Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39C-34-2023.pdf
PDF · 85.52 KB
Case nature
Area
Subarea
39C/34/2023
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: R. R., Q. XX.XX.XXXX, U. Č.G. XX, W., zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, Trnava, IČO: 36865281, proti žalovanej: Z. F., Q.Á. X.X.XXXX, U. U. XXX, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, t a k t o
rozhodol:
I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa z a m i e t a.
II. Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.5.2023 sa žalobca voči žalovanej domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanej nariadil, aby bez súhlasu žalobcu nenakladala, a to najmä, aby nepreviedla odplatne alebo bezodplatne vlastnícke právo, nezaťažila záložným právom alebo akýmkoľvek iným vecným bremenom a nevložila do základného imania obchodnej spoločnosti nehnuteľnosti evidované Okresným úradom W., X. K. R. X. Ú. U., K. U., K. W., X. Y. M. Q. S. Č.. XXXX ako:
- R., R.. Č.. XX/X, K. T. XXXX J., D. R.: M. R. G. Q.,
- R., R.. Č.. XX/X, K. T. XX J., D. R.: M. R. G. Q.,
- R., R.. Č.. XX/X, K. T. XXX J., D. R.: M. R. G. Q.,
- R., R.. Č.. XX/X, K. T. XX J., D. R.: M. R. G. Q.,
- R. R.. Č.. XX, K. T. XX J., D. R.: M.,
- R. R.. Č.. XX, K. T. XXX J., D. R.: M.,
- R. R.. Č.. XX/X, K. T. XXX J., D. R.: M. R. G. Q.,
- R. R.. Č.. XX/X, K. T. XXX J., D. R.: M. R. G. Q.,
- R. R.. Č.. XX/X, K. T. XX J., D. R.: M. R. G. Q.,
- Y. - N. D. Y. Y. Č. XX, R. Q. R. R.. Č.. XX/X,
- Y. - N. D. Y. Y. Č. XXX, R. Q. R. R.. Č.. XX/X,
- Y. - E. U. Y. Č., R. Q. R. R.. Č.. XX/X ( ďalej predmetné nehuteľnosti).
2. Žalobca návrh odôvodnil tým, že so žalovanou boli dlhoročnými partnermi, ktorí od roku 2007 žili v spoločnej domácnosti a majú spolu dve maloleté deti. Žalobca z toho dôvodu žalovanej dlhodobo materiálne vypomáhal a opakovane jej požičiaval prostriedky, z ktorých boli postupne postavené a zariadené dva rodinné domy, ktoré sú podľa zápisu v katastri nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Žalobca požičiaval žalovanej tieto prostriedky na základe ústne uzavretých zmlúv o pôžičke, buď osobne, ale tiež prostredníctvom spoločnosti U. D. Y..N..K.., Z.: XX XXX XXX, Y. Y. Č. XXXX/ XX, W. XXX XX, v ktorej je jediným konateľom a spoločníkom. Splatnosť žiadnej z týchto pôžičiek nebola stranami dohodnutá, keď žalobca v tom čase nepredpokladal, že bude nútený domáhať sa ich vrátenia súdnou cestou. Spolužitie žalobcu a žalovanej skončilo v momente, keď bol žalobca na podnet žalovanou privolanej policajnej hliadky vyzvaný k opusteniu nehnuteľností žalovanej, v ktorých až do daného momentu spolu žili. Tento krok žalovanej bol pre žalobcu náhly a absolútne
neočakávaný, následkom čoho nebolo žalovanému umožnené ani len odniesť si svoje osobné veci, vrátane dokladov a účtovníctva spoločnosti U. D. Y..N..K.., ktoré zostali v nehnuteľnostiach žalovanej. Žalovaná je evidovaná ako výlučná vlastníčka predmetných nehnuteľností. Stavbu oboch domov vrátane ich zariadenia financovala z prostriedkov požičaných od žalobcu. Po ukončení ich vzťahu žalobca žalovanú opakovane telefonicky aj emailom vyzýval na vysporiadanie ich majetkových práv a vrátenie požičaných prostriedkov. Hoci žalovaná spočiatku prejavovala záujem vzniknutú situáciu doriešiť a svoje dlhy voči žalobcovi uhradiť, k žiadnemu konkrétnemu riešeniu nakoniec nepristúpila a neumožnila žalobcovi ani odniesť si z domov svoje osobné veci, dokumenty patriace spoločnosti U. D. Y..N..K.. a ani ďalší hnuteľný majetok tvoriaci zariadenie domov, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Vzhľadom na to, že mimosúdne rokovania so žalovanou nikam neviedli, žalobca mal v úmysle pristúpiť k vymáhaniu dlžnej sumy súdnou cestou. Ešte pred podaním žaloby vo veci samej však žalobca zistil, že žalovaná sa intenzívne pokúša nehnuteľnosti predať a prostredníctvom realitnej kancelárie ich inzeruje na viacerých portáloch. Žalobca sám, ako aj prostredníctvom spoločnosti U. D. Y..N..K.., preukázateľne poskytol žalovanej finančné prostriedky, ktoré boli následne investované do oboch domov. Hoci žalobca v súčasnosti ešte len zhromažďuje všetky potrebné podklady na podanie žaloby vo veci samej a nedisponuje preto presným a úplným vyčíslením celkového objemu prostriedkov zapožičaných