toto odôvodnil aplikáciou ust. . Poukázal aj na to, že žalovaný v 1. rade je na čiastočnom invalidnom dôchodku s výškou dôchodku 290,- eur a žalovaná v 2. rade je nezamestnaná bez príjmu.

Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Vytýka súdu prvého stupňa, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasí s tým, že poskytnutý úver bol už uhradený dňom 22.2.2002. Z úverovej zmluvy vyplynulo, že predajná cena tovaru bola 25.990,- Sk, žalovaný v 1. rade zaplatil predajcovi 5.198,- Sk a zvyšnú časť kúpnej ceny zaplatil z poskytnutého úveru od žalobcu. Tento úver mal žalovaný v 1. rade zaplatiť v 24 mesačných splátkach po 1.250,- Sk. Žalovaná suma vo výške 311,29 eur pozostáva z čiastočne nezaplatenej 17. splátky vo výške 15,2 eur a z nezaplatených 18. až 24. splátky v celkovej výške 290,43 eur i z nezaplatenej zmluvnej pokuty 5,64 eur. Súd prvého stupňa podľa názoru odvolateľa nedal v dôvodoch rozhodnutia odpoveď, prečo nepriznal žalobcovi zmluvne dohodnutý úrok. Predmetom plnenia z úverovej zmluvy bola peňažná suma predstavujúca výšku poskytnutého úveru i výšku dohodnutých zmluvných úrokov. Prostredníctvom úverovej zmluvy v zmysle § 497 a nasl. Obch. zák. vznikol odplatný záväzkový vzťah. Odplatou boli úroky, ktoré boli započítané v mesačných splátkach. Žalovanému výška dohodnutého úroku musela byť zrejmá z údajov uvedených na lícnej strane úverovej zmluvy. Bolo ju možné zistiť takým spôsobom, že od súčinu výšky mesačnej splátky a počtu mesačných splátok by sa odpočítala výška úveru. Žalobca sa so žalovaným v úverovej zmluve ani v zmluvných podmienkach nedohodli v zmysle zmluvnej voľnosti na tom, že ak žalovaný splatí úver do určitého časového úseku, bude sa poskytnutý úver považovať za bezúročný. Úverové zmluvné podmienky neobsahovali žiadne dojednanie o bezúročnom období, ktoré by umožňovali v prípade predčasného splatenia splatiť poskytnutý úver bez dohodnutého navýšenia. Navrhuje preto, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

Žalovaní vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedli, že pani U. D., ktorá v mene žalobcu informovala žalovaných na predvádzacej akcii o podmienkach poskytnutia úveru, ich ubezpečila o tom, že pri predčasnom splatení úveru sa úver nebude navyšovať. Svoje tvrdenia opierala o podmienky úverovej zmluvy, konkrétne hlavu 8 § 1. V tomto ustanovení nie je okrem povinnosti podať správu o predčasnom splatení úveru iná podmienka. Nie je tam zmienka o úrokoch a žalovaní nemali dôvod pochybovať o tom, že ubezpečenia osoby konajúcej v mene žalobcu nie sú pravdivé. Ak má klient splatiť úver predčasne, musí z toho profitovať, inak by to nemalo zmysel, ak by mal platiť aj úroky. Pri viacerých telefonátov s učtárňou žalobcu im zamestnankyňa žalobcu potvrdila, že uzavreté zmluvy neboli v poriadku, a že už majú aj nové zmluvy. Oni sa riadili podľa podmienok úverovej zmluvy, ktorú obdržali. Ak by ich pani D. vedome informovala nepravdivo a s úmyslom ich podviesť, potom by bolo lepšie, ak by si žalobca vymáhal predmetnú čiastku od nej. Oni postupovali podľa úverovej zmluvy a podľa ubezpečení, ktoré pri uzatváraní im boli oznámené, preto podľa ich názoru už nemajú povinnosť splniť viac žalobcovi.

Na prejednanie podaného odvolania odvolací súd nariadil podľa pojednávanie. V súvislosti s tým doručil žalobcovi aj výzvu zo dňa 17.9.2013, aby sa vyjadril k možnému použitiu:

a) ust. , , o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy (29.11.2000)

b) ust. § 3, § 37, § 39 Obč. zák. v nadväznosti na absenciu údaju o výške úrokov z úveru v zmluve o úvere i na „primeranosť“ požadovanej odplaty za poskytnutie úveru

c) ust. § 145 ods. 1 Obč. zák. a stanoviska z judikatúry (Zborník IV., s. 495 - 496) ak zmluvu uzavrel podľa jej písomného obsahu len žalovaný v 1. rade

d) ust. § 879f ods. 3, 4 Obč. zák. a ust. § 52 a nasl. Obč. zák. účinných od 1.4.2004

e) ust. § 503 ods. 3 veta druhá Obch. zák. v súvislosti s tým, či pri absencii údaju o úrokovej miere je vôbec možné vyčíslenie nároku pri predčasnom splatení úveru.

V odpovedi na uvedenú výzvu žalobca oznámil odvolaciemu súdu, že posudzovanie dodržiavania ustanovení , , účinného v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy neprináleží súdnej moci. Žalobca je však presvedčený, že žiadnym spôsobom neporušil citované ustanovenia Zákona o ochrane spotrebiteľa. Úverová zmluva uzavretá dňa 29.1.2000 bola uzavretá v čase, keď v slovenskom právnom poriadku nebol platný žiadny osobitný predpis, ktorý by určoval podstatné náležitosti spotrebiteľských úverových zmlúv. Za takéhoto stavu je potrebné na posudzovanie predmetnej zmluvy aplikovať príslušné ustanovenia Obch. zák.. Z lícnej strany úverovej zmluvy je zrejmé, že bol poskytnutý úver vo výške 20.792,- Sk, ktorý bolo potrebné zaplatiť v 24 mesačných splátkach po 1.250,- Sk. Úrok tak bol dojednaný vo výške 9.208,- Sk. Ustanovenia neukladajú povinnosť, aby bol úrok vyčíslený percentuálne. Rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi je potrebné posudzovať v každom prípade individuálne s prihliadnutím na konkrétne okolnosti konania účastníkov v príslušnom období i na ich vtedajšie postavenie. Ustanovenie Obch. zák. ustanovovalo povinnosť dlžníka platiť od doby poskytnutia prostriedkov veriteľovi úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške stanovenej zákonom. Úrok je cenou úveru. U úroku je potrebné rozlišovať základnú úrokovú sadzbu a tzv. maržu, t. j. prirážku nad základnú úrokovú sadzbu. Podľa žalobcu nie je však možné porovnávať úvery poskytované bankami a nebankovými subjektmi. Dáva do pozornosti predovšetkým to, že u nebankových subjektov ide o poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, ktoré si musia tieto subjekty za nemalé úroky požičiavať u bánk a ďalších finančných inštitúcii. Je to spojené s vyššou mierou rizika, s vyššími nákladmi na získanie finančných zdrojov. Podmienky bánk a nebankových subjektov sú preto diametrálne odlišné. Predmetná úverová zmluva nebola uzavretá ani v rozpore so zákonom ani zákon neobchádzala a nebola ani uzavretá v rozpore s dobrými mravmi. Podľa žalobcu nie je možné ustanovenia , a ust. nasl. Obč. zák. účinných od 1.4.2004 aplikovať na predmetný záväzkový vzťah, pretože uzavretá zmluva bola uzavretá už 29.11.2000 a posledná splátka bola splatná už dňa 20.11.2002. Aj žaloba bola podaná na súd ešte pred 1.4.2004. Aplikáciou uvedených ustanovení na záväzkový vzťah by išlo o retroaktivitu, ktorá je v právnom štáte neprípustná. Z údajov uvedených v úverovej zmluve je možné tiež určiť úrok v podobe úrokovej miery. Celková suma, ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť za poskytnutie úveru bola 995,93 eur. Úrok vyjadrený percentuálne na celý úver je 43,54 % za dva roky. Ročná úroková miera je 21,77 % p. a..

Nariadeného odvolacieho pojednávania sa žalobca ani žalovaní nezúčastnili, hoci boli riadne na toto pojednávanie predvolaní. Aj žalobca aj žalovaní žiadali prejednať vec v ich neprítomnosti a svoju neúčasť žiadali ospravedlniť. Odvolací súd preto pri aplikácii ust. a dospel k záveru, že je možné prejednať vec aj v neprítomnosti účastníkov konania. Ust. totiž dáva súdu možnosť, aby v konaní pokračoval, aj keď sú účastníci nečinní. Možnosť zúčastniť sa na súdnom pojednávaní je právom každého účastníka a záleží výlučne na ňom, či tohto práva využije alebo nie. Tak ako je už uvedené vyššie účastníci sa ospravedlnili z neúčasti na pojednávaní a súhlasili s tým, aby súd pojednával a rozhodol v ich neprítomnosti.

Na nariadenom odvolacom pojednávaní odvolací súd zopakoval dokazovanie ( ) prečítaním úverovej zmluvy z 29.11.2000, úverových zmluvných podmienok spoločnosti žalobcu i splátkového kalendára a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia i konania, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. , dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu či zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Bez akýchkoľvek pochybností úverovú zmluvu dňa 29.11.2000 uzatvorili žalobca a žalovaný v 1. rade. Z obsahu listiny o úverovej zmluve, tak ako je obsahom spisu na č. l. 5 a 6 nevyplýva, že by účastníčkou úverovej zmluva bola aj žalovaná v 2. rade. Žalobca nereagoval na výzvu odvolacieho súdu na možné použitie ustanovení § 145 ods. 1 Obč. zák. i k tomu prislúchajúcu judikatúru ešte bývalého Najvyššieho súdu podľa rozsudku z 21.12.1973 sp. zn. tak ako je uvedená v Zborníku IV. na s. 495 - 496. Úverovú zmluvu uzatváral len jeden z manželov. Na platnosť takéhoto právneho úkonu nie je potrebný súhlas druhého manžela podľa ust. § 145 ods. 1 Obč. zák. Z takejto zmluvy je však zaviazaný len ten z manželov, ktorý ju ako dlžník uzavrel. Za takéhoto stavu, ak žalovaná úverovú zmluvu nepodpísala a neuzavrela, nesvedčí jej ani vecná pasívna legitimácia v konaní. Vo vzťahu k nej je preto rozhodnutie súdu prvého stupňa bez ďalšieho správne, ak žaloba proti nej bola zamietnutá.

Predmetná úverová zmluva s odkazom na úverové zmluvné podmienky podľa názoru odvolacieho súdu spĺňa všetky náležitosti typovej zmluvy podľa ust. v znení do 24.11.2004, t.j. do účinnosti novely tohto . Uvedené ustanovenie označeného zákona upravovalo tzv. typové zmluvy. Podľa a ods. 2 cit. zák. v znení do 24.11.2004 typová zmluva nesmie obsahovať

a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä:

1) podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby,

2) podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu

b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

Už uvedená právna norma vychádzala z potreby spotrebiteľskej ochrany, ktorej postulátom je to, že spotrebiteľ sa ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom a to s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s prihliadnutím na väčšiu profesionálnu skúsenosť poskytovateľa služby (v danej veci rozumej úveru), lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Právna úprava týkajúca sa ochrany práv spotrebiteľov je vedená snahou, aby sa cestou práva vyrovnala táto faktická nerovnosť a to formou obmedzenia autonómie vôle. Aj keď všeobecne v rámci oblasti záväzkových vzťahov je relevantný význam autonómie vôle, práve vo vzťahu, kde ako jedna strana vystupuje spotrebiteľ, nemôže mať ochrana autonómie vôle absolútny význam. Režim spotrebiteľských zmlúv bol výslovne do účinnou od 1.4.2004. Jej cieľom bolo zabezpečiť harmonizáciu Slovenského zmluvného práva s Európskym spotrebiteľským právom najmä s jeho Smernicou Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Interpretačné pravidlá, ktoré z tejto Smernice vyplývajú sú výkladovými pravidlami, ktoré je potrebné použiť aj na aplikáciu vnútroštátneho práva. Z Nálezu Ústavného súdu ČR zo dňa 15.6.2009 vyplýva okrem iného aj záver poukazujúci na to, že všeobecné súdy by mali nachádzať taký výklad ustanovení v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľa s poskytovateľom služby spotrebiteľovi, ktorý by reflektoval tiež obsah a účel európskej ochrany spotrebiteľa obsiahnutej v príslušných Smerniciach, hoci by v okamžiku vzniku daného zmluvného vzťahu neexistovala v Českom právnom poriadku výslovná úprava implementujúca tieto Smernice a Česká republika nebola členom EÚ. Odvolací súd je toho názoru, že aj vzhľadom na blízkosť právnych úprav v Slovenskej republike a v Českej republike nie je vylúčené, ba skôr naopak, je potrebné takýto názor akceptovať aj na právne vzťahy, ktoré boli založené v Slovenskej republike pred vstupom SR do EÚ. Napokon Slovenský právny poriadok v novele Obč. v ust. , Obč. zák. určil podmienky, za ktorých sa spotrebiteľské zmluvy uzavreté do 1.4.2004 mali dať do súladu s požiadavkami a cieľmi EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. To platí aj čo do povinnosti odstrániť zo spotrebiteľských zmlúv neprijateľné zmluvné podmienky so sankciou ich neplatnosti po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona ( Obč. zák.).

Odvolací súd nemá najmenšie pochybnosti v tom, že predmetná úverová zmluva z 29.11.2000 založila spotrebiteľský vzťah medzi poskytovateľom úveru (žalobcom) a žalovaným 1/. Ide o typovú zmluvu v zmysle ust. v znení do 24.11.2004. V rámci ochrany spotrebiteľa pred nespravodlivými úverovými podmienkami a s cieľom umožniť spotrebiteľovi dozvedieť sa o všetkých podmienkach budúceho výkonu podpísanej zmluvy už čl. vyžadoval, aby mal dlžník pri uzavretí zmluvy k dispozícii všetky informácie, ktoré môžu mať vplyv na rozsah jeho záväzku. Predmetná listina o úverovej zmluve z 29.11.2000 neobsahuje konkrétny údaj o úrokovej sadzbe. Obsahuje len kapitalizovanú sumu, ktorú má dlžník zaplatiť veriteľovi v súvislosti s vrátením poskytnutých finančných prostriedkov. Každopádne pri poskytnutom úvere 20.792,- Sk bol dohodnutý záväzok vrátiť žalobcovi sumu 30.000,- Sk (24 x 1.250). Zmluva nemá úpravu o tom, ako sa cena úveru bude meniť

v súvislosti s predčasným zaplatením poskytnutého úveru. Žalobca sa snažil tento nedostatok tejto zmluvy objasniť odvolaciemu súdu tým, že prepočítaval percentuálne to, čo by mal žalovaný zaplatiť, keby bol riadne plnil povinnosti z úverovej zmluvy. Neprihliada na to, aká by bola cena úveru (úroky) pri predčasnom zaplatení úveru. Takéto podmienky neobsahujú ani úverové zmluvné podmienky, ktoré žalobca pripojil k žalobe. Spotrebiteľ nemal teda pri uzatváraní zmluvy informáciu o celkových nákladoch úveru s vyjadrením úrokovej sadzby úveru, ktorú žalobca od neho bude požadovať. Žalobca teraz v podanom odvolaní okrem úroku spomína aj zmluvnú pokutu, pričom z prehľadu o splátkach by malo časť splátok tvoriť tzv. poistné.

„Možnosti“, na ktoré poukazuje odvolateľ v odpovedi na výzvu odvolacieho súdu, týkajúce sa určenia úroku v podobe úrokovej miery, sú podľa názoru odvolacieho súdu nie tým, čo by malo obsahovať zmluvné dojednanie, v ktorom je zmluvnou stranou spotrebiteľ tak, aby sa vedel orientovať aj v zmluvných povinnostiach, ktoré pre neho vyplynuli z uzavretej zmluvy. Ak žalobca ako dodávateľ úveru vypracoval typovú zmluvu s absenciou úrokovej sadzby a bez toho, aby sa cena úveru nehodnotila ako neprimeraná sankcia proti dlžníkovi aj v prípade predčasného splatenia úveru, je podľa názoru odvolacieho súdu takýto postup dodávateľa úveru pri uzatvorení zmluvy nekalou obchodnou praktikou, na ktorú treba brať zreteľ, ktorá je konaním v rozpore s dobrými mravmi, a preto podľa Obč. zák. aj neplatné. Dojednanie kapitalizovanej sumy ako ceny úveru bez prihliadnutia na predčasné splatenie úveru zakladá značný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, preto odvolací súd aj pri aplikácii s v spojení s ust. a Obč. zák. dospel k záveru o neplatnosti tej časti zmluvy, ktorá by sa mala týkať ceny poskytnutia úveru. Ak žalovaný v 1. rade vrátil žalobcovi plnenie, ktoré dostal a je neplatné dohodnutie ceny úveru, potom za takéhoto stavu súd prvého stupňa správne žalobný návrh žiadajúci zaplatenie sumy 311,29 eur zamietol.

Z týchto dôvodov aj pri aplikácii ustanovení, ktoré odvolací súd dal na vedomie žalobcovi vo výzve zo 17.9.2013, rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa potvrdil.

V odvolacom konaní bol žalobca neúspešný. Žalovaní si nárok na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili, preto odvolací súd podľa , a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.