Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Co-173-2011.pdf
PDF · 94.06 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/173/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej v právnej veci navrhovateľa I., so sídlom V., F. L., IČO XX XXX XXX, zastúpeného X.. I. J., advokátkou, so sídlom v V., Q. XX/X proti odporcovi V. O., bytom V., B. XXX/XX, zastúpeného Q.. H.H., advokátkou, so sídlom V.U., Z. XX/XXX, o zaplatenie 1.975,40 Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 21. apríla 2011, č.k. 16C/235/2009-99, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 106,49 Eur, k rukám právnej zástupkyne navrhovateľa X.. I. J., do troch dní.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 1.975,40 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 06.10.2009 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň mu uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 731,98 Eur, na účet X.. I. J., advokátky, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia a nahradiť štátu trovy konania vo výške 156 Eur, rovnako v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Dôvodil, že na základe uzavretej sprostredkovateľskej zmluvy zo dňa 30.04.2009 sa na daný vzťah medzi účastníkmi vzťahujú ust. § 642 a nasl. Obchodného zákonníka, keďže sa účastníci v zmluve v súlade s § 262 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka v článku VI. bod 2 dohodli, že ich záväzkový vzťah, založený zmluvou, sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka. Ako prvoradú posúdil súd prvého stupňa otázku platnosti uzavretej sprostredkovateľskej zmluvy a vzhľadom na znenie ust. § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého, kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza, dospel k záveru, že uvedená zmluva je platná a účinná, a teda medzi účastníkmi i právne záväzná. Konštatoval, že z uvedenej zmluvy nesporne vyplýva, že v článku III. bod 1 sa účastníci dohodli na zaplatení provízie za sprostredkovanie vo výške 1.660 Eur bez DPH, ktorú províziu sa odporca zaviazal zaplatiť najneskôr do troch dní od uzavretia kúpnej zmluvy a vyplatenia dohodnutej kúpnej ceny. Medzi účastníkmi bolo nesporné, že na základe sprostredovateľskej zmluvy činnosťou sprostredkovateľa, t. j. navrhovateľa bola uzavretá dňa 04.09.2009 kúpna zmluva, na základe ktorej odporca previedol nehnuteľnosti, zapísané v LV č. XXXX v k.ú. V. do vlastníctva kupujúceho Q. Z.. Kúpna cena mala byť v zmysle kúpnej zmluvy zaplatená do 20-tich dní od podpisu kúpnej zmluvy, t. j. do 24.09.2009, pričom následne do troch dní mal potom odporca zaplatiť navrhovateľovi dohodnutú províziu vo výške 1.660 Eur + DPH. Súd prvého stupňa poukázal na to, že odporca uviedol, že si nepamätá, kedy mu bola vyplatená kúpna cena, avšak potom, čo mu boli pripísané peniaze na účet z predaja bytu, sa mu telefonicky ozvala pani X., kedy jej povedal, že nemá ešte doručenú žiadnu faktúru. Z e-mailovej pošty zo dňa 06.10.2009, zaslanej pani X. odporcovi, vyplýva, že tomuto opakovane poslala e-mail s prílohou: Fa
- p. O.. Odporca vo svojej výpovedi potvrdil, že vtedy mu e-mailovou poštou faktúra bola doručená. Keďže si účastníci dohodli v zmluve o sprostredkovateľskej zmluve lehotu na zaplatenie provízie do troch dní od uzavretia kúpnej zmluvy a vyplatenia dohodnutej kúpnej ceny, ktorá mala byť predávajúcemu, t. j odporcovi uhradená najneskôr do 20-tich dní od podpisu kúpnej zmluvy, t. j. do 24.09.2009, súd prvého stupňa dospel k záveru, že povinnosť odporcu zaplatiť dohodnutú províziu vznikla najneskôr do 27.09.2009 bez ohľadu na to, že vo faktúre č. XXXX/XX zo dňa 28.09.2009 stanovil dlhšiu lehotu splatnosti, a to do 05.10.2009. Skutočnosť, že by kúpna cena odporcovi ako predávajúcemu nebola uhradená do 20-tich dní od podpisu kúpnej zmluvy, odporca v konaní nenamietal. Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že medzi účastníkmi konania bolo sporné, či došlo k zániku vymáhanej pohľadávky, t. j. dohodnutej provízie splnením zo strany odporcu. Odporca v priebehu konania i so svedkom V. O. starším (otcom) tvrdili, že odporca dohodnutú províziu uhradil p. K., zamestnankyni navrhovateľa, ktorá uvedenú províziu prevzala vo firme odporcu niekedy v dňoch 19. až 21.10.2009, kedy údajne odovzdala odporcovi faktúru a príjmový pokladničný doklad, ktoré sa nachádzajú na č.l. 19 a č.l. 20 spisu. Vzhľadom na všetky súvisiace zistené okolnosti a po zhodnotení všetkých výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd prvého stupňa k záveru, že tvrdenia odporcu i svedka V. O. staršieho o tom, že odporca dohodnutú províziu vyplatil priamo do rúk pani K., zamestnankyni navrhovateľa, ktorá je zároveň manželkou štatutárneho zástupcu navrhovateľa i spoločníčkou navrhovateľa, sú nepravdivé. Poukázal na to, že odporca doložil do spisu o úhrade príjmový pokladničný doklad z 19.10.2009, ktorý sa nachádza na č.l. 19 spisu a faktúru z 28.09.2009, nachádzajúcu sa na č.l. 20 spisu. Porovnaním uvedenej faktúry z 28.09.2009 s faktúrou doloženou navrhovateľom súd prvého stupňa zistil, že na faktúre a príjmovom pokladničnom doklade, predložených odporcom, sa nenachádza pravá firemná pečiatka navrhovateľa, ani podpis Z. K., ktorý je uvedený na origináli faktúry predloženej navrhovateľom, ktorá bola doručená odporcovi e-mailami z 28.09.2009 a 06.10.2009 a následne i ako príloha k výzve navrhovateľa v liste zo dňa 12.10.2009. Konštatoval, že vo faktúre predloženej odporcom je uvedený tiež iný spôsob úhrady, a to hotovosť, pričom na faktúre vystavenej a predloženej navrhovateľom je uvedený ako spôsob úhrady: PP, t. j. prevodný príkaz. Z uvedeného potom súd prvého stupňa vyvodil, že listinné dôkazy, a to faktúra z 28.09.2009 a príjmový pokladničný doklad z 19.10.2009, predložené odporcom, nie sú pravé, t. j. nie sú vystavené navrhovateľom, ani jeho zamestnancami. Porovnaním príjmových pokladničných dokladov, ktoré sa bežne vystavujú u navrhovateľa, ktorých kópie sú na č.l. 29 až 34 spisu, zistil, že vo firme navrhovateľa sa používajú príjmové pokladničné doklady na predtlačenom formulári, pričom príjmový pokladničný doklad, ktorý predložil odporca, je spracovaný a vytlačený z počítača. Súd prvého stupňa tvrdeniam odporcu a svedka V. O. staršieho o tom, že dohodnutá provízia bola odporcom vyplatená pani K., neuveril z dôvodov, keď s prihliadnutím na tvrdenia odporcu a svedka O. o tom že predtým, ako pani K. prišla zobrať províziu do sídla firmy odporcu, táto sa telefonicky kontaktovala na odporcu niekedy v dňoch 16., resp. 17.10.2009. Z podrobného výpisu prichádzajúcich i odchádzajúcich hovorov na dve telefónne čísla, ktoré zaslala súdu spoločnosť R., súd prvého stupňa zistil, že v uvedených dňoch, ale ani v celom období od 01.10.2009 do 31.10.2009 na uvedené telefónne čísla odporcu neboli prijaté žiadne hovory z telefónnych čísiel navrhovateľa, ktoré sa vo firme navrhovateľa používajú a ani z telefónneho čísla, ktoré používa pani K.. Z doložených výpisov z hovorov všetkých telefónnych staníc a čísiel navrhovateľa v mesiaci október 2009 nevyplýva, že by pani K. telefonovala z akejkoľvek telefónnej stanice navrhovateľa na telefónne čísla označené odporcom a svedkom O. starším. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že je nepravdepodobné, že by v dňoch 16. a 17.10.2009 pani K. telefonovala na iné číslo odporcu ako ním uvedené v zmluve, a to na telefónne čísla označené svedkom V. O. starším, t. j. firemné čísla odporcu, ktoré v tom čase používal. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že odporca v konaní neuniesol dôkazné bremeno o tom, že dohodnutú províziu v sprostredkovateľskej zmluve zo dňa 30.04.2009 navrhovateľovi uhradil, preto návrhu navrhovateľa vyhovel. Zároveň v súlade s § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. priznal navrhovateľovi i nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď úspešnému navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania. O náhrade trov štátu z titulu vyplateného svedočného svedkovi V. O. staršiemu rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. a k náhrade trov štátu zaviazal podľa výsledku konania neúspešného účastníka sporu, t. j. odporcu.
Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Sprostredkovateľskú zmluvu považuje za neplatnú vzhľadom na to, že nespĺňa náležitosti v zmysle zákona, nakoľko z jej obsahu nie je určité, ktorá osoba za navrhovateľa konala a nesúhlasil ani s tvrdením súdu prvého stupňa, že boli splnené podmienky uzavretia zmluvy v ústnej forme. Pre prípad, že by odvolací súd dospel k názoru, že sprostredkovateľská zmluva je uzavretá platne, mal za to, že je sporná otázka splatnosti provízie. Súdu prvého stupňa vytýkal, že sa nezaoberal otázkou dátumu skutočnej úhrady kúpnej ceny, čo z hľadiska splatnosti provízie i vzniku nároku na úrok z omeškania považuje za podstatné. Dôvodil, že navrhovateľ nemá žiadny dôkaz o tom, že by vyhotovil a doručil odporcovi účtovný doklad v súlade s ust. § 75 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Súdu prvého stupňa vytýkal, že pokiaľ spochybnil pravosť účtovných dokladov predložených odporcom, a to faktúry č. XXXX/XX a príjmového pokladničného dokladu č. XXXXXXXX zo dňa 19.10.2009, na dosiahnutie rozhodnutia o ich nepravosti postačilo súdu prvého stupňa tvrdenie navrhovateľa, že uvedené účtovné doklady neboli ním vystavené, pričom nezavážila svedecká výpoveď V. O. staršieho, ktorý dosvedčil, že za jeho prítomnosti bola Z. K. uhradená celá výška provízie. Dôvodil, že svedok V. O. nikdy netvrdil, že Z. K. ho kontaktovala z telefónneho čísla, ktoré navrhovateľ uviedol na pojednávaní. Telefonické kontakty uvedené navrhovateľom sú služobnými, pričom podľa ich tvrdení iné telefónne čísla nepoužívajú, v súčasnej dobe však nie je žiadny problém používať telefónne číslo registrované na úplne inú osobu. Považoval za logické, ak pani K. mala v úmysle zatajiť príjem z uhradenia provízie, že by kontaktovala odporcu, resp. jeho otca z úplne iného čísla a vystavila by účtovný doklad s uvedením spôsobu platby „v hotovosti“ a nakoniec by návštevu u odporcu úplne poprela, ako aj to, že ho niekedy videla. Pri úhrade provízie neskúmal, či je uvedená faktúra identická s tou, ktorú obdržal mailom. Súdu prvého stupňa vytýkal, že prevzal tvrdenia navrhovateľa ako pravdivé a na nich postavil svoje rozhodnutie, pričom unikli v rámci objektívneho hodnotenia ďalšie skutočnosti, ako napríklad, z akého dôvodu bolo v mailom zaslanej faktúre uvedené „PP“, keď podľa slov svedkyne pani X. bol spôsob úhrady určený dohodou s odberateľom a väčšina platieb sa aj tak realizovala v hotovosti. Ak má súd za preukázané, že faktúra a pokladničný príjmový doklad, predložený odporcom, sú nepravé, natíska sa otázka, kto doklady vypracoval, kto okrem navrhovateľa mal vedomosť o tom, že vystavovať faktúry a prijímať od klientov peňažné plnenia, je okrem konateľa spoločnosti oprávnená aj pani K., keďže odporcovi bola táto skutočnosť objasnená až na pojednávaní dňa 03.05.2011 výpoveďou pána K.. Poukazoval na to, že pán K. kontaktoval V. O. staršieho na telefónnom čísle XXXX XXX XXX, pričom neuviedol, za akým účelom svedka kontaktoval, ani odkiaľ predmetné telefónne číslo získal, keďže uvedené telefónne číslo je registrované na firmu odporcu a je utajené, pričom odporca ani svedok takéto telefónne číslo navrhovateľovi neuviedli. Nedostatok videl aj v tom, že pani K. vo svojej výpovedi uviedla, že faktúra č. XXXX/XX bola odporcovi doručená poštou a niekoľkokrát mailom, pričom nepredložila žiadny dôkaz o tom, že okrem listu zo dňa 12.10.2009, prílohou ktorého údajne mala byť aj faktúra, by bola faktúra odporcovi poštou zasielaná a doručená. Za nepravdivé považoval tvrdenie svedkyne K., že na faktúre, ktorá bola odporcovi zaslaná, je jej podpis a pečiatka navrhovateľa, nakoľko na kópii z faktúry, ktorú má odporca k dispozícii, žiaden podpis, ani pečiatka nie je. Nakoniec dával do pozornosti, že faktúra č. XXXX/XX, ktorá bola predložená súdu svedkyňou K., bola už údajne opatrená pečiatkou navrhovateľa aj podpisom svedkyne, hoci na faktúre, založenej v spise č.l. 10, tieto náležitosti absentujú. Tiež považoval za pozoruhodné, že faktúra predložená súdu bola opatrená pečiatkou „dal“ a nie „má dať“, k čomu sa svedkyňa vyjadriť nevedela. Pokiaľ súd prvého stupňa vo svojom odôvodnení konštatuje, že odporca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o tom, že dlžnú sumu uhradil, odporca zastáva názor, že práve naopak, navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a dostatočne nepreukázal, že odporca dlžnú sumu neuhradil.
