Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Er/549/2006

Uznesenie

Okresný súd Martin v exekučnej veci oprávneného: Martina Urbanová, nar. 09.07.1988, zast. Helenou Urbanovou, matkou, nar. 20.12.1968, obe bytom Dubové- Požehy č. 270, 038 23 Dubové, proti povinnému: Y. O., T.. XX.XX.XXXX, T. C. XXXX, Q. - I., Č. M., v konaní o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie- vymoženia zameškaného výživného, takto

rozhodol:

Okresný súd Martin nemá právomoc konať vo veci.

Exekučné konanie sa zastavuje.

odôvodnenie:

Súdny exekútor JUDr. Peter Krištofík Mucha predložil dňa 20.02.2006 tunajšiemu súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej na jeho exekútorskom úrade pod spis. zn. EX 197/2006. Spolu so žiadosťou predložil súdu aj návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 01.02.2006, doručený súdnemu exekútorovi dňa 01.02.2006, ako aj exekučný titul- Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. -14 zo dňa 26.05.1994 a Rozsudok Okresného súdu Martin spis. zn. zo dňa 08.06.2005.

Súd z predloženého exekučného titulu zistil, že povinný má nahlásený trvalý pobyt v Českej republike.

Podľa ust. ( ďalej len ), na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa ust. kedykoľvek za konania súd prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa ust. prvá veta ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa čl. 7 ods. 2 druhá veta , právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

V zmysle čl. 249 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva má nariadenie Európskeho parlamentu, Rady alebo Komisie všeobecnú platnosť. Je záväzné ako celok vo všetkých častiach a priamo použiteľné vo všetkých členských štátoch. priznáva nariadeniam orgánov Európskych

spoločenstiev, resp. orgánov Európskej únie prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky vo vyššie citovanom čl. 7 ods. 2 druhá veta. Pretože Slovenská republika je od 01.05.2004 členským štátom Európskej únie, je aj v Slovenskej republike vzhľadom na citované ustanovenie Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva záväzné a priamo použiteľné Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 zo dňa 22.12.2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len nariadenie) a vzhľadom na citované ustanovenie SR má toto nariadenie prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

Nariadenie upravuje právomoc súdov v občianskych a obchodných veciach, okrem iného aj právomoc súdov v konaniach o výkon rozhodnutia.

Podľa ods. 1 článku 2 oddielu 1 kapitoly II nariadenia, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. Princípy, na základe ktorých možno takéto osoby žalovať na súdoch iného štátu v zmysle odseku 1 článku 3 oddielu 1 kapitoly II nariadenia upravujú ustanovenia oddielov 2 až 7 tejto kapitoly.

Podľa odseku 5 článku 22 oddielu 6 kapitoly II nariadenia, výlučnú právomoc majú tieto súdy bez ohľadu na bydlisko v konaniach o výkon rozsudku súdy členského štátu, v ktorom sa rozsudok vykonal alebo sa má vykonať.

Podľa ustanovení článkov 38 a 39 oddielu 2 kapitoly III nariadenia, rozsudok vydaný v členskom štáte a vykonateľný v tomto štáte sa vykoná v inom členskom štáte, ak tam bol vyhlásený za vykonateľný na návrh zainteresovaného účastníka. Vo Veľkej Británii sa však takýto rozsudok vykoná Anglicku alebo Wales, Škótsku alebo Severnom Írsku, ak na návrh zainteresovaného účastníka bol zaregistrovaný na účely výkonu v danom územnom celku Veľkej Británie. Návrh sa podáva súdu alebo príslušnému orgánu uvedenému v zozname v Prílohe II nariadenia. Miestna príslušnosť sa určí podľa bydliska účastníka, proti ktorému sa rozsudok má vykonať, alebo podľa miesta výkonu.

Podľa ust. čl. 25 oddielu 8 kapitoