Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/40/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Františka Moznera a sudcov JUDr. Martiny Zeleňakovej a JUDr. Petra Farkaša na verejnom zasadnutí konanom 24. októbra 2013 v Prešove takto

rozhodol:

Podľa , na podklade odvolania prokurátora zrušuje rozsudok Okresného súdu Humenné z 30. apríla 2012, sp. zn. v celom rozsahu.

Na základe

obž. E. R., nar. X. M. XXXX v U., trvale bytom K. č. XXX, okr. U.,

uznáva vinným, že

27. februára 2008 v čase asi o 12:30 hod. na ceste II. triedy medzi obcami K. a R. U., pred križovatkou s cestou vedúcou do obce S., zastavil svoje osobné motorové vozidlo pred L. Z., ktorý na lane - vôdzke viedol koňa patriaceho jeho otcovi H. Z., ktorého predtým bez dovolenia obžalovaného zobrali z elektrického ohradníka obžalovaného v obci K., vystúpil z vozidla s mačetou v ruke, šiel smerom k L. Z., zahnal sa mačetou, kde tento pustil lano a utiekol preč, následne obžalovaný otočil koňa a hnal ho späť smerom do obce K., pričom H. Z., ktorý predtým šiel za koňom na invalidnom vozíku, chcel tohto roztiahnutými rukami zastaviť a vtedy k nemu pristúpil obžalovaný a priložil mu mačetu k tvári, pričom poškodený sa na invalidnom vozíku odsunul a bol zasiahnutý na tvári a krku, čím mu boli spôsobené povrchové odreniny v oblasti ľavého líca veľkosti 2 cm a v oblasti ľavej strany krku veľkosti 4 cm s dobou liečenia dva dni,

teda

- proti inému použil hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci,

čím spáchal

- zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona a

za to mu ukladá

podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona v spojení s § 39 ods. 1 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu na 18 (osemnásť) mesiacov.

odôvodnenie:

Okresný súd Humenné rozsudkom z 30. apríla 2012 sp. zn. uznal obž. E. R. vinným z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Tr. zákona v spojení s § 138 písm. a) Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že dňa 27. februára 2008 v čase okolo 12:30 hod. na ceste II. triedy medzi obcami K. a R. U., pred križovatkou s cestou vedúcou do obce S., zastavil svoje osobné motorové vozidlo pred L. Z., ktorý na lane - vôdzke viedol koňa patriaceho jeho otcovi H. Z., ktorého predtým bez dovolenia obžalovaného zobrali z elektrického ohradníka obžalovaného v obci K., vystúpil z vozidla s mačetou v ruke, šiel smerom k nemu a zahnal sa mačetou, kde L. Z. pustil lano a utiekol preč, obžalovaný následne koňa otočil a hnal ho späť smerom do obce K., kde koňa chcel roztiahnutými rukami zastaviť H. Z., ktorý predtým išiel za koňom na invalidnom vozíku a nato pristúpil k nemu a rozohnal sa na neho mačetou, pričom H. Z. na invalidnom vozíku sa odsunul a mačetou bol zasiahnutý na tvári a krku, čím mu bola spôsobená odrenina v oblasti krku veľkosti asi 4 cm s predpokladanou dobou liečenia 2 dni, následne nasadol do motorového vozidla a išiel za koňom, ktorého doviedol až k svojmu domu, pričom dňa 27. februára 2008 o 21:00 hod. koňa vydal polícii.

Za to mu okresný súd uložil podľa § 364 ods. 2 Tr. zákona v spojení s § 34 ods. 6, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, prihliadajúc na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. j) Tr. zákona a neprítomnosť priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 Tr. zákona a za použitia § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona peňažný trest tristo eur. Súčasne pre prípad, žeby výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, mu určil náhradný trest odňatia slobody na osem mesiacov.

Proti tomuto rozsudku, ktorý bol jednotlivým stranám trestného konania oprávneným podať proti nemu odvolanie oznámený 30. apríla 2012 vyhlásením v ich prítomnosti, podal prokurátor príslušnej okresnej prokuratúry 7. mája 2012 odvolanie v neprospech obžalovaného, rozsah ktorého vymedzil tak, že toto smeruje proti výrokom o vine a treste.

V dodatočne predložených dôvodoch v podstate namieta, že okresný súd po vyhodnotení vykonaných dôkazov dospel k nesprávnemu záveru, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Tr. zákona a podľa odvolateľa zároveň pochybil, keď mu uložil peňažný trest vo výmere tristo eur. Vyslovil pritom názor, že konanie obžalovaného malo byť kvalifikované ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) c) Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona v súbehu so zločinom lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c), d), e) Tr. zákona.

Má za to, že obžalovaný konal s úmyslom spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví nielen H. Z., ale i jeho synovi L. Z.. Tvrdí, že pri posudzovaní konania páchateľa, ktorý útočí proti zdraviu občana, čo je podľa neho v danom prípade evidentné, nemožno vychádzať len z toho, akú ujmu na zdraví týmto útokom spôsobil, ale treba prihliadnuť aj na to, za akých okolností sa útok uskutočnil, akým predmetom sa útočilo a aké nebezpečenstvo napadnutému z útoku hrozilo. Zároveň zdôraznil, že z hľadiska úmyslu spôsobiť ťažkú ujmu stačí zistenie, že páchateľ vedel, že svojim konaním môže tento ťažký následok spôsobiť a je s tým uzrozumený, pričom na takéto uzrozumenie možno usudzovať najmä z povahy použitej zbrane - mačety, intenzity útoku, spôsobu jeho vykonania a z pohnútky.

Ďalej odvolateľ tvrdí, že obžalovaný použil hrozbu násilia nielen voči tomu, kto mal vec u seba, teda voči synovi pošk. L. Z., ale aj násilie voči samotnému H. Z., a to ako prostriedok nátlaku na jeho vôľu a i keď pri finalizácii svojho konania útok zmiernil, z jeho hrozby bolo zjavné, že v prípade ďalšieho kladenia odporu bude násilie ihneď na mieste vykonané, čím boli naplnené všetky zákonné znaky zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c), d), e) Tr. zákona. To, že obžalovaný svojim konaním naplnil znaky vyššie uvedených trestných činov, vyplýva podľa odvolateľa nielen z výpovedí vypočutých osôb a z listinných dôkazov, ale aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku.

Pokiaľ ide o výrok o treste, poukázal odvolateľ na zvýšený stupeň nebezpečnosti konania obžalovaného a jeho negatívne hodnotenie z miesta bydliska, v dôsledku čoho podľa neho nie sú splnené podmienky na použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona.

V podstate z týchto dôvodov prokurátor navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju znovu prejednal a rozhodol.

Z vyjadrenia obžalovaného k odvolaniu prokurátora, ktoré predniesol prostredníctvom obhajcu, vyplýva, že podľa jeho názoru nebolo preukázané naplnenie základného znaku objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu lúpeže a síce, aby kôň bol vo vzťahu k nemu cudzou vecou, keďže v čase skutku bol jeho vlastníkom. Navrhol preto odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd preskúmal na podklade uvedeného, riadne, včas a oprávnenou osobou podaného odvolania v súlade s zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým prokurátor podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo.

Po takto vykonanom prieskume a po doplnení konania dôkazmi nevyhnutnými na to, aby mohol o podanom odvolaní rozhodnúť, dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je sčasti dôvodné, pretože okresný súd sa nevysporiadal so všetkými pre rozhodnutie významnými okolnosťami, aj v dôsledku čoho bol porušený zákon [, ].

Krajský súd už vo svojom predošlom uznesení z 10. augusta 2011 sp. zn. , ktorým zrušil predchádzajúci rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, vyslovil názor, na ktorom nemá dôvod nič zmeniť ani dnes, že v posudzovanej veci boli v rámci riadne vedeného konania vykonané dôkazy v rozsahu potrebnom pre vyvodenie skutkového záveru, že obž. E. R. sa 27. februára 2008 v čase asi o 12:30 hod. na ceste II. triedy medzi obcami K. a R. U. zmocnil s mačetou v ruke koňa, ktorý bol u neho pôvodne ustajnený, a ktorého svedkovia H. Z., L. Z. a H. H. odtiaľ tesne predtým vzali. Pritom v rámci nového prejednania bolo úlohou prvostupňového súdu okrem iného zisťovať, komu predmetný kôň v čase útoku patril a teda, či vo vzťahu k obžalovanému bol cudzou vecou. Úvahy okresného súdu, ktorý vychádzajúc z toho, že poškodený si bezdôvodne uplatnil zádržné právo a neoprávnene porušil dohodu s obžalovaným, konštatuje, že v konaní obžalovaného chýbal úmysel lúpiť, či kradnúť, však nie sú správne.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Humenné sp. zn. , oboznámením podstatného obsahu ktorého odvolací súd na verejnom zasadnutí doplnil dokazovanie,HH totiž vyplýva, že nielen kôň, ktorý bol predmetom útoku, ale i kobyla poškodeného, ktorá už bola v čase skutku v držbe poškodeného, boli iba v opatere obžalovaného, za ktorú mal poškodený buď zaplatiť alebo mal obžalovanému prenechať jedného z koní, ak nebude mať na zaplatenie. Niet preto sporu o tom, že predmetný kôň bol v čase činu vo vzťahu k obžalovanému cudzou vecou.

Rovnako nesporným je aj zistenie, že konanie, pre ktoré bol obžalovaný postavený pred súd, malo jediný cieľ, a to zmocniť sa predmetného koňa. Otázkou teda zostáva, či pri realizácii tohto svojho zámeru použil obžalovaný hrozbu bezprostredného násilia, ktorá bola prostriedkom na prekonanie prinajmenšom očakávaného odporu zo strany poškodeného a jeho syna.

Na základe vykonaného dokazovania, obsah ktorého je zhrnutý v odôvodnení napadnutého rozsudku a preto ho krajský súd nepovažuje za potrebné na tomto mieste opakovať a v celom rozsahu naň odkazuje, nemožno prisvedčiť obhajobe obžalovaného v tom smere, že mačetu mal v ruke preto, aby zahnal koňa. Na to mu totiž stačilo zodvihnúť ruky, čo potvrdzuje aj spôsob, akým koňa zastavil poškodený. Aj podľa presvedčenia krajského súdu použil obžalovaný mačetu preto, aby zastrašil osoby, ktoré mu odvádzali koňa, a tieto nekládli odpor.

Preto konanie obžalovaného spočívajúce v tom, že po vystúpení z auta hroziac mačetou v ruke pristúpil najprv k L. Z., ktorý vzápätí pustil koňa a z miesta ušiel, a potom k H. Z. je nutné považovať za hrozbu bezprostredného násilia smerujúcu k tomu, aby sa zmocnil koňa, ktorý bol vo vzťahu k nemu cudzou vecou. V tomto smere je nutné námietkam odvolateľa prisvedčiť.

Na druhej strane ale treba uviesť, že pokiaľ by obžalovaný nemal mačetu v ruke, aj vzhľadom na to, že z výpovedí svedkov nevyplýva, aby sa im aj slovne vyhrážal (to uviedol poškodený iba v jednej zo svojich výpovedí, pričom príčinu tohto rozporu nevedel vysvetliť, čo v spojení s jeho sklonom zveličovať a konfabulovať zásadným spôsobom spochybňuje hodnovernosť tohto jeho tvrdenia), k naplneniu znaku hrozby bezprostredného násilia by nedošlo. Inak povedané, až tým, že mal obžalovaný v ruke mačetu, došlo k naplneniu uvedeného znaku základnej skutkovej podstaty zločinu lúpeže, a preto na túto skutočnosť nie je možné v tejto veci prihliadnuť aj ako na okolnosť podmieňujúcu použitie vyššej trestnej sadzby (§ 38 ods. 1 Tr. zákona).

Rovnako v tomto prípade nejde o spáchanie činu na chránenej osobe, keďže obžalovaný tento čin nespáchal v súvislosti so stavom poškodeného, t. j. nevyužil skutočnosť, že je na vozíčku, ale preto, že mu z jeho dispozície odňal koňa (§ 139 ods. 2 Tr. zákona).

Pokiaľ ide o obžalobou tvrdený, avšak v priebehu celého konania bližšie nevysvetlený, osobitný motív konania obžalovaného spočívajúci v pomste, tento nebol v konaní obžalovaného preukázaný žiadnym dôkazom (ani prokurátor v tomto smere na žiaden konkrétny dôkaz nepoukazuje).

Vychádzajúc z uvedeného krajský súd uzatvára, že pri správnom použití zákona malo byť konanie obžalovaného, tak, ako ho vo výroku o vine napadnutého rozsudku okresný súd v podstate správne skutkovo ustálil (až na nižšie uvedenú výnimku), právne posúdené ako zločin lúpeže podľa . Takto preukázané konanie síce zároveň formálne napĺňa aj znaky prečinu výtržníctva podľa Tr. zákona, no v posudzovanej veci je jednočinný súbeh týchto trestných činov v dôsledku tzv. faktickej konzumpcie vylúčený, keďže prečin výtržníctva je v tomto prípade iba vedľajším

- nevýznamným - produktom hlavného trestného činu, ktorým je zločin lúpeže.

Pokiaľ ide o námietku odvolateľa, že konanie obžalovaného malo byť právne posúdené aj ako pokus zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) c) Tr. zákona, dospel krajský súd vzhľadom na charakter zranení, ktoré poškodený utrpel a ktoré zodpovedajú zraneniam spôsobeným pri poškrabaní špendlíkom, ako aj so zreteľom na snahu poškodeného zveličovať rozsah zranení, ktoré mal utrpieť, k záveru, že konanie obžalovaného nebolo, napriek použitej zbrani, natoľko razantné, aby bolo spôsobilé bezprostredne ohroziť zdravie poškodeného spôsobom, ktorý by bolo možné posúdiť čo i len ako ublíženie na zdraví a už vôbec nie ako ťažkú ujmu na zdraví. Odvolanie prokurátora tak nie je v tejto časti dôvodné.

Charakter zranenia, ktoré poškodený utrpel, t. j. povrchové odreniny v oblasti ľavého líca veľkosti 2 cm a v oblasti ľavej strany krku veľkosti 4 cm s dobou liečenia dva dni, zároveň nasvedčuje tomu, že obžalovaný mu mačetu k tvári iba priložil, a nie sa na neho zahnal, a k jeho poškrabaniu došlo pri jeho následnom pohybe. Odvolací súd preto znenie skutkovej vety v tomto smere upravil tak, aby toto plne zodpovedalo výsledkom vykonaného dokazovania.

Tieto dôvody viedli krajský súd k tomu, že na podklade odvolania prokurátora zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o vine a sám rozhodol tak, že obžalovaného uznal vinným zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona.

Pokiaľ ide o výrok o treste, považuje krajský súd za potrebné poukázať v prvom rade na to, že poškodený sa dlhodobo nedokázal postarať o svoje hospodárske zvieratá a tieto sa potulovali po okolitých pozemkoch, ktoré poškodzovali. Za takejto situácie sa obžalovaný, po dohode s poškodeným, začal starať o jeho dva kone, nepochybne s cieľom, že za túto starostlivosť niečo získa, či už žriebä alebo jedného z koní. V každom prípade by bolo dosiahnutie tohto cieľa ohrozené, ak by si poškodený oba kone vzal späť, keďže sa o ne nedokázal riadne postarať. Povedané inými slovami, bez koňa v dispozícii nemal obžalovaný žiadnu istotu, že sa mu náklady vynaložené na ustajnenie koní poškodeného vrátia. Nemožno pritom prehliadnuť, že konaniu obžalovaného predchádzalo neoprávnené vniknutie poškodeného a ďalších dvoch osôb na cudzie pozemky.

Preto i keď reakcia obžalovaného na vzniknutú situáciu bola neprimeraná a takúto formu svojpomoci nie je možné v žiadnom prípade tolerovať, trest odňatia slobody v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby od troch do ôsmich rokov by bol podľa názoru krajského súdu neprimerane prísny a na zabezpečenie ochrany spoločnosti, aj so zreteľom na výsledok občianskeho súdneho konania (kôň bol napokon prenechaný žalobcovi), prihliadajúc súčasne na dĺžku trestného stíhania (päť a pol roka), v rámci ktorého sa obžalovaný nedopustil žiadneho ďalšieho trestného činu, postačí aj trest kratšieho trvania s podmienečným odkladom jeho výkonu na primeranú skúšobnú dobu.

Zohľadniac vyššie uvedené okolnosti prípadu uložil krajský súd obžalovanému trest odňatia slobody pod dolnou hranicou trestu ustanoveného Trestným zákona za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona vo výmere jeden rok s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní osemnásť mesiacov.

Z týchto dôvodov krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.