Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Er-490-2000.pdf
PDF · 70.6 KB
Case nature
Area
Subarea
7Er/490/2000
Uznesenie
Okresný súd Senica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Druhá strategická, a.s., so sídlom Trnavská cesta 27/B, Bratislava, IČO: 35 705 027 proti povinnému: N. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. S. W. XXX, za účasti súdneho exekútora JUDr. Rastislava Horského, so sídlom Priemyselná 6, Bratislava, pod č.k. EX 294/2000, o vymoženie 50,39 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
Súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu v Senici zo dňa 5.4.2000 bol súdny exekútor JUDr. Rastislav Horský poverený podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov (Exekučného poriadku) vykonaním exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu v Senici, č.k. 10Ro 862/1998 zo dňa 10.8.1998.
Tunajší súd mal zo Zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávok spísanej dňa 15.2.2001 v Bratislave preukázané, že predmetná pohľadávka bola postúpená z pôvodného oprávneného - zo spoločnosti HARVARDSKÁ INVESTIČNÁ SPOLOČNOSŤ, a.s., so sídlom Priemyselná 6, Bratislava, IČO: 31 336 817 na súčasného oprávneného, ktorým je spoločnosť Druhá strategická, a.s., so sídlom Trnavská cesta 27/B, Bratislava, IČO: 35 705 027. V zmysle § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, účinného ku dňu 15.2.2001, kedy došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky, bolo možné proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu a nebolo potrebné rozhodovať o pripustení zmeny účastníka konania. V zmysle § 37 ods. 4 Exekučného poriadku, účinného ku dňu 15.2.2001, stačilo prechod povinnosti alebo práva preukázať len listinou vydanou alebo overenou oprávneným orgánom, ak tento prechod nevyplýval priamo z právneho predpisu.
Dňa 3.7.2013 bol tunajšiemu súdu doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku pre nemajetnosť povinného z dôvodu, že šetrením exekútor nezistil žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok vo vlastníctve povinného. Tiež neboli zistené žiadne finančné prostriedky, z ktorých by mohla byť uspokojená pohľadávka oprávneného. Povinný sa nenachádza v databázach ako zamestnanec s pravidelným príjmom, zamestnávateľ, samostatne zárobkovo činná osoba, osoba poberajúca sociálne dávky alebo ako poberateľ dôchodku.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
O náhrade trov exekúcie súd rozhodoval podľa § 200 ods. 2 a § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Súdny exekútor si trovy exekúcie v tomto konaní neuplatnil, preto mu súd náhradu trov exekúcie nepriznal.
Podľa § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v zmysle § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., pretože konanie bolo zastavené.
Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).