Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Co-59-2013.pdf
PDF · 89.93 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/59/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovaným: 1/ P. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, 2/ H. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, o zaplatenie 63,60 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 9C/116/2012-33 zo dňa 27.11.2012 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o zamietnutí žaloby voči žalovanej v 2. rade H. D. a v súvisiacom výroku o trovách konania.
Žalobcovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol.
Žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznal.
Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 387 ods. 1, 2; 388 ods. 1 Obchodného zákonníka, §§ 39; 52 ods. 1, 2; 53 ods. 1, 4; 100; 101; 111; 524 ods. 1, 2; 533; 534; 558 Občianskeho zákonníka, pričom konštatoval, že právny vzťah medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a preto sa naň aplikujú ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je potrebné aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, a teda aj na právny úkon uznania dlhu.
Žalobca svoj nárok uplatňuje z uznania záväzku a prehlásenia žalovanej v 2. rade o vedomosti premlčania dlhu a jeho následkoch.
Z vykonaného dokazovania, a to z dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku vyplýva, že záväzok žalovaná v 2. rade uznala dňa 28.03.2009. Jedná sa o pasívnu solidaritu na strane žalovaných, nakoľko žalovaná v 2. rade podpisom predmetnej dohody pristúpila k záväzku dlžníka podľa ust. § 533 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom dlžníkom bola žalovaná v 1. rade. Pri závere o tom, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah a aj na právne úkony nadväzujúce na uzavretie zmluvy je potrebné aplikovať ustanovenia upravujúce spotrebiteľské vzťahy, je zrejmé, že k uznaniu dlhu žalovanou v 2. rade došlo v čase, keď už bol dlh premlčaný. Premlčacia doba začala plynúť najneskôr dňa 11.07.2004, teda dňom nasledujúcom po dni, kedy sa stala splatnou posledná z tridsiatich šiestich dojednaných
splátok v zmysle zmluvy o prenájme a pri všeobecnej trojročnej dobe podľa ustanovení Občianskeho zákonníka uplynula dňa 11.07.2007. Uznanie bolo vykonané až dňa 28.03.2009.
Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že uznanie záväzku bolo vykonané na predtlači žalobcu, pričom listina bola označená ako dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktoré označenie môže u bežného občana - spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností, keď je zo strany veriteľa, resp. jeho právneho predchodcu písomne, ústne alebo telefonicky či iným spôsobom upozorňovaný, keď nie až zastrašovaný možným súdnym konaním a následnou exekúciou, priviesť k rozhodnutiu uzavrieť takúto dohodu o splátkovom kalendári v snahe zabrániť jeho postihu a urovnať si svoje záväzky voči druhej strane. V ďalšom si však možno ani neuvedomuje, aké ďalšie prehlásenia podpísal, prípadne k akým ďalším povinnostiam alebo sankciám sa zaviazal, navyše keď samotná dohoda je vypísaná vo všetkých bodoch zástupcom druhej strany.
Prvostupňový súd ďalej poukázal na to, že samotné uznanie záväzku sa v predmetnej dohode nachádza v bode 2., ale prehlásenie o vedomosti o premlčaní dlhu a jeho následkoch sa nachádza v bode 3., označenom ako forma splatenia záväzku, a to až v poslednej vete.
Vzhľadom na uvedené ako aj vzhľadom na výpoveď žalovanej v 2. rade, že nevedela, že v čase podpisu dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku bola už pohľadávka žalobcu premlčaná, mal súd prvého stupňa za to, že prehlásenie o vedomosti premlčania dlhu a jeho následkoch tak, ako bolo vykonané v dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 28.03.2009 nezakladá právny následok uznania premlčaného dlhu tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka.
Keďže v danej veci začala plynúť premlčacia doba dňa 11.07.2004, ktorá uplynula dňa 11.07.2007 a žalobca podal žalobu až dňa 20.07.2012, teda až po uplynutí premlčacej doby, pričom žalované v 1. a 2. rade vzniesli námietku premlčania, pričom tento úkon žalovanej v 2. rade považoval súd prvého stupňa za účinné dovolanie sa premlčania, nemohol súd prvého stupňa žalobcovi premlčané právo priznať, a preto žalobu zamietol.
Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa právne podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pričom konštatoval, že žalované boli v konaní v plnom rozsahu úspešné, ale náhradu trov konania nežiadali a zo spisu im žiadne trovy nevyplynuli, preto im náhradu trov konania nepriznal.
Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o zamietnutí žaloby voči žalovanej v 2. rade podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní zväzku spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť pristúpenia a uznania dlhu zo strany dlžníka, teda má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Zároveň žalovaná v 2. rade potvrdila vedomosť o premlčaní dlhu a následkoch s tým spojených. V článku 3 bod 3.4 dohody je jednoznačne, zrozumiteľne a jasne uvedené, že dlžník vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Obsahom dohody je uznanie dlhu zo strany žalovanej v 2. rade ako právny inštitút zakotvený v Občianskom zákonníku, pričom právnym následkom uznania práva, ktorý nastáva priamo zo zákona, je prerušenie plynutia premlčacej doby. To znamená, že doba, ktorá dovtedy uplynula, sa stáva právne bezvýznamnou a začne plynúť nová 10-ročná premlčacia doba, a to priamo zo zákona.
Podľa žalobcu v danom prípade došlo k nespochybniteľnému uznaniu dlhu, pričom na to, aby nastali právne účinky spojené s uznaním práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Uznanie práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa § 558 tohto zákona. Uznanie premlčaného dlhu nie je z hľadiska účinkov spojených s § 110 ods. 1 OZ viazané na vedomosť dlžníka, že uznal premlčané právo. Na rozdiel od uvedeného, úprava obsiahnutá v § 558 OZ
spája vedomosť toho, kto uznal premlčaný dlh, o jeho premlčaní, so vznikom vyvrátiteľnej domnienky, že dlh v čase uznania trval. V danom prípade nastali účinky ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka, a to, že záväzok uznaný žalovanou v 2. rade čo do dôvodu a výšky v čase uznania trval.
Žalobca vytýkal prvostupňovému súdu, že sa len stotožnil s jednostranným tvrdením žalovanej v 2. rade, že o premlčaní dlhu nemala vedomosť, napriek tomu, že žalobca v konaní predložil relevantný dôkaz, že žalovaná v 2. rade uznala svoj záväzok voči žalobcovi, v ktorom zároveň potvrdila vedomosť o premlčaní dlhu. O uvedenom svedčí aj to, že žalovaná v 2. rade uhradila 11 splátok po 5,- eur. Vzhľadom na ustanovenie § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka veriteľovi premlčané právo zostáva naďalej zachované rovnako, ako nezaniká záväzok dlžníka voči veriteľovi. Predmetnou dohodou dochádza k zmene v obsahu záväzku zmluvných strán, ktorá spočíva v možnosti žalovaného splácať dlh v splátkach. Zároveň sa na dohodu nevzťahujú ustanovenia o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil tak, že vyhovie žalobe žalobcu voči žalovanej v 2. rade, resp. ho zruší a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalobca si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania celkom vo výške 29,29 eur.
Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií podľa § 10 ods. 1 O. s. p. na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 214 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 17.10.2013 a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ako aj s dôvodmi tam uvedenými.
K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd len na doplnenie uvádza:
Podľa ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Žalobca si v predmetnom konaní uplatňuje nárok na zaplatenie 63,60 eur, pričom právnym titulom tohto nároku je Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 28.03.2009.
K odvolacím námietkam žalobcu, že na to, aby nastali právne účinky spojené s uznaním práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta OZ zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu, že uznanie práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta OZ nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa § 558 OZ a uznanie premlčaného práva nie je z hľadiska účinkov spojených s § 110 ods. 1 OZ viazané na vedomosť dlžníka, že uznal premlčané právo a k prerušeniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a začatiu plynutia novej 10 ročnej premlčacej doby dochádza bez ohľadu na to, či dlžník v čase uznania o premlčaní vedel alebo nie, odvolací súd konštatuje, že takúto námietku považuje v celom rozsahu za nedôvodnú, a to preto, že spôsob, akým žalobca chápe právnu úpravu, obsiahnutú v ustanoveniach § 110 a § 558 Občianskeho zákonníka, odporuje zmyslu a účelu tejto právne úpravy.
Ustanovenie § 110 Občianskeho zákonníka upravuje nepochybne inštitút premlčanie a ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka jednu z možností zabezpečenia záväzkov.
V prípade, ak veriteľ zabezpečí svoj záväzok dohodou o uznaní dlhu (§ 558 OZ), ustanovenie § 110 OZ stanovuje dobu, v ktorej možno toto právo vykonať, pričom označenie záväzku v ust. § 558 OZ pojmom dlh a v ust. § 110 OZ pojmom právo, na tom nič nemení.
K odvolacím námietkam žalobcu, že v danom prípade žalovaná v 2. rade vedela, že uznala premlčaný dlh, odvolací súd konštatuje, že z ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka jednoznačne vyplýva, že uznanie dlhu by malo zákonom predpokladaný následok len za podmienky, že ten, kto dlh uznal, vedel o tom, že dlh je premlčaný. Z vyjadrenie žalovanej v 2. rade však nepochybne vyplýva, že túto vedomosť o tom, že má ísť o premlčanú pohľadávku, nemala.
Takémuto tvrdeniu žalovanej v 2. rade zodpovedá aj skutočnosť, na ktorú poukázal aj súd prvého stupňa, že obsah predmetnej dohody bol vopred predformulovaný a vzhľadom na konkrétne okolnosti pri podpise dohody možno mať vážne pochybnosti aj o tom, že ide o skutočný prejav vôle žalovanej v 2. rade uznať dlh a nejde iba o vôľu uzavrieť dohodu o splátkach so žalobcom.
K uvedenému odvolací súd na doplnenie uvádza, že z predmetnej dohody a ani zo žiadneho iného dôkazu nevyplýva, že by boli žalovanej v 2. rade poskytnuté, v rámci povinnosti navrhovateľa postupovať v spotrebiteľských vzťahoch so všetkou odbornou starostlivosťou, dostatočne jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo a aký význam má premlčanie dlhu.
Vzhľadom na uvedené nemožno mať pochybnosti o tom, že v obave o možné neskoršie následky (exekúciu) žalovaná v 2. rade v dôsledku postupu žalobcu predmetnú dohodu podpísala len z dôvodov, je jej bola ponúknutá možnosť splácať dlh v splátkach. Uvedené v plnom rozsahu dáva odpoveď aj na odvolaciu námietku žalobcu, že žalovaná v 2. rade už poskytla plnenie v splátkach po 5,- eur.
Súdy vo svojich rozhodnutiach už judikovali, že síce neznalosť zákona neospravedlňuje, avšak v prípade, ak ide o spotrebiteľský právny vzťah a dodávateľ vystupuje a koná v právnom vzťahu so spotrebiteľom v rozpore so zákonom, resp. v rozpore s princípmi ochrany spotrebiteľa, opomenúc okolnosť, že podrobná znalosť právnych predpisov nemôže byť na ujmu spotrebiteľa, nemožno tomu, kto koná v rozpore s uvedeným, právo priznať.
Je nesporné, že uznať možno aj premlčaný dlh. Uznávací prejav dlžníka bude mať právne účinky len vtedy, ak dlžník vedel, že dlh je premlčaný.
Správne preto postupoval súd prvého stupňa, pokiaľ žalobu žalobcu zamietol aj pre žalovanými úspešne vznesenú námietku premlčania dlhu. Žalobcovi ako veriteľovi preto nemožno takéto právo v súlade s ustanovením § 100 ods. 1 veta tretia Občianskeho zákonníka priznať.
Žiada sa ešte na doplnenie uviesť, že žalovaná v 2. rade nemohla účinne uznať dlh za žalovanú v 1. rade, ak dlh neuznala samotná dlžníčka, teda žalovaná v 1. rade. Tiež nie je irelevantné to, že v písomnej Dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku sú údaje o inom veriteľovi a inej zmluve ( iné číslo ), ako tvrdí žalobca a od čoho odvodzuje svoje právo v predmetnom konaní.
Preto odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o zamietnutí žaloby vo vzťahu k žalovanej v 2. rade v súlade s ustanovením § 219 Občianskeho súdneho poriadku ako vecne správny potvrdil.
Odvolanie nebolo podané vo vzťahu k žalovanej v 2. rade, preto rozsudok, týkajúci sa uvedeného účastníka, nadobudol v zmysle ustanovenia § 206 ods. 2 O.s.p. právoplatnosť.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že žalobca v odvolacom konaní úspešný nebol, preto mu náhrada trov odvolacieho konania priznaná nebola. V odvolacom konaní úspešná žalovaná v 2. rade si náhradu trov nežiadala, preto o nich ani nebolo rozhodnuté.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.