Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_18C-199-2013.pdf
PDF · 90.56 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/199/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, právne zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, proti odporcom: 1/ F. U., J.. XX.XX.XXXX, G. O. Y. XX, 2/ S. U., J.. XX.XX.XXXX, G. O. Y. XX, o zaplatenie 3.868,57 Eur s prísl.,
rozhodol:
Odporca v rade 1/ a odporca v rade 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 3.868,57 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 319,51 Eur a s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 3.370,71 Eur od 03.01.2013 do zaplatenia, a to v splátkach po 80,- Eur mesačne až do úplného splatenia vždy do 28.dňa v mesiaci, počnúc prvou splátkou do 28.dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca po právoplatnosti tohto rozhodnutia pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania čo i len jednej splátky.
Odporca v rade 1/ a odporca v rade 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 161,60 Eur a titulom trov právneho zastúpenia vo výške 285,90 Eur, a to všetko v splátkach po 50,- Eur mesačne až do úplného splatenia vždy do 28.dňa príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc prvou splátkou do 28.dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca po právoplatnosti tohto rozhodnutia pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania čo i len jednej splátky.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 06.05.2013 doručeným Okresnému súdu v Žiline dňa 24.05.2013, domáhal voči odporcom uloženia povinnosti na zaplatenie dlžnej istiny vo výške 3.868,57 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Uplatnený nárok navrhovateľ odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa na základe zmluvy o splátkovom úvere poskytol odporcom úver, pričom odporcovia sa zaviazali úver splácať splátkami, čo však neplnili. Žalobný návrh doplnil podaním zo dňa 04.07.2013 Spolu s návrhom na začatie konania navrhovateľ pripojil do obsahu spisového materiálu zmluvu o splátkovom úvere; obchodné podmienky; výpis z účtu; úrokové sadzby.
Následne súd v danej veci nariadil ústne pojednávania, avšak na pojednávanie sa dostavila iba odporkyňa v rade 1/, preto súd vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľa a odporcov v zmysle § 101 ods.2 O.s.p.
Súd v zmysle § 122 a nasl. O.s.p. vykonal dokazovanie vyjadrením sa odporkyne v rade 1/ a prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:
Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok bola postúpená pohľadávka voči odporcom na navrhovateľa, v dôsledku čoho je v konaní aktívne legitimovaný.
Z predloženej zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX mal súd preukázané, že danú zmluvu uzavrel právny predchodca navrhovateľa ako veriteľ a odporcovia ako dlžníci dňa 07.03.2006, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebného bezúčelového úveru. Výška úveru bola 100.000,- Sk. Odporcovia sa zaviazali splácať úver v splátkach po 2.118,- Sk mesačne. Konečná splatnosť úveru bola stanovená dátumom 20.06.2011. Splatnosť prvej splátky bola dňa 20.04.2006.
Podľa § 261 ods.3 písm.d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 25 ods.1 zák.č. 129/2010 Z.z. právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.
Vzhľadom k tomu, že zmluva bola uzavretá dňa 07.03.2006, teda pred účinnosťou tohto zákona, zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania sa spravuje zákonom č. 258/2001 Z.z.
Podľa § 4 ods.1 zák.č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Ustanovenie § 4 ods.2 zák.č. 258/2001 Z.z. vymenúva náležitosti zmluvy.
Podľa § 4 ods.3 zák.č. 258/2001 Z.z. pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Súd poukazuje na to, že vzhľadom na právnu úpravu v čase uzavretia predmetnej zmluvy na tento typ zmluvy sa nevzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.), a je nutné aplikovať smernicu č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V súvislosti s implementáciou smernice č. 93/13/EHS treba dôsledne odlišovať problematiku a inštitút ochrany spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje na akýkoľvek zmluvný vzťah, ktorý sa uzavrie medzi spotrebiteľom a dodávateľom, od osobitného druhu spotrebiteľskej zmluvy. V každom prípade uzavierania zmlúv treba chrániť spotrebiteľa, ktorého ochranu zabezpečuje jednak úprava spotrebiteľskej zmluvy a jednak aj ostatná práva úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku a v ďalších zákonoch. Ochrana spotrebiteľa sa vzťahuje na všetkých spotrebiteľov, bez ohľadu na to, či uzavreli spotrebiteľskú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka alebo iného predpisu. To však nevylučuje, aby sa navrhovateľ domáhal svojich práv, pokiaľ boli spotrebiteľmi - odporcami porušené. Ochrana spotrebiteľa totiž neznamená, že spotrebiteľ môže porušovať dohodnuté povinnosti a neplatiť za poskytnuté služby.
Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
Na základe uvedených skutočností súd má za to, že účastníci konania platne uzavreli predmetnú zmluvu, ktorú súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu spravujúcu sa Obchodným zákonníkom, keďže zmluvný vzťah je absolútnym obchodom v zmysle platnej právnej úpravy.
Odporkyňa v rade 1/ vo svojom podaní uviedla, že si je vedomá dlžnej sumy, ale žiada o splátkový kalendár po 80,-Eur mesačne.
Z predmetnej zmluvy vyplýva, že splatnosť prvej splátky bola určená dňom 20.04.2008 a konečná splatnosť dňom 20.06.2011, pričom odporcovia ako dlžníci mali splácať jednotlivé mesačné splátky vždy k 20.dňu v mesiaci. Taktiež bola dohodnutá úroková sadzba vo výške 10,10 % ročne a RPMN 6,25 %.
Z predložených listín mal súd preukázané, že odporcovia čerpali úver. Z predložených listín a výpisov vyplýva, že odporca v rade 1/ a 2/ splácali úver nepravidelnými splátkami, pričom sa dostávali do omeškania s jednotlivými úhradami. Jednotlivé úhrady vyplývajú z predložených listín. Odporcovia úver nesplácali riadne a včas, v dôsledku čoho sa dostali do omeškania, v dôsledku čoho navrhovateľ si uplatnil aj úroky z omeškania z jednotlivých splátok.
Z predložených listín vyplýva platobná disciplína odporcu v rade 1/ a 2/.
Navrhovateľ vyčíslil neuhradenú sumu úveru s riadnym zdôvodnením v podaní zo dňa 26.05.2013.
Zmluvou boli dohodnuté aj úroky z úveru vo výške 10,10 % ročne.
Navrhovateľ vyčíslil žalovanú istinu vo výške 3.868,57 Eur, ktorá pozostáva
- z neuhradenej istiny úveru vo výške 3.370,71 Eur ako rozdiel medzi istinou úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na istinu,
- z riadneho úroku vo výške 161,71 Eur ako rozdiel medzi postúpenými riadnymi úrokmi a platbami započítanými na tieto úroky,
- z úroku z omeškania vo výške 336,15 Eur ako rozdiel medzi postúpenými úrokmi z omeškania a platbami započítanými na tieto úroky. Tento úrok vyčíslil sumou 94,11 Eur vo výške 9 % ročne zo sumy 3.600,71 Eur od 21.12.2011 do 05.04.2012, sumou 83,17 Eur zo sumy 3.550,71 Eur od 06.04.2012 do 10.07.2012, sumou 24,27 Eur vo výške 8,75 % ročne zo sumy 3.490,71 Eur od 11.07.2012 do 09.08.2012, zo sumy 3.430,71 Eur od 10.08.2012 do 26.09.2012 sumou 38,65 Eur a sumou 73,91 Eur zo sumy 3.370,71 Eur od 27.09.2012 do 02.01.2013.
Keďže dlžná suma nebola uhradená, navrhovateľ si správne uplatnil riadny úrok z úveru a úroky z omeškania ďalej od 03.01.2013, teda od nasledujúceho dňa, ku ktorému boli zvlášť vyčíslené, a to aj z dôvodu väčšej prehľadnosti.
Vzhľadom k tomu, že medzi účastníkmi konania vznikol obchodno-záväzkový vzťah, ktorý je absolútnym obchodom, súd posúdil úroky z omeškania v zmysle § 369 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný
platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. v znení v čase vzniku omeškania výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 3 ods.2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka. Vzhľadom na to, že odporcovia si svoju povinnosť zaplatiť dlžnú sumu nesplnili, dostali sa do omeškania ako dlžník s platením svojho peňažného záväzku. Týmto vzniklo navrhovateľovi právo na úroky z omeškania. Súd uznal úrok požadovaný navrhovateľom vo výške 8,75% ročne, a to od 03.01.2013.
Odporcovia boli v konaní nečinní, okrem odporkyne v rade 1/, ktorá však nenamietala nič, len žiadala splátkový kalendár z dôvodu, že ona nastúpila z materskej dovolenky, pracuje ako majsterka na učilišti s príjmom 500,- Eur mesačne, odporca v rade 2/ je živnostník, preto príjem nie je stabilný - niekedy 600, Eur, niekedy nič a ešte z toho musí zaplatiť daň a odvody a majú spolu 3 deti (20r, 14r, 1r). Zároveň žiadala aj splátky na náhradu trov konania.
Tvrdenia navrhovateľa neboli nikým a ničím spochybnené a navrhovateľ preukázal svoje tvrdenia predloženými listinami.
Navrhovateľ vo svojom písomnom podaní súdu oznámil, že súhlasí so splátkami po 80,- Eur.
Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 132 O.s.p. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné ustanovenia súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žalobou uplatnenej pohľadávky, na základe čoho súd návrhu navrhovateľa vyhovel v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, a to z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto rozhodnutia.
Vykonaným dokazovaním súd mal preukázané, že v dôsledku vyššie uvedeného odporcovia dlhujú sumu 3.868,57 Eur po započítaní uhradených splátok v zmysle obchodných podmienok, spolu s úrokmi z úveru a s úrokmi z omeškania, a to všetko tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Podľa § 160 ods.1 veta druhá O.s.p. súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Vzhľadom na to, že odporcovia žiadali súd a navrhovateľa o splácanie v splátkach, vzhľadom na uvedené skutočnosti s poukazom na súhlas navrhovateľa a na tvrdené skutočnosti odôvodňujúce umožnenie plnenia v splátkach, súd vyhovel tejto žiadosti a so súhlasom navrhovateľa tak rozhodol o splátkach v zmysle § 160 ods.1 O.s.p., a to po 80,- Eur mesačne na istinu a po 50,- Eur mesačne na trovy konania. Hoci odporcovia nepreukázali riadne dôvody pre splácanie v splátkach, súd zohľadnil ich žiadosť spolu so súhlasom navrhovateľa o plnenie v splátkach, a to všetko vzhľadom aj na výšku istiny a finančnú situáciu odporcov. Súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, pričom výšku mesačných splátok súd považoval za primeranú, pričom omeškaním čo i len jednej splátky sa stane celé plnenie zročným.
Podľa § 142 ods.1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 150 ods.1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Navrhovateľ si uplatnil trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 202,- Eur a titulom trov právneho zastúpenia za 2 úkony pi 169,31 Eur +2x réžia 9,37 Eur s DPH, spolu 357,36 Eur.
Súd mal preukázané zaplatenie súdneho poplatku vo výške 202, Eur a trovy právneho zastúpenia posúdil v zmysle vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z., na základe čoho priznal odmenu za 2 úkony - prevzatie a príprava a žalobný návrh - 2x 169,31 Eur + 2x réžia 9,37 Eur s DPH, t.j. 357,36 Eur.
S poukazom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že sú dané dôvody pre aplikáciu § 150 O.s.p., a to vzhľadom na sociálnu a finančnú situáciu odporcov, na základe čoho súd nepriznal navrhovateľovi ako plne úspešnému účastníkovi, náhradu trov, a to v časti, vo výške 20 % prihliadnuc pri tom na počet odporcov a teda na zvýšené možnosti splácania, čo súd považoval za primerané vzhľadom na všetky skutočnosti.
Z toho dôvodu súd priznal náhradu trov titulom zaplateného súdneho poplatku poníženého o 20 % vo výške 161,60 Eur a titulom trov právneho zastúpenia vo výške 285,90 Eur.
Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu v Žiline, ku Krajskému súdu v Žiline. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).