Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9T-55-2011.pdf
PDF · 146.56 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-9T/55/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Samosudca Okresného súdu Dolný Kubín JUDr. Rastislav Stieranka na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.10.2013 v Dolnom Kubíne takto
rozhodol:
Obžalovaní
X. Ľ. Q., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom R. B., L. ul. č. XXXX/XX X. P. Q., nar. XX.XX.XXXX v R. B., trvale bytom R. B., L. ul. č. XXXX/XX sú vinní, že
od júla 2006 do 30.11.2006 obmedzovali matku obžalovaného G. Q., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „poškodená“) vo výkone jej vlastníckeho práva k rodinnému domu súpisné č. XXXX na L. ulici v R. B., ktorý je zapísaný v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, k.ú. R. B. (ďalej len „rodinný dom“), a to najmä tým, že:
- obžalovaní sa nasťahovali natrvalo do rodinného domu napriek výhradám poškodenej k rozsahu a k spôsobu užívania priestorov nimi v rodinnom dome
- obžalovaní začali vykonávať rekonštrukciu rodinného domu napriek nesúhlasu poškodenej so spôsobom jej realizácie
- obžalovaní opakovane obmedzovali prístup poškodenej do viacerých častí a priestorov rodinného domu
- obžalovaní v auguste 2006 žiadali poškodenú, aby vypratala ňou obývané priestory kvôli nimi plánovaným stavebným prácam
- obžalovaní dňa 01.09.2006 bez predchádzajúceho upozornenia vyniesli viaceré veci poškodenej z pivnice na dvor pred rodinný dom, a napokon obžalovaní tieto veci naložili do kontajnera a odviezli preč
- obžalovaní v mesiacoch október a november 2006 opakovane prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzývali poškodenú, aby sa z rodinného domu vysťahovala
- obžalovaní sa pokúšali predať rodinný dom cez realitnú kanceláriu
- obžalovaná dňa 19.11.2006 vyvesila na rodinný dom plagát inzerujúci predaj rodinného domu
- obžalovaná dňa 22.11.2006 zamkla pivničné priestory, čím znemožnila poškodenej prístup k vykurovaciemu telesu, a tým aj vykurovanie nimi obývaných priestorov a ohrev vody
- obžalovaná dňa 23.11.2006 neumožnila opravu prerušenej pevnej telefónnej linky do priestorov obývaných poškodenou
- obžalovaná dňa 24.11.2006 vypla prívod elektrickej energie v priestoroch obývaných poškodenou
- obžalovaný dňa 25.11.2006 vypol prívod plynu do priestorov obývaných poškodenou
- obžalovaná dňa 27.11.2006 začala vytrhávať podlahu a obklady stien v miestach nachádzajúcich sa v bezprostrednej blízkosti priestorov obývaných poškodenou
- obžalovaná dňa 28.11.2006 pokračovala v búracích prácach, a tak poškodená rodinný dom opustila a obžalovaní takto voči poškodenej konali hoci vedeli, že do katastra nehnuteľností boli ako bezpodieloví spoluvlastníci rodinného domu zapísaní na základe kúpnej zmluvy zo dňa 12.11.2002, ktorú nepodpísali, teda vedeli, že zmluva je neplatná a vlastníčkou rodinného domu je aj naďalej predávajúca, t.j. poškodená, ktorá bola dovtedy ako vlastníčka rodinného domu zapísaná v katastri nehnuteľností
teda
- spoločným konaním iného nútili, aby niečo trpel, zneužívajúc jeho tieseň vyvolanú jeho nepriaznivými osobnými pomermi a taký čin spáchali na chránenej osobe a závažnejším spôsobom konania (po dlhší čas, trýznivým spôsobom, ľsťou),
- spoločným konaním protiprávne užívali dom iného a oprávnenej osobe v užívaní domu neoprávnene bránili a taký čin spáchali závažnejším spôsobom konania (po dlhší čas, trýznivým spôsobom, ľsťou, využitím tiesne), čím spáchali
- prečin „Nátlak“ podľa § 192 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Tr. zák., v spojení s § 138 písm. b), c), f) Tr. zák., v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák.
- prečin „Neoprávnený zásah do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru“ podľa § 218 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák., v spojení s § 138 písm. b), c), f), g) Tr. zák., v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák.
a za to súd každému z obžalovaných ukladá
podľa § 192 ods. 2 Tr. zák., v spojení s § 36 písm. j) Tr. zák., § 37 písm. c), h) Tr. zák. a § 38 ods. 4 Tr. zák., úhrnný trest odňatia slobody vo výmere tridsať mesiacov.
Súd podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určuje každému z obžalovaných skúšobnú dobu tri roky. Súd podľa § 51 ods. 4 Tr. zák. prikazuje každému z obžalovaných:
- vysťahovať sa z rodinného domu súpisné č. XXXX na L. ulici v R. B., ktorý je zapísaný v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, k.ú. R. B., a to v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku
- písomne sa ospravedlniť G. Q., nar. XX.XX.XXXX v R. B.Í., trvale bytom R. B., L. ul. č. XXXX/XX, a to v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku
- podrobiť sa v skúšobnej dobe priebežnej kontrole zo strany probačného a mediačného úradníka ohľadom plnenia vyššie uvedených povinností.