žalovanej, aj z neúplných podkladov je zrejmé, že ide o pohľadávky rádovo v desiatkach tisíc eur. Z konania žalovanej je zrejmé, že v súčasnosti už nemá žiadny záujem pred scudzením domov akýmkoľvek spôsobom doriešiť uspokojenie pohľadávok žalobcu, ani vydať mu jeho hnuteľné veci nachádzajúce sa v domoch. Pokiaľ by došlo k predaju domov, uspokojenie pohľadávky žalobcu, ako aj spoločnosti U. D. Y..N..K.. by bolo ohrozené. Keďže domy sú predávané aj so zariadením, v prípade ich predaja by vážne hrozilo, že nový majiteľ osobné veci žalobcu zničí, alebo predá tretím osobám. V prípade predaja nehnuteľností tak dôjde k zásadnému ohrozeniu nielen vymožiteľnosti pohľadávok žalobcu. Keďže ide o nehnuteľnosti, ktorých výstavba a zariadenie bolo financované predovšetkým z prostriedkov zapožičaných žalobcom, a v ktorých sa naviac do dnešného dňa nachádza množstvo hnuteľných vecí patriacich žalobcovi, ktorému by v prípade predaja domov hrozilo vážne ohrozenie jeho právom chránených záujmov, najmä vlastníckeho práva, žalobca považuje svoj nárok na vydanie neodkladného opatrenia za dostatočne preukázaný. Žalovaná vďaka prostriedkom od žalobcu nadobudla majetok značnej hodnoty, najmä domy s ich zariadením. Napriek intenzívnej snahe žalobcu a svojmu spočiatku prejavenému záujmu o vysporiadanie práv žalobcu nakoniec odmietla akýmkoľvek spôsobom uspokojiť pohľadávku žalobcu a namiesto toho sa v súčasnosti domy snaží predať, čím by znemožnila žalobcovi nielen uspokojenie jeho peňažných pohľadávok, ale tiež vrátenie majetku patriacemu žalobcovi, ako aj spoločnosti BT D. Y..N..K.. S ohľadom na skutočnosť, že neodkladné opatrenie má predstavovať len dočasnú úpravu pomerov, trvajúcu na nevyhnutne potrebnú dobu, žalobca navrhuje obmedziť jeho trvanie do skončenia konaní vo veci samej, konkrétne konania o vydanie hnuteľných vecí žalobcu a konania o zaplatenie dlžných súm, vedených voči žalovanej. Keďže je preukázaný jasný a vážny záujem žalovanej predať domy aj s ich vybavením, hoci sa v nich stále nachádza množstvo hnuteľných vecí patriacich žalobcovi a zároveň je zrejmé, že žalovaná nemá záujem sprístupniť žalobcovi tieto nehnuteľnosti, ani vrátiť mu požičané prostriedky, má žalobca za to, že jeho návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým by súd dočasne zakázal žalovanej nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami je dôvodný.
3. Súd sa v rámci rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia oboznámil s obsahom podaného návrhu a jeho prílohami, a to s ponukou zo dňa 31.3.2017 (č.l. 4,5), Zmluvou o dielo zo dňa 16.2.2016 (č.l. 6,7), faktúrou č.l.8, fotografiami č.l. 9,10, mailovou komunikáciou č.l. 11-17, správami č.l. 18-22, ponukou predaja č.l. 23-26, výpisom z S. Č.. XXXX R. X.. Ú.. U., rekapituláciou rozpočtu č.l. 29-33.
4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
8. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
9. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
10. Podľa § 328 ods. 2 druhá veta CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
11. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
12. Zákonnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia sú tvrdenie a osvedčenie, že sú tu právne vzťahy medzi sporovými stranami a tieto právne vzťahy vyžadujú neodkladnú úpravu, resp. existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. Neodkladným opatrením súd môže rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. Aj v prípade splnenia predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia, súd musí vždy zvažovať, či nariadením neodkladného opatrenia nedôjde k neprimeranému zásahu do vzťahov sporových strán. Dôkazné bremeno na preukázanie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia zaťažuje žalobcu. Súd nemôže vo veci nariadiť navrhované neodkladné opatrenie, keď na dosiahnutie účelu požadovaného neodkladným opatrením by postačovalo nariadiť zabezpečovacie opatrenie alebo ak existuje iný miernejší (do práv žalovaného menej zasahujúci) spôsob dosiahnutia požadovaného cieľa ako je navrhované neodkladné opatrenie.
13. Po oboznámení sa s návrhom žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a s vyššie uvedenými listinnými dôkazmi má súd za to, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný.
14. Žalobca v návrhu uvádza, že on sám, ako aj prostredníctvom spoločnosti s ručením obmedzeným poskytol žalovanej finančné prostriedky (na základe ústnych zmlúv o pôžičke), ktoré boli investované do oboch domov, ktoré patria žalovanej, a teda žalovaná stavbu domov a ich zariadenia financovala z prostriedkov požičaných od žalobcu. Žalobca má v úmysle pristúpiť k vymáhaniu dlžnej sumy súdnou cestou, aktuálne nedisponuje úplným vyčíslením prostriedkov požičaných žalovanej, ale pôjde o pohľadávky v desiatkach tisíc eur. Z uvedeného je zrejmé, že primárnym cieľom návrhu žalobcu je ochrana jeho nárokov vyplývajúcich zo zmlúv o pôžičke so žalovanou, kde pri nakladaní s predmetnými nehnuteľnosťami by uspokojenie pohľadávky žalobcu (jej vymožiteľnosť) bolo ohrozené. Vzhľadom na podstatu práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana nariadením neodkladného opatrenia, ktorým je v tejto časti zaistenie skutočnosti, že exekúcia peňažného nároku žalobcu (ak by mu bol v plánovanom konaní vo veci samej priznaný) voči žalovanej nebude ohrozená, súd uvádza, že s poukazom na ustanovenie § 324 ods. 3 CSP v uvedenej situácii nemôže pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia, keď má za to, že účel sledovaný navrhovaným neodkladným opatrením by bolo možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením v zmysle § 343 ods. 1 CSP, ktorého sa však žalobca nedomáhal. Zabezpečovacie opatrenie je inštitútom umožňujúcim prostredníctvom zriadenia záložného práva na majetku dlžníka zabezpečiť uspokojenie pohľadávky veriteľa, a to aj v čase, kedy pohľadávka žalobcovi nie je priznaná súdom, žalobca jej existenciu (v konkrétnej výške) však musí dostatočne osvedčiť. Keďže zásah do práv žalovanej v prípade nariadenia neodkladného opatrenia v znení navrhovanom žalobcom je nepomerne vyšší, ako pri nariadení opatrenia zabezpečovacieho (kedy žalovaná nestráca právo s nehnuteľnosťou nakladať, iba je zaťažená záložným právom), CSP v ustanovení § 324 ods. 3 upravuje nemožnosť nariadenia neodkladného opatrenia v prípade, ak sledovaný účel možno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
15. Okrem uvedeného žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňoval aj tým, že domy majú byť žalovanou predávané aj so zariadením a v prípade predaja by vážne hrozilo, že nový majiteľ osobné veci žalobcu a jemu patriace hnuteľné veci (nachádzajúce sa v domoch) zničí, alebo predá iným osobám, a teda je ohrozené jeho vlastnícke právo k týmto veciam. K uvedenej argumentácii žalobcu súd uvádza, že žalobca v návrhu nešpecifikoval žiadne konkrétne hnuteľné veci, ku ktorým má vlastnícke právo (hnuteľné veci, konkrétne osobné veci), a ktoré by sa na nehnuteľnostiach nachádzali, a vlastnícke právo žalobcu ku ktorým by tak malo byť nariadením neodkladného opatrenia chránené. Žalobca tak neosvedčil potrebu ochrany jeho vlastníckeho práva, keď nie je zrejmé, aké konkrétne vlastnícke právo (práva) má byť chránené, a súd nemôže ani preveriť, či je takéto vlastnícke právo vôbec dané (keď napr. veci zabudované v domoch sa ich zabudovaním stali súčasťou veci hlavnej, a teda vlastnícke právo k ním patrí vlastníkovi hlavnej veci). Súčasne dodáva, že ani v prípade špecifikácie hnuteľných vecí a osvedčenia existencie vlastníckeho práva k nim, by zákaz nakladania s nehnuteľnosťami nebol proporcionálne správne zvoleným právnym prostriedkom ochrany vlastníckeho práva k nim (hnuteľným veciam v nehnuteľnostiach sa nachádzajúcim), pri ktorých sa žalobca mohol domáhať neodkladným opatrením priamo ich vydania, pri ktorom neodkladnom opatrení by bol priamo dosahovaný cieľ ochrany vlastníckeho práva žalobcu bez potreby obmedzovania vlastníckeho práva žalovanej.
16. Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov tak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia požadujúci obmedzenie žalovanej v nakladaní s predmetnými nehnuteľnosťami, nemohol obstáť. Súd vedený vyššie uvedenými úvahami pri aplikácii citovaných zákonných ustanovení dospel k záveru, že žalobca neosvedčil naplnenie predpokladov na nariadenie žiadaného neodkladného opatrenia, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, považujúc ho za nedôvodný, zamietol.
17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. V konaní mala v plnom rozsahu úspech žalovaná, ktorá by tak mala i nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ale keďže v konaní jej dosiaľ žiadne účelne vynaložené trovy ani nemohli vzniknúť, keď jej nebol doručený ani návrh, súd jej nárok na náhradu trov konania v súlade so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie na tunajšom súde v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia (§ 357 písm. d) CSP).
V odvolaní treba uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis; ďalej proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.