K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý sa domáhal potvrdenia napadnutého rozsudku. Uviedol, že v čase pred podaním návrhu vyzývať odporcu na zaplatenie pohľadávky zamestnanci navrhovateľa. Z výpovede svedkyne pani X. vyplýva, že odporca v komunikácii s ňou nespochybnil povinnosť úhrady provízie a opakovane mu zasielala faktúru mailom. Z výpovede svedkyne pani K. vyplýva, že keď telefonicky odporcu vyzvala na úhradu faktúry po jej splatnosti, polemizoval o výške provízie. Odporca po prvýkrát uviedol, že dohodnutú províziu riadne zaplatil bez bližšej špecifikácie spôsobu a dátumu úhrady, a to v liste datovanom dňa 02.11.2009. Doklad o úhrade odporca po prvýkrát spomenul a priložil ho až k odporu proti platobnému rozkazu, ktorý datoval 30.11.2009. Podľa tohto dokladu mala byť úhrada vykonaná 19.10.2009. Výzvu právnej zástupkyne na mimosúdne vysporiadanie pohľadávky zo dňa 22.10.2009 dostal odporca dňa 26.10.2009, čo potvrdil aj v odpore, teda presne týždeň po údajnej úhrade a podľa navrhovateľa je teda zarážajúce, že ihneď nekontaktoval pani K., ktorá úhradu mala prijať, ani dátum úhrady neuviedol do listu zo dňa 02.11.2009 a ani ho nechcel uviesť v následnom telefonáte. Z korešpondencie, predchádzajúcej podaniu návrhu na súd zo znenia odporu, ani z prednesov odporcu a jeho právnej zástupkyne nevyplýva, že by odporca akokoľvek spochybnil základ a výšku nároku. Pokiaľ ide o spochybnenie splatnosti provízie,
upravená je len povinnosť odporcu ako záujemcu zaplatiť dohodnutú províziu do troch dní od uzavretia kúpnej zmluvy a vyplatenia dohodnutej kúpnej ceny. Kúpna cena mala byť uhradená na účet odporcu ako predávajúceho, teda odporca ako príjemca platby mal skoršiu vedomosť o tom, že začala plynúť lehota na zaplatenie provízie ako navrhovateľ. Navrhovateľ vyslovil presvedčenie, že keby bola pohľadávka zaplatená 19.10.2009, bránil by sa odporca týmto spôsobom už od momentu zaplatenia.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len skutočnosťami uvedenými v ust. § 205 ods. 2 písm. a) až f) O.s.p. V prejednávanej veci odporca v podanom odvolaní uvádza ako odvolací dôvod, že súd nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, nevykonal všetky dôkazy, ktoré navrhoval vykonať a rozsudok bol vydaný na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, t. j. odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. c) a d) O.s.p.
Odôvodnenie odvolania proti rozsudku možno v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. odôvodniť len tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností v prípade, ak účastník navrhol dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a súd ho nevykonal.
Pokiaľ ide o ďalší odvolací dôvod uvádzaný navrhovateľom podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., jeho nedostatok spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania.
Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p. Podľa citovaného ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť prvostupňovému súdu v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ustanoveniam § 133 až § 135 O.s.p. Odvolacím dôvodom podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. možno teda napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na nesprávnosť ktorého je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.
Odvolací súd podrobne preskúmal námietky, ktoré boli odvolateľom v odvolaní vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Po dôkladnom preskúmaní všetkých relevantných skutočností, vychádzajúcich zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa, dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav a posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení. V súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. V dôsledku toho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Z daného titulu si odvolací súd osvojil aj dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). V podanom odvolaní odvolateľ neuviedol žiadne podstatné okolnosti, ktoré by mohli privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia.
Preto rozsudok prvostupňového súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, priznal náhradu trov odvolacieho konania v sume 106,49 Eur, a to za 1 úkon právnej služby á 81,33 Eur + 1 x režijný paušál 7,41 Eur + 20 % DPH.
Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .