Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-102-2010.pdf
PDF · 106.3 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-10C/102/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci navrhovateľa: SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, Radničné námestie č. 8, Banská Štiavnica, IČO: 36 022 047 proti odporcom: 1. Z.. W. R., Q.. XX.XX.XXXX, U. D. XXX/XX, O., občan SR, zastúpený JUDr. Antonom Borovským, Krajinská cesta č. 3, Piešťany a 2. AGROSTAV Trnava, a.s., Priemyselná 2, Trnava, IČO: 31 416 195, zastúpený JUDr. Jánom Chmelom, advokátom, AK so sídlom Royova 9, Piešťany, o návrhu na určenie vlastníctva k protipovodňovej bunke, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi v 1. rade náhradu trov právneho zastúpenia v sume 417,96 eur, a to k rukám jeho právneho zástupcu, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi v 2. rade náhradu trov právneho zastúpenia v sume 656,14 eur k rukám jeho právneho zástupcu, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
O trovách štátu súd rozhodne samostatným uznesením.
odôvodnenie:
Navrhovateľ ako štátny podnik sa návrhom doručeným súdu dňa 20.05.2010 domáhal určenia, že on je výlučným vlastníkom protivodňovej bunky - chaty postavenej na pozemku parcela X.. Návrh za navrhovateľa podpísal Z. ako riaditeľ Odštepného závodu Piešťany ( SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, Odštepný závod Piešťany, Nábr. Ivana Krasku č. 834/3, Piešťany. V zmysle pripustenej zmeny petitu žiadal ako štátny podnik určiť, že Slovenská republika je vlastníkom stavby bez súpisného čísla - protipovodňovej bunky - chaty postavenej na pozemku parcela X. o výmere 106 m2 (druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria) v k. ú. O.. Zároveň žiadal určiť, že on má právo hospodárenia k uvedenému majetku štátu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, zmluvou o prevode správy a práva hospodárenie k majetku štátu z 30.12.1993, záznamom č. 203009/3 z 2.3.1994, rozhodnutím Západoslovenského Krajského národného výboru Bratislava z 11.6.1980, rozhodnutím Západoslovenského Krajského národného výboru Bratislava z 8.10.1984, geometrickým plánom na zameranie vodnej nádrže a prísl. objektov č. 243-254-11/88, LV č. XXXX, listom navrhovateľa odporcovi v 2. rade z 22.6.2009, kolaudačným rozhodnutím č. Výst. 2568/89-Š1 z 30.1.1990, písomné vyjadrenia účastníkov konania, kúpnou zmluvou z 6.3.2009, geometrickým plánom č. 177-149/2007 z 6.11.2007, oznámením o vydaní súpisného čísla z 21.2.2007, stavebným povolením z 22.3.1989, LV
č. XXXX, XXXX,XXXX, správou Správy katastra Piešťany z 10.5.2011, manipulačným a prevádzkovým poriadkom, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento stav veci:
Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že jeho právny predchodca ( Povodie Váhu, štátny podnik, Piešťany) prevzal do svojho majetku na základe Zmluvy o prevode správy a práva hospodárenia k majetku štátu zo dňa 30.12.1993 ( uzatvorenej s Slovenským pozemkovým fondom ako právnym nástupcom zaniknutej Štátnej melioračnej správy Bratislava) medzi iným aj vodnú nádrž O.. Podľa jeho tvrdenia súčasťou tejto stavby bola aj protipovodňová bunka, investorom stavby bola Štátna melioračná správa Bratislava. Slovenský pozemkový fond ako jej právny nástupca mal právo s týmto majetkom nakladať. Doložil súdu rozhodnutia vydané na Štátnu melioračnú správu Bratislava ako investora zo dňa 11.6.1980 ( povolenie na vodohospodárske dielo ) a rozhodnutie zo dňa 8.10.1984 ( povolenie užívať vodohospodárske dielo). V rozhodnutí z 11.6.1980 sa na strane 4 pod písmenom n) uvádza vybudovanie protivodňovej bunky vrátane zdravotechniky pre potreby bezpečnostného dohľadu a ako i správy vodného diela. Predloženými listinami navrhovateľ poukazoval na to, že jemu z listín vyplýva, že v roku 1984 už stála protipovodňová bunka pri vodnej nádrži O. na pozemku s parc. X.. Podľa navrhovateľa odporca v 2. rade ( i jeho právny predchodca AGROSTAV Trnava, spoločný poľnohospodársky podnik) mal vedomosť, že na par. č. XXXX/X je postavená protipovodňová bunka vo vlastníctve Štátnej mel. správy Bratislava, lebo už listom z 14.11.1985 dal vyjadrenie k nomenklatúrnym údajom stavby, kde na starne 3 je uvádzaná aj protipovodňová bunka. V súvislosti s týmito skutočnosťami návrh odôvodnil aj tým, že v máji 2009 mu oznámil odporca v 1. rade , že je vlastníkom jeho majetku - protipovodňovej bunky a žiadal o jej vydanie. Ako titul nadobudnutia vlastníckeho práva uviedol kúpnu zmluvu uzatvorenú dňa 15.4.2009 s odporcom v 2. rade. Z tohto dôvodu navrhovateľ listom z 22.6.2009 vyzval odporcu v 2. rade za účelom úpravy kúpnej zmluvy uzavretej s odporom v 1. rade , aby bola predmetom kúpnej zmluvy len susedná dvojchata na pozemku parc. č. XXXX/X so s.č. XXX ( to čo je vlastníctvom predávajúceho). Navrhovateľ dal súdu do pozornosti, že na spomínanú susednú dvojchatu bolo vydané kolaudačné rozhodnutie pod č. 2568/89- ŠI z 30.1.1990-päť rokov po postavení protipovodňovej bunky. Navrhovateľ ďalej uviedol, že odporca v 2. rade ako predávajúci si dal r. 2007 urobiť geometrický plán č. 177-149/2007, ktorým rozdelil pôvodný pozemok parc. č. XXXX/X na dva pozemky : p.č. XXXX/X o výmere 106 m2 a č. XXXX/X o výmere 115 m2, pritom stavba odporcu v 2. rade sa nachádza na par. č. XXXX/X. Navrhovateľ naliehavý právny záujem na určovacej žalobe odôvodnil tým, že protipovodňová bunka - chata slúži ako prevádzkový objekt na VN O., ktorým navrhovateľ zabezpečuje bezpečnostný dohľad a správu vodného diela. Tento objekt nemôže odpredať, lebo by bola ohrozená bezpečnosť a majetok obyvateľstva v prípade poškodenia nádrže. Nepodarilo sa mu mimosúdne odstrániť protiprávny stav vzniknutý neoprávneným nakladaním s majetkom navrhovateľa, preto vec rieši súdnou cestou. Pokiaľ by súd jeho návrhu vyhovel, nebolo by porušené jeho vlastnícke právo k postavenej protipovodňovej bunke.
Podľa právneho zástupcu odporcu v 2. rade navrhovateľ nemá naliehavý právny záujem na návrhu, lebo sa môže domáhať len práva hospodárenia s vecou a nie určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Právny zástupca odporcu v 1. rade súhlasil s týmto vyjadrením.
Právny zástupca odporcu v 2. rade poukázal na to, že návrh je opatrený pečiatkou SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, Odštepný závod Piešťany, podpísaný Z., pritom v návrhu je navrhovateľ inak označený. Podľa jeho názoru nemal Z. právomoc podpisovať žalobu o určenie vlastníctva v zmysle čl. 12 organizačného poriadku navrhovateľa a ani generálny riaditeľ. Poukázal na to, že generálny riaditeľ ako štatutár navrhovateľa má zapísané v čl. 12 bod 12.02.01. organizačného poriadku navrhovateľa konkrétne oprávnenia pri zastupovaní podniku, ako podpisovanie všetkých zmlúv o predaji majetku resp. prevode majetku, zmlúv o budúcich zmluvách v oboch prípadoch keď dochádza k zmene vlastníckeho práva zo štátu na iného, atď. a riaditeľ Z. takúto právomoc nemá konkretizovanú. Čiže per analógiám nie je riaditeľ odštepného závodu oprávnený zastupovať podnik v takýchto veciach a preto nie je ani oprávnený na podanie takéhoto návrhu. Podľa navrhovateľa vedúci koná za štátny podnik a v tomto konaní ide o správu majetku štátu, nie o kúpnu či inú zmluvu, kde sú obmedzenia dané v organizačnom poriadku. Z výpisu z obchodného registra navrhovateľa z 1.7.2011 ( čl. 128 ) mal súd preukázané, že navrhovateľ mal v období od 25.7.2008 do 31.5.2010 sídlo Nám. gen. M. R. Štefánika 1, Žilina ( ako bolo pôvodne sídlo uvedené v návrhu a doposiaľ je uvedené v petite návrhu ) a od 01.06.2010 má sídlo: Radničné námestie 8, Banská Štiavnica. Jedným z odštepných závodov navrhovateľa je aj: SLOVENSKÝ
VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, Odštepný závod Piešťany, Nábrežie Ivana Krasku č. 3/834, Piešťany. Ako vedúci odštepného závodu je uvedený v obchodnom registri od 28.4.2010 Z., pričom vznik jeho funkcie je datovaný k 1.4.2010. Ako predmet činnosti tohto odštepného závodu je uvedené, že je „ v rozsahu predmetu činnosti štátneho podniku“ . Nakoľko právny zástupca odporcu v 2. rade namietal právomoc Z. podpisovať žalobu o určenie vlastníctva, súd sa podrobne zaoberal nielen obsahom výpisu z obchodného registra navrhovateľa ale i obsahu Organizačného poriadku navrhovateľa ( ďalej „OP“) v znení dodatkov. Z obsahu Organizačného poriadku navrhovateľa ( ďalej „OP“) v znení dodatkov mal súd preukázané, že riaditeľ úseku správy a legislatívy medzi iným usmerňuje dodržiavanie zákonnosti v činnosti podniku so zameraním na právnu prevenciu a ochranu verejných záujmov a ochranu vlastníckych práv v podniku ( bod. 4.5.). Z obsahu časti 12. OP (konanie v mene podniku a zastupovanie) mal súd preukázané, že: Konanie v mene podniku a zastupovanie podniku prostredníctvom štatutárneho orgánu alebo zástupcu, oprávneného ku konaniu priamo zo zákona č. 111/1990 Zb. ako štatutárny orgán podniku v celom rozsahu vyplýva pre štatutárny orgán, t.j. pre generálneho riaditeľa podniku ( bod. 12.1.). V hospod.- právnych, občians. - právnych, pracovno - právnych ako aj vo všetkých ostatných vzťahoch, týkajúcich sa štátneho podniku je oprávnený v mene podniku konať ako jeho štatutárny orgán generálny riaditeľ podniku ( bod 12.2. OP). Do výlučnej kompetencie generálneho riaditeľa ako štatutárneho orgánu podniku je týmto organizačným poriadkom vyhradené predovšetkým podpisovanie všetkých zmlúv o predaji majetku resp. prevode majetku, zmlúv o budúcich zmluvách, zmlúv o prevode správy majetku, zmlúv o zriadení vecných bremien, nájomných zmlúv, zmlúv na investičné alebo ďalšie akcie, ,... ( bod.2.2.1.). Z obsahu bodu 12.2.3 OP (Kompetencie vedúcich odštepných závodov - riaditeľov odštepných závodov Organizačného poriadku ) mal súd preukázané, že na základe § 10 ods. 3 zákona o štátnom podniku a § 13 ods. 5 obchodného zákonníka je tiež riaditeľ odštepného závodu zapísaný v obchodnom registri ako vedúci odštepného závodu oprávnený v mene podniku robiť všetky právne úkony týkajúce sa odštepného závodu alebo podniku. Generálny riaditeľ si v rámci svojej právomoci vyhradil právo vo vnútri podniku obmedziť rozsah kompetencií medziiným riaditeľov odštepných závodov v časti 12.2.1 tohto organizačného poriadku. Z obsahu bodu 12.4. veta prvá OP vyplýva, že ku konaniu v mene podniku a na zastupovanie podniku sú oprávnení i ostatní zamestnanci podniku ako jeho zástupcovia na základe osobitného písomného splnomocnenia, vystaveného generálnym riaditeľom alebo riaditeľom odštepného závodu a to v rozsahu danom v tomto osobitnom splnomocnení. Z obsahu bodu 12.5. Organizačného poriadku (Konanie v mene podniku za odštepný závod a jeho zastupovanie) vyplýva, že právne úkony týkajúce sa odštepného závodu je oprávnený robiť v mene podniku riaditeľ odštepného závodu. Z obsahu bodu 13.3.3. veta prvá Organizačného poriadku (Zamestnávateľ riaditeľa odštepného závodu) mal súd preukázané, že riaditeľ odštepného závodu je zamestnancom riaditeľstva odštepného závodu na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy. Z obsahu všeobecnej plnej moci (čl. 148) z 24.8.2011 mal súd preukázané, že SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKYPODNIK, štátny podnik, Radničné námestie č. 8, Banská Štiavnica splnomocnil H., vedúceho odporu správy majetku Odštepného závodu v Piešťanoch s účinnosťou od 24.8.2011 konať v konaniach vecne týkajúcich sa Odštepného závodu Piešťany pred príslušnými súdmi, prokuratúrami, notárskymi úradmi, policajnými a správnymi orgánmi Slovenskej republiky.
Podľa § 6 ods. 1,2 veta prvá zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov, (1) Podnik hospodári s vecami a majetkovými právami zverenými mu pri jeho založení, a ďalej s vecami a majetkovými právami nadobudnutými v priebehu jeho podnikania. Veci, s ktorými podnik hospodári, sú v štátnom vlastníctve. (2) Podnik má právo majetok, s ktorým hospodári, držať, užívať ho a nakladať s ním v súlade s právnymi predpismi.
Podľa § 10 ods. 1,2 veta prvá zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov, (1) Vnútorná organizácia podniku a organizácia vnútorného riadenia je vo výhradnej pôsobnosti podniku. ( 2) Vnútornú organizáciu podniku upravuje organizačný poriadok, prípadne iný podnikový organizačný predpis.
Podľa §10 ods. 3 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov, Podnik môže určiť, ktoré vnútorné organizačné jednotky sa zapíšu do podnikového registra ako odštepné závody.
Vedúci odštepného závodu je oprávnený robiť v mene podniku všetky právne úkony týkajúce sa tohto odštepného závodu.
Podľa §1 ods.2 písm. b) zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, tento zákon sa nevzťahuje na nakladanie s majetkom štátu, ktoré upravujú osobitné predpisy. Pod bodom 5 pod čiarou sa medzi inými osobitnými predpismi uvádza aj zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku. Na základe tejto skutočnosti súd vyhodnotil, že pre toto konanie a právny spor nemožno aplikovať ustanovenia zákona č. 278/1993 Z.z. v znení nesk. predpisov, síce právny zástupca odporcu v 2. rade na ustanovenia tohto právneho predpisu poukazoval.
Predmetom sporu je určenie, že Slovenská republika je vlastníkom protivodňovej bunky - chaty postavenej na pozemku parcela X. a určenie, že navrhovateľ má právo nakladať s týmto majetkom.
Súd sa najprv vyporiadal s predbežnou otázkou, či bol Z. ako vedúci odštepného závodu Piešťany oprávnený podpísať za navrhovateľa návrh na určenie vlastníckeho práva. Oprávnenie Z. ako vedúceho odštepného závodu ( a v takejto pozícii zapísaného do obchodného registra) robiť v mene podniku všetky právne úkony týkajúce sa tohto odštepného závodu je v prvom rade upravené ustanovením §10 ods. 3 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov. Súd si §10 ods. 3 zákona o štátnom podniku vyhodnotil ako generálne ustanovenie týkajúce sa oprávnenie robiť právne úkony za odštepný závod. Zároveň sa podrobne zaoberal obsahom Organizačného poriadku navrhovateľa ( ďalej OP“), ktorý považuje sa osobitné ustanovenia upravujúce medzi iným oprávnenia či generálneho riaditeľa ako štatutárneho orgánu podniku ako i vedúceho odštepného závodu konať a robiť právne úkony za navrhovateľa. Z časti 12. organizačného poriadku navrhovateľa vyplýva, že generálny riaditeľ podniku ako štatutárny orgán je oprávnený na konanie v mene podniku a zastupovanie podniku v celom rozsahu. Osobitne v bode 2.2.1.OP je vymedzená „výlučná“ kompetencia generálneho riaditeľa ako štatutárneho orgánu podniku. „Výlučná“ znamená, že ide o právne úkony, ktoré môže bez akejkoľvek výnimky realizovať jedine , výlučne generálny riaditeľ. Medzi takýmito právnymi úkonmi je vymedzené uzatváranie konkrétnych typov zmlúv (pr. o predaji majetku či prevode majetku, o budúcich zmluvách, o prevode správy majetku, zmlúv o zriadení vecných bremien, nájomných zmlúv, a pod). Medzi predmetnými zmluvami resp. ako výlučná kompetencia generálneho riaditeľa nie je uvádzané domáhanie sa určenia vlastníckeho práva či podávania návrhom na súdy. Bod 12.2.3 OP (Kompetencie vedúcich odštepných závodov - riaditeľov odštepných závodov Organizačného poriadku ) súd vyhodnotil ako osobitné ustanovenie k začiatočným ustanoveniam časti 12 OP, ktoré rozširuje oprávnenie robiť právne úkony v mene podniku týkajúce sa odštepného závodu alebo podniku na riaditeľa odštepného závodu zapísaného v obchodnom registri ako vedúci odštepného závodu. Pritom v bode 12.2.3 je jednoznačne vymedzené , že ide o všetky právne úkony. Súd mal preukázané, že generálny riaditeľ si v rámci svojej právomoci vyhradil právo vo vnútri podniku obmedziť rozsah kompetencií riaditeľov odštepných závodov ( 12.2.1 ), ale prihliadajúc na obsah OP je zrejmé, že žiadne obmedzenia sa nevzťahujú k otázke podania návrhu na súd vo veci určenia vlastníckeho práva navrhovateľa. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že Z. bol oprávnený z titulu svojho postavenia „riaditeľa odštepného závodu zapísaného v obchodnom registri ako vedúci odštepného závodu“ podať návrh na súd konajúc v mene a na účet navrhovateľa. Na konanie nepotreboval ani len osobitné písomné splnomocnenie generálneho riaditeľa, lebo v zmysle obsahu Organizačného poriadku navrhovateľa sú oprávnení ku konaniu v mene podniku a na zastupovanie podniku na základe osobitného písomného splnomocnenia vystaveného generálnym riaditeľom alebo riaditeľom odštepného závodu „i ostatní zamestnanci podniku ako jeho zástupcovia“. Z tohto výkladu súdu vyplýva, že medzi týchto „ostatných zamestnancov“ nepatrí riaditeľ odštepného závodu zapísaný v obchodnom registri ako vedúci odštepného závodu. Na to nadväzuje i bod 12.5. OP, z ktorého vyplýva, že právne úkony týkajúce sa odštepného závodu je oprávnený robiť v mene podniku riaditeľ odštepného závodu. Záverom súd dodáva, že aj z výpisu z obchodného registra na navrhovateľa vyplýva, že medzi odštepnými závodmi navrhovateľa, ktoré boli zapísané do obchodného registra patrí i odštepný závod Piešťany. Vedúcemu odštepného závodu Z., ktorému vznikla funkcia od 1.4.2010 bol vymedzený predmet jeho činnosti v rozsahu predmetu činnosti štátneho podniku. Z obsahu predmetu činnosti si súd ustálil, že ako vedúci odštepného závodu je oprávnený robiť v mene podniku všetky právne úkony týkajúce sa odštepného závodu Piešťany a preto oprávnene podpísal návrh za navrhovateľa.
Ako s ďalšou predbežnou otázkou sa súd musel vyporiadať s tým, či je navrhovateľ aktívne legitimovaný na podanie návrh (aj vzhľadom na pripustenú zmenu petitu) a či má naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe.
V prejednávanej veci súd zistil, že navrhovateľ sa po pripustenej zmene petitu ( uznesením č. k. 10C/102/2010-228 zo dňa 14.6.2012) ako štátny podnik domáhal určenia, že Slovenská republika je vlastníkom, pritom Slovenská republika nebola ani účastníkom konania. Súd dospel k záveru, že navrhovateľ ako štátny podnik nie je oprávnený konať v občianskom súdnom konaní za štát, nemá aktívnu právnu legitimáciu a to je i prvý dôvod zamietnutia návrhu v celom rozsahu. ( rozhodnutie NS SR sp. zn. M Cdo 36/2000)
Podľa § 80 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Určovacia žaloba vo všeobecnosti má predovšetkým preventívny charakter, ktorý spočíva v tom, že s jej pomocou možno pomôcť pri odstránení (či aspoň znížení) stavu ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu v prípade, ak k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak. Určovacia žaloba tiež účinnejšie ako iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť stav, tvoriaci určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov. Nakoľko navrhovateľ nemá aktívnu legitimáciu v konaní, nemôže mať naliehavý právny záujem ani na učení, že štát je vlastníkom ( rozhodnutie NS SR sp. zn. M Cdo 36/2000). Navrhovateľ sa okrem toho domáhal určenia, že on má právo hospodárenia s sporným majetkom štátu. Pri posudzovaní naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na určení , že má právo hospodárenia s majetkom štátu (protipovodňovou bunkou) súd vychádzal zo skutočnosti, čo by navrhovateľ ako štátny podnik dosiahol, pokiaľ by súd jeho návrhu v tejto časti vyhovel. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že v doposiaľ nie je Slovenská republika určená za vlastníka sporného majetku a preto navrhovateľ nemá naliehavý právny záujem ani na určení jeho práva hospodárenia s majetkom štátu. Preto súd zamietol jeho návrh i v druhej časti petitu a ďalej sa už nezaoberal ďalšími skutkovými okolnosťami uvádzanými navrhovateľom a meritom veci. Súd nepripustil navrhovateľom navrhnutý dôkaz pribrať do konania znalca na určenie, či objekt stojaci v blízkosti vodnej nádrže v k. ú. O. je protipovodňovou bunkou, lebo vzhľadom na konštatovanie absencie aktívnej legitimácie u navrhovateľa by bol tento dôkaz neúčelný a nehospodárny.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Súd rozhodol o trovách konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p., vyhl. MS SR č.655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov a uložil povinnosť navrhovateľovi zaplatiť úspešným odporcom v 1. a 2. rade náhradu trov právneho zastúpenia k rukám ich právnych zástupcov. Hodnota úkonu bola účtovaná právnym zástupcom odporcu v 2. rade správne v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. MS SR č.655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov za r. 2011 v sume 57 eur, v r. 2012 v sume 58,69 eur a v r. 2013 v sume 60,07 eur. Súd priznal právnemu zástupcovi odporcu v 2. rade správne vyúčtované trovy právneho zastúpenia 656,14 eur vrátane 20 % DPH pozostávajúce z: 1/ úkonov právnej služby 4 x 57 eur ( prevzatie právneho zastúpenia, písomné podanie na súd, účasť na pojednávania 3.5.2011 a 22.11.2011 / nie 22.5.2011/ ), 3 x 58,69 eur ( účasť na pojednávaní 9.2.2012 a 24.4.2012, písomné podanie na súd 11.5.2012), 14,67 eur / 1 - na z sumy 58,69 / za účasť na vyhlásení rozsudku 9.5.2012, 1 x 60,07 eur za účasť na pojednávaní 24.10.2013, 2/ paušálne náhrady (§16 ods. 3 cit. vyhlášky) v sume 67,97 eur ( r.2011: 4 x 7,41 + r. 2012: 4 x 7,63 + r. 2013: 1 x 7,81 ), 3/ 20 % DPH z súčtu súm z bodov 1/,2/, t.j. v sume 109,36 eur ( 20 % z 546,78 eur). Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
V rámci záverečného vyjadrenia si zástupca odporcu v 1. rade uplatnil taktiež náhradu trov právneho zastúpenia poukážuc na to, ale v zákonnej trojdňovej lehote ich nevyčíslil, preto súd v zmysle § 151 ods. 1,2 O.s.p. vychádzal len z jeho úkonov plynúcich z obsahu spisu a § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. MS SR č.655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Hodnota úkonu súd určil podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. MS SR č.655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov za r. 2011 v sume 57 eur, v r. 2012 v sume 58,69 eur a v r. 2013 v sume 60,07 eur. Súd priznal právnemu zástupcovi odporcu v 1. rade náhradu trovy právneho zastúpenia v sume 417,96 eur pozostávajúce z: 1/ úkonov právnej služby 2 x 57 eur ( prevzatie právneho zastúpenia, účasť na pojednávania 3.5.2011 a 22.11.2011 ), 3 x 58,69 eur ( účasť na pojednávaní 9.2.2012 a 24.4.2012, odvolanie z 13.5.2012), 14,67 eur / 1 - na z sumy 58,69 / za účasť na vyhlásení rozsudku 9.5.2012, 1 x 60,07 eur za účasť na pojednávaní 24.10.2013, spolu v sume 364,81 eur; 2/ paušálne náhrady (§16 ods. 3 cit. vyhlášky) v sume 53,15 eur ( r.2011: 2 x 7,41 + r. 2012: 4 x 7,63 + r. 2013: 1 x 7,81).
Poučenie:
Proti tomuto čiastočnému rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, trojmo. Základnými náležitosťami odvolania sú: všeobecné náležitosti ( Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. ), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.