Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/65/2022

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v spore žalobkyne: E. F., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XXXX/X, XXX XX N., právne zastúpenej JUDr. Ondrej Szilágyi, advokát, Advokátska kancelária so sídlom Haličská cesta 3200, 984 01 Lučenec, proti žalovaným: 1/ K.. C. V., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXXX/X, XXX XX M., 2/ C. V., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXXX/X, XXX XX M., žalovaní 1/ a 2/ právne zastúpení: In Medias Res, s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom Sladovnícka 13, 917 01 Trnava, IČO: 36 863 351, 3/ R. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/X, XXX XX N., v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. -234 zo dňa 14.03.2022, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol o žalobe žalobkyne na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu - žalobkyne a žalovaných 1/ až 3/ tak, že ho zrušil a nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX vedené Okresným úradom Poltár, katastrálny odbor, pre okres T., obec a katastrálne územie G., a to: stavba so súpisným číslom XXX postavená na parcele registra „C“, č. XXXX/X - druh stavby XX, popis stavby rodinný dom a parcela registra „C“, č. XXXX/ X o výmere 2898 m2 - zastavané plochy a nádvoria (ďalej v texte aj „predmetné nehnuteľnosti“ alebo „nehnuteľnosť“ ) prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne v podiele 1/1. Zároveň v poradí II. až IV. výrokom okresný súd uložil žalobkyni povinnosť uhradiť k rukám žalovaných 1/ až 3/ na úplné vyrovnanie zaniknutého podielového spoluvlastníctva každému zvlášť sumu 1.166,67 Eur do 30 dní od dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Okresný súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s podanou žalobou, vyjadreniami sporových strán, predloženými listinnými dôkazmi, výsluchom žalobkyne a žalovaných 1/ a 2/, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav:

3. Podľa výpisu z Listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie G., okres T., boli žalobkyňa a žalovaní podielovými spoluvlastníkmi (žalobkyňa vo výške spoluvlastníckeho podielu 1/2-vica v pomere k celku a každý zo žalovaných v pomere 1/6-tiny v pomere k celku) nehnuteľnosti parcely registra „C“ evidované na katastrálne mape ako parcela č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2898 m2 ako aj stavby, rodinný dom súp. č. XXX stojacej na tejto parcele. Žalobkyňa nadobudla spoluvlastnícky podiel 1/2-vice v pomere k celku k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam kúpnopredajnou zmluvou č. 7/1998 o prevode vlastníctva nehnuteľnosti dňa 24.06.1998, ktorá bola uzatvorená medzi predávajúcim: Obec V. T. C. a kupujúcimi K.. R. V. - otcom žalovaných a žalobkyňou - družkou K.. R. V.. Pokiaľ ide o žalovaných, títo nadobudli vyššie uvedené nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva, každý vo výške spoluvlastníckeho podielu 1/6-tina v pomere k celku, na základe uznesenia o dedičstve č.

, z 15.03.2017 - Z302/2017 - 180/2017, teda prededením po smrti ich otca K.. R. V., zomrelého dňa XX.XX.XXXX. Tieto skutočnosti považoval okresný súd za nesporné.

4. Pokiaľ ide o hodnotu predmetných nehnuteľností ani táto nebola v konaní sporná a žalobkyňou predložený znalecký posudok ani výšku stanovenej hodnoty nehnuteľnosti žalovaní v konaní nenamietali.

5. Z doplnenia č. 1 znaleckého úkonu č. 121/2020 bolo zároveň preukázané, že nehnuteľnosti nie je možné reálne rozdeliť na 4 samostatné bytové jednotky so samostatným vstupom. Celý rodinný dom obsahuje len jednu bytovú jednotku a bez väčších stavebných úprav a prestavby, nie je možná ich reálna deľba. Rovnako ani táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná a žalovaní predložené doplnenie č. 1 znaleckého posudku č. 121/2020 v konaní nerozporovali.

6. Spornou v konaní bola otázka komu budú nehnuteľnosti prikázané do vlastníctva, nakoľko žalobkyňa deklarovala svoj záujem ponechať si predmetné nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania na rekreačné účely. Poukázala na svoje plány v budúcnosti celú nehnuteľnosť kompletne zrekonštruovať a využívať k účelu, ku ktorému je určená, a to na rekreáciu. Rovnako aj žalovaní 1/ a 2/ v konaní totožne vypovedali, že nehnuteľnosť plánujú v budúcnosti využívať na rekreačné účely spolu so svojimi rodinami, nakoľko v čase, kedy majú pracovné voľno do nehnuteľnosti chodievajú, rekreujú sa tu, prípadne vykonávajú drobné práce a opravy, ktoré si nehnuteľnosť vyžaduje. Žalovaný 3/ pred pojednávaním zaslal súdu písomné vyjadrenie, v ktorom vyjadril súhlas s návrhom žalobkyne, ako aj súhlas s vyrovnaním zaniknutého podielového spoluvlastníctva, na základe ktorého by mu mala žalobkyňa vyplatiť sumu 1.166,76 Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

7. Okresný súd po oboznámení sa s listinnými dôkazmi, ako aj výpoveďami strán sporu aplikujúc ustanovenia dospel k záveru, že žaloba žalobkyne, aby predmetné nehnuteľnosti boli prikázané do jej výlučného vlastníctva, je dôvodná.

8. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia v bode 18. až 26. sa okresný súd podrobne zaoberal dôvodmi, pre ktoré vo veci rozhodol. Poukázal na to, že prvým spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov a prichádza do úvahy len v tom prípade, kde predmet spoluvlastníctva je reálne deliteľný. Keďže zo znaleckého posudku, resp. jeho doplnenia mal za preukázané, že predmet sporu reálne deliteľný nie je, čo nebolo v konaní ani sporné, pristúpil k druhému spôsobu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to prikázaním veci za primeranú náhradu jednému, resp. viacerým spoluvlastníkom. V prejednávanej veci prejavila súhlas s prikázaním predmetných nehnuteľností do svojho výlučného vlastníctva nielen žalobkyňa, ale aj žalovaní 1/ a 2/, ktorí žiadali súd, aby po zrušení podielového spoluvlastníctva im túto prikázal, a to každému v 1/2-vici.

9. Okresný súd pri vyhodnotení komu zo strán sporu prikáže nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva prihliadal nielen na objektívne predpoklady pre prikázanie veci ako spôsobu vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva, teda na veľkosť podielu, účelné využitie veci ako aj násilné správanie sa spoluvlastníka, ale zároveň aj na iné skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na rozhodnutie súdu. Konštatoval, že prvým kritériom, ktoré musí súd zohľadniť pri zrušení spoluvlastníctva a jeho vyporiadaní prikázaním jednému, resp. viacerým spoluvlastníkom je veľkosť spoluvlastníckych podielov. Hoci toto kritérium nemusí byť vždy rozhodujúcim, je nesporne významným najmä vtedy, ak veľkosť spoluvlastníckych podielov je vo výraznom nepomere. Pre rozhodnutie okresného súdu preto bola významná aj tá skutočnosť, že žalobkyňa, ktorá má o nehnuteľnosť záujem, je majoritnou spoluvlastníčkou a jej spoluvlastnícky podiel predstavuje 1/2-vicu v pomere k celku, k čomu je potrebné prihliadať aj na okolnosť, že žalovaný 3/, ktorý disponuje podielom vo výške 1/6-tiny k celku, vyslovil súhlas so spôsobom vyporiadania navrhnutým žalobkyňou, a teda prikázaním nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva. V takom prípade konštatoval okresný súd, že podiel žalobkyne je vo výške 1/2-vice spolu s podielom žalovaného 3/, ktorý so spôsobom vyporiadania navrhnutého žalobkyňou súhlasí, a ktorý predstavuje 1/6-tinu k celku, a súčasne že žalovaní 1/ a 2/ disponujú len 1/3- tinou v pomere k celku. Z uvedeného preto pre okresný súd vyplynulo, že kritérium výšky podielov favorizuje žalobkyňu, ktorá po zrušení podielového spoluvlastníctva navrhuje prikázať nehnuteľnosť do jej výlučného vlastníctva.

10. Následne sa okresný súd zaoberal účelným využitím predmetných nehnuteľností stranami sporu. Žalobkyňa ako aj žalovaní 1/ a 2/ pred súdom deklarovali, že v budúcnosti plánujú nehnuteľnosť zrekonštruovať a užívať na rekreáciu. Vykonaným dokazovaním okresný súd dospel k názoru, že ani jeden zo spoluvlastníkov sa v posledných rokoch vo výraznej miere oproti ostatným nepodieľal na zveľadení, resp. pravidelnej údržbe predmetných nehnuteľností, žalobkyňa aj žalovaní 1/ a 2/ preukázali pravidelné užívanie nehnuteľnosti, a teda z takto vykonaného dokazovania nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by výrazne favorizovala niektorého zo spoluvlastníkov pri zohľadnení účelného využitia veci v súvislosti s rozhodnutím súdu prikázať nehnuteľnosť do výlučného, resp. podielového spoluvlastníctva.

11. Ak aj žalovaní 1/ a 2/ pred okresným súdom poukazovali na to, že žalobkyňa s ich otcom pred jeho smrťou už niekoľko rokov nežila v spoločnej domácnosti, čo žalobkyňa ani nepopierala, táto skutková okolnosť je podľa okresného súdu významná len pre stanovenie okruhu dedičov pri prejednaní dedičstva po nebohom A. V., v dôsledku čoho nebola žalobkyňa účastníčkou dedičského konania, avšak nie je relevantnou právnou skutočnosťou v tomto konaní, nakoľko spoluvlastnícke právo žalobkyne a nebohého K.. V. sa v dôsledku ich rozchodu pred jeho smrťou nezmenilo. Žalobkyňa pred súdom uviedla, že aj po rozchode mala s otcom žalovaných dobré vzťahy a na využívaní nehnuteľnosti sa vedeli dohodnúť, pričom žalovaní 1/ a 2/ sami pred súdom uviedli, že nemajú vedomosť kedy a ako často žalobkyňa spornú nehnuteľnosť využívala, resp. využíva. Jej tvrdenia teda nevyvrátili. Uvedená skutková okolnosť, rozchod žalobkyne s otcom žalovaných, z vyššie uvedených dôvodov v zásade neovplyvnila rozhodnutie okresného súdu.

12. Následne okresný súd posúdil aj iné okolnosti, ktoré by mohli mať význam pre rozhodnutie súdu, a to spôsob nadobudnutia nehnuteľnosti, ako aj časový aspekt - trvanie vlastníckeho práva spoluvlastníkov. Žalobkyňa nadobudla predmetné nehnuteľnosti kúpnopredajnou zmluvou dňa 24.06.1998, kedy nehnuteľnosť zakúpila spolu s otcom žalovaných do podielového spoluvlastníctva, každý v podiele 1/2-vice, a teda jej vlastnícke, resp. spoluvlastnícke právo trvalo takmer 24 rokov. Žalovaní nadobudli nehnuteľnosť dedením po svojom nebohom otcovi na základe uznesenia o dedičstve zo dňa 15.03.2017, teda ich vlastnícke právo trvá 5 rokov. V tomto smere preto favorizoval okresný súd žalobkyňu.

13. Žalovaní 1/ a 2/ namietali, že predmetné nehnuteľnosti by mali byť prikázané do ich podielového spoluvlastníctva aj z dôvodu, že žalobkyňa sa pokúsila odpredať nehnuteľnosť po smrti ich otca prostredníctvom realitnej kancelárie Romantické chalupy, s.r.o., pričom túto skutočnosť žalobkyňa ani nepopierala. Okresný súd v tomto smere prihliadol na skutočnosť, že žalobkyňa tvrdila, že so žalovanými ako novými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností po smrti otca žalovaných, t.j. od roku 2017 bola nesmierne ťažká komunikácia a napäté vzťahy nie len pri užívaní nehnuteľnosti, ale aj jej údržbe. Žalovaní nejavili o údržbu nijaký záujem, svoje spoluvlastnícke podiely jej odmietali predať a rovnako nemali záujem odkúpiť ani jej spoluvlastnícky podiel, preto predaj považovala za jediné vtedy možné riešenie. Z dôvodu nesúhlasu žalovaných 1/ a 2/ s predajom ich spoluvlastníckych podielov k odpredaniu nehnuteľnosti nedošlo a nakoľko žalobkyňa nebola schopná sa so žalovanými 1/ a 2/ dohodnúť na nijakom spôsobe vyporiadania, po porade s právnym zástupcom požiadala o zrušenie a vyporiadanie súd. Okresný súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že vzťahy medzi podielovými spoluvlastníkmi sú napäté až nepriateľské, užívanie nehnuteľnosti je preto komplikované, čo mohlo v minulosti žalobkyňu viesť práve k rozhodnutiu nehnuteľnosť predať, ako podľa nej jediného možného riešenia tejto situácie. Svoj zámer však na pojednávaní vysvetlila a plány do budúcnosti zmenila. Okresný súd preto nepovažoval jej výpoveď za účelovú v snahe získať nehnuteľnosť do svojho výlučného vlastníctva a následne ju predať, tak ako to tvrdili žalovaní 1/ a 2/ . Žalovaní 1/ a 2/ nepreukázali, že žalobkyňa nemala vzťah k predmetným nehnuteľnostiam, a ani to, že sa nepodieľala na jej rekonštrukcii, či údržbe. Opak vyplýva z listinného dôkazu, emailovej komunikácie medzi žalobkyňou a žalovaným 2/ zo 14.12.2016, ktorú v konaní predložili práve žalovaní 1/ a 2/.

14. Okresný súd pri rozhodovaní neopomenul ani skutočnosť, že reakciou žalovaných 1/ a 2/ na poskytnutie kľúča k nehnuteľnosti realitnému maklérovi, bola výmena zámku na nehnuteľnosti, o čom žalovaní 1/ a 2/ žalobkyňu neinformovali, nové kľúče k nehnuteľnosti jej po výmene zámku neposkytli, a tým zamedzili žalobkyni vstup do nehnuteľnosti, čo možno vyhodnotiť aj ako istú formu násilného správania sa žalovaných 1/ a 2/ voči žalobkyni, prípadne odopretie jej vlastníckych práv, a to aj keď nešlo o násilné fyzické správanie voči nej.

15. Všetky vyššie uvedené aspekty zobral okresný súd pri rozhodovaní na zreteľ a po ich vyhodnotení dospel k záveru, že žalobkyňa spĺňa tak subjektívne predpoklady, teda že súhlasí s prikázaním veci do svojho vlastníctva ako aj objektívne predpoklady, teda že je väčšinovou podielovou spoluvlastníčkou, preukázala pred súdom užívanie nehnuteľností a podieľa sa na ich údržbe, deklarovala tiež súdu, že má v budúcnosti záujem ponechať si nehnuteľnosť a využívať ju po zrekonštruovaní na rekreačné účely a zároveň je tou podielovou spoluvlastníčkou, ktorá sa podieľala aj na samotnej kúpe nehnuteľností, jej rekonštrukcii do dnešnej podoby, spolu s vtedajším partnerom - otcom žalovaných, pričom jej spoluvlastnícke právo trvalo takmer 24 rokov. Uvedené aspekty viedli okresný súd k rozhodnutiu, aby po zrušení podielového spoluvlastníctva prikázal nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalobkyne. Keďže okresný súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo, bolo nutné rozhodnúť aj o primeranej náhrade za spoluvlastnícky podiel žalovaných. Zo znaleckého posudku je zrejmé, že hodnota nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania je vo výške 7.000,- Eur a teda suma podielu pripadajúceho na jednotlivých žalovaných predstavuje 1.166,67 Eur. Túto sumu je preto žalobkyňa povinná vyplatiť každému žalovanému zvlášť ako primeranú náhradu - hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch za ich spoluvlastnícky podiel.

16. Vyporiadanie podielového spoluvlastníctva možno vykonať aj ako vyporiadanie v širšom zmysle slova, v tomto smere okresný súd poukázal v závere svojho odôvodnenia na to, že strany sporu neurobili žiaden návrh, resp. vzájomný návrh na to, aby súd sa s touto skutočnosťou zaoberal a mohol naň v konaní prihliadať.

17. O trovách konania, resp. o ich náhrade, rozhodol okresný súd podľa , teda priznal strane náhradu trov konania podľa jej pomeru úspechu vo veci. Úspech žalobkyne považoval za úspech v celom rozsahu, preto jej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

18. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní 1/ a 2/. Žalovaní podali prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie proti rozsudku v celom jeho rozsahu, a to s poukazom na odvolacie dôvody vyplývajúce z ust. , , . V prvom rade poukázali na to, že rozsudok a jeho odôvodnenie nebolo vydané v súlade s ustanoveniami a , nakoľko okresný súd oprel svoje závery o viacero vyvrátiteľných domnienok, ktoré nie sú podložené a nemajú oporu v priebehu vedenia konania a vykonanom dokazovaní. Majú zato, že zo strany žalobkyne k predmetným nehnuteľnostiam ide o nedobromyseľný postup, majúci za následok ukrátenie majetkového plnenia riadne prislúchajúceho žalovaným, ktoré im prislúcha v tomto konaní. Podľa nich sa okresný súd jednostranne priklonil na stranu žalobkyne a verifikoval jej subjektívne tvrdenia za dané, teda preukázané pre meritórne rozhodnutie súdu v tejto otázke, pričom na strane druhej, t.j. v otázke rovnako reálne a podrobnejšie i hmatateľnejšie preukázaných tvrdení z ich strany, tieto už predčasne boli spochybnené a súd ich nepovažoval za dostatočne verifikované a dôveryhodné pre ustálenie v konečnom dôsledku spravodlivého záveru pre obe zúčastnené strany. Postup okresného súdu preto považujú za tendenčný, v dôsledku čoho im bolo odňaté právo konať pred súdom a zásadným spôsobom bola porušená zásada „rovnosti zbraní“, a to v otázke dokazovania v civilnom sporovom súdnom konaní.

19. Nesprávny procesný postup okresného súdu zároveň považujú žalovaní 1/ a 2/ v odvolaní aj za arbitrárny vo vzťahu k posudzovaniu a výkladu jednotlivých dôkazov a uvedené, podľa nich, vyplýva aj z napadnutého rozhodnutia, ktoré je vždy zásadne v prospech žalobkyne. Opätovne zdôraznili, že majú záujem užívať predmetné nehnuteľnosti, taktiež ich zrekonštruovať a podniknú zásadné kroky, aby naďalej nedochádzalo k ich znehodnocovaniu a chátraniu. Zdôraznili, že majú naďalej seriózny záujem o skutočné užívanie nehnuteľnosti do budúcna, najmä čo do vynakladania nevyhnutných nákladov spojených s jej užívaním, resp. otázky jej budúceho účelného využitia a to jej sústavného užívania a nevyhnutej údržby, k čomu sa vyjadrili aj na pojednávaní.

20. Vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci žalovaní 1/ a 2/ v odvolaní uviedli, že ustanovenie veta druhá a tretia , zakotvujú tri absolútne rovnocenné kritériá, a teda zákonné definičné znaky, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie sa podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Vychádzajúc najmä zo slov „prihliadne pri tom na účelné využitie veci“ možno podľa nich vyvodiť, že to nie sú hľadiská jediné, podľa ktorých sa vo veci musí rozhodnúť, ale sú jediné, ktoré zákon výslovne uvádza, a teda aj prioritné, na ktoré súd musí prihliadnuť v takom význame v akom sú uvedené v zákone. Majú

zato, že svojou komplexnou argumentačnou dôkaznou váhou z ich strany bola objektívne preukázaná dôvodnosť a opodstatnenosť nimi požadovaného nároku v tomto konaní, keď je do budúcna objektívne preukázateľnou potreba zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo.

21. Okresnému súdu žalovaní vytkli zmätočnosť a rozporuplné úvahy s poukazom na bod 19. napadnutého rozhodnutia, v ktorom nesprávne a v príkrom rozpore s vyššie uvedeným záverom zákonodarcu vo vzťahu k súdom deklarovaným „objektívnym predpokladom“ pre prikázanie veci, okresný súd tvrdí, že prvým kritériom, ktoré musí zohľadniť pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je veľkosť spoluvlastníckych podielov. Takýto záver súdu je však dávno prekovaný širokou rozhodovacou praxou súdov vo vzťahu k prejednávanému inštitútu a je tým pádom neudržateľný. Ide preto zo strany okresného súdu podľa nich o svojvôľu rozhodovania, v dôsledku ktorého došlo k obmedzeniu ich vlastníckeho práva a závažným spôsobom bolo zasiahnuté do ich práva na spravodlivý proces. Naviac v tomto smere doplnili, že je rozporuplné, ak disponuje žalobkyňa podielom vo vzťahu k celku nehnuteľností vo výške 2/3-tín, ak z obsahu spisu vyplýva len toľko, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti k celku vo výške 1-vice. Aj v ďalšom bode napadnutého rozhodnutia, a to v bode 20. dospel podľa nich okresný súd k záveru, že ani jeden z účastníkov konania sa nemal v posledných rokoch vo výraznej miere oproti ostatným podieľať na zveľadení, resp. pravidelnej údržbe sporných nehnuteľností, čo však je v rozpore s vykonaným dokazovaním, a to z ich strany predloženým množstvom listinných dôkazov (PPD, faktúry, čestné prehlásenia, pravidelné platby spojené s touto nehnuteľnosťou, akými sú elektrika, vodné a stočné, daňové povinnosti, zabezpečenie nehnuteľnosti pred cudzími osobami a podobne). Naopak na strane žalobkyne badať zjavnú dôkaznú núdzu v tejto otázke, keď ani k samotnej žalobe neboli priložené, ani tvrdené žiadne skutočnosti týkajúce sa tejto otázky.

22. Vyššie uvedené podľa žalovaných 1/ a 2/ nasvedčuje, že okresný súd favorizoval žalobkyňu, a to aj tým, že bagatelizoval vykonané dokazovanie svedčiace proti nej, keď absolútne vágne vyhodnotil aj samotnou žalobkyňou vyslovený záver v tom smere, že už v čase smrti ich otca už pred tým 8 rokov žalobkyňa s ním nežila a neužívala ju a zveľaďoval a financoval ju výlučne ich otec. Aj tvrdenia žalobkyne ohľadne jej pričinenia sa o nadobudnutie tejto nehnuteľnosti pôsobia do značnej miery podľa nich účelovým dojmom a sú zásadne nepreskúmateľné v kontexte vykonaného dokazovania.

23. Žalovaní ďalej v odvolaní k bodu 21. napadnutého rozhodnutia namietali, že okresný súd v ňom prekvapivo a bez zákonnej opory konštatoval, že významným z hľadiska jeho rozhodovania bol i časový aspekt, t.j. trvanie vlastníckeho práva spoluvlastníkov. Majú zato, že ide o nesprávne vyhodnotenie vykonaného dokazovania. Akcentovali aj tú skutočnosť, že žalobkyňa mala v minulosti úmysel nehnuteľnosť odpredať. Tieto skutočnosti neboli sporné, preto nemožno z uvedeného vyvodiť, žeby žalobkyňa mala vzťah k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom konania, a zároveň ani na ich ďalšom účelnom využití do budúcna.

24. Zároveň žalovaní 1/ a 2/ v odvolaní odmietli akékoľvek násilné správanie z ich strany, ktoré malo spočívať vo výmene zámku na nehnuteľnosti, keď žalobkyňa bez ich predchádzajúceho súhlasu poskytla a odovzdala kľúče od tejto nehnuteľnosti tretej nestotožnenej osobe, ktorá mala tým pádom zabezpečený vstup k tejto a do tejto nehnuteľnosti kedykoľvek a bez ich vedomia. Postup súdu preto považujú za nepresvedčivý, nepreskúmateľný a v rozpore s základných princípov , teda aby bol jeho spor rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, tak môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo, k čomu však napadnutým rozhodnutím okresného súdu nedošlo. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania zruší a nehnuteľnosti prikáže im, žalovaným1/ a 2/, do podielového spoluvlastníctva každému v 1/2-vici. Zároveň navrhli, aby im bola uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni primeranú peňažnú náhradu za spoluvlastnícky podiel vo výške 3.000,- Eur.

25. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných 1/ a 2/ uvidela, že považuje rozhodnutie okresného súdu v celom rozsahu za správne a plne súladné so zákonom, ako aj s . Odmieta akékoľvek tvrdenia žalovaných 1/ a 2/ o zaujatosti súdu. Tieto tvrdenia považuje za účelné, nakoľko sa plne stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu a má za to, že tento dospel k správnym skutkovým aj právnym záverom. Spochybnila, že by žalovaní 1/ a 2/ mali a majú opodstatnený záujem užívať nehnuteľnosť výlučne v ich spoluvlastníctve. V minulosti ich vyzvala, by odkúpili jej

spoluvlastnícky podiel, avšak toto neurobili. Pokiaľ ide o jej kroky súvisiace s predajom nehnuteľnosti v minulosti, zopakovala, že tak spravila len z dôvodu dlhodobých zlých vzťahov práve so žalovanými, nakoľko pokiaľ by mali skutočne žalovaní 1/ a 2/ záujem vlastniť nehnuteľnosť, mohli už dávno sami podať návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, čo však neurobili, nakoľko takýto stav im vyhovoval.

26. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu odmietla, že by okresný súd postupoval v rozpore s ustanovením , nakoľko v konaní bolo nesporné, že tak ona ako aj žalovaní 1/ a 2/ majú záujem si predmetné nehnuteľnosti ponechať a využívať na rekreačné účely. Bolo by naopak v rozpore so zákonom, ak by okresný súd neprihliadal pri rozhodovaní aj na veľkosť spoluvlastníckych podielov. K výške spoluvlastníckeho podielu doplnila, že žalovaný 3/, ktorý vlastní podiel 1/6-tiny k celku súhlasil a naďalej súhlasí s jej návrhom, teda sa pripojil k tomu, aby jej nehnuteľnosť bola prikázaná.

27. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu zdôraznila, že spolu s nebohým W. R. V., otcom žalovaných boli prvotnými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností a záujem kúpiť ich vzišiel z ich spoločnej vôle, pričom ani jeden zo žalovaných nemal o tejto skutočnosti vedomosť, resp. sa žiadnym spôsobom nepodieľal na nákladoch spojených s ich kúpou. Naopak žalovaní nadobudli spoluvlastnícke podiely až po smrti ich otca, na ktorú skutočnosť okresný súd dôvodne prihliadal. Ak aj žalovaní v odvolaní tvrdia, že sa iba oni podieľali na výdavkoch v súvislosti s nehnuteľnosťou, doplnila, že sa rovnako podieľala na nákladoch spojených s energiami, ako aj na ďalších nákladoch spojených s jej užívaním. Doplnila, že okrem už predložených nákladov znáša aj náklady spojené s elektrinou, opravou motorovej píly, bežných prevádzkových nákladov, ale aj bežné veci, ako čistiace prostriedky a pod. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

28. Žalovaní 1/ a 2/ zaslali okresnému súdu písomné vyjadrenie k vyjadreniu žalobkyne, v ktorom zopakovali svoje námietky voči postupu ako aj rozhodnutiu okresného súdu,. Okolnosti súvisiace s tým, či žalobkyňa je alebo nie podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností vo výške 2/3-tín považujú za nepreukázaný stav veci, ktorý sa premietol i do meritórneho rozhodnutia, ktoré tak trpí závažnou vadou. Navrhli, aby súd doplnil dokazovanie a zabezpečil kúpnu zmluvu, ktorú im príslušný katastrálny úrad odmietol vydať. V odvolacej duplike žalobkyňa potvrdila, že uzavrela so žalovaným 3/ darovaciu zmluvu, predmetom ktorej mal byť prevod jeho podielu na predmetných nehnuteľnostiach ( 1/6) na žalobkyňu, avšak k zápisu do príslušného katastra až do rozhodnutia okresného súdu nedošlo.

29. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), prejednal odvolanie žalovaných 1/ a 2/ a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných ustanovením a 380 a bez nariadenia pojednávania v súlade s a contrario, rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

30. V čase rozhodovania okresného súdu ku dňu 14. 03. 2022 bolo nesporné, že nehnuteľnosti, a to konkrétne nehnuteľnosti vedené na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie W. okres T., a to stavba - rodinný dom so súpisným č. XXX postavená na parcele registra „C“ č. XXXX/X - zastavené plochy a nádvoria, ako aj parcela registra „C“ č. XXXX/X o výmere 2. 898 m2 - zastavané plochy a nádvoria, sú v podielovom spoluvlastníctve strán sporu, a to žalobkyne, ako aj žalovaných 1/ až 3/. V tom čase okresný súd vychádzal z nesporného skutkového stavu, podľa ktorého bola žalobkyňa vlastníčkou nehnuteľností vo výške podielu jednej 1 v pomere k celku a žalovaní 1/ až 3/ každý v podiele jednej 1/6-tiny v pomere k celku. Nebola sporná ani hodnota nehnuteľnosti, keď žalobkyňou bol predložený znalecký posudok a žalovaní 1/ až 3/ výšku stanovenej hodnoty v konaní nenamietali. Súčasne z doplnenia č. 1 k znaleckému úkonu č.121/2020 bolo preukázané, že nehnuteľnosti nie je možné reálne rozdeliť na štyri samostatné bytové jednotky so samostatným vstupom, keď celý rodinný dom, ktorý je tiež predmetom konania obsahuje len jednu bytovú jednotku a bez väčších stavebných úprav a prestavby reálna deľba nie je možná. Žalovaní 1/ až 3/ predložené doplnenie č. 1 k znaleckému posudku v konaní nerozporovali.

31. Spornou teda v konaní pred okresným súdom, ale aj v konaní pred odvolacím súdom zostala otázka komu budú predmetné nehnuteľnosti prikázané do vlastníctva, ak žalovaní 1/ a 2/ podaním odvolania namietali najmä tú okolnosť, že nehnuteľnosti boli prikázané do výlučného vlastníctva žalobkyne v podiele 1/1 žiadali ich prikázanie do ich podielového spoluvlastníctva.

32. Z povahy konania o návrhu na zrušenie podielového spoluvlastníctva a na vykonanie jeho vyporiadania niektorým zo spôsobov uvedených v vyplýva, že na strane žalobcov či žalovaných musia byť uvedení vždy všetci podieloví spoluvlastníci, a že predmetom konania je vždy celá vec. Keďže predmet konania nie je v odvolacom konaní deliteľný, celý výrok vo veci samej je vždy jedným zo spôsobov zrušenia podielového spoluvlastníctva a rozhodnutie vo veci, hoci by pozostávalo z niekoľkých oddelených častí, nie je rozhodnutím o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom. Rozhodnutie odvolacieho súdu sa vzťahuje vždy na celý výrok vo veci a žiadna jeho časť nenadobúda oddelene právoplatnosť. Preto sa odkladný účinok odvolania vždy vzťahuje na celý výrok vo veci a žiadna jeho časť nenadobúda oddelene právoplatnosť. Na základe tejto právnej skutočnosti odvolací súd preskúmal celý výrok vo veci, pretože nie je v tomto konaní viazaný návrhom strán sporu na spôsob vyporiadania a môže toto rozhodnutie ako celok buď potvrdiť, alebo zmeniť, alebo zrušiť. K preskúmaniu rozhodnutia vo všetkých výrokoch pristúpil odvolací súd z dôvodu, že sa jedná o jeden návrh (nárok).

33. Z tohto dôvodu odvolaciemu súdu neostávalo iné, ako pristúpiť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia ako celku, ak došlo v priebehu konania k zmene v skutkových tvrdení strán sporu ohľadne prevodu spoluvlastníckeho podielu žalovaného 3/ na žalobkyňu. Skutočnosť, že by žalovaný 3/ v čase rozhodnutia odvolacieho súdu nebol spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností, vyvoláva zmenu v skutkovom stave konania, kedy zistený skutkový stav okresným súdom už neobstojí. Ak došlo k zmene skutkového stavu ohľadne výšky spoluvlastníckych podielov a súčasne ak sa zmenil aj okruh spoluvlastníkov vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania, súd nemôže prejednať návrh len s niektorými zo spoluvlastníkov, a zároveň, nemôže ho prejednať s niekým, kto spoluvlastníkom už nie je. V tomto smere je preto potrebné vykonať dokazovanie, ak uvedené skutkové zistenia vyplynuli len z vyjadrenia žalovaných 1/ a 2/ k vyjadreniu žalobkyne, v ktorom rozsahu aj odvolací súd ich odvolací argument musel uznať za dôvodný. Tvrdenia žalobkyne a žalovaných 1/ a 2/ je nutné vyhodnotiť len po doplnení dokazovania, ak strany sporu len v rámci svojich vzájomných vyjadrení tieto predostreli okrajovo.

34. Okresný súd sa vyrovnal so všetkými okolnosťami, ktoré mali pre vec podstatný význam, a ktoré dostatočne objasňovali skutkový a právny základ rozhodnutia, keď správne vyložil a aplikoval relevantnú právnu úpravu obsiahnutú v a dal jasné odpovede na kľúčové otázky, od ktorých sa odvíjal spôsob vyriešenia celej veci ako aj odpovede na ďalšie námietky žalovaných 1/ a 2/ uvedené v odvolaní. Na základe toho odvolací súd uznáva, že dokazovanie vykonané okresným súdom do času, kedy bol vyhlásený rozsudok okresného súdu, bolo dostatočným, avšak konanie žalobkyne a žalovaného 3/ po rozhodnutí okresného súdu za súčasného podania odvolania žalovanými 1/ a 2/ zásadným spôsobom spochybnilo jeho skutkové a právne závery. Bez toho, aby bolo naisto dané ( po náležitom dokazovaní a zachovaní zásady rovnosti zbraní, ako aj práva na predvídateľnosť rozhodnutia a zachovanie dvojinštančného konania ), či k prevodu podielu na predmetných nehnuteľností došlo alebo nie (čomu tohto času nasvedčuje len zhodné tvrdenie strán sporu v odvolacom konaní ), nemožno považovať dosiaľ zistený skutkový stav za taký, ktorý tvorí dostatočný podklad pre rozhodnutie odvolacieho súdu v danej veci. Ak súd nemá ustálený skutkový stav, nemožno mať za správne ani jeho následné právne posúdenie, ak ide o konštitutívne rozhodnutie súdu.

35. Úlohou okresného súdu je ustáliť, či je žalovaný 3/ nositeľom hmotnoprávnej povinnosti na strane žalovaných (spoluvlastník ), ako aj to, v akom podiele ( v pomere k celku ) sú naďalej strany sporu spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, a až na základe takto zisteného skutkového stavu posúdi nárok žalobkyne. V dôsledku následného tvrdeného prevodu podielu žalovaného 3/ na žalobkyňu po rozhodnutí súdu prvej inštancie pred tým, ako odvolací súd o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ rozhodol, neostáva iné, ako napadnuté rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, nakoľko nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. Okrem ustálenia okruhu spoluvlastníkov a ich výšky podielu k celku nehnuteľnosti, je potrebné rozhodnúť aj o primeranej náhrade na úplné vyrovnanie zaniknutého podielového spoluvlastníctva, ktorá musí zodpovedať prípadnej zmene okruhu spoluvlastníkov a ich podielov na nehnuteľnosti. Je nutné, aby okresný súd rozhodol o celom nároku, celej nehnuteľnosti vo vzťahu k jej podielovým spoluvlastníkom, ak rozhodnutie nemôže nadobudnúť právoplatnosť len v niektorej jeho časti.

36. Odvolací súd vo vzťahu k dosiaľ vykonanému dokazovaniu okresným súdom pri riešení otázky, ktorej zo strán sporu má byť nehnuteľnosť prikázaná do výlučného vlastníctva, postupoval správne,

keď nezohľadňoval len veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci, ale skúmal i ďalšie relevantné aspekty. Takto dospel k správnemu záveru, že i keď bola v čase rozhodnutia okresného súdu žalobkyňa podielovou spoluvlastníčkou len v podiele 1/2 k celku, je s ohľadom na všetky v odôvodnení rozhodnutia špecifikované okolnosti vhodné a účelné, aby sa stala výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností. Odvolací súd sa v tomto rozsahu so závermi okresného súdu stotožňuje a konštatuje, že okresný súd sa správne vysporiadal i s otázkou snahy žalobkyne v minulosti nehnuteľnosť odpredať. Právo každého spoluvlastníka obrátiť sa kedykoľvek na súd so žalobou na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vyplýva práve zo zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, pričom v prejednávanej veci so zrušením súhlasili všetci zúčastnení podieloví spoluvlastníci. Poradie a podmienky využitia jednotlivých spôsobov zrušenia spoluvlastníctva a vyporiadania podľa sú však pre súd záväzné a okresný súd podľa nich i postupoval. S povahou rozhodnutia súdu o zrušení spoluvlastníctva a o jeho vyporiadaní, cieľom ktorého je novým spôsobom upraviť určitý hmotnoprávny vzťah, ktorý v štádiu konania pred vydaním rozsudku neexistoval (tzv. konštitutívny charakter rozsudku), súvisí aj nevyhnutnosť vyriešiť všetky otázky, ktoré sú medzi stranami sporu sporné a ktoré v rámci novej úpravy právneho vzťahu vyžadujú riešenie. Z tohto dôvodu v rámci zrušenia spoluvlastníctva možno vykonať aj vyporiadania v tzv. širšom zmysle, avšak len na základe návrhu či vzájomného návrhu, ku ktorému v konaní nedošlo.

37. Odvolací súd preto musel prihliadať na zmenu v skutkovom a právnom stave v prejednávanej veci, keď v prípade, ak došlo k zmene výšky spoluvlastníckych podielov strán sporu, a okruhu spoluvlastníkov, či už kúpnou alebo darovacou zmluvou, nemožno rozhodnutie okresného súdu potvrdiť, ak rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je rozhodnutím, ktoré má konštitutívny charakter.

38. Okresný súd rozhodne opätovne i o náhrade trov konania, ako aj o trovách odvolacieho konania v zmysle .

39. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).