Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Cb/32/2013

Rozsudok pre zmeškanie

Okresný súd Bratislava II., v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom, v právnej veci navrhovateľa: M2 Business SK s.r.o., Bancíkovaj 1/A, Bratislava 821 03, IČO: 44 855 109, zast.: Advokátska kancelária Marônek & Partners s.r.o., Bancíkovaj 1/A, Bratislava 821 03, proti odporcom: v 1. rade: Project Services s.r.o., Bancíkovej 1/A, Bratislava 821 03, IČO: 45 919 291, v 2. rade: G. W., B.. XX.XX.XXXX, L.G. XXXX, L. XXX XX, Č. G., o zaplatenie 518,40 EUR s prísl., takto

rozhodol:

Odporcovia v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi sumu 518,40 EUR spolu s 0,1 % úrokom z omeškania za každý deň omeškania od 3.12.2011 do zaplatenia, trovy konania v sume 31,- EUR ako aj trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu navrhovateľa v sume 193,28 EUR a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenie povinnosť druhého odporcu.

Vo zvyšku súd konanie z a s t a v u j e .

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 12.2.2013 domáhal zaplatenia sumy 518,40 EUR spolu s 0,1 % denným úrokom z omeškania od 2.12.2011 do zaplatenia, titulom neuhradenia odmeny za službu virtuálneho sídla.

Návrh odôvodnil tým, že uzatvoril s odporcom Zmluvu o zriadení registračného sídla a poskytovaní služby VIRTUAL OFFICE (ďalej len „zmluva“), ktorej predmetom bolo poskytnutie sídla v prospech odporcu 1. Navrhovateľ vystavil v zmysle zmluvy odporcovi dňa 22.11.2011 faktúrou ročný poplatok za obdobie od 29.11.2011 do 28.11.2012 za poskytnuté služby virtuálneho sídla v sume 518,40 EUR. Odporca 1 z dlžnej čiastky do dnešného dňa nič neuhradil a to napriek tomu, že spolu s odporcom 2 uznal Uznaním záväzku a ručiteľským vyhlásením zo dňa 25.6.2012 svoje záväzky voči navrhovateľovi a zaviazal sa ich uhradiť do 31.7.2012 spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,1 % denne odo dňa 3.12.2011 z dlžnej čiastky 518,40 EUR do zaplatenia v zmysle ust. a 323 . Odporca

2 bol ako ručiteľ výzvou vyzvaný na úhradu pohľadávky opakovane, ale zásielka sa vrátila ako nevyzdvihnutá.

Na pojednávaní dňa 24.10.2013 navrhovateľ netrval na úroku z omeškania za deň 2.12.2011, nakoľko pri písaní návrhu došlo k preklepu.

Vzhľadom na uvedenú skutočnosť súd konanie v zmysle ustanovenia v späťvzatej časti zastavil.

Odporcovia boli na pojednávanie konané dňa 24.10.2013 predvolaní (doručenie predvolania mal súd vykázané v zmysle u odporcu v 1. rade a v zmysle u odporcu v 2. rade), svoju neúčasť nijako neospravedlnili, preto súd vec v zmysle prejednal v neprítomnosti odporcov.

Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím právnej zástupkyne navrhovateľa, oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci.

Navrhovateľ faktúrou č. 20011152 zo dňa 22.11.2011 vyúčtoval odporcovi v 1. rade zálohu na ročný poplatok za zriadenie registračného sídla a vedenie služby virtual Office za obdobie 29.11.2011 - 28.11.2012 v sume 518,40 EUR s lehotou splatnosti 2.12.2011. Odporca v 1. rade dňa 25.6.2012 písomne uznal svoj záväzok vyplývajúci zo zálohovej faktúry č. 20011152 vo výške 518,40 EUR splatnej dňa 2.12.2011 a zaviazal sa ho uhradiť najneskôr do dňa 31.7.2012. Predmetné uznanie zároveň obsahovalo ručiteľské vyhlásenie odporcu v 2. rade, že uspokojí veriteľa, ak dlžník nesplní záväzok v stanovenom termíne splatnosti dňa 31.7.2012

Podľa , skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak.

Podľa § 323 ods. 1 Obch. zák., ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

Podľa § 303 Obch. zák., kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

Podľa § 306 ods. 1 Obch. zák., veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochyné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.

Podľa § 365 Obch. zák., dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák., ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Súd vyhodnotil návrhom uplatnený nárok v súlade s predloženými dôkazmi ako aj citovanými zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že tento je skutkovo i právne v celom rozsahu opodstatnený. Zo strany odporcu v 1. rade došlo k platnému uznaniu záväzku a u odporcu v 2. rade prevzatiu ručiteľského záväzku, keďže oba právne úkony spĺňajú zákonom požadované náležitosti. Záväzok vyplývajúci z predmetného uznania a ručiteľského vyhlásenia nebol odporcami doposiaľ splnený. Súd preto návrhu vyhovel a odporcu v 1. rade na základe dlžoby a odporcu v 2. rade na základe ručenia zaviazal na

zaplatenie istiny 518,40 EUR. Rovnako povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania nastáva priamo zo zákona a nie je potrebné, aby veriteľ dlžníka na zaplatenie úroku vyzýval alebo tento vyčísľoval. Dôvodný je preto aj nárok navrhovateľa na úrok z omeškania za ním uplatnené obdobie vo výške 0,1 % denne dohodnutý v uznaní, ktorý bol aj súdom za požadované obdobie priznaný.

V nadväznosti na čiastočné úhrady ako aj samotné písomné uznanie záväzku súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR v obdobných veciach, nakoľko úprava inštitútu uznania záväzku je s ohľadom na jednotnú právnu tradíciu rovnaká podľa slovenského a českého právneho poriadku, sú tieto rozhodnutia primerane použiteľné aj pri aplikácii slovenských právnych predpisov.

„Skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná právna domnienka, nie je predmetom procesného dokazovania a ak domnienka existencie uznaného záväzku nebola v konaní vyvrátená, súd musí mať podľa skutočnosť za preukázanú.

V konaní teda môžu nastať len dve situácie - buď sa skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná domnienka, považuje za preukázanú, alebo v konaní vyšiel najavo opak (obsah domnienky bol vyvrátený dôkazom opaku, t.j. dôkazom, že skutočnosť je v konkrétnom prípade práve opačná, než ako ju uvádza domnienka). V žiadnom prípade však nemožno za situácie platného uznania záväzku robiť záver, že oprávnený veriteľ neuniesol, pokiaľ ide o skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná právne domnienka, dôkazné bremeno, a to ani vtedy, ak povinný (dlžník) popiera takúto skutočnosť negatívnymi tvrdeniami.“ (rozsudok z 26. augusta 2004)

„Aj keď sa zdá byť na prvý pohľad logické, že účastníci môžu platne robiť právne úkony smerujúce k zmene alebo zániku ich práv či povinností alebo sa inak dotýkajúce ich právneho vzťahu, len za predpokladu, že medzi nimi takýto vzťah právne existuje, napriek tomu nemožno toto tvrdenie vzťahovať bez ďalšieho na akýkoľvek právny úkon bez toho, aby sa súčasne prihliadalo na to, či tu je, alebo nie je zákonom ustanovený dôvod neplatnosti takéhoto úkonu.

V niektorých prípadoch existenciu pohľadávky zákon neustanovuje ako podmienku (predpoklad) právneho úkonu, ktorý sa k nej vzťahuje. Tak to je aj v prípade neexistencie uznaného dlhu (záväzku), ktorá nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu uznania dlhu (záväzku), keďže v dôsledku konštrukcie vyvrátiteľnej právnej domnienky ( , ) dôkazné bremeno, pokiaľ ide o neexistenciu dlhu, spočíva na dlžníkovi. V opačnom prípade, teda ak by platilo, že nemožno platne uznať neexistujúci dlh, by účinky uznania dlhu vôbec nenastali (vrátane vyvrátiteľnej právnej domnienky), čo by znamenalo, že dôkazné

bremeno, pokiaľ ide o neexistenciu dlhu, by nikdy neniesol dlžník, naopak, veriteľ by musel vždy, dovolávajúc sa uznania dlhu, preukazovať existenciu uznaného dlhu ako podmienku platnosti uznania dlhu, a teda aj ako predpoklad na uplatnenie jeho účinkov.“ (rozsudok z 9. decembra 2004, rozsudok z 21. júna 2004)

„V prípade, ak bol záväzok uznaný podľa , súd nemôže svoje rozhodnutie oprieť o to, že nemožno zaujať spoľahlivý záver, že medzi stranami sporu existoval právny vzťah, ale musí vychádzať z toho, či bola v konaní vyvrátená domnienka existencie záväzku. Nejasné okolnosti vzniku záväzku samy osebe na vyvrátenie domnienky podľa nestačia.

Ak súd nerešpektoval ustanovenie a vychádzal z toho, že nemožno zaujať spoľahlivý záver, že medzi stranami sporu existoval právny vzťah, z ktorého by vyplývala povinnosť žalovaného zaplatiť žalovanú sumu, jeho postup bol v danom prípade v rozpore s ustanovením , keďže smeroval k preukázaniu toho, čo malo byť považované za preukázané (existencia záväzku medzi žalobcom a žalovaným).“ (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 25. októbra 1999)

„Uznanie záväzku nemôže byť neplatné z toho dôvodu, že by bol prípadne uznaný neexistujúci záväzok. Ak bol uznaný neexistujúci záväzok, je potom na dlžníkovi, aby preukázal neexistenciu tohto uznaného záväzku, inak bude nútený záväzok splniť.“ (uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 22. novembra 2007, sp. zn. )

„Zákonodarca nepredpisuje, akým spôsobom má byť „určitý záväzok“ špecifikovaný. Určenie môže zahŕňať rozsah záväzku, nie je to však úplne nevyhnutné.

Záväzok môže byť v uznaní špecifikovaný aj číslom faktúry, jej dátumom vrátane uvedenia dôvodu vzniku záväzku“ (uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 21. marca 2006, sp. zn. )

Vzhľadom na konštrukciu vyvrátiteľnej právnej domnienky navrhovateľ nemusí v takom prípade preukazovať vznik a predpoklady žalobného nároku, ale naopak, je na odporcovi (v dôsledku prechodu dôkazného bremena), aby preukázal, že záväzok v čase uznania netrval alebo po tomto uznaní zanikol. Odporcovia však v tomto smere žiadne dôkazy neprodukovali.

Súčasne súd v súlade s ust. určil povinnosť odporcov nahradiť strane navrhovateľa trovy konania v sume 31,- EUR (zaplatený súdny poplatok) a trovy právneho zastúpenia v sume 193,28 EUR [3 úkony právnej pomoci - prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie návrhu, účasť na pojednávaní dňa 24.10.2013 - á 34,86 EUR, 2 úkony - účasť na pojednávaní bez prejednania veci dňa 23.4.2013 a 11.6.2013 - á 8,72 EUR 5 krát režijný paušál 7,81 EUR, DPH zo sumy 161,07 EUR /3 x 34,86 + 2 x 8,72 + 5 x 7,81/ vo výške 20 % v sume 32,21 EUR].

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenie na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.