Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_26S-58-2012.pdf
PDF · 126.67 KB
Case nature
Area
Subarea
26S/58/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Romana Greguša a Mgr. Erika Németha v právnej veci žalobcu: Super tank, spol. s r.o., Hronské Kľačany 223, 935 29 Hronské Kľačany, zastúpeného: JUDr. Elena Ľalíková, advokátka so sídlom ul. Podbrezovská 34, 831 06 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 21.08.2012 č. 1020504/1/1125209/2012, jednohlasne takto
rozhodol:
Súd rozhodnutie žalovaného č. 1020504/1/1125209/2012 zo dňa 21.08.2012 podľa § 250j ods. 2 písm. c) OSP r u š í a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 232,87 eura na účet splnomocneného zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.10.2012 žalobca žiadal aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného 21.08.2012 č. 1020504/1/1125209/2012, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, Daňového úradu Nitra, pobočka Levice zo dňa 21.05.2012 č.9411401/5/453775/2012.
V odôvodnení žaloby žalobca poukázal na to, že Daňový úrad Nitra, pobočka Levice vyššie označeným rozhodnutím ako správca dane znížil žalobcovi nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty ( DPH ) za zdaňovacie obdobie september 2010 zo sumy 115 086,03 eura na sumu 12 852,59 eura s odôvodnením, že na základe daňovej kontroly z 02.05.2012 zistil od CLO Maďarska, že odberateľ, resp. nadobúdateľ tovaru nepotvrdil nadobudnutie, resp. prepravu z tuzemska do iného členského štátu, z čoho vyplýva že daňový subjekt - žalobca svojim konaním porušil § 43 ods. 1, § 8 ods. 1 písmeno a), § 13 ods. 1 písm. a), § 19 ods. 1 a § 22 ods. 1 zák.č.222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj " zákon o DPH" ).
Žalovaný na odvolanie žalobcu vyššie uvedeným rozhodnutím rozhodnutie správcu dane potvrdil ako vecne správne, keď k jednotlivým námietkam uviedol, že:
a) Maďarskej daňovej správe sa nepodarilo vecne skontaktovať s nadobúdateľom tovaru v Maďarsku, takže nebolo možné potvrdiť nadobudnutie tovaru maďarskou spoločnosťou,
b) žalobcom predložené fotokópie Medzinárodných prepravných listov (CMR) nepotvrdzujú adresu, na ktorú mal byť tovar dodaný,
c) neakceptoval Vyhlásenia P. G. ako splnomocnenca firmy MEAT a jej konateľa J. L., ani zástupcu prepravnej firmy, ktorá prevážala tovar z tuzemska (z Nemčíc) do iného členského štátu (do Budapešti), lebo tieto sú bez preukaznej hodnoty voči „zisteniam“ CLO Maďarska a sú len „listinným dôkazom,
ktorý sa mohol a nemusel uskutočniť a takýto dôkazný prostriedok nie je možné brať ako dôkaz v daňovom konaní“, na základe čoho mal preukázané, že zdaniteľný tovar nebol prepravený z tuzemska do Maďarska, čím žalobca nesplnil zákonné podmienky pre uplatnenie oslobodenia od DPH,
d) dodatok k odvolaniu, súčasťou ktorého bolo aj vyjadrenie T. E., zástupcu druhej prepravnej spoločnosti, nezobral vôbec do úvahy, lebo bol podaný po uplynutí 15 dní od podania odvolania.
Nezákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného žalobca vidí v tom, že:
a) skutočnosť, či sa maďarskej daňovej správe (ne)podarilo skontaktovať s firmami, ktoré mali nadobudnúť inkriminovaný tovar v Maďarsku, je z hľadiska jeho nadobudnutia práve irelevantné (viď ďalej),
b) žalobcom predložené prepravné listy (CMR) z hľadiska predmetu sporu potvrdzujú, že tovar bol odoslaný a aj prepravený z Nemčíc (SR) do Budapešti (Maďarska).
c) žalovaný nepochopil rozdiel medzi obsahom dôkazu predloženým žalobcom - vyhlásenie P. G., či zástupcov prepravnej firmy, ktorí chceli aj ústne pred správcom dane potvrdiť transakciu tovaru zo Slovenska do Maďarska - a obsahom dôkazu od CLO, v ktorom sa len konštatuje, že sa Maďarskej daňovej správe nepodarilo skontaktovať so zástupcami firiem, ktoré v Maďarsku nadobudli sporný tovar, z čoho absolútne nevyplýva záveru, že tovar dodaný týmto firmám nebol a že listinný dôkaz žalobcu v naznačenom smere nepovažoval za dôkaz pre účely daňového konania, čo je v priamom rozpore s § 2 ods. 1, 3, 4, 6, 7, 8 a § 29 ods. 1, 2, 3,4, 7 a 8 zákona o správe daní, keď favorizuje len dôkazy získané žalovaným, čím sa doformuje celé dôkazné konanie v neprospech žalobcu, a to je v príkrom rozpore so zásadou zákonnosti a ústavnosti, vyslovenou v čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 47 ods. 3 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.
d) žalovaný odmietol tzv. dodatok k odvolaniu a to aj napriek tomu, že nejde ani o dopĺňací ani pozmeňovací návrh a v daňovom konaní sa navyše neuplatňuje koncentračná zásada, majúca za následok nemožnosť uplatnenia aj ďalších námietok týkajúcich sa predmetu odvolania. Preto pokiaľ žalobca v odvolaní oponoval aj námietkami, ktoré mohli potvrdiť ako svedkovia zástupcovia dotknutých firiem v Maďarsku a žalovaný ich nevypočul a ani sa týmito námietkami nezaoberal po vecnej stránke, pričom zároveň odmietol vziať do úvahy aj ďalšie listinné dôkazy, porušil dôkazné konanie opomenutím rozhodujúcich skutočností.
Žalobca ďalej namietal, že žalovaný prekročil lehoty na ukončenie daňovej kontroly, čo spôsobuje nezákonnosť platobného výmeru, ktorý preto mal byť žalovaným zrušený. V danej veci daňová kontrola prebiehala od 15.12.2010 do 18.05.2012, čo je niekoľkonásobne dlhšie, než to pripúšťal § 30a ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb. účinného v čase vykonávania daňovej kontroly u daňového subjektu.
Žalobca ďalej v žalobe poukázal, že Európsky súdny dvor vo svojich rozhodnutiach (napr. C-273/11) pripomína 3 podmienky, ktoré sa musia splniť na uplatnenie oslobodenia od DPH pri dodaní tovaru v rámci spoločenstva, a to
1. je nevyhnutné, aby bolo právo nakladať s týmto tovarom ako vlastník, prevedené na nadobúdateľa;
2. predávajúci musí preukázať, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu;
3. v dôsledku toho odoslania alebo tejto prepravy musí tovar fyzicky opustiť územie členského štátu dodania.
Žalobca podotýka, že všetky uvedené podmienky boli v danom prípade splnené. Ak si predávajúci tieto dôkazné povinnosti splnil alebo splniť chcel, ale správca dane mu to neumožnil, nemožno v členskom štáte dodania považovať za osobu povinnú zaplatiť DPH a nemožno mu ani zamietnuť oslobodenie od dane len z dôvodu, že odberateľ a nadobúdateľ v inom členskom štáte tovar nepriznal vo svojom daňovom priznaní. Uvedené platí za predpokladu, že predávajúci nemal vedomosť o tom, že uvedené plnenie je súčasťou podvodu, pričom k subjektívnej stránke takejto vedomosti (ktorá však nie je predmetom doterajšieho konania) žalobca poukázal na ďalšie rozhodnutia Európskeho súdneho
dvora z 21.06.2012 v spojených veciach C-80/11 a C-14/11 a na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžf 1/2011, ktoré vyžaduje dôkazné bremeno na strane žalovaného.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2010, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu č.411401/5/195860/2012 zo dňa 02.05.2012, ktorý bol s daňovým subjektom prerokovaný a doručený dňa 18.05.2012.
V zmysle § 43 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty je oslobodené od dane dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Na základe zistených skutočností správca dane formou dvoch žiadostí o medzinárodnú výmenu daňových informácií požiadal CLO iného členského štátu (Maďarskú daňovú správu) o poskytnutie informácií k dodaniu tovaru repky olejnej, pre spoločnosť MEAT & MEAT Kft., hodnota tovaru 561 127,00 eur (žiadosť o MVI č. 623/320/2100/Ct zo dňa 17.01.2011) a spoločnosť LANDTRAUM Kft., hodnota tovaru 79 179,00 eur (žiadosť o MVI č. 623/320/2049/2011/Ct zo dňa 17.01.2011).
Z odpovede Maďarskej daňovej správy na žiadosť správcu dane vyplýva záver, že s konateľom spoločnosti MEAT & MEAT Kft. C. L. sa nebolo možné skontaktovať a preto nebolo možné potvrdiť nadobudnutie tovaru uvedenou spoločnosťou.
V odpovedi Maďarskej daňovej správy k spoločnosti LANDTRAUM Kft. bolo uvedené, že konateľ spoločnosti nereagoval na oznámenia, ktoré mu boli zaslané, že neexistuje možnosť predvolať zástupcov spoločností, vykonať kontrolu a zodpovedať otázky týkajúce sa obchodných transakcií. Uvedená spoločnosť nepriznala vo svojich daňových priznaniach IC - nadobudnutia od daňového subjektu.
Žalovaný z predloženého administratívneho spisu ďalej zistil, že žalobca dodatočne v priebehu daňovej kontroly predložil fotokópie Medzinárodných prepravných listov (CMR) a dodacích listov. Fotokópie medzinárodných prepravných listov (CMR) neobsahujú potvrdené políčko č. 24, dátum prijatia tovaru a podpis odberateľa, a políčko č. 3, adresu dodania tovaru. Dodacie listy neobsahujú všetky náležitosti ako číslo, objednávka č. zo dňa, tovar vyskladnený dňa, tovar odoslaný dňa, spôsob dopravy, miesto určenia, kto zásielku prevzal, číslo OP, dátum , podpis a pečiatka prevzatia tovaru. K faktúram neboli predložené objednávky. Správca dane v rámci medzinárodnej výmeny informácií žiadal overiť prepravu tovaru u objednávateľov, uviesť názov prepravcov, zoznam dopravných prostriedkov použitých na prepravu tovaru a oznámenie adresy, na ktorú bol tovar dodaný. V odpovedi z medzinárodnej výmeny informácií na spoločnosť MEAT & MEAT Kft. je uvedené, že spoločnosť nemá sklady a ani iné priestory.
Správca dane ďalej daňovou kontrolou zistil, že faktúry č. 017/10 až 019/10 vystavené žalobcom na spoločnosť MEAT & MEAT Kft. a faktúra č. 020/10 vystavená na spoločnosť LANDTRAUM Kft., (účet 4008087815/7500, poradové číslo 2010/10 a účet 2626186045/1100, poradové číslo 17) boli uhradené na účet žalobcu bezhotovostnými vkladmi fyzickými osobami, občanmi Slovenskej republiky. Jednotlivé vklady v hotovosti boli v ten istý deň alebo nasledujúci deň vybraté bezhotovostným výberom.
K predloženým písomnostiam daňovým subjektom v odvolacom konaní (Vyhlásenie p. D. G., splnomocnenca p. C. L., konateľa spoločnosti MEAT & MEAT Kft. k zabezpečeniu repky olejnej od žalobcu, vyhlásenie konateľa spoločnosti AP-FI TRANS Kft., Arany J. utca 49, 9142 Rábapatona, IČ DPH: HU12714281 C. R. a Vyhlásenie prepravnej spoločnosti AGREON-EU-SZOLG. KFT., Petöfi út. 23, 5836 Dombegyház, IČ DPH: HU14496754 k preprave repky olejnej do Maďarska) žalovaný uvádza, že takéto úradne overené vyhlásenia sú bez preukázania a potvrdenia vzniku daňovej povinnosti získaných medzinárodnou výmenou informácií z Maďarska len listinným dôkazom, ktorý sa mohol a nemusel uskutočniť a takýto dôkazný prostriedok nie je možné brať ako relevantný dôkaz v daňovom konaní.
K námietke žalobcu, že správca dane v priebehu daňovej kontroly nevykonal žiadne dokazovanie a nespolupracoval so žalobcom a nevyzval ho, aby aj inými dôkazmi ako predloženými účtovnými dokladmi preukázal zrealizovanie obchodov žalovaný uvádza, že správca dane počas výkonu daňovej kontroly žalobcu priebežne informoval o priebehu kontroly osobne a tiež spolupracoval so žalobcom aj prostredníctvom telefonického kontaktu.
Podľa § 43 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Kontrolou dodávok tovaru do iného členského štátu za uvedené obdobie bolo zistené, že odberateľ resp. nadobúdateľ tovaru, spoločnosti MEAT & MEAT Kft. a LANDTRAUM Kft., nepotvrdili nadobudnutie resp. prepravu z tuzemska do iného členského štátu. Z uvedeného vyplýva, že žalobca svojím konaním porušil:
- § 43 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty tým, že deklaroval dodanie tovaru s oslobodením od dane z tuzemska do iného členského štátu,
- § 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty, v zmysle ktorého je dodaním tovaru prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci,
- § 13 ods. 1 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov tým, že miestom dodania tovaru, ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať,
- § 19 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty, v zmysle ktorého daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník,
- § 22 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty v zmysle ktorého základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň.
Vykonanou daňovou kontrolou na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie september 2010 na základe vyššie uvedených skutočností bolo správcom dane preukázané, že tovar (repka olejná) nebol prepravený z tuzemska do iného členského štátu (Maďarska) pre spoločnosť MEAT & MEAT Kft. a LANDTRAUM Kft., čím žalovaný nesplnil zákonné podmienky pre uplatnenie oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu (Maďarska) podľa § 43 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty.
Správca dane podľa § 22 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty správne zvýšil základ dane pri dodaní tovarov (repky olejnej) o sumu 538 114,22 eura a daň z pridanej hodnoty o sumu 102 241,70 eura (538 114,22x0,19%). Vzniknutý rozdiel na riadku 03 daňového priznania vznikol úpravou základu dane zo sumy 137 828,29 eura na sumu 137 871,50 eura (rozdiel 43,21 eura) z dôvodu, že priznaná daň bola v sume 26 195,58 eura, teda o 8,20 eura vyššia.
Žalobca doručil žalovanému dňa 23.08.2012 Dodatok k odvolaniu proti dodatočnému výmeru č. 9411401/5/453775/2012 zo dňa 21.05.2012, Vyjadrenie p. F. E., zástupcu prepravnej spoločnosti Fog- Adás Bt, sídlo Hernádi u. 2, 2367 Újhartyán, DIČ: 20929590-2-13 zo dňa 16.08.2012.
Podľa § 46 ods. 7 zákona o správe daní odvolávajúci môže odvolanie doplniť alebo pozmeňovať najneskôr do 15 dní odo dňa jeho podania. Žalobca podal odvolanie dňa 08.06.2012 a doplnenie odvolania dňa 23.08.2012 t.j. po lehote stanovenej § 46 ods. 7 zákona o správe daní.
Žalovaný po zvážení dôvodov uvedených žalobcom v odvolaní, po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov, ktoré vyplývajú z predloženého žurnalizovaného spisového materiálu dospel k názoru, že dodatočný platobný výmer č. 9411401/5/453775/2012 zo dňa 21.05.2012 bol vydaný v súlade so zákonom.
Podľa ustanovenia § 29 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočností, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. V nadväznosti na vyššie uvedené ustanovenia § 29 zákona o správe daní a poplatkov
dôkazné bremeno v daňovom konaní má žalobca. Žalobca má povinnosť preukázať skutočnosti, na základe ktorých si uplatnil právo na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Zákonná úprava postupu pri preukazovaní oprávnenosti nároku na uplatnenie práva na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu je špeciálnou zákonnou úpravou, určujúcou podmienky dokazovania, ktoré je nutné dodržať, v opačnom prípade dôsledky z ich porušenia znáša žalobca. Na základe hmotnoprávnych podmienok zakotvených v zákone o dani z pridanej hodnoty k záveru či sú tieto podmienky splnené, nestačí len existencia faktúry. Faktúra je z hľadiska nároku na odpočítanie dane použiteľná len dovtedy, ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú skutočnosť a ich vierohodnosť a úplnosť preukazuje žalobca. Nepreukázanie týchto skutočností je neunesením dôkazného bremena na strane žalobcu čo má za následok neuznanie tvrdených skutočností. Správca dane pri preverovaní splnenia podmienok, za ktorých vzniká právo na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu v zmysle § 43 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty, postupoval v súlade s ustanoveniami § 29 zákona o správe daní a poplatkov a jednostranne nezaťažoval žalobcu. V daňovej kontrole a tiež v ďalšom konaní vykonal správca dane rozsiahle dokazovanie, zaslal medzinárodné dožiadania na Maďarskú daňovú, ktorej sa nepodarilo skontaktovať zo štatutárnymi zástupcami spoločnosti MEAT & MEAT Kft. a LANDTRAUM Kft. Nepotvrdením uskutočnenia zdaniteľných obchodov žalobcu pre uvedené spoločnosti nebolo potvrdené a preukázané uskutočnenie zdaniteľných obchodov pre žalobcu. Ak nebolo preukázané dodanie tovaru, uskutočnenie zdaniteľného plnenia pre žalobcu, žalobca nemohol a nevykonal dodanie tovaru do iného členského štátu v režime oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty. Správca dane vyhodnotil takto získané dôkazy v zmysle § 29 ods. 2 a 4 zákona o správe daní a poplatkov a uviedol ich v dodatočnom platobnom výmere č. 9411401/453775/2012 zo dňa 21.05.2012.
K námietke žalobcu k nedodržaniu zákonnej lehoty na výkon daňovej kontroly žalovaný uvádza, že riadna daňová kontrola začala dňa 15.12.2010 na základe Upovedomenia o vykonaní daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu č. 623/320/54228/2010/Ct zo dňa 08.12.2010. Správca dane požiadal listom č. 623/320/24333/2011/Ct zo dňa 09.05.2011 nadriadený orgán o predĺženie lehoty na výkon daňovej kontroly. Oznámením o predĺžení lehoty na výkon daňovej kontroly č. III/320/978/11/Ná zo dňa 06.06.2011 nadriadený orgán podanej žiadosti na základe uvedených dôvodov vyhovel a daňovú kontrolu predĺžil do 15.12.2011. Daňová kontrola bola ďalej prerušená rozhodnutím správcu dane č. 623/320/50370/2011/Ct zo dňa 24.10.2011 (rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 28.10.2011). Daňová kontrola bola prerušená z dôvodu začatia konania v oblasti medzinárodnej výmeny daňových informácií. Dôvody na prerušenie daňovej kontroly pominuli dňa 24.04.2012, o čom bol žalobca upovedomený listom č. 9411401/5/63168/2012/Ct zo dňa 23.04.2012. Daňová kontrola bola ukončená dňa 18.05.2012, t.j. v zákonnej ročnej lehote v zmysle § 15 ods. 17 zákona o správe daní a poplatkov. Žalovaný k plynutiu lehoty pri prerušení konania uvádza, že je konanie prerušené, lehoty podľa § 25a ods. 5 zákona o správe daní a poplatkov. Podľa ustanovenia § 15 ods. 16 zákona o správe daní a poplatkov sa ustanovenia prvej časti a § 32, 34 a 41 zákona o správe daní a poplatkov primerane použijú aj na daňovú kontrolu. Z uvedeného dôvodu sú tvrdenia žalobcu neopodstatnené.
Z uvedených dôvodov žalovaný žiadal aby súd žalobu ako bezdôvodne podanú zamietol.
Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 O.s.p. ), preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 247 ods. 1 nasl. O.s.p., ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu dôvodov žaloby na pojednávaní nariadenom na deň 24.10.2013, na ktorom bola vec prejednaná v neprítomnosti žalovaného v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p.
Žalobca na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a poukázal aj písomný obsah.
Po prejednaní veci súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je potrebné podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že Daňový úrad Levice Upovedomením o vykonaní daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu zo dňa 08.12.2010 (doručeným žalobcovi dňa 13.12.2010) žalobcu upovedomil o tom, že dňa 15.12.2010 u neho začne kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie september 2010. Uvedený správca dane požiadal svojim listom zo dňa 09.05.2011 nadriadený orgán o predĺženie lehoty na výkon daňovej kontroly, pričom oznámením o predĺžení lehoty na výkon daňovej
kontroly zo dňa 06.06.2011 nadriadený orgán podanej žiadosti vyhovel a daňovú kontrolu predĺžil do 15.12.2011. Daňová kontrola bola rozhodnutím správcu dane č. 623/320/50370/2011/Ct zo dňa 24.10.2011 (doručeným žalobcovi dňa 28.10.2011) prerušená z dôvodu začatia konania v oblasti medzinárodnej výmeny daňových informácií. Dôvody na prerušenie daňovej kontroly pominuli dňa 20.04.2012, o čom bol žalobca upovedomený listom správcu dane zo dňa 23.04.2012. Daňová kontrola bola ukončená dňa 18.05.2012 prerokovaním protokolu z daňovej kontroly zo dňa 02.05.2012 na pojednávaní pred správcom dane uskutočnenom dňa 18.05.2012.
Následne správca dane dodatočným platobným výmerom č. 9411401/5/453775/2012 zo dňa 21.05.2012 (doručeným žalobcovi dňa 25.05.2012) žalobcovi znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie september 2010 zo sumy 115 086,03 eura na sumu 12 852,59 eura. Jeho odôvodnení správca dane poukázal na to, že pri daňovej kontrole bolo zistené, že platiteľ dodal tovar s oslobodením od dane z tuzemska do iného členského štátu v zmysle § 43 zákona o DPH v hodnote 640 304,48 eura v konkrétnostiach tak ako je to popísané v písomnom vyjadrení žalovaného k žalobe. Správca dane v záveroch svojho rozhodnutia konštatuje, že v zmysle § 43 ods. 1 zákona o DPH je oslobodené od dane dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Kontrolou dodávok tovaru do iného členského štátu za uvedené obdobie bolo zistené, že odberateľ resp. nadobúdateľ tovaru nepotvrdil nadobudnutie resp. prepravu z tuzemska do iného členského štátu. Z uvedeného pre správcu dane vyplynulo, že daňový subjekt svojim konaním porušil v § 43 ods. 1, § 8 ods. 1 písmeno a), § 13 ods. 1 písm. a), § 19 ods. 1, § 22 ods. 1 zákona o DPH. Správca dane konštatoval, že rozdiel základu dane v riadku 03 daňového priznania spôsobuje rozdiel dane v riadku 04 daňového priznania celkom vo výške 102 233,44 eura.
Proti tomuto dodatočnému platobnému výmeru podal žalobca včasné odvolanie. Argumentoval najmä tým, že podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH je platiteľ povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry (pričom tieto boli v daňovej kontrole predložené a správcom dane neboli spochybnené), prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia (pričom listy CMR boli predložené ku kontrole a správcom dane taktiež neboli spochybnené), prípadne inými dokladmi (za ktoré žalobca označil doklady o prijatí platby za tovar, ktoré správcom dane taktiež neboli spochybnené). K odvolaniu priložil tiež ďalšie listiny, ktoré podľa jeho názoru preukazujú dodanie tovaru do iného členského štátu. Za takéto označil vyhlásenie D. G., splnomocnenca konateľa spoločnosti MEAT & MEAT Kft., ktorý čestne prehlásil, že v mesiaci september 2010 zabezpečil na základe plnej moci pre uvedenú firmu nákup repky olejnej od žalobcov podľa vystavených faktúr. Potvrdil tiež, že repka olejná sa nakladala v Nemčiciach na Slovensku a vykladala Budapešti v Maďarsku. Preprava bola uskutočnená maďarskými prepravnými spoločnosťami AGREON-EU SZOLG. Kft. a FOG- ADÁS Bt.. Prvá z uvedených prepravných spoločností poskytla čestné prehlásenie, v ktorom prehlásila, že na základe objednávky konateľa spoločnosti MEAT & MEAT Kft. uskutočnila prepravu repky olejnej zo Slovenska do Maďarska. Konatelia oboch prepravných spoločností, ako aj splnomocnenec spoločnosti MEAT & MEAT Kft. D. G. prejavili ochotu podať aj svedeckú výpoveď na daňovom úrade. Žalobca tiež ako prílohu odvolania predložil čestné prehlásenie konateľa spoločnosti AP-FI TRANS Kft., ktorý v ňom potvrdil tak, že na základe objednávky firmy LANDTRAUM Kft. prepravovali septembri 2010 repku olejnú z Nemčíc do Budapešti podľa uvedeného rozpisu, pričom konateľ uvedenej spoločnosti taktiež prejavil ochotu vypovedať o tom pred daňovým úradom.
Žalobca v odvolaní ďalej namietal, že správca dane v dodatočnom platobnom výmere síce uvádza, že odberateľ resp. nadobúdateľ tovaru nepotvrdil nadobudnutie resp. prepravu z tuzemska do iného členského štátu, správca dane však pritom nevykonal žiadne dokazovanie a odpoveď na medzinárodné dožiadanie je v tomto smere absolútne nedostačujúce. Skutočnosť, že konatelia odberateľov sa nedostavili na predvolanie maďarskej daňovej správy ešte neznamená, že k zrealizovaniu predmetných obchodov v septembri 2010 nedošlo. Nikto sa nesnažil skontaktovať s vtedajšou konateľkou spoločnosti LANDTRAUM Kft. G. N. a preprava tovaru z tuzemska do Maďarska vôbec nebola preverovaná. Žalobca naopak považuje prepravu z tuzemska do Maďarska za jednoznačne preukázanú ním predloženými dôkazmi. Správca dane pri vykonanie daňovej kontroly porušil ustanovenie § 2 ods. 2 a ods. 8 vtedy platného zák. č. 511/1992 Zb., pretože pri výkone daňovej kontroly nie postup bol v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom. Taktiež porušil § 15 ods. 5 písm. c) uvedeného zákona, nakoľko počas celej kontroly žalobcu ani raz nevyzval na predloženie nejakého dôkazu na preukázanie žalobcových tvrdení. Dodatočný platobný výmer považuje za vydaný tiež v rozpore s § 29 uvedeného zákona, podľa ktorého
správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie. Z uvedených dôvodov sa žalobca odvolaním domáhal zrušenia dodatočného platobného výmeru vydaného správcom dane.
Žalobca následne správcovi dane zastal tiež dodatok k odvolaniu zo dňa 20.08.2012. V ňom poukázal na prehlásenie zástupcu prepravnej spoločnosti FOG-ADÁS Bt., v ktorom tento prehlásil, že má daňovú kontrolu a všetky doklady na daňovom úrade, avšak po ukončení tejto kontroly a vrátení účtovných dokladov bude vedieť potvrdiť, akú prepravu, pre akú spoločnosť a kedy presne vykonal.
O podanom odvolaní žalovaný rozhodol dňa 21.08.2012, keď vydal rozhodnutie, ktorým potvrdil dodatočný platobný výmer správcu dane zo dňa 21.05.2012. V jeho odôvodnení žalovaný argumentuje rovnako ako vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe, ktorého obsah súd cituje vyššie. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa žalovaný nezaoberá otázkou zákonnosti dĺžky trvania daňovej kontroly, keďže žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane uvedenú námietku ešte nepoužil.
Po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu medziach žaloby súd dospel k nasledujúcim záverom:
Súd považuje v prvom rade za potrebné uviesť, že sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu obsiahnutým v žalobe, podľa ktorého v danom prípade správca dane nedodržal zákonnú lehotu na ukončenie daňovej kontroly.
Podľa § 15 ods. 17 zák.č.511/1992 o správe daní správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v zložitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov, a ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného zákona, 6eg) najviac o 12 mesiacov. Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa odseku 15, príslušným orgánom na predĺženie lehoty je ministerstvo.
V danom prípade daňová kontrola u žalobcu začala prebiehať počnúc dňom 15.12.2010 a správca dane v súlade s citovaným ustanovením pred uplynutím šesťmesačnej lehoty požiadal svoje nadriadený orgán o jej predĺženie. Žalovaný ako nadriadený orgán správcu dane rozhodol o predĺžení lehoty na uskutočnenie daňovej kontroly o ďalších 6 mesiacov do 15.12.2011. Správca dane následne rozhodnutím zo dňa 24.10.2011 (doručeným žalobcovi dňa 28.10.2011) podľa § 25a ods. 1 zákona o správe daní daňovú kontrolu prerušil a v konaní sa v súlade s § 25a ods. 4 tohto zákona pokračovalo dňom 20.04.2012, ktorý deň bol dňom, kedy pominuli prekážky, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená. V období od 28.10.2011 do 20.04.2012 preto lehota na ukončenie daňovej kontroly predĺžená nadriadeným správcu dane v zmysle § 25 ods. 5 zákona o správe daní neplynula. Daňová kontrola bola ukončená prerokovaním protokolu z daňovej kontroly so žalobcom dňa 18.05.2012 a vzhľadom na vyššie uvedené obdobie prerušenia je potrebné konštatovať, že bola ukončená v zákonnej ročnej lehote.
Žalobcovi je však potrebné dať za pravdu v tom, žalovaný odvolací správny orgán po odvolaní žalobcu proti dodatočnému platobnému výmeru rozhodoval na základe takého sumára skutkových zistení, ktorý nie je možné považovať za dostačujúci na posúdenie veci. Žalovaný síce vo svojom v písomnom vyjadrení k žalobe správne konštatuje, že v zmysle § 29 ods. 8 zákona o správe daní je dôkazné bremeno ohľadne skutočností majúcich vplyv na správne určenie dane na daňovom subjekte, pri vykonávaní dokazovania však nerešpektoval ustanovenie § 29 ods. 2 uvedeného zákona, podľa ktorého je jeho povinnosťou dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Žalovaný ako odvolací orgán úplne ignoroval dôkazné návrhy žalobcu uvedené v jeho odvolaní, ktorými sa domáhal z výsluchu svedkov - zástupcov odberateľských spoločností a konateľov prepravných spoločností, ktoré prepravu predmetného tovaru pre odberateľov uskutočňovali. Tieto dôkazy je jednoznačne potrebné považovať za rozhodujúce pre zistenie skutkového stavu na ustálenie záveru o tom, či sa na daný prípad vzťahuje oslobodenie od DPH pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu podľa § 43 zákona o DPH. Nepochopiteľná sa javí argumentácia žalovaného tým, že doklady o preprave predmetného tovaru (medzinárodné nákladné listy CMR) neobsahujú potvrdené políčko č. 24 (dátum prijatia tovaru a podpis odberateľa ) a č. 3 (adresu dodania tovaru ), keďže z dokladov o preprave tovaru obsiahnutých v administratívnom spise vyplýva opak. Žalovaný svoje rozhodnutie opiera najmä o zistenia vyplývajúce
zo správ Maďarskej daňovej správy, ktorých závery však ústia iba do konštatovania, že konateľov odberateľských spoločností nebolo možné kontaktovať. Konštatovať na základe takýchto skutkových zistení (bez toho aby žalovaný vykonal žalobcom v odvolaní navrhnuté relevantné dôkazy) záver, že správcom dane bolo preukázané, že predmetný tovar nebol prepravený z tuzemska do iného členského štátu pre odberateľov považuje súd za neprijateľné. Rozhodnutie žalovaného vychádzajúce z uvedeného právneho záveru sa v zmysle uvedeného jednoznačne odvíja od nedostatočne zisteného skutkového stavu a preto ho bolo potrebné podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. zrušiť a podľa § 250j ods. 3 O.s.p. vec vrátiť žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Vzhľadom na tvrdenie žalobcu v žalobe, že v daňovom konaní sa neuplatňuje koncentračná zásada majúca za následok nemožnosť uplatnenia aj ďalších námietok týkajúcich sa predmetu odvolania, súd považuje za potrebné záverom uviesť, že uvedený názor žalobcu považuje za nesprávny.
Podľa § 46 ods. 7 zákona o správe daní odvolávajúci si môže odvolanie doplniť alebo pozmeniť najneskôr do 15 dní odo dňa jeho podania.
V danom prípade žalobca ako odvolávajúci sa proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu odvolanie podal dňa 08.06.2012 a jeho doplnenie odovzdal na poštovú prepravu až dňa 23.08.2012, čiže zjavne po uplynutí 15 dňovej lehoty vyplývajúcej z citovaného ustanovenia. Z uvedeného dôvodu žalovaný na obsah doplnenia odvolania už nemohol prihliadať. Táto skutočnosť však pre posúdenie veci nie je podstatná, pretože žalobca vo svojom pôvodnom odvolaní jasne prezentoval všetky podstatné dôkazné návrhy na preukázanie ním tvrdených skutočností a obsah doplnenia jeho odvolania je v tomto smere iba marginálny.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a plne úspešnému žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu trov konania. Trovy žalobcu sú tvorené zaplateným súdnym poplatkom v sume 66 eur, odmenou advokáta žalobcu za 3 úkony právnej služby po 57 eur ( 1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. podanie žaloby, 3. písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 05.04.2013 ) v súlade s § 11 ods. 4, s § 13 ods. 1 písm. a) a b ) vyhl. č. 655/2004 Z.z., paušálnou náhradou 2 krát 7,63 eura a raz 7,81 eura v súlade s § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky o 20 % DPH z uvedených súm v súlade s § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky. Náhradu trov konania v celkovej výške 232,87 eura je žalovaný povinný v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť v platobnom mieste, ktorým je advokát žalobcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR, cestou podpísaného súdu, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).