Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_7Co-89-2013.pdf
PDF · 85.03 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/89/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu Profidebt Slovakia, s. r. o., so sídlom v Bratislave, na ul. Mliekarenskej č. 10, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Kováč, s.r.o. so sídlom v Bratislave, na ul. Kubániho č. 16 proti žalovanému E. X., nar. XX.X.XXXX, bývajúcemu v O. B. č. XXX, o zaplatenie 1.029,01 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 15.11.2012 č. k. 9C/89/2012 - 41 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok s výnimkou výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 228,72 Eur s príslušenstvom.
Žalobca n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 228,72 Eur s príslušným úrokom z omeškania. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Zároveň určil, že zmluvná podmienka v dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 14.9.2007 uvedená v čl. II pod bodom 2.3 týkajúca sa zmluvnej pokuty v sume 11.215,97 Sk a v dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 18.9.2007 uvedená v čl. II pod bodom 2.3 týkajúca sa zmluvnej pokuty v sume 12.893,28 Sk je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej právny predchodca žalobcu v septembri roku 2007 uzatvoril so žalovaným dve zmluvy o pripojení spolu s dvoma dodatkami k týmto zmluvám. Žalovaný si svoje povinnosti neplnil a za poskytnuté služby riadne a včas nezaplatil. Z tohto titulu mu vznikol dlh v sume 228,72 Eur.
Zo žalovanej sumy v celkovej výške 1.029,01 Eur sa za dôvodný považoval iba nárok na zaplatenie čiastky 228,72 Eur predstavujúcej neuhradenú cenu za dodané služby. Súd prvého stupňa preto v tejto časti žalobe žalobcu vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 228,72 Eur s príslušným úrokom z omeškania.
Za nedôvodnú sa považovala žaloba v časti, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia dvoch zmluvných pokút vo výške 372,30 Eur ( 11.215,97 Sk) a vo výške 427,99 Eur ( 12.893,28 Sk). Žalobca svoje právo na zmluvné pokuty odvíja od zmlúv o pripojení, ktoré patria k spotrebiteľským zmluvám (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Tieto zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ
obsah zmluvy a teda aj dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie.
Právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmlúv vystupoval ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pretože nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je to, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku teda zmluvné dojednanie spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky.
Zmluvné pokuty boli dojednané pre prípad porušenia všetkých povinností vyplývajúcich z uzatvorených dodatkov. Dodávateľ pritom z hľadiska času vôbec nerozlišoval, kedy došlo ku skutočnosti zakladajúcej nárok na zmluvné pokuty. Nárok na zmluvné pokuty mu patril aj vtedy, keby žalovaný len uskutočnil nejaký úkon smerujúci k ukončeniu platnosti zmlúv bez ohľadu na to, či k ukončeniu platnosti zmlúv aj došlo. Zmluvné pokuty boli určené jednotnou sumou za porušenie viacerých povinností žalovaným.
S prihliadnutím na uvedené súd prvého stupňa nepriznal žalobcom uplatnený nárok na zmluvné pokuty vyplývajúci z neprijateľných zmluvných podmienok a zároveň podľa ustanovenia § 153 ods. 3 O.s.p. určil tieto zmluvné podmienky za neplatné priamo vo výroku rozhodnutia.
O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p..
Proti tomuto rozsudku, s výnimkou výroku, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozhodnutie zmeniť tak, aby výroky o určení zmluvných podmienok ako neprijateľných boli zrušené a žalovaný zaviazaný na zaplatenie zmluvných pokút s príslušným úrokom z omeškania. Ako dôvod uviedol, že pri hodnotení zmluvných pokút sa postupovalo v rozpore s podstatou spotrebiteľského práva, neposúdili sa náležite všetky okolnosti dojednania zmluvných pokút a nesprávne sa vyložili a aplikovali príslušné zákonné ustanovenia. Ochrana spotrebiteľa smeruje k vytvoreniu rovnováhy a nie k preferencii postavenia zmluvnej strany len preto, lebo ide o spotrebiteľa. Zároveň je rozdiel či sa posudzuje ustanovenie, ktoré súvisí so spôsobom uzavretia zmluvy alebo ustanovenie, ktoré upravuje dôsledky nesplnenia zmluvy spotrebiteľom. Zmluvná pokuta nesmerovala k zabezpečeniu zaplatenia ceny za mobilný telefón, ale v prvom rade k dodržaniu dohodnutej doby trvania zmluvy. Zmluvná pokuta tak zabezpečovala dodržanie účelu zmluvy a jej ekonomického charakteru pre obe zmluvné strany. Tak ako žalovaný očakával splnenie zmluvy vo forme poskytovania služieb podľa zmluvy, mobilného telefónu za zvýhodnenú cenu a dohodnutých benefitov aj postupca očakával dodržanie dvoch základných a jediných povinností žalovaného a to platiť dohodnutú cenu a dodržať dobu, na ktorú bola zmluva uzavretá. Zmyslom zmluvnej pokuty je predísť porušovaniu zmluvy. Postavenie spotrebiteľa nemení nič na jeho povinnosti dodržiavať uzavreté zmluvy. Ochrana spotrebiteľa nesmeruje k tomu, aby bol spotrebiteľ chránený pred dôsledkami vlastného porušovania bez ohľadu na to, aké je závažné toto porušenie. Zmluvná pokuta mala pritom aj svojou výškou viesť k splneniu tohto cieľa. Nesprávnym posúdením dojednania o zmluvnej pokute sa nezabezpečila rovnováha sledovaná Smernicou Rady č. 93/13/EHS, ktorá bola implementovaná do ustanovenia § 53 Obč. zákonníka. Tvorca smernice sledoval vyrovnanie existujúcich nevýhod pre spotrebiteľa. Nemožno ale vychádzať z toho aby chcel spotrebiteľovi dopomôcť k právnemu postaveniu, ktoré by prevyšovalo postavenie aké obyčajne majú v obchodnom styku dvaja rovnocenní zmluvní partneri. Konanie žalovaného počas trvania zmluvného vzťahu bolo v zásade odlišné od toho, čo deklaroval pri uzavretí zmluvy. Skôr možno konštatovať, že žalovaný svoje povinnosti nerešpektoval, nehovoriac o tom, že dodržiavanie zmluvných záväzkov predstavuje základnú zásadu platiacu aj pre spotrebiteľov.
Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia § 212 O.s.p. preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.
Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv v čase uzatvorenia zmlúv o pripojení a dodatkov k týmto zmluvám upravoval Občiansky zákonník v ustanovení § 52. Vychádzajúc z tohto ustanovenia sa za spotrebiteľské zmluvy považovali kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v 8.časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami boli na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľom bola osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Postavenie spotrebiteľa mala zase osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy je to, že je spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluvy o pripojení a dodatky k týmto zmluvám uvedenú charakteristiku spĺňajú. Súčasťou zmlúv boli bez akýchkoľvek pochybností zmluvné dojednania majúce charakter všeobecných obchodných podmienok, ktoré žalovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov.
Novela Občianskeho zákonníka uskutočnená zákonom č. 150/2004 Z.z. s účinnosťou od 01.04.2004 zakotvila do nášho súkromného práva právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv. Uvedenou novelou bola prebratá i Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, čo je zrejme z ustanovenia § 879g Obč. zákonníka. Táto smernica ukladá členským štátom zabezpečiť aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok. Súdny dvor dokonca považuje ochranu spotrebiteľa podľa článku 6 Smernice za tak významnú, že sa má klásť principiálne na roveň vnútroštátnym pravidlám verejného poriadku a to v záujme vyššej kvality života.
Ochrana spotrebiteľa v čase uzatvorenia zmlúv bola obsiahnutá v zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Tento právny predpis účinný v čase uzatvorenia zmlúv v ustanovení § 3 ods. 3 upravoval právo každého spotrebiteľa na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Uvedené ustanovenie teda nevylučovalo, aby charakter spotrebiteľskej zmluvy nemohla mať i zmluva o pripojení uzatvorená v súlade s ustanoveniami zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a dokonca priamo zakotvovalo povinnosť primeraného použitia ustanovení Občianskeho zákonníka i na spotrebiteľské zmluvy uzatvorené nielen podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka.
Výška zmluvných pokút v dodatkoch k zmluvám o pripojení bola stanovená pevnou sumou za porušenie niektorej z povinností vyplývajúcich z dodatkov k zmluvám o pripojení. Žalovaný možnosť individuálne ovplyvniť výšku zmluvných pokút nemal a ani nemohol ovplyvniť okruh povinností, na porušenie ktorých sa zmluvné pokuty mali vzťahovať.
V prejednávanej veci povinnosť zaplatiť zmluvné pokuty sa vzťahovala na rôznorodé porušenie povinností spotrebiteľa vyplývajúcich z uzatvoreného zmluvného vzťahu. Takéto indikatívne označenie postihujúce rôzne porušenia povinností je neakceptovateľné. Nie každé porušenie povinností je rovnakej intenzity a významu. Je taktiež rozdiel medzi tým, či k porušeniu povinnosti dôjde na začiatku zmluvného vzťahu alebo na jeho konci. Rovnako pri oneskorenej úhrade peňažného plnenia nemôže zostať bez povšimnutia výška pohľadávky vzniknutej porušením záväzku. Paušálne dojednanie zmluvnej pokuty predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko výrazne znevýhodňuje spotrebiteľa a
dodávateľovi umožňuje pri akomkoľvek i menej významnom porušení povinnosti uplatniť si voči spotrebiteľovi zmluvnú pokutu v plnej výške.
Občiansky zákonník účinný od 1. 1. 2008 za neprijateľnú podmienku v ust. § 53 ods. 4 písm. k) považuje aj dojednanie vyžadujúce od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Na iné vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky nie je dôvod ani u zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007. Občiansky zákonník účinný do 31.12.2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky a teda charakter neprijateľných podmienok mohli mať i iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v ustanovení § 53 vždy spája sankciu neplatnosti.
Keďže ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti ( § 40a Občianskeho zákonníka) išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.
Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd po úplnom sa stotožnení s odôvodnením napadnutého rozhodnutia rozsudok v jeho napadnutej časti postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 219 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Čo sa týka trov odvolacieho konania medzi žalobcom a žalovaným o týchto sa rozhodlo podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.