Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_9C-152-2013.pdf
PDF · 72.61 KB
No categories available
9C/152/2013
Uznesenie
Okresný súd Martin v právnej veci navrhovateľa: H. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. R. XXXX/XX, N. N., za účasti vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľa: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, so sídlom Važecká 16, Prešov, proti odporcovi: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2 007,13 € istiny s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie zastavuje.
Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom na tunajší súd dňa 17.05.2012 domáhal zaplatenia sumy 2 007,13 € s príslušenstvom ako vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré mal získať odporca na základe zmluvy č. XXXXXXX zo dňa 22.02.2007 z dôvodu, že samotná úverová zmluva má neprijateľné a nekalé podmienky, ktoré svojím obsahom ako aj účelom odporujú zákonu a zákon obchádzajú a ako celok sa prieči dobrým mravom. Žiadal teda o vydanie bezdôvodného obohatenia pre porušenie zákona, pretože poskytnutý úver mal byť bezúročný a bez poplatkov, hoci tieto mu navrhovateľ zaplatil.
Okresný súd Martin vydal platobný rozkaz pod sp. zn. 1Ro/998/2012 zo dňa 24.05.2013, ktorým bolo návrhu navrhovateľa vyhovené a odporca bol zaviazaný zaplatiť žalovanú istinu a zároveň súd rozhodol aj o trovách konania. Po doručení platobného rozkazu spolu s návrhom odporcovi dňa 31.05.2013 v zákonnej lehote podal odporca odpor voči platobnému rozkazu, v ktorom okrem iného poukázal na spor vedený medzi navrhovateľom a odporcom na základe zmluvy o úvere, ktorý je právoplatne rozsúdená, a to rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 01.08.2007, sp. zn. SR 5015/07 (ďalej len rozhodcovský rozsudok), ktorý sa z hľadiska prisúdenia plnenia zaoberal zmluvou o úvere, ktorej neplatnosti sa navrhovateľ v tomto konaní domáha. Poukázal na to, že ide o prekážku právoplatne rozsúdenej veci, na ktorú je súd povinný v rámci tohto konania prihliadnuť. Podľa jeho názoru ide o totožný návrh, aj pokiaľ ide o postavenie účastníkov tohto konania a právoplatne vec rozsúdená je vždy prekážkou pre konanie o žalobe na určenie existencie či neexistencie určitého právneho vzťahu alebo práva.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods.1, prvá veta O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa pojednávať znova.
Podľa § 35 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.
Podľa § 37 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účastníci rozhodcovského konania sa môžu v rozhodcovskej zmluve dohodnúť, že rozhodcovský rozsudok môže na základe žiadosti niektorého z nich preskúmať iný rozhodca (rozhodcovia). Na ustanovenie tohto rozhodcu (rozhodcov) primerane platia ustanovenia § 6 až 11, ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli, v rozhodcovskej zmluve na preskúmaní rozhodcovského rozsudku, je jeho preskúmanie iným rozhodcom (rozhodcami) vylúčené, ak tento zákon neustanovuje inak
Podľa § 37 ods. 2 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského konania má právo podať žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku do 15 dní od jeho doručenia tomuto účastníkovi rozhodcovského konania.
Podľa § 40 ods. 1 písm. j) Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
Podľa § 45 ods. 1 písm. c) Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c).
Preskúmaním listinných dôkazov súd zistil, že rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu č. SR 5015/07 zo dňa 01.08.2007 bol navrhovateľ (v rozhodcovskom konaní v procesnom postavení odporcu) zaviazaný voči odporcovi (v rozhodcovskom konaní v procesnom postavení navrhovateľa) na zaplatenie plnenia poskytnutého zmluvou o úvere spolu s úrokom z omeškania a nahradenia trov konania z titulu zmluvy o úvere pod č. XXXXXXX zo dňa 22.02.2007. V predmetnom konaní sa navrhovateľ domáha vydania bezdôvodného obohatenia na základe zmluvy č. XXXXXXX zo dňa 22.02.2007, ktorá bola uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom, pretože ide o zmluvný vzťah bezúročný a bez poplatkov a navyše poukazuje, že zmluvné podmienky vo Všeobecných obchodných podmienkach úverovej zmluvy sú neprijateľné. Ide teda o totožný predmet konania, ako aj nároky uplatňované z tej istej úverovej zmluvy, nakoľko predmetná úverová zmluva bola uzatvorená dňa 22.02.2007 medzi odporcom v postavení veriteľa a navrhovateľom v postavení dlžníka. Aj keď súd mal preukázané zo spisu Okresného súdu Martin, sp. zn. 22Er/55/2009, v rámci ktorého bolo vydané uznesenie, že exekúcia vedená na Úrade súdneho exekútora F.. R. Z. pod sp. zn. Ex 12594/8 sa vyhlasuje za neprípustnú a následne súd exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom zastavil, a ktoré rozhodnutie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 7CoE 6/2012 zo dňa 17.01.2012, nedošlo týmito rozhodnutiami k zrušeniu právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku. Tento rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu tvorí res judicatu, ktorá je jednou zo základných zásad akéhokoľvek procesného práva v celoeurópskom meradle. Preto súd rešpektujúc túto procesnú zásadu zastavil predmetné konanie s poukazom už aj na vyššie citované zákonné ustanovenia.
Rozsudok o žalobe na plnenie vytvára tak z hľadiska identity predmetu konania a účastníkov konania prekážku veci rozsúdenej pre konanie o žalobe na určenie, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je. Predmetný rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, ktorým bolo rozhodnuté o plnení z úverovej zmluvy, vytvára prekážku rozhodnutej veci pre konanie o ochrane spotrebiteľa a vydaní bezdôvodného obohatenia, v ktorom sa navrhovateľ domáha určenia neprijateľných podmienok, určenia, že úver poskytnutý na základe tej istej zmluvy o úvere je bezúročný a bez poplatkov a vydania bezdôvodného obohatenia z predmetnej úverovej zmluvy, pretože jednotlivé nároky vychádzajú z rovnakého skutkového základu, t. j. rovnakej úverovej zmluvy. Je tomu tak preto, že v konaní o žalobe na
plnenie z úverovej zmluvy má súd prejudiciálne skúmať (ne)prijateľnosť podmienok v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 33 ods. Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní ukladá rozhodcovskému súdu priamo povinnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, nakoľko nemôže prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzne právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Rozhodcovský rozsudok možno preskúmať len postupom podľa § 37, 40 a 45 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ale nemožno znovu v konaní pred súdom riešiť to, čím sa mal prejudiciálne zaoberať rozhodcovský súd.
Podľa § 103 O.s.p. cez ustanovenie § 104 ods. 1 O.s.p. vzhľadom na existenciu prekážky veci rozsúdenej pre toto konanie súd konanie zastavil.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. podľa ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Zavinenie účastníka sa v tomto prípade posudzuje z procesného hľadiska. Odporcovi však žiadne trovy nevznikli, preto mu súd ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.