Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-4Cpr/1/2013

Rozhodnutie

Okresný súd v Považskej Bystrici samosudkyňou JUDr. Katarínou Krivulčíkovou v právnej veci navrhovateľa STEEL - MAX, s.r.o., Farská 1739, Beluša, IČO: 36714739, právne zastúpeného Advokátska kancelária, s.r.o., JUDr. Milan Chovanec, V. Tvrdého 17, Žilina, IČO: 364 366 40 proti odporcovi O.. H. Q., nar. X.XX.XXXX, bytom W. XXXX, H., právne zastúpenému Advokátska kancelária, JUDr. Mgr. Štefan Bucha, Námestie M. R. Štefánika č. 1, Žilina v konaní o zaplatenie 3.427,15 Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.677,39 Eur k rukám právneho zástupcu odporcu JUDr. Mgr. Štefana Buchu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ svojim návrhom voči odporcovi domáhal sa zaplatenia sumy 3.427,15 Eur s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovanú istinu si uplatňuje titulom nároku na náhradu škody, ktorá mu vznikla zavinením odporcu ako zamestnanca spoločnosti STEEL - MAX, s.r.o.. Uviedol, že pracovný pomer odporcu u navrhovateľa vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 23.8.2012. Odporca ako zamestnanec u navrhovateľa s druhom práce špecialista riadenia výroby dňa 31.8.2012 v rozpore s normou STN EN 1992-1-1, kapitola 8, Konštrukčné zásady vystužovania, bod 8.3. Prípustné vnútorné priemery zakrivenia ohýbaných prútov zadal príkaz zamestnancovi spoločnosti STEEL -MAX, s.r.o. p. D. Ž. na ohýbanie prvkov z betonárskej ocele o 100, pre stavbu „ Most Lešná“ ( odberateľ IDS - Inženýrské a dopravní stavby Olomouc a.s.). Ukládku a viazanie ocele na uvedenej stavbe realizovala firma PA-RO s.r.o., Clementisova 1017/6, Kysucké Nové Mesto, IČO: 36432652. Uviedol ďalej, že pri preberaní uloženej výstuže statikom, na úseku základov, kde bola predmetná výstuž uložená, uvedené prvky neprevzal, z dôvodu veľmi ostrých uhlov pri ohýbaní. Firma odberateľ IDS

- Inženýrské a dopravní stavby Olomouc a.s. následne uplatnila reklamáciu zo dňa 13.9.2012, ktorú spoločnosť STEEL - MAX s.r.o. bola z objektívnych dôvodov ( porušenie STN) nútená uznať. Poukázal na to, že odporca vydal príkaz na výrobu výstuže v rozpore s príslušnou STN, v dôsledku čoho musela byť výstuž na stavbe „Most Lešná“ rozobratá, odvezená zo stavby a musela byť nanovo vyrobená nová výstuž, táto dovezená na stavbu a opätovne uložená. Týmto svojim neodborným konaním odporca zapríčinil navrhovateľovi škodu vo výške 3.427,15 Eur podľa tejto špecifikácie: 266 ks ohýbaných prvkov z výkresu č. 1.06.pol. 2 o 1ks/ 16,94 kg, pričom nákupná cena tyčovej výstuže o 25 podľa kúpnej zmluvy č. 230047 zo dňa 30.8.2012 bola 505 Eur/ t.j. 0,505 Eur x 4506 kg = 2.275,53 Eur, Spracovanie tyčovej výstuže o 25 na strihačke Flexiplus a ohýbacom robote CS 440: a. Strihačka 1 pracovník ( p. P.) 2,5 hodiny x 9,24 Eur = 23,10 Eur, b. Ohýbací robot ( 2 pracovníci): 1 pracovník ( p. Ž.) 12 hodín x 12,02 Eur = 145,08 Eur a1 pracovník ( p. S.) 12 hodín x 9,89 Eur = 118,68 Eur, Výrobná réžia ( nakládka, vykládka, energie) = 80,-Eur, Rozoberanie reklamovanej ocele a jej znova uloženie priamo na stavbe firmou PA-RO, s.r.o.: a. Rozoberanie 25,5 hodiny x 6,-Eur = 153,-Eur, b.Opätovné viazanie a uloženie 4 506 kg x 0,126 Eur = 567,76 Eur, Doprava prvkov na stavbu realizovaná fy Andrej

Tesarík AT - Trans, Záhradná 158/158, 018 63 Ladce 160 km x 0,4 Eur/km = 64,-Eur. Celková vyčíslená škoda 3.427,15 Eur. Navrhovateľ ďalej, uviedol. že prerokovanie vzniku škody a spôsobe náhrady sa udialo dňa 17.9.2012 na pracovisku spoločnosti STEEL - MAX s.r.o., pričom škodová komisia navrhla vzhľadom k hrubému porušeniu pracovných povinností zosobniť odporcovi nárok na náhradu škody v plnej výške. Zamestnávateľ má nárok na náhradu škody vo výške 4-násobku priemernej mesačnej mzdy, ktorá bola podľa bodu 7. pracovnej zmluvy dohodnutá na sumu 1.620,-Eur. Je teda nesporné, že za spôsobenú škodu zodpovedá odporca v plnej výške. Odporca svoj dlh v lehote splatnosti neuhradil. Na výzvu na zaplatenie náhrady škody vo výške 3.427,15 Eur právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 6.12.2012 odporca reagoval podaním zo dňa 12.12.2012 ( doručené právnemu zástupcovi dňa 19.12.2012). Uviedol ďalej, že odporca ako špecialista pre riadenie výroby a z titulu svojej pracovnej pozície bol to jedine on, kto u navrhovateľa zabezpečoval výrobu ním dodávaných komponentov a to od procesu prípravy, výroby, jej zadania, realizácie až do momentu distribúcie na jednotlivé stavby. V čase keď bola zdaná výroba tovaru, ktorý je titulom vzniku nároku na náhradu škody, bol odporca v pracovnoprávnom vzťahu s navrhovateľom krátky čas, avšak predtým vykonával niekoľko rokov tú istú činnosť dodávateľsky prostredníctvom obchodnej spoločnosti Provides, s.r.o, čiže v roku 2012 došlo medzi účastníkmi konania v podstate len k dohode o zmene právnej formy vykonávania tejto činnosti a odporca sa stal zamestnancom. V danom prípade zadal odporca príkaz na výrobu ohýbaných prvkov v rozpore s platnou technickou normou . Takto vyrobený tovar bol dodaný na stavbu firme IDS Olomouc, ktorá po zistení rozporu s STN tovar reklamovala a trvala na jeho výmene za výrobky bezchybné. Uviedol ďalej, že obchod s betonárskou oceľou v Českej republike zabezpečoval štatutárny zástupca navrhovateľa E. P. do tej miery, že získal zákazku, dohodol cenu, získal objednávku a ďalej ju zadal do výroby. V konkrétnom prípade keď prišla objednávka od spoločnosti IDS Olomouc, táto bola zadaná do výroby, ktorú v tom čase viedol odporca. Na pokračovaní zákazky sa podieľala len výroba . Odporca mal podriadených zamestnancov a to jednak technika, ktorý spracoval výkresovú dokumentáciu, ďalej ju posunul odporcovi a takto spracovanú zákazku zadal odporca do výroby pracovníkom navrhovateľa. Na akom stroji, akým spôsobom sa zákazka realizovala, bolo v kompetencii odporcu. Odporca mohol priamo zadávať príkazy a realizáciu priamo pracovníkom výroby. V danom prípade toto právo mal jedine odporca.

Odporca žiadal návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že jeho pracovný pomer u navrhovateľa mu vznikol dňa 23.8.2012 a zanikol mu v skúšobnej dobe dňa 10.9.2012. V pracovnej zmluve v bode 10. je uvedené, že zamestnanec bol pred podpisom pracovnej zmluvy oboznámený s pracovnoprávnymi predpismi a predpismi o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci ale v skutočnosti s nimi oboznámený nebol. Navrhovateľ mu neprideľoval prácu podľa pracovnej zmluvy, druh a rozsah práce, pracovná náplň zo strany navrhovateľa mu riadne určená a definovaná nebola, nebola písomne vypracovaná a ním podpísaná. Navrhovateľ mu nevytvoril vhodné pracovné podmienky pre výkon práce. Protokol o škodovej udalosti zo dňa 17.9.2012 mu nebol doručený, preto sa k nemu nemohol vyjadriť. Rovnako s ním nebola prerokovaná ani škoda. Z uvedeného mal za to, že navrhovateľ nekonal v súlade s . Okrem toho protokol o škodovej udalosti zo dňa 17.9.2012 neobsahuje mená škodovej komisie a jej podpisy, nie je uvedené ako bola škoda zlikvidovaná a nie je uvedené, aké je rozhodnutie konateľa spoločnosti a chýba jeho podpis. Uviedol ďalej, že dňa 31.8.2012 nezadal ústny ani žiadny pokyn D. na ohýbanie prvkov z betonárskej ocele priemer o 25 mm pre stavbu „ Most Lešná“, kde je odberateľ Inženýrské a dopravní stavby Olomouc, a.s.. Uviedol, že ohýbací robot CS 440 je vybavený od výrobcu stroja softwarom, ktorý po zadaní rozmerového parametra ohybu a priemeru ohýbanej ocele sám určí minimálny priemer ohýbacieho tŕňa. V zmysle STN EN 1992-1-1 by mal byť minimálne 175 mm, čiže nie je možné ohýbať tŕňom priemeru 100 mm. Ak bola požiadavka vo výkresovej dokumentácii zo stany IDS Olomouc na ohyb tŕňom priemeru 100 mm, jednalo sa o chybu v projekte, ktorá bola v rozopre s príslušnou STN a reklamácia nemala byť zo strany navrhovateľa uznaná, resp. mala byť táto chyba prerokovaná a odsúhlasená s odberateľom. S firmou IDS Olomouc pri získaní zákazky rokoval E. P., ktorú túto zákazku a príslušnú dokumentáciu oceňoval v ponuke, čiže už pri preskúmaní projektovej dokumentácie a jej oceňovaním mal zistiť že je tam chyba a mal upozorniť IDS na túto skutočnosť prípadne s ním prerokovať riešenie skôr, ako získal objednávku a zadal príkaz na výrobu predmetnej zákazky. Zdôraznil, že žiadne pokyny k obsluhe strojov na používanie rozmeru ohýbacieho tŕňa nedával, tie sú dané výrobcom stroja v zmysle príslušných noriem, technických parametrov stroja a priemeru ohýbanej ocele. V danom prípade bol vyrobený nepodarok, preto môže navrhovateľ požadovať náhradu škody do výšky polovice priemerného mesačného zárobku zamestnanca, ktorý ho vyrobil a nie do štvornásobku ako tvrdí navrhovateľ. Uviedol ďalej, že v pracovnej zmluve zo dňa 23.8.2012 je

v bode 1 uvedené že zamestnanec bude vykonávať druh práce a to špecialista pre riadenie výroby. Mal za to, že toto nie je jeho pracovná náplň, pričom poukázal na , kde je uvedené, že tam musí byť stručná charakteristika a druh práce, na ktorú je zamestnanec prijatý. Poprel tvrdenie navrhovateľa, že predtým ako uzavrel pracovný pomer s navrhovateľom pracoval ako vedúci výroby, pretože z rámcovej zmluve o dielo medzi navrhovateľom a spoločnosťou Provides, s.r.o. v článku 1 je uvedené, že zhotoviteľ sa zaväzuje, že pre objednávateľa vyhotoví a dodá dielo definované ako prípravné práce pri realizácii stavieb na základe špecializácie určenej objednávateľom v zmysle dielčích objednávok a objednávateľ sa zaväzuje prevziať dielo zhotoviteľa a zaplatiť za jeho vytvorenie a dodanie dohodnutú odmenu. Poukázal na to, že u navrhovateľa neexistovala organizačná štruktúra. Pokyny jemu ako zamestnancovi zadávali konatelia spoločnosti a prokurista. Zo strany navrhovateľa mu nebola dopodrobna vysvetlená náplň práce, robil aj činnosti, ktoré bezprostredne nesúviseli s výrobou. Ako zamestnanec nemal svoj počítač, mal vo firme len súkromný počítač. Predmetná zákazka od spoločnosti IDS Olomouc bola doručená navrhovateľovi, ktorý ju presunul zamestnancovi M., ktorý spracoval výkresovú dokumentáciu a aj potrebu výstuže, ktorú treba objednať. Termín dopravy zabezpečoval a určoval navrhovateľ, lebo on zabezpečoval aj práce spojené s viazaním výstuže. O tom, že sa nejaká zákazka od firmy IDS Olomouc realizuje sa dozvedel až z prípisu o tom, že má nahradiť škodu, teda až z prvotného listu, ktorý dostal z advokátskej kancelárie právneho zástupcu navrhovateľa dňa 6.12.2012. Poukázal na to, že u navrhovateľa bola prax taká, že odporca mal na starosti slovenský trh, pán P. český trh. Slovenské zákazky vybavoval on, to znamená, že oslovil konkrétneho slovenského dodávateľa, keď zákazku získali, dal túto schváliť konateľom navrhovateľa alebo prokuristovi či môže ísť táto zákazka v do výroby. Po odsúhlasení vedením spoločnosti sa zákazka posunula pánovi M., ktorý bol v spoločnosti na pozícii technika, následne spracoval výkresovú dokumentáciu buď v papierovej alebo elektronickej podobe do výrobného listu, ktorý bol potom doručený pracovníkom vo výrobe a to tak, že buď si prišli pre výrobný list sami alebo keď bol na pracovisku prítomný odporca, tak im ho odovzdal on s tým že sa určil plán výroby a termín výroby podľa objednávky. Pracovník podľa výrobného listu nastavil stroje a vyrábal požadované prvky. Uviedol ďalej, že technická dokumentácia zadaná spoločnosti IDS Olomouc v tej časti, kde je ohyb prvku je v rozpore s technickou normou a tak ako je prvok zadaný na dokumentácii nejde vyrobiť, pretože uhly majú 90 stupňov a pri dosiahnutí rozpätia 200 musí byť použitá buď väčšia šírka prvku alebo stanovený nejaká rádius.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu navrhovateľa, jeho právneho zástupcu, výsluchom odporcu a jeho právneho zástupcu, oboznámil sa s pracovnou zmluvou navrhovateľa ako zamestnávateľom a odporcu ako zamestnanca zo dňa 23.8.2012, Rámcovou zmluvou o dielo zo dňa 1.3.2008, Protokolom o škodovej udalosti zo dňa 17.9.2012, Reklamáciou spoločnosti IDS - Inženýrské a dopravní stavby Olomouc, a.s. zo dňa 13.9.2012, faktúrami č. 2012034 zo dňa 12.9.2012, č. 2012045 zo dňa 3.10.2012, č. 11/2012 zo dňa 25.10.2012, faktúrou č. 5020120019 zo dňa 4.9.2012, Objednávkou č. 20120086 zo dňa 20.8.2012, Súpisom vykonaných prác zo dňa 25.10.2012 , dodacím listom betonárskej výstuže č. 2012/0492, prehľadom ceny práce po zamestnancoch za obdobie 8/2012, záznamom o prevádzke vozidla nákladnej dopravy zo dňa 3.10.2012, výzvou právneho zástupcu navrhovateľa na zaplatenie náhrady škody zo dňa 6.12.2012, odpoveďou odporcu na výzvu zo dňa 12.12.2012, výsluchom svedkov O.. D.A. M., E.. E. K., O.. I. U., S. H., H. P. I. D. Ž., propagačným materiálom navrhovateľa.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že pôvodne odporca pred vznikom pracovného pomeru s navrhovateľom pracoval pre navrhovateľa na základe Rámcovej zmluvy o dielo zo dňa 1.3.2008, ktorú odporca uzatvoril ako konateľ spoločnosti Provides, s.r.o., Púchov ( zhotoviteľ ) s navrhovateľom ako objednávateľom. Predmetom rámcovej zmluvy o dielo bol záväzok zhotoviteľa - odporcu zhotoviť a dodať pre objednávateľa - navrhovateľa dielo definované ako prípravné práce pri realizácii stavieb na základe špecifikácie určenej objednávateľom v zmysle dielčích objednávok a objednávateľ sa zaviazal prevziať dielo zhotoviteľa a zaplatiť za jeho vyhotovenie a dodanie dohodnutú cenu.

Dňa 23.8.2012 uzatvoril navrhovateľ ako zamestnávateľ s odporcom ako zamestnancom pracovnú zmluvu s dohodnutým druhom práce odporcu a to špecialista pre riadenie výroby, s miestom výkonu práce Beluša a podľa potrieb zamestnávateľa a s dňom nástupu do zamestnania 24.8.2012. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú, so skúšobnou dobou do 21.11.2012. V pracovnej zmluve nebola

uvedená konkrétna náplň práce odporcu. Navrhovateľ tvrdil, že náplň práce odporcu prerokoval s odporcom ústne a tvrdil, že náplň práce bola odporcovi známa, pretože pracoval na základe rámcovej zmluvy o dielo ako konateľ spoločnosti Provides s.r.o. pre navrhovateľa a jeho náplň práce mu musela byť zrejmá z rámcovej zmluvy o dielo. Súd sa nestotožnil s týmto tvrdením navrhovateľa, pretože vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že navrhovateľ náplň práce s odporcom skutočne ústne prerokoval, náplň práce odporcu nebola dojednaná ani písomne a taktiež náplň práce odporcu nemožno vyvodiť ani podľa rámcovej zmluvy o dielo, pretože predmetom rámcovej zmluvy o dielo boli úplne iné činnosti odporcu v pozícii konateľa spoločnosti Provides s.r.o. ako v pracovnej zmluve v pozícii zamestnanca.