Súd podľa § 288 ods. 1 Tr. por. odkazuje G. Q., nar. XX.XX.XXXX v R. B., trvale bytom R. B., L. ul. č. XXXX/XX s jej nárokom na náhradu škody voči obžalovaným na občianske súdne konanie
Súd podľa § 288 ods. 1 Tr. por. odkazuje J. Q., nar. XX.XX.XXXX v R. B., trvale bytom R. B., L. ul. č. XXXX/XX s jeho nárokom na náhradu škody voči obžalovaným na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Dolný Kubín podal dňa 30.06.2011 obžalobu voči obom obžalovaným pre takto opísaný skutok: „... od júla 2006 do 30.11.2006 v priestoroch rodinného domu č. XX na ul. L. v R. B., napriek uzavretej rodinnej dohode zo dňa 19.10.2002, podľa ktorej prisľúbili, že po odkúpení domu č. XX na L. ulici v R. B. od rodičov obvineného A. Q. - G. Q., nar. XX.XX.XXXX a J. Q., nar. XX.XX.XXXX, majú títo právo doživotného bývania na prízemí uvedeného domu, po predchádzajúcich vulgárnych osloveniach a schválnostiach, nútili G. Q. a J. Q., aby vypratali špajzu, ktorú užívali, s čím nesúhlasili, v dôsledku čoho obvinená P. Q. oznámila G. Q., že ju vysťahuje do pivnice a že predmetný dom predá, na základe uvedeného G. Q. špajzu prenechala obvineným, v dôsledku čoho obvinený Ľ. Q. nechal vymurovať priečku, ktorá oddeľovala časť domu, v ktorej bývali G.Ľ. a J. Q., následne ich obvinení nútili, aby sa z domu vysťahovali z dôvodu rekonštrukcie, s čím nesúhlasili, preto im obvinení veci vyniesli na dvor, vymenili zámok na vchodových dverách, avšak kľúče od domu G. a J. Q. neodovzdali, dňa 18.11.2006 obvinená P. Q. vyvesila na dom plagát o jeho predaji, pričom vedela, že G. a J. Q. sa nemajú kde presťahovať, uzamkla pivnicu, čím im znemožnila prístup k vykurovaciemu telesu a tým vykurovanie obývaných priestorov, dňa 24.11.2006 obvinená P. Q. vypla prívod elektrickej energie, a v priestoroch, ktoré užívala G. a J. Q. začala vytrhávať podlahu a obklady, v dôsledku čoho uvedený dom G. a J. Q. opustili ... „
Takto formulovaný skutok navrhol prokurátor právne kvalifikovať ako prečin „Nátlak“ podľa § 192 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. a prečin „Neoprávnený zásah do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru“ podľa § 218 ods. 1 Tr. zák. s tým, že tieto trestné činy boli spáchané v jednočinnom súbehu spolupáchateľstvom obidvoch obžalovaných. Po dokazovaní vykonanom na hlavnom pojednávaní konanom v dňoch 12.04.2012 (č.l. 377), 13.04.2012 (č.l. 389), 24.04.2012 (č.l. 458), 25.04.2012 (č.l. 485) a 30.04.2012 (č.l. 494) súd vyhlásil voči obžalovaným odsudzujúci rozsudok (č.l. 497), ktorý však Krajský súd v Žiline na základe odvolania obžalovaných zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie (č.l. 546). Po vrátení veci okresný súd na hlavnom pojednávaní konanom v dňoch 22.10.2013 a 24.10.2013 doplnil dokazovanie a následne vo veci opäť rozhodol. Súd už bol pri opätovnom rozhodovaní viazaný vysloveným názorom krajského súdu v tejto veci, a preto už neprihliadal na tie výpovede svedkov, ktoré boli vykonané skôr, než bolo obžalovaným doručené uznesenie o vznesení obvinenia (výpoveď G. Q. zo dňa 06.08.2009, výpoveď J. Q. zo dňa 05.10.2009, výpoveď svedka MVDr. T. R. zo dňa 08.09.2009). Okresný súd teda vychádzal z nasledovných dôkazov: Obžalovaný na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať (č.l. 378, 677). Súd preto vychádzal z jeho výpovede v prípravnom konaní (č.l. 91), kedy obžalovaný poprel spáchanie žalovaného skutku. Uviedol, že po kúpe rodinného domu oni zostali naďalej bývať v Q. a s jeho rodičmi (poškodení) sa dohodli, že títo budú naďalej obaja bývať v spodnej časti (prízemí) domu. Obžalovaní sa do domu nasťahovali až v lete 2006, avšak on naďalej pracoval v Q. a domov chodil len na víkendy. Vtedy začali intenzívne vykonávať rekonštrukciu podkrovia, pričom s jeho rodičmi sa dohodli, že po rekonštrukcii podkrovia si prerobia dve miestnosti na prízemí na obývačku a zvyšnú časť prízemia budú obývať obaja poškodení. Kvôli rekonštrukcii podkrovia vybudovali na prízemí provizórnu priečku zo sadrokartónu, ktorá oddeľovala obývacie miestnosti na prízemí od prechodu do podkrovia. Keď zistili praskliny na fasáde domu, prizvali statika, ktorý im povedal, že je potrebné urobiť opatrenia k zisteniu, prečo prasklina vznikla. Bolo preto potrebné, aby jeho rodičia uvoľnili priestory, ktoré obývali. Tí to však odmietli a jeho brat (svedok A. Q.) namontoval na sadrokartónovú priečku dvere a zámok. Túto priečku neskôr obžalovaní v novembri 2006 demontovali a vysťahovali priestory užívané jeho rodičmi. V tom čase požiadali aj o vykonanie revízie elektroinštalácie, pričom sa zistilo, že je v zlom technickom stave a je potrebná jej rekonštrukcia. Oznámil to svojim rodičom aj súrodencom, pričom rodičov žiadal, aby počas rekonštrukcie odišli bývať k súrodencom alebo k rodičom obžalovanej, ktorí by zatiaľ prišli bývať k nim do podkrovia. Jeho rodičia to odmietli. Následne obžalovaní odpojili prívod elektriny do tej časti domu, kde bývali jeho rodičia. Vtedy jeho matka začala hroziť, že vyhodí dom do povetria, a preto obžalovaný odstavil aj prívod plynu a zamkol k nemu prístupové dvere. Následne na to sa z domu odsťahoval jeho otec a po týždni aj matka. Rekonštrukciu týchto priestorov vykonali v priebehu dvoch týždňov, ale ich vzťahy s jeho rodičmi sa tak zhoršili, že už „...nebolo možné bývať spolu...“ a komunikovali už len cez právnika. Obžalovaná na hlavnom pojednávaní spočiatku odmietala vypovedať (č.l. 378), avšak priebežne sa vyjadrovala k výpovediam viacerých svedkov. Napokon pred súdom (po vypočutí všetkých svedkov) vypovedala (č.l. 488). V zhode s prípravným konaním (č.l. 75) uviedla, že po kúpe rodinného domu zostali najprv bývať v Q. a až v r. 2006 sa rozhodli bývať trvalo na G.. Bývanie rodičov obžalovaného chceli vyriešiť ich vysťahovaním z domu s tým, že im kúpia byt za pomoci ostatných súrodencov jej manžela. Jeho rodičia však s tým nesúhlasili. Vzťahy medzi obžalovanými a ostatnými členmi rodiny obžalovaného (jeho rodičia a súrodenci) sa zhoršili už v r. 2003, keď chceli obžalovaní kúpiť pozemok okolo domu, ktorý nebol predmetom predaja spolu s rodinným domom. Zo strany ostatných členov rodiny im však bolo ponúknuté neprijateľné riešenie. Už vtedy jej švagor (svedok R.) hrozil, že ich zničia. Kvôli pretrvávajúcim konfliktom s rodičmi a súrodencami jej manžela, chceli obžalovaní v r. 2006 dom predať. Pred r. 2006 chodili obžalovaní do domu len sporadicky, ale zistili, že svokrovci počas ich neprítomnosti užívajú v dome aj tie priestory, ktoré boli ústnou dohodou vyčlenené pre obžalovaných. Po nasťahovaní sa do domu v r. 2006 cítila, že poškodenej prekážajú. Priznala, že vznikol medzi ňou a poškodenou konflikt, keď si chcela odložiť niektoré veci do špajze, v čom jej poškodená bránila, pričom o chvíľu prišla poškodenej na pomoc aj dcéra (svedkyňa A.). Následne obžalovaní vybudovali na prízemí domu sadrokartónovú priečku kvôli ochrane svokrovcov pred prachom a hlukom tvoriacim sa pri rekonštrukcii podkrovia. Po nasťahovaní sa do domu obžalovaní síce vymenili vchodové dvere, ale jeden z kľúčov odovzdali priamo poškodenej. Okrem toho boli dvere zabezpečené elektronickým kódom, ktorý poškodení poznali. V auguste 2006 bola na základe iniciatívy obžalovaných statikom vykonaná ohliadka domu, pričom tento zistil praskliny na obvodových múroch, ktoré odporučil sledovať, či sa budú zväčšovať (č.l. 82). Obžalovaná tvrdila, že svokrovci odmietli uvoľniť nimi obývané priestory na realizáciu prác, ktoré boli nevyhnutné vzhľadom na narušenú statiku domu. Už vtedy im navrhli, aby odišli z domu preč s tým, že
budú bývať v byte rodičov obžalovanej, ktorí by prišli bývať zo svojho bytu k nim do podkrovia rodinného domu. Keďže to svokrovci odmietli, obžalovaní ich začali z týchto priestorov sťahovať a časť nábytku im dali von pred dom a vypratali aj pivnice. Uviedla, že dňa 24.11.2006 bola na ich žiadosť vykonaná revízia elektroinštalácie (č.l. 85), pričom revízny technik konštatoval, že elektroinštalácia ohrozuje život a bezpečnosť osôb a navrhol jej rekonštrukciu. Obžalovaná preto požiadala svokrovcov, aby počas rekonštrukcie elektroinštalácie bývali v byte jej rodičov a zatiaľ by jej rodičia prišli bývať do tohto domu. Svokrovci s tým nesúhlasili. Preto ešte v ten deň vypla prívod elektriny, čo krátko predtým avizovala SMS správou manželovým súrodencom. Vtedy poškodená oznámila obžalovanému, že už viac nie je jej synom a dom vyhodí do vzduchu. Obžalovaný z obavy pred konaním poškodenej vypol plyn a dvere vedúce k uzáveru plynu zamkol. Príbuzní obžalovaného svokrovcom následne pomáhali so sťahovaním sa z domu, pričom vytrhali kuchynskú linku, pákové batérie a rozsekali dvere aj kuchynskú zárubňu. Po rekonštrukcii elektroinštalácie, ktorá trvala necelé dva týždne, sa poškodená do domu nevrátila a oni "...nevedeli, kde býva". Keďže prevádzka domu predstavovala pre nich veľké finančné náklady, požiadali jej rodičov, aby sa k nim v decembri 2006 nasťahovali, čo tí aj urobili.
Hoci v prípravnom konaní obžalovaná priznala, že v kúpnej zmluve bolo dohodnuté, že poškodenej umožnia ďalej bývať v rodinnom dome, pričom táto nemala vyčlenené konkrétne miestnosti, ktoré môže užívať (č.l. 79), pri preštudovaní spisu (č.l. 277) a v konaní pred súdom už obžalovaná začala namietať, že nepodpísala žiadnu zo zmlúv, ktoré sa nachádzajú na katastri, ani návrh na vklad. Uviedla, že podpísala inú kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol predaj nielen rodinného domu, ale aj všetkých pozemkov okolo neho, pričom v tej kúpnej zmluve nebola klauzula o práve poškodenej na bývanie a opateru. Tvrdila, že neplatnosť zmluvy zapísanej v katastri nehnuteľností nenamietala, lebo spolu s obžalovaným už na základe takej zmluvy požiadali o úver. Po upozornení na zistené rozpory oproti jej výpovedi v prípravnom konaní (č.l. 78) obžalovaná pred súdom uviedla, že vtedy na polícii hovorila o zmluve, ktorá bola založená vo vyšetrovacom spise, a teda aj na katastri, a nie o pravej zmluve, ktorú v skutočnosti podpísali. Tvrdila, že v tom čase ešte nenamietala pravosť svojich podpisov, lebo spočiatku nechcela označiť manželových rodičov za podvodníkov. Neskôr tento názor zmenila, keďže rodičia obžalovaného podali voči nim trestné oznámenie. Poškodená G. Q. (matka obžalovaného) na hlavnom pojednávaní (č.l. 379, 489, 677) vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní (č.l. 105), avšak už nie tak podrobne a detailne, čo odôvodňovala odstupom času. Súd preto vychádzal z jej výpovede z prípravného konania, ktorú poškodená učinila s kratším časovým odstupom od spáchania žalovaného skutku. Uviedla, že rodinný dom sa rozhodli predať obžalovaným s tým, že tam budú mať dovolené aj naďalej bývať, pričom sa ústne dohodli na spôsobe užívania jednotlivých miestností v dome. Obžalovaní však nerešpektovali túto dohodu medzi nimi o rozdelení priestorov. Poškodení nesúhlasili so zámerom obžalovaných nasťahovať rodičov obžalovanej do rodinného domu. Napriek nesúhlasu poškodenej obžalovaná vypratala veci zo špajze a umiestnila tam svoje veci, pričom uviedla, že „je to jej dom a môže tam robiť čo chce“. Obžalovaná ju viackrát vulgárne oslovovala. Jedného dňa začali obaja obžalovaní bez predchádzajúceho upozornenia vynášať nábytok z nimi užívaných priestorov na dvor. Po výmene vchodových dverí obžalovaní nedali poškodeným kľúč od vchodu. Vykonávanie búracích rekonštrukčných prác o.i. odôvodňovali narušenou statikou domu. Keď mali pokazenú telefónnu linku, obžalovaná zabránila opravárom vo vykonaní opravy. Inokedy im obžalovaná hrozila, že dom predá a poškodení sa budú z neho musieť vysťahovať. Napokon im obžalovaní vypli prívod elektriny, čo odôvodňovali tým, že je potrebné vykonať jej opravu. Následne im vypli aj plyn, napriek tomu, že už bolo chladno a bolo potrebné v dome kúriť. Krátko pred ich vysťahovaním z domu začala obžalovaná strhávať obklady zo stien a vytrhávať parkety, hoci to s avizovanou opravou elektro-inštalácie nesúviselo. Poškodený sa z toho zrútil a šiel do nemocnice. Po odsťahovaní zistili, že obžalovaní predmetný dom prenajali tretej osobe. Poškodená si priebežne jednotlivé udalosti (konflikty) zaznamenávala na papier, pričom potvrdila autentickosť svojich poznámok založených v spise (č.l. 236 - 239). Uviedla, že tieto boli následne prepísané na počítači ako tzv. chronológia udalostí (č.l. 229 - 235). Kúpnu zmluvu vypracovala právnička, pričom ju podpisovali zrejme každý zvlášť. Poškodená už nevedela uviesť, kto zmluvu zaniesol na kataster. Nevie, čo potom so zmluvami obžalovaní urobili, ale vie, že boli zapísaní v katastri nehnuteľností ako vlastníci a čerpali na základe tých zmlúv aj pôžičku (č.l. 489). Poškodený J. Q. (otec obžalovaného) na pojednávaní (č.l. 381) už nevypovedal tak podrobne a detailne ako v prípravnom konaní (č.l. 116), čo odôvodňoval odstupom času a zhoršením zdravotného stavu. Súd preto vychádzal z jeho výpovede z prípravného konania, ktorú učinil s kratším časovým odstupom od spáchania žalovaného skutku. Poškodený uviedol, že s obžalovanými sa pri predaji domu dohodli, že po predaji domu budú poškodení naďalej užívať prízemie. Obžalovaní vymenili vchodové dvere, ale
nedali im kľúč. Oznámili im síce kombináciu elektrického kódu na otvorenie dverí, ale mal obavu, ako sa dostanú dnu, keď nepôjde prúd. Videl konflikt medzi obžalovanou a poškodenou, keď obžalovaná umiestnila svoje veci do ich špajze. Vtedy počul ako obžalovaná povedala poškodenej, že je stará striga. Po konflikte kvôli špajze obžalovaný postavil v chodbe na prízemí priečku. Potom začali obžalovaní vypratávať nimi užívané priestory a veci vynášali von. Obžalovaná potom zbúrala sadrokartónovú priečku a začala vytrhávať parkety a obklady zo stien v priestoroch, kde bývali poškodení. V dome bola vykonaná kontrola elektroinštalácie, pričom revízny technik im nepovedal o žiadnych výhradách, okrem predlžovacieho kábla v kúpeľni. Napriek tomu im obžalovaní vypli elektrický prúd. Následne nato obžalovaní vypli aj prívod plynu, hoci už bola zima a bolo treba kúriť. Okrem toho plyn potrebovali aj na ohrev teplej vody. Svedok to po týždni nevydržal a odsťahoval sa z domu, pričom za pár dní prišla za ním aj poškodená. Voči obžalovaným si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške nájmu za prenajatý byt a náhradné bývanie „za stratené ubytovanie“ vo výške 3.795,- € (č.l. 378). Svedok MVDr. T. R. (švagor obžalovaných) na hlavnom pojednávaní (č.l. 391) v zhode s výpoveďou v prípravnom konaní (č.l. 126) potvrdil, že ako zať poškodených mal informácie o priebehu spolužitia medzi obžalovanými a poškodenými. Vyjadroval sa k niektorým konfliktom medzi obžalovanými a poškodenými. Potvrdil, že po výmene vchodových dverí do rodinného domu sa mu poškodená sťažovala, že im obžalovaní nedali od vchodových dverí kľúč. Uviedol, že v dôsledku konania obžalovaných poškodený odmietal jesť, prestal vychádzať z izby, až to vyústilo do jeho hospitalizácie. Obžalovaná vypla poškodeným elektrinu, čo krátko predtým avizovala súrodencom obžalovaného stručnou SMS správou. Následne na to im vypli aj plyn, a tak sa poškodení z domu vysťahovali. Svedok uviedol, že obžalovaná aj počas sťahovania sa poškodených z domu pokračovala v rekonštrukčných prácach takým spôsobom, že poškodená v obave privolala jeho aj svedkyňu J. Q., a keď videli konanie obžalovanej, privolali policajnú hliadku. Svedok potvrdil, že v spolupráci s ostatnými členmi rodiny spísal chronológiu udalostí (č.l. 229) podľa toho, čo si kto pamätal a tiež podľa poznámok od poškodených. Svedok A. Q. (brat obžalovaného) na hlavnom pojednávaní (č.l. 395) v zhode s výpoveďou v prípravnom konaní (č.l. 132) potvrdil, že má vedomosť o viacerých konfliktoch medzi obžalovanými a poškodenými. Tvrdil, že obžalovaní pri predaji domu sľúbili, že poškodení budú môcť naďalej užívať priestory na prízemí domu. Obžalovaní nepodpísali tzv. rodinnú dohodu s odôvodnením, že je to zbytočné a nemá to právne účinky. Problémy začali vznikať kvôli tomu, že do domu sa obžalovaní rozhodli nasťahovať rodičov obžalovanej a keďže dom nie je prispôsobený na spolužitie troch rodín, začali obžalovaní poškodených postupne z domu „sťahovať“. Tvrdil, že obžalovaní po vykonanej rekonštrukcii priestorov na prízemí nemali záujem o ďalšie bývanie s poškodenými. Uviedol, že obžalovaní vypratali z pivničných priestorov všetky veci, ktoré tam mali dovtedy poškodení uskladnené, a následne ich naložili na kontajner a odviezli na smetisko. Uviedol, že obžalovaný postavil na prízemí domu sadrokartónovú priečku a osadil dvere. Neskôr do týchto dverí svedok vložil zámok, pretože ho o to požiadali poškodení, ktorí vraveli, že majú strach. Svedok uviedol, že listinu, označenú ako chronológia udalostí (č.l. 229), spisovali celá rodina (okrem obžalovaných) podľa toho, čo si kto pamätal. Potvrdil, že poškodená si písala na papier poznámky, pokiaľ došlo k nejakému konfliktu, aby na to nezabudla. Svedkyňa J. A. (sestra obžalovaného) na hlavnom pojednávaní (č.l. 397) v zhode s prípravným konaním (č.l. 136) uviedla, že bola svedkom viacerých konfliktov medzi obžalovanými a poškodenými, pretože poškodená (matka) jej vždy telefonovala, keď bol nejaký problém. Svedkyňa následne prišla za poškodenou a snažila sa ju upokojiť. Svedkyňa potvrdila, že dvakrát bola kvôli konaniu obžalovanej privolaná policajná hliadka, a to najskôr keď obžalovaná spolu so svojim otcom začala búrať sadrokartónovú priečku a následne vtedy, keď sa poškodená už sťahovala z domu preč a obžalovaná začala vykonávať búracie práce. Po odpojení pevnej telefónnej linky poškodených nahlásila opravu, pričom servisný technik jej oznámil, že sa pokúšal vykonať opravu, ale niekto mu oznámil, že poškodení tam už nebývajú. Napokon sa poškodení z domu odsťahovali, pretože obžalovaní im vypli elektrinu aj kúrenie. Svedkyňa doplnila, že keď jej poškodená telefonovala z obavy pred ďalším konaním obžalovanej počas jej sťahovania sa z domu, tak ju našla úplne rozrušenú a nedokázala si sama ani zapiť lieky proti vysokému tlaku. Obžalovaná vtedy vytrhávala latky zo stien a hádzala ich priamo pred dvere izby, kde bola poškodená a balila sa. Potvrdila, že na dome bol vyvesený plagát o tom, že dom je na predaj v čase, keď tam poškodení ešte bývali. Obžalovaní síce nepodpísali rodinnú dohodu, ale vraveli, že ju aj bez toho dodržia voči obom poškodeným. Listinu, označenú ako chronológia udalostí, spisovali spoločne celá rodina, okrem obžalovaných. Spisovali to podľa písomných poznámok poškodenej a tiež podľa spomienok jednotlivých členov rodiny. Svedkyňa V. Y. na hlavnom pojednávaní (č.l. 393) v zhode s výpoveďou v prípravnom konaní (č.l.144) potvrdila, že v novembri 2006 pomáhala poškodenej vysťahovať sa z rodinného domu. Počas balenia vecí obžalovaná stŕhala zo stien drevený obklad. Poškodená mala z konania obžalovanej strach, pretože
táto búchala v ich bezprostrednej blízkosti, vznikal z toho prach, pričom sa prášilo aj do izby, v ktorej poškodená spolu so svedkyňou balili veci. Ani samotná svedkyňa nemala z toho dobrý pocit. Svedkyňa P. P. (matka obžalovanej) sa na hlavnom pojednávaní (č.l.487) v zhode s prípravným konaním (č.l.140) vyjadrovala k jednotlivým problémom spolužitia medzi obžalovanými a poškodenými. Uviedla, že s poškodenými sa nestretávala, lebo títo boli počas jej návštev u obžalovaných vždy „zabarikádovaní dole“. Potvrdila, že obžalovaní vypratali nábytok poškodených z domu na dvor pod prístrešok. Tvrdila, že vykonanou revíziou elektroinštalácie bolo zistené, že táto je nevyhovujúca, preto obžalovaná hneď v ten deň vypla elektrinu. Poškodený sa ju pokúšal opakovane zapnúť argumentujúc tým, že má v mrazničke mäso, ale obžalovaná mu ju zakaždým vypla. Potvrdila tiež, že obžalovaná komunikovala so servisným technikom, ktorý chcel opraviť nahlásenú poruchu telefonickej pevnej linky. Priznala, že obžalovaná im ponúkla bývanie v dome už v čase, keď tam ešte poškodení bývali, pričom predaj svojho bytu realizovali ešte skôr, než sa nasťahovali do rodinného domu. Už predtým tam v priebehu r. 2006 chodievali takmer každý deň, keďže pomáhali obžalovaným s rekonštrukciou domu. Uviedla, že do domu chodievali aj súrodenci obžalovaného a správali sa tak, akoby bol dom naďalej vo vlastníctve ich rodičov. Do domu sa definitívne nasťahovali až v decembri 2006, pričom bývali v tých priestoroch, kde predtým bývali poškodení, pričom tieto už boli zrekonštruované. Svedok D. P. (brat obžalovanej) na hlavnom pojednávaní (č.l. 394) vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní (č.l. 147). Potvrdil, že pomáhal obžalovanej pri rekonštrukcii rodinného domu. Nebol svedkom žiadneho konfliktu medzi obžalovanými a poškodenými, ale priznal, že keď dávali zo stien dolu drevený obklad, prišla policajná hliadka. Svedok L. U. na hlavnom pojednávaní (č.l. 349) potvrdil, že je autorom novinového článku (č.l. 388), ktorý napísal ohľadom predmetnej kauzy na základe informácií, ktoré mu iniciatívne oznámila nevesta poškodených. Svedok MUDr. L. B. sa na hlavnom pojednávaní (č.l. 392) vyjadroval k prepúšťacej správe poškodeného z ústavnej starostlivosti (č.l. 28-29), avšak nevedel k veci uviesť viac, než to, čo je v správe uvedené. Svedkyňa V. B. na hlavnom pojednávaní (č.l. 485) vypovedala ohľadom rôznych vyjadrení daňového úradu (č.l. 294,346). K veci samej nevedela nič bližšie uviesť. Svedok MUDr. V. Q. (č.l. 386) ako praktický lekár potvrdil, že poškodení sú jeho dlhodobí pacienti, pričom pár mesiacov v r. 2006 bola jeho pacientkou aj obžalovaná. U všetkých troch svedok konštatoval v priebehu r. 2006 psychické problémy kvôli pretrvávajúcim rodinným konfliktom, ktoré spôsobovali stresové situácie (č.l. 26, 27, 83, 84). Z výpovedí znalcov (č.l. 150, 152, 283, 459), vrátane ich znaleckých posudkov ohľadom duševného stavu poškodených (č.l. 179, 194), vyplýva, že poškodený J. Q. sa dostal do depresívneho stavu v dôsledku pretrvávajúcej depresívnej a úzkostnej reakcie na opakovanú akútnu stresovú reakciu. Táto duševná porucha sa u poškodeného rozvinula od r. 2006 v dôsledku vážnej stresujúcej životnej udalosti, v dôsledku narušenia životnej línie a rozvoja existenčnej neistoty a frustrácie. Znalci hodnotili výpoveď poškodeného ako vierohodnú. S výnimkou prirodzeného zabúdania nebol zistený žiadny patologický významný pamäťový deficit. Tendencia k zámernej nepravdivosti nekoreluje s povahovými rysmi poškodeného (pedantnosť, čestnosť, zodpovednosť), ktoré u poškodeného pretrvávajú aj vo vysokom veku. Pri téme konfliktov zo spolužitia v dome, ako aj pri téme vysťahovania sa z domu opätovne prežíva emočnú traumu (slzy v očiach, úzkosť, motorický nepokoj, tenzia celého tela). Tieto sprievodné intenzívne emočné prejavy zvyšujú vierohodnosť svedka. U poškodeného nebola zistená snaha škodiť svojou výpoveďou niektorému z obžalovaných. U poškodenej G. Q. došlo v r. 2006 k rozvoju neurotickej poruchy - neurasténie v dôsledku dlhodobého nervového vypätia, čo malo za následok sociálne stiahnutie sa, vyhýbanie sa sociálnym kontaktom v dôsledku narušenia životnej línie a s tým spojeného rozvoja existenčnej neistoty a frustrácie. Ohľadom vierohodnosti poškodenej znalci konštatovali, že s výnimkou prirodzeného zabúdania v dôsledku veku, nebol u nej zistený žiadny patologicky signifikantný pamäťový deficit. Hoci ako matka je v konflikte s vlastným synom a tento vnútorný emočný konflikt sa tiež podieľa na neurotickej dekompenzácii jej osoby, nebola zistená tendencia agravovať konanie niektorého z obžalovaných. Práve naopak, poškodená sa snaží vyhnúť emočne nabitému hodnoteniu obžalovaných a jej výpoveď znalci považujú za vierohodnú z tohto pohľadu. Vzhľadom na výhrady obhajoby k vykonanému znaleckému dokazovaniu, súd zabezpečil pre znalcov zdravotnú dokumentáciu obidvoch poškodených, pričom znalci aj po nahliadnutí do tejto dokumentácie zotrvali na záveroch svojich posudkov. Uviedli pritom, že pre vypracovanie znaleckého posudku, t.j. pre posúdenie duševného stavu skúmanej osoby, je vždy rozhodujúce bezprostredné psychiatrické vyšetrenie a predložená zdravotná dokumentácia je len druhotným (pomocným) zdrojom informácií.
Z posudku znalca z odboru písmoznalectva Mgr. L. B. (č.l. 589) mal súd preukázané, že v kúpnej zmluve zo dňa 12.11.2002 nie sú na strane kupujúcich uvedené pravé podpisy obžalovaných. Ďalej súd vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov podľa obsahu súdneho spisu, vrátane pripojených spisov: Z kúpnej zmluvy zo dňa 12.11.2002 (č.l. 19) mal súd preukázané, že na jej základe poškodená predala svoj rodinný dom obom obžalovaným, pričom v zmysle ustanovenia čl. V sa obžalovaní zaviazali zabezpečiť poškodenej doživotné bývanie v rodinnom dome a zabezpečiť jej aj doživotnú opateru. Išlo o osobný záväzok oboch obžalovaných. Z obsahu spisov Správy katastra Dolný Kubín č. F.-XXXX/XX, č. F.-XXXX/XX a č. F.-XXX/XX mal súd preukázané, že v evidencii katastra nehnuteľnosti sú zapísané obsahovo zhodné zmluvy so zmluvami založenými vo vyšetrovacom spise na č.l. 19, 21 a 23. V katastrálnych spisoch sa nachádzajú aj doručenky preukazujúce zaslanie zmlúv po povolení vkladu späť účastníkom. Z výpisov listov vlastníctva, v spojení s geometrickým plánom ohľadne okolia rodinného domu (č.l. 15), mal súd preukázané, že obžalovaní sú zapísaní ako vlastníci rodinného domu, vrátane časti priľahlých pozemkov. Z predložených dvoch verzií tzv. rodinných dohôd (č.l. 14, 465) mal súd preukázané, že žiadna z týchto dohôd nebola podpísaná obžalovanými. Z pripojeného spisu Okresného súdu Dolný Kubín č. 8C/25/2007 mal súd preukázané, že poškodený J. Q. podal v máji 2007 voči obom obžalovaným žalobu o zaplatenie pomernej časti nákladov spojených s užívaním rodinného domu za rok 2006. Poškodený bol v tomto civilnom konaní úspešný a obžalovaným bolo uložené zaplatiť poškodenému pomernú časť nákladov spojených s užívaním rodinného domu. Z pripojeného spisu Okresného súdu Dolný Kubín č. 7C/218/2006 mal súd preukázané, že obaja poškodení sa žalobou zo dňa 27.11.2006 domáhajú voči obžalovaným vrátenia darovaného pozemku, pretože ich správanie sa voči ním je v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Konanie ohľadom tejto žaloby poškodených je prerušené práve kvôli prebiehajúcemu trestnému konaniu v tejto veci. Z pripojeného spisu OR PZ Dolný Kubín č. ORP-534/OEK-DK-2010 mal súd preukázané, že obžalovaní na základe trestného oznámenia zo dňa 03.11.2010 iniciovali trestné konanie vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu „Podvod“ podľa § 221 Tr. zák., ktorý mali spáchať poškodení tým, že predložili správe katastra na povolenie vkladu vlastníckeho práva obžalovaných odlišnú kúpnu zmluvu, než tú, ktorú obžalovaní v skutočnosti podpísali. Obžalovaní totiž namietali, že zmluvy, ktoré sú predložené katastru nehnuteľností obsahujú ich sfalšované podpisy, pričom znenie týchto zmlúv je odlišné od znenia, ktoré oni podpisovali. Trestné stíhanie v tejto veci bolo uznesením zo dňa 30.05.2011 právoplatne zastavené. Z lekárskych potvrdení (č.l. 26,27), v spojení s výsluchom svedka Q. (č.l. 386), mal súd preukázané, že obaja poškodení mali v priebehu roku 2006 psychické problémy v dôsledku stresovej reakcie na konflikty v rodinnom dome. Z prepúšťacej správy (č.l. 28) mal súd preukázané, že poškodený bol v čase od 05.10.2006 do 12.10.2006 hospitalizovaný na neurologickom oddelení NsP Dolný Kubín pre pretrvávajúcu depresívnu symptomatológiu po predchádzajúcej neúspešnej ambulantnej liečbe. U poškodeného bol lekármi konštatovaný objektívny nález anxiózne - depresívneho syndrómu. Z lekárskych správ (č.l. 83 a 84) mal súd preukázané, že obžalovaná bola v auguste 2006 aj v novembri 2006 lekársky vyšetrená, pričom počas vyšetrení boli obžalovanou subjektívne konštatované stresujúce rodinné konflikty. Z korešpondencie právneho zástupcu poškodených (č.l. 30) mal súd preukázané, že už v auguste 2006 poškodení vnímali správanie sa obžalovaných ako hrubé porušovanie dobrých mravov vzhľadom na ich necitlivé a arogantné správanie sa, psychický nátlak a hrozby o predaji domu, či o nasťahovaní iných osôb. Z reakcie právnej zástupkyne obžalovaných (č.l. 32, 466) mal súd preukázané, že aj obžalovaní vnímali narušenie rodinných vzťahov a potvrdili existenciu rôznych konfliktov s tým, že taká situácia zle vplýva na ich dieťa. Podľa vyjadrenia ich vtedajšieho právneho zástupcu obžalovaní uznávajú svoj záväzok zabezpečiť doživotné bývanie a opateru obidvom poškodeným (č.l. 466). Napokon však prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadali vysťahovanie sa oboch obžalovaných z rodinného domu, a to nie dočasne, ale natrvalo (č.l. 35). Zo správy projektanta (č.l. 82) vyplýva, že dňa 30.08.2006 vykonal ohliadku rodinného domu, pričom zistil trhliny v murive prízemia. Uviedol, že stav trhlín nie je kritický. Nešlo pritom o statický posudok, ale len o nezáväzné vyjadrenie stavebného inžiniera. Z odborného posúdenia stavu elektroinštalácie v rodinnom dome zo dňa 25.11.2006 (č.l. 85) mal súd preukázané, že stav elektroinštalácie rodinného domu v prízemí a suteréne bol nevyhovujúci a revízny technik odporučil vyhotoviť novú elektroinštaláciu v týchto priestoroch.
V listine označenej „chronológia udalostí“ (č.l. 229 - 235) je opísaný priebeh spolužitia obžalovaných s poškodenými, pričom z výpovedí svedkov vyplýva, že ide o súpis udalostí spísaný na stretnutí poškodených s ostatnými členmi rodiny (s výnimkou obžalovaných), pričom pri vyhotovovaní chronologického súpisu udalostí sa vychádzalo z písomných poznámok poškodenej a spomienok jednotlivých členov rodiny. Z predložených písomných poznámok (č.l. 236 - 239) mal súd preukázané, že ide o vlastnoručné poznámky poškodenej, s výnimkou štyroch poznámok na č.l. 236, ktorých autorom je svedok R.. Zo správy telekomunikačného operátora (č.l. 245) mal súd preukázané že dňa 23.11.2006 bola nahlásená porucha pevnej linky v predmetnom rodinnom dome. Servisnému technikovi sa nasledujúci deň nepodarilo nahlásenú chybu opraviť, keďže neznáma žena jeho služby v dome odmietla. Z nájomnej zmluvy z č.l. 257 mal súd preukázané, že poškodení počnúc dňom 28.11.2006 začali bývať v prenajatom byte a od 01.11.2007 v prenajatom mestskom byte (č.l. 260, 262, 264). Z novinových článkov (č.l. 388, 468) mal súd preukázané, akým spôsobom informovali o predmetnej veci poškodená a akým obžalovaná. Zo správ o povesti obžalovaných mal súd preukázané, že títo neboli zatiaľ odsúdení za spáchanie žiadneho trestného činu (č.l. 663, 670). Z lustrácie v evidencii priestupkov (č.l. 434 - 436, 668, 675) mal súd preukázané, že obaja obžalovaní boli prejednávaní pre podozrenie zo spáchania priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu a priestupkov proti majetku, ale nikdy sa im nepodarilo preukázať spáchanie priestupku. Z pripojeného spisu ObÚ Dolný Kubín č. PK-18,19,20/2007 mal súd preukázané, že voči obžalovaným boli iniciované tri priestupkové konania kvôli ich konaniu voči poškodeným. Dňa 24.11.2006 podala poškodená návrh na prejednanie priestupku voči obžalovanej kvôli tomu, že jej dňa 18.11.2006 dopoludnia vulgárne nadávala v miestnej predajni potravín. Dňa 27.11.2006 podala dcéra poškodených J. A. návrh na priestupkové konanie voči obžalovanej kvôli tomu, že táto im odpojila elektrinu a následne aj prívod plynu. Dňa 28.11.2006 podal svedok MVDr. R. podnet na priestupkové konanie voči obžalovanej kvôli tomu, že obžalovaná robí schválnosti voči poškodeným a realizovala rekonštrukciu priestorov obývaných poškodenými neohľaduplným spôsobom. Priestupkové konanie ohľadom týchto troch skutkov bolo napokon zastavené z dôvodu premlčania priestupkovej zodpovednosti obžalovaných. Zo správy mestskej polície (č.l. 345, 438) mal súd preukázané, že obžalovaní boli viackrát preverovaní pre podozrenie zo spáchania priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu, ale zatiaľ sa im spáchanie priestupku nepodarilo preukázať (č.l. 439 - 444). Z pripojeného spisu ObÚ Dolný Kubín č. PK-254,255/2011 mal súd preukázané, že voči obom obžalovaným bola podaná zo strany ich susedy sťažnosť pre ich konanie z mája 2011, kedy mali zámerne túto obmedzovať hlukom. Priestupkové konanie voči obžalovaným nie je právoplatne skončené. Z pripojeného spisu ObÚ Dolný Kubín č. PK-133,134/2010 mal súd preukázané, že voči obom obžalovaným bolo iniciované priestupkové konanie zo strany bývalého nájomcu ich rodinného domu, ale vec bola odložená. Z pripojeného spisu ObÚ Dolný Kubín č. PK-298,299/2007 mal súd preukázané, že voči obom obžalovaným bolo v máji 2007 iniciované priestupkové konanie zo strany ich susedy, ktorú mali obžalovaní zámerne obťažovať hlukom a dymom. Vec bola odložená. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalovaný skutok sa stal, je trestným činom a spáchali ho obžalovaní, ktorí sú za jeho spáchanie trestne zodpovední. Súd na základe vykonaných dôkazov upravil opis priebehu skutku uvedený v podanej obžalobe tak, aby tento lepšie zodpovedal preukázanému priebehu konania obžalovaných (§ 163 ods. 3 Tr. por.), dbajúc pritom o to, aby totožnosť skutku zostala zachovaná (§ 278 ods. 1 Tr. por.). Existenciu (spáchanie) žalovaného skutku mal súd preukázanú výpoveďou poškodenej a svedkov, ale aj výpoveďami obžalovaných, ktorí priznali obmedzovanie poškodenej v takom rozsahu, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Obrana obžalovaných, spočívajúca v poukazovaní na nevyhnutnosť nimi realizovaných opráv a rekonštrukčných prác, neobstojí, pretože títo neboli oprávnení takto s rodinným domom nakladať. Obžalovaní totiž nie sú a nikdy neboli vlastníkmi predmetného rodinného domu. Po doplnení dokazovania v zmysle pokynu Krajského súdu v Žiline bolo preukázané, že kúpna zmluva zo dňa 12.11.2002, na základe ktorej mali obžalovaní nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnému rodinnému domu, je absolútne (od začiatku) neplatná. Znaleckým dokazovaním bolo totiž preukázané, že na kúpnej zmluve chýbajú podpisy obžalovaných ako kupujúcich. Ide pritom o podstatnú náležitosť takej zmluvy a tento nedostatok nemožno nahradiť ústnym prejavom kupujúcich, či ich konkludentným konaním (§ 46 ods. 1 Obč. zák.). Vzhľadom na absentujúce podpisy kupujúcich na predmetnej kúpnej zmluve je táto zmluva neplatnou ex tunc. Keďže ide o absolútnu neplatnosť, je súd povinný na túto skutočnosť prihliadať ex officio a nie
je potrebné, aby táto neplatnosť bola výslovne deklarovaná osobitným súdnym rozhodnutím (Zborník stanovísk č. IV., str. 459). V trestnom konaní súd riešil otázku platnosti kúpnej zmluvy ako tzv. predbežnú otázku podľa § 7 ods. 1 Tr. por. Hoci v trestnom konaní je prioritnou otázka riadneho zistenia spáchaných trestných činov a spravodlivého potrestania páchateľa (§ 1 Tr. por.), nemožno zistenú absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy prehliadať. Táto skutočnosť má predsa zásadný vplyv na vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti voči obom obžalovaným. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky (Rt-51/2008, 5 Tdo 232/2003), z ktorých vyplýva, že otázku vlastníckeho práva je oprávnený a povinný riešiť aj tzv. trestný súd. Vzhľadom na neplatnosť kúpnej zmluvy je teda nepochybné, že obžalovaní nenadobudli vlastnícke právo k predmetnému rodinnému domu. Na tom nič nemení skutočnosť, že na základe tejto kúpnej zmluvy bol Správou katastra Dolný Kubín povolený vklad vlastníckeho práva oboch obžalovaných do katastra nehnuteľností (viď spis č. V-1548/2002). V zmysle § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. v platnom znení sú údaje o vlastníkoch nehnuteľnosti hodnoverné (nie záväzné), len ak sa nepreukáže opak. Obžalovaní od začiatku vedeli, že kúpna zmluva, na základe ktorej bol povolený vklad č. V-1584/2002, neobsahuje ich pravé podpisy. To obžalovaná potvrdila aj v svojej výpovedi, kedy priznala, že o tejto vade kúpnej zmluvy obaja obžalovaní vedeli (č.l. 277, 489). Túto skutočnosť však spočiatku nenamietali, keďže na základe tejto neplatnej kúpnej zmluvy zámerne čerpali úver z banky. Okrem toho bola táto zmluva po povolení vkladu zaslaná obidvom obžalovaným do ich vlastných rúk (viď spis č. V-1584/2002). Obžalovaní preto v žiadnom okamihu nemohli konať v dobrej viere, t.j. v domnienke, že sú oprávnení „vlastníci“, či užívatelia rodinného domu. Hoci teda obžalovaní vedeli, že predmetný rodinný dom užívajú neoprávnene, keďže jeho vlastníčkou je aj naďalej poškodená, bez riadneho právneho dôvodu jej bránili v riadnom užívaní domu tak, ako je opísané vo výroku rozsudku. Neboli pritom oprávnení ju vo výkone vlastníckeho práva žiadnym spôsobom obmedzovať. Poškodení síce súhlasili s užívaním časti priestorov domu obžalovanými, avšak išlo o súhlas (dohodu) pre prípad predaja domu. Ak teda k predaju domu nedošlo, nemožno účinne poukazovať ani na dohodu o užívaní priestorov v ňom. Súd konanie obžalovaných právne kvalifikoval ako prečin „Nátlak“, ktorý spáchali spoločne na chránenej osobe (§ 139 ods. 1 písm. c), e) Tr. zák.). Obžalovaný takto konal voči vlastnej matke (§ 127 ods. 4 Tr. zák.) a obžalovaná voči osobe, o ktorej vedela, že má viac než 60 rokov (§ 127 ods. 3 Tr. zák.). Zároveň obaja konali závažnejším spôsobom, a to po dlhší čas a spôsobom, ktorý možno jednoznačne označiť ako trýznivý, vzhľadom na vek poškodenej a hrubú neohľaduplnosť ich konania voči nej (viď závery znalec. dokazovania). Obžalovaní konali voči poškodenej ľstivo využijúc, že táto konala v dôvere v zápis do katastra nehnuteľností netušiac, že podpisy kupujúcich na kúpnej zmluve nie sú podpismi obžalovaných. Okrem toho obžalovaní spoločným konaním spáchali aj prečin „Neoprávnený zásah do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru“. S plným vedomím užívali rodinný dom poškodenej na jej úkor, hoci vedeli, že dom im nepatrí. Od začiatku totiž vedeli, že kúpnu zmluvu nepodpísali. Napriek tomu svojim svojvoľným konaním vystupovali sťaby vlastníci domu a rôznym spôsobom (opísaným vo výroku rozsudku) sústavne a po dlhší čas bránili poškodenej (vlastníčke) v užívaní domu, t.j. vo výkone jej vlastníckych práv. Aj v tomto prípade konali závažnejším spôsobom tak, ako je už vyššie uvedené (dlhší čas, trýznivým spôsobom, využitím ľsti) a navyše aj využitím tiesne poškodenej. Táto totiž nevedela o skutočnostiach činiacich predmetnú zmluvu od začiatku neplatnou, a tak trpela správanie sa obžalovaných v domnienke, že títo sú už vlastníkmi domu a ona iné bývanie nemá zabezpečené. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal na riadne naplnenie účelu trestu v zmysle § 34 Tr. zák., pričom v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadal aj na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Na strane obžalovaných možno konštatovať, že existuje jedna poľahčujúca okolnosť, keďže obžalovaní doteraz viedli riadny život (§ 36 písm. j) Tr. zák.). Oproti tomu existujú dve priťažujúce okolnosti. Obaja obžalovaní spáchali viac trestných činov (§ 37 písm. h) Tr. zák.), a zároveň obaja takto konali v snahe mariť a sťažiť poškodenej uplatnenie jej základných ľudských práv a slobôd (§ 37 písm. c) Tr. zák.), a síce vlastníckeho práva, práva na súkromie a práva na nedotknuteľnosť jej obydlia (čl. 19 až 21 Ústavy SR). Súd pri ukladaní trestu a určovaní jeho výmery postupoval podľa zásad platných pre ukladanie úhrnných trestov (§ 41 ods. 1 Tr. zák.). Vzhľadom na prevažujúci pomer priťažujúcich okolností súd podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. zvýšil dolnú hranicu trestnej sadzby najprísnejšieho z trestných činov o jednu tretinu, a následne uložil trest pri dolnej hranici takto upravenej trestnej sadzby (28 mesiacov až 5 rokov). Súd zatiaľ výkon uloženého trestu u žiadneho z obžalovaných nenariadil, ale určil im skúšobnú dobu. Súd im tak poskytol priestor, aby počas skúšobnej doby svojím životom preukázali, že sú schopní
(ochotní) viesť už v budúcnosti riadny život. K tomu im má napomôcť aj priebežný kontakt s probačným a mediačným úradníkom počas skúšobnej doby, ktorý bude o.i. kontrolovať plnenie uložených obmedzení a povinností. Písomné ospravedlnenie sa poškodenej je základným predpokladom aspoň formálneho deklarovania ochoty začať viesť riadny život zo strany obžalovaných. Okrem toho súd uložil obžalovaným aj povinnosť vysťahovať sa z rodinného domu. Ak totiž v tomto súdnom konaní bolo preukázané, že predmetná kúpna zmluva je od začiatku neplatná a obaja obžalovaní sa v rodinnom dome zdržiavajú neoprávnene, je povinnosťou súdu zakročiť voči pretrvávajúcemu protiprávnemu konaniu obžalovaných a zamedziť im v ďalšom páchaní takej činnosti. Uložená povinnosť nie je sama o sebe exekučným titulom voči obžalovaným, avšak môže byť dôvodom na tzv. premenu podmienečného trestu v prípade jej nesplnenia. Súd odkázal obidvoch poškodených s ich nárokmi na náhradu škody voči obžalovaným na občianske súdne konanie. Ohľadom nimi uplatnených nárokov je totiž potrebné vykonať bližšie dokazovanie, ktorého rozsah by už prekračoval rámec adhézneho konania a účel trestného konania (§ 1 Tr. por.).
- spoločným konaním iného nútili, aby niečo trpel, zneužívajúc jeho tieseň vyvolanú jeho nepriaznivými osobnými pomermi a taký čin spáchali na chránenej osobe a závažnejším spôsobom konania (po dlhší čas, trýznivým spôsobom, ľsťou),
- spoločným konaním protiprávne užívali dom iného a oprávnenej osobe v užívaní domu neoprávnene bránili a taký čin spáchali závažnejším spôsobom konania (po dlhší čas, trýznivým spôsobom, ľsťou, využitím tiesne),
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Dolný Kubín v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech alebo aj v neprospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti jeho vôli.
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech
- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný zbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v jeho prospech i proti jeho vôli
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu. Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že taký výrok chýba.