Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_9C-126-2013.pdf
PDF · 101.47 KB
Case nature
Subarea
9C/126/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ruženou Vaškovou v právnej veci žalobcu: Profidebt Slovakia, s.r.o., Mliekarenská 10, 820 05 Bratislava, IČO: 35 925 922, zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s.r.o., Mliekarenská 10, P.O. BOX 70, IČO: 36 857 033, Bratislava proti žalovanému: Ľ. Č.E., W.. XX.XX.XXXX, F. F. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, IČO: 42 264 154, Petrovská 10, Skalica, zast.: JUDr. Jozef Kemp., advokát, Nám. Josipa Andriča 1, Chorvátsky Grob zaplatenie 104,24 eur s prísl. takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalovanému sa trovy konania n e p r i z n á v a j ú.
Súd zaväzuje žalobcu uhradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 48,82 eur na účet právneho zástupcu JUDr. Jozefa Kempa, č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXX a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa podaným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.02.2013 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 104,24 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6,50% ročne zo sumy 78,67 eur od 21.11.2008 až do zaplatenia, úrok vo výške 0,05% denne zo sumy 78,67 eur od 21.11.2008 až do dňa zaplatenia a trovy konania.
Ďalej uviedol, že dňa 8.3.2012 uzavrel žalobca ako postupník so spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. (právny nástupca spoločnosti Tatra Credit a.s.) so sídlom Hlavné Námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 ako postupcom, Zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej bola žalobcovi postúpená splatná pohľadávka voči žalovanému zo Zmluvy o úvere vo výške 104,24 eur s prísl. a právami spojenými s pohľadávkou.
Postúpenie pohľadávky oznámil postupca žalovanému listom zo dńa 22.3.2012, v ktorom vyčíslil výšku pohľadávky žalobcu a vyzval žalovaného na jej zaplatenie. Žalovaný v stanovenej lehote pohľadávku žalobcu nezaplatil.
Žalovaný so žalobou nesúhlasil a vzniesol námietku premlčania.
Vedľajší účastník na strane žalovaného dňa 30.4.2013 oznámil vstup do konania a v podaní doručenom súdu dňa 21.5.2013 vzniesol námietku premlčania.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to zmluvou o pôžičke, všeobecnými obchodnými podmienkami, zmluvou o postúpení pohľadávok, oznámením o postúpení pohľadávky, oznámením vedľajšieho účastníka o vstupe do konania, písomným vyjadrením vedľajšieho účastníka zo dňa 4.10.2013, a zistil tento skutkový stav.
Spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. ako spoločnosť a žalovaný ako klient uzavreli dňa 19.11.2007 zmluvu č. 11220841 a na jej základe bola žalovanému poskytnutá pôžička vo výške 8.970,- Sk (297,75) eur, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť v 12 mesačných splátkach vo výške 790,- Sk (26,23 eur).
Žalovaný prehlásil, že sa pred podpísaním zmluvy oboznámil s Podmienkami a všeobecnými obchodnými podmienkami pôžičky poskytovanej spoločnosťou (ďalej len VOP), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, prevzal ich a súhlasí s nimi, nemá k ním žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.
Podľa článku 6 bod 6.2. VOP, pokiaľ nie je v splátkovom kalendári, podmienkach alebo VOP stanovené inak, sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci.
Ako to vyplýva z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok, došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania, z postupcu Consumer Finance Holding a.s. na postupníka, žalobcu, čím je preukázaná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.
Postupca listom zo dňa 22.3.2012 adresovaným žalovanému, tomuto oznámil, že ku dňu 8.3.2012 svoju pohľadávku, ktorá jej vyplýva zo zmluvy č. 4909696 zo dňa 19.11.2007 uzatvorenej medzi žalovaným ako dlžníkom a postupcom ako veriteľom, v celkovej výške 104,24 eur, spolu s príslušenstvom a právami z akéhokoľvek zabezpečenia na žalobcu ako postupníka a upozornil ho, že momentom doručenia tohto oznámenia je povinný svoje záväzky zo zmluvy, ktoré sú ku dňu 22.3.2012 vo výške 122,02 eur spolu s príslušenstvom plniť výhradne postupníkovi a postupník je voči nemu oprávnený uplatňovať všetky práva veriteľa vyplývajúce zo zmluvy a dokumentov, na základe ktorých bolo poskytované zabezpečenie jeho záväzkov zo zmluvy.
Vedľajší účastník na strane žalovaného v písomnom podaní zo dňa 4.10.2013 doručeným tunajšiemu súdu dňa 8.10.2013 vzniesol námietku premlčania, v ktorej uviedol, že žalobca vymáha v predmetnom konaní na súde svoje právo na zaplatenie pohľadávky 104,24 eur s prísl. po uplynutí 3 ročnej premlčacej doby (porov. ods. 1 § 100; § 101 OZ), nakoľko prvý raz mohol navrhovateľ vykonať svoje právo a vymáhať žalovanú sumu dňa 21.11.2008, pričom na súd podal žalobu dňa 15.2.2013, teda po uplynutí 3 ročnej premlčacej doby. Zároveň žiadal súd, aby prihliadol na premlčanie, nepriznal premlčané právo žalobcovi a žalobný návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol a zaviazal ho k náhrade trov právneho zastúpenia.
Podľa § 25 ods. 1, 2 Zákona Národnej rady SR č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2,3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, na dobu neurčitú, a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.
Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v rozhodnom období, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré
a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,
b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ( ďalej len „Občiansky zákonník“ ) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší ( § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ).
Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 387 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená zmluva o úvere a to dňa 19.11.2007, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver. Jedná sa teda o spotrebiteľský vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy odo dňa 21.11.2008. Premlčacia doba teda v tejto právnej veci začala plynúť dňom 21.11.2008, t.j. odo dňa, od ktorého si aj žalobca uplatňuje úrok z omeškania. Pri všeobecnej 3 ročnej premlčacej dobe v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka premlčacia doba uplynula dňa 21.9.2011, pričom žalobca podal žalobu na tunajšom súde až dňa 15.2.2013, teda až po uplynutí premlčacej doby, pričom žalovaný a vedľajší účastník vzniesli námietku premlčania. Súd tento úkon považoval za účinné dovolanie sa premlčania a preto na základe tejto skutočnosti nemohol žalobcovi premlčané právo priznať a žalobu v celom rozsahu zamietol. V predmetnej veci súd rozhodol na pojednávaní dňa 24.10.2014, pričom žalobca zaslal súdu podanie, ktoré došlo 6.11.2013, v ktorom podaní zaslal Dohodu o uznaní dlhu č. 6281838074, teda tieto doklady boli zaslané súdu po vyhlásení rozhodnutia, preto súd pri rozhodovaní v predmetnej veci na túto skutočnosť a na tieto listinné dôkazy neprihliadal.
Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“), účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
V danej právnej veci súd žalobu v celom rozsahu zamietol a preto žalovanému vznikol nárok na plnú náhradu trov konania. Nakoľko žalovaný náhradu trov konania nežiadal, preto mu súd v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení trovy konania nepriznal.
Vedľajší účastník, ktorý sa konania zúčastnil na strane žalovaného, ktorý mal v konaní plný úspech a od ktorého sa odvodzuje právo na náhradu trov konania vedľajšieho účastníka, trovy konania vyčíslil v podaní, ktoré došlo súdu dňa 8.10.2013, prostredníctvom svojho právneho zástupcu pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 48,82 eur.
Pri hodnote peňažnej pohľadávky - tarifnej hodnote 104,24 eur, odmena za jeden úkon právnej služby predstavuje podľa § 10 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov ( ďalej len „vyhláška“) sumu 16,60 eur. Suma 48,82 eur trov právneho zastúpenia pozostáva z odmeny za dva úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia a písomné podanie na súd týkajúce sa vo veci samej a 2 x paušálna suma 7,81 eur, t.j. 15,62 eur. Spolu vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného priznal súd náhradu trov konania vo výške 48,82 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.