V priebehu konania medzi účastníkmi konania bolo sporné, či odporca pracoval u navrhovateľa v pozícii riadiaceho pracovníka, teda vedúceho výroby. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ nemal zadokumentovanú organizačnú štruktúru, avšak z výsluchu konateľa navrhovateľa E. P. a svedkov O.. M., E.. K., H. P., S. H. a D. Ž. ako aj z propagačného materiálu navrhovateľa je zrejmé, že odporca pracoval u navrhovateľa ako vedúci pracovník ( výrobný riaditeľ ). I napriek tomu, že v pracovnej zmluve dojednaný druh práce bol uvedený ako špecialista pre riadenie výroby, takéto vymedzenie druhu práce nerobí pracovnú zmluvu neplatnú, a naopak súd má za to že takéto druhové určenie práce ako je v danom prípade uvedené v pracovnej zmluve, jednoznačne definuje pozíciu odporcu u navrhovateľa v spojitosti už s vyššie uvedených skutočnosťami ako vedúceho zamestnanca.

Z vykonaného dokazovania mal súd ďalej za preukázané, že na základe objednávky od spoločnosti Inženýrské a dopravní stavby Olomouc, a. s. bola u navrhovateľa realizovaná dňa 31.8.2012 zákazka na ohýbanie prvkov z betonárskej ocele pre stavbu Silnice I/35 Valašské Meziřičí - Lešná, II. etapa. Ukladanie a viazanie ocele na uvedenej stavbe realizovala firma PA-RO, s. r.o. Kysucké Nové Mesto. Vyrobené prvky - výstuže boli zo strany objednávateľa IDS Olomouc a.s. reklamované listom zo dňa 13.9.2012 a to z dôvodu, že dodaná položka č. 2 nebola naohýbaná podľa výkresovej dokumentácie

- boli použité zlé ohýbacie tŕne a prúty boli ohnuté priestorovo. Kvôli týmto vadám nebola výstuž prevzatá technickým dozorom stavby. Z uvedených dôvodov bola výstuž vrátená navrhovateľovi a objednávateľ požadoval dodanie správnej výstuže. Navrhovateľ reklamáciu uznal, vyrobil nové výstuže, ktoré objednávateľovi dodal.

Dňa 17.9.2012 zasadala u navrhovateľa škodová komisia, ktorá prerokovala prípad reklamácie IDS Olomouc, a.s. zo dňa 13.9.2012, s tým, že škodu zistil a prešetroval E. P., terajší štatutárny zástupca navrhovateľa. V rámci popisu vzniku škody škodová komisia ustálila, že O.. Q. ako zamestnanec navrhovateľa na pozícii špecialista pre riadenie výroby dal dňa 13.8.2012 v rozopre s normou STN 1992-1-1, kapitola 8, Konštrukčné zásady vystužovania, bod 8.3 Prípustné vnútorné priemery zakrivenia ohýbaných prútov ústny príkaz zamestnancovi výroby ( p. D. Ž.) na ohýbanie prvkov z betonárskej ocele o 25 na ohýbacom robote CS 440, ohýbacím trnom priemer o 100 pre výstavbu „ most Lešná“ ( odberateľ IDS - Inženýrske a dopravní stavby Olomouc a.s. ) s tým, že pri preberaní uloženej výstuže statikom, na úseku základov, kde bola predmetná výstuž uložená, uvedené prvky neprevzal z dôvodu veľmi ostrých uhlov pri ohýbaní. Navrhovateľ rozsah škody ustálil tak, že odporca vydal príkaz na výrobu výstuže v rozopre s príslušnou STN, v dôsledku čoho musela byť hore uvedená výstuž rozobratá , odvezená zo stavby, znovu vyrobená, dovezená na stavbu a znovu uložená. Zamestnávateľ vyčíslil škodu na sumu 3.427,15 Eur, ktorú škodu si navrhovateľ na návrh škodovej komisie - zosobniť škodu odporcovi, v plnej výške uplatňuje voči odporcovi v tomto konaní.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že výkresovú dokumentáciu pre objednávku od spoločnosti IDS Olomouc na výrobu výstuží do betónu dodal navrhovateľovi spolu s objednávkou objednávateľ zákazky spoločnosť IDS Olomouc, a.s.. Z výsluchu svedka O.. I. U., zamestnanca spoločnosti IDS Olomouc súd zistil, že výkresovú dokumentáciu spracoval projektant stavby, nie spoločnosť IDS Olomouc a obchodné záležitosti ohľadom tejto zákazky riešil za navrhovateľa E. P.. Výkresová dokumentácia nebola v súlade príslušnou normou STN a podľa výkresovej dokumentácie, teda podľa normy tam uvedenej sa výrobok vyrobiť nedal resp. podľa parametrov uvedených vo výkresovej dokumentácii.

Z výsluchu svedka O.. D. M., ktorý u navrhovateľa pracoval na pozícii prípravy výroby a jeho náplňou práce bolo spracovanie výkresovej dokumentácie, mal súd za preukázané, že v danom prípade výkresová dokumentácia od spoločnosti IDS Olomouc, a.s. bola doručená svedkovi e-mailom a túto spracoval tak, že ju prekreslil na výrobné štítky presne podľa výkresovej dokumentácie bez toho, aby odhalil chyby vo výkresovej dokumentácii.

Z vykonaného dokazovania mal súd ďalej za preukázané, že po spracovaní výkresovej dokumentácie O.. M. bola následne zákazka od spoločnosti IDS Olomouc, a .s. zadaná do výroby. Samotnú výrobu realizovali zamestnanci navrhovateľa vo výrobe, predovšetkým svedok D. Ž.. Menovaný svedok pracoval u navrhovateľa ako robotník vo výrobe do 28.2.2013, kedy sa jeho pracovný pomer skončil dohodou. Na pracovnú pozíciu D. Ž. nastúpil od januára 2013 svedok H. P., ktorý sa však na výrobe sporných ohýbaných prvkov nezúčastnil. Menovaný svedok D. Ž. uviedol, že zákazky zo zahraničia mal v spoločnosti STEEL - MAX na starosti štatutárny zástupca navrhovateľa pán P.. O tom, že bude prebiehať výroba pre spoločnosť IDS Olomouc sa dozvedel asi deň predtým ako samotná výroba prebiehala. Každý deň prebiehala na pracovisku porada, v konkrétny deň, keď sa mali ohýbať prvky pre firmu IDS porada prebiehala za účasti pána P. a O.. M.. Na porade bol vtedy on, ďalej zamestnanec navrhovateľa - A., ktorý mal na starosti dopravu a aj odporca. Na predmetnej porade sa nedozvedeli, kedy začnú prvky vyrábať, pretože nemali k dispozícii podklady. Počas obedňajšej prestávky prišiel štatutárny zástupca navrhovateľa P. s tým, že by sa už mali prvky začať vyrábať a pripravuje sa výkresová dokumentácia. Menovaný svedok uviedol, že pre výkresovú dokumentáciu si bol neskôr u O.. M., pretože u navrhovateľa takto výroba fungovala. O.. M. mu dal podklady pre výrobu a začala sa samotná výroba. V priebehu procesu výroby prišiel na to, že prvok sa nedá vyrobiť podľa normy, pretože chyba bola v projektovej dokumentácii, kde projektant zle naprojektoval výkresy a ohyb. Keď túto chybu zistil, odišiel do kancelárie za odporcom, kde mu tento povedal, že s výrobou nemá nič spoločné a že sa týka pána P.. Následne išiel do kancelárie, kde sedel pán P. a O.. M., ktorí mu oznámili, že má naďalej vyrábať podľa výkresu. Ich pokyn poslúchol a zmenil stredový bolec a dosiahol podľa výkresu rozpätie ohýbaného prvku podľa výkresovej dokumentácie. Následne boli ohýbané prvky odvezené navrhovateľovi. Svedok uviedol, že asi za mesiac prišla od objednávateľa reklamácia, avšak vtedy už odporca v spoločnosti STEEL - MAX nepracoval a až vtedy bolo zistené, že chyba je v prvotnom projekte.

Podľa Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v a 185.

Podľa V pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu; zamestnávateľ, ktorý je fyzická osoba, koná osobne. Namiesto nich môžu robiť právne úkony aj nimi poverení zamestnanci. Iní zamestnanci zamestnávateľa, najmä vedúci jeho organizačných útvarov, sú oprávnení ako orgány zamestnávateľa robiť v mene zamestnávateľa právne úkony vyplývajúce z ich funkcií určených organizačnými predpismi.

Podľa Vedúci zamestnanci zamestnávateľa sú zamestnanci, ktorí sú na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny.

Podľa Zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ.

Po zhodnotení všetkých skutočností a dôkazov súd dospel jednoznačne k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Navrhovateľ si v tomto konania uplatňuje voči odporcovi náhradu škody, ktorú mu mal odporca spôsobiť ako zamestnanec zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh a to tým, že ako zamestnanec pre riadenie výroby dal dňa 31.8.2012 v rozopre s normami STN príkaz

zamestnancovi výroby D. Ž. na ohýbanie prvkov z betonárskej ocele pre odberateľa Inženýrske a dopravní stavby Olomouc, a.s..

Súd posúdil nárok navrhovateľa podľa , podľa ktorého sa posudzujú prípady zodpovednosti zamestnanca za škodu, ktoré vznikli zavineným porušením povinností zamestnanca pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním a nie sú upravené jeho iným osobitným ustanovením.

Pri uplatnení nároku na náhradu škody podľa citovaného ustanovenia zamestnávateľ je povinný preukázať nielen vznik škody, protiprávnosť konania zamestnanca ale aj zavinenie a príčinu súvislosti medzi vznikom škody a proti právnym konaním zamestnanca. Pre vznik zodpovednosti zamestnanca za škodu musia byť splnené všetky zodpovednostné predpoklady, medzi ktoré patrí proti právny úkon, vznik škody, príčinná súvislosť medzi proti právnym úkonom a vznikom škody, zavinenie zamestnanca, existencia pracovného pomeru a ku škode musí dôjsť pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením tak, ako to vymedzuje . Dôkazné bremeno pri preukazovaní vzniku škody ako aj jej výšky je na zamestnávateľovi.

Pri posudzovaní zodpovednosti za škodu spôsobenú pri plnení pracovných úloh z nedbanlivosti vedúceho zamestnanca treba zistiť a zhodnotiť najmä to, aká bola náplň práce tohto zamestnanca podľa štatútu a organizačného poriadku zamestnávateľa, aké úsilie vynaložil zamestnanec pri plnení svojich povinností, aby škode zabránil a aké účinné opatrenie vykonal a akú potrebnú súčinnosť mu poskytli ostatní zamestnanci zamestnávateľa.

V danom prípade je nesporné, odporca v čase vzniku škodovej udalosti bol zamestnancom navrhovateľa na pozícii špecialista pre riadenie výroby. Jeho pracovný pomer bol ukončený až na základe dohody so zamestnávateľom, po vzniku škodovej udalosti. Je nesporné, že s realizáciou objednávky pre spoločnosť IDS Olomouc, a.s. dňa 31.8.2012 vznikla navrhovateľovi škoda v dôsledku nevyrobenia ohýbaných prvkov v súlade s príslušnými normami STN, ktorú škodu navrhovateľ vyčíslil vo výške žalovanej istiny. Z vykonaného dokazovania súd však nemal preukázané, že škodu spôsobil navrhovateľovi práve odporca zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi. V danom prípade absentuje základný predpoklad pre vznik zodpovednosti odporcu ako zamestnanca za vniknutú škodu a to protiprávny úkon a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody. Taktiež, keďže v prípade zamestnanca ide o subjektívnu zodpovednosť, na ktorej založenie je nevyhnutá danosť zavinenia ako subjektívneho zodpovednostného predpokladu, súd má za to, že taktiež absentuje ďalší predpoklad pre vznik zodpovednosti odporcu za škodu a to jeho zavinenie. I keď po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že odporca bol vedúcim zamestnancom navrhovateľa, odporca nemal jednoznačne stanovenú a určenú náplň práce podľa štatútu alebo organizačného poriadku navrhovateľa a preto ako vedúci zamestnanec nemôže zodpovednosť za vniknutú škodu, ktorú by spôsobil čo i len z nedbanlivosti pri plnení pracovných úloh. V konkrétnom prípade sa navrhovateľ domáha od odporcu náhrady škody z objednávky pre spoločnosť so sídlom v Českej republike, pričom v konaní bolo jednoznačne preukázané že odporca mal na starosti zákazky so slovenskými firmami a pokiaľ sa týka o výrobu sporných ohýbaných prvkov, objednávateľom bola spoločnosť z Českej republiky. Súd v konaní nemal za preukázané, že odporca sa nejakým spôsobom podieľal na výrobe, z ktorej vznikla navrhovateľovi škoda, ktorú skutočnosť potvrdil predovšetkým svedok Ž., ktorý samotnú výrobu ohýbaných prvkov realizoval. Svedok sa jednoznačne vyjadril, že pri realizácii výroby ohýbaných prvkov dňa 31.8.2012 komunikoval od začiatku s pánom P. a nie odporcom, ktorý mu ani pokyn na realizáciu samotnej výroby nedal. Odporca ako vedúci zamestnanec navrhovateľa bol oprávnený v zmysle určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa pracovné úlohy, organizovať riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na tento účel záväzné pokyny, avšak ukladať zamestnancom pracovné úlohy bol oprávnením odporcu ako ktoréhokoľvek iného vedúceho zamestnanca, nie jeho povinnosťou a teda vzhľadom na neexistenciu pracovnej náplne nemôže vo všeobecnosti odporca niesť zodpovednosť za výrobu a vzniknutú škodu, keďže svojim konaním nezavinil, že navrhovateľovi škoda vznikla. Odporca žiadnym spôsobom neporušil svoje povinnosti, nedopustil sa protiprávneho konania, z čoho vyplýva aj neexistencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom odporcu a vznikom škody.

Vzhľadom na zhora uvedené skutočnosti, keďže súd dospel jednoznačne k záveru, že neboli naplnené všetky zodpovednostné predpoklady odporcu za škodu, a to protiprávny úkon , zavinenie zamestnanca, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, ako aj skutočnosť, že ku škode nedošlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením, súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Odporca jednoznačne nezodpovedá za škodu, ktorá navrhovateľovi vznikla v zmysle a preto sa navrhovateľ ako zamestnávateľ nedôvodne domáha od odporcu náhrady škody v tomto konaní, za ktorú odporca nezodpovedá. Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa . Odporca mal v konaní plný úspech, preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania. Trovy konania vznikli odporcovi titulom trov právneho zastúpenia za 9 úkonov právnej služby á 138,93 Eur ( prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na súd - vyjadrenie odporcu k návrhu zo dňa 11.3.2013, účasť na pojednávaní dňa 27.6.2013, účasť na pojednávaní dňa 9.4.2013 od 8,30 hod. do 10,50 hod. - vyhlášky č. 655/2004 , účasť na pojednávaní dňa 16.5.2013 od 8, hod. do 11, hod. - vyhlášky č. 655/2004 , účasť na pojednávaní dňa 24.10.2013 od 8, hod. do 11, hod. - vyhlášky č. 655/2004), úkon právnej služby á 40, Eur (1/4 - ina hodnoty úkonu za účasť na pojednávaní dňa 14.3.2013, ktoré bolo odročené bez prejednania veci), 2 úkony právnej služby á 95,23 Eur ( ďalšia porada s klientom dňa 1 4.5.2013 a 23.10.2013), náhrada cestovných nákladov za cestu zo Žiliny do Považskej Bystrice a späť osobným motorovým vozidlom Š. M. L..Č.. W. XXX DS dňa 14.3.2013 ( cena za km 0,18 + ( 6 l x 1,659 Eur x 0,01) x 66 km = 18,44 Eur), náhrada cestovných nákladov za cestu zo Žiliny do Považskej Bystrice a späť osobným motorovým vozidlom Š. M. L..Č.. W. XXX C. dňa 9.4.2013 ( cena za km 0,18 + ( 6 l x 1,459 Eur x 0,01) x 66 km = 17,65 Eur), náhrada cestovných nákladov za cestu zo Žiliny do Považskej Bystrice a späť osobným motorovým vozidlom Š. M. L..Č.. W. XXX C. dňa 16.5.2013 ( cena za km 0,18 + ( 6 l x 1,439 Eur x 0,01) x 66 km = 17,57 Eur), náhrada cestovných nákladov za cestu zo Žiliny do Považskej Bystrice a späť osobným motorovým vozidlom Š. M. L..Č.. W. XXX C. dňa 27.6.2013 ( cena za km 0,18 + ( 6 l x 1,584 Eur x 0,01) x 66 km = 18,15 Eur), náhrada cestovných nákladov za cestu zo Žiliny do Považskej Bystrice a späť osobným motorovým vozidlom Š. M. L..Č.. W. XXX C. dňa 24.10.2013 ( cena za km 0,18 + ( 6 l x 1,419 Eur x 0,01) x 66 km = 17,49 Eur), náhrada za stratu času zo Žiliny do Považskej Bystrice a späť dňa 14.3.2013 - 2x 13,01 Eur = 26,02 Eur, náhrada za stratu času zo Žiliny do Považskej Bystrice a späť dňa 9.4.2013 - 2x 13,01 Eur = 26,02 Eur,náhrada za stratu času zo Žiliny do Považskej Bystrice a späť dňa 16.5.2013 - 2x 13,01 Eur = 26,02 Eur ,náhrada za stratu času zo Žiliny do Považskej Bystrice a späť dňa 27.6.2013 - 2x 13,01 Eur = 26,02 Eur, náhrada za stratu času zo Žiliny do Považskej Bystrice a späť dňa 24.10.2013 - 2x 13,01 Eur = 26,02 Eur. Spolu trovy právneho zastúpenia 1.677,39 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd do Trenčína, v troch vyhotoveniach.

Podľa musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (s. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno zdôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , za

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a/, f/ rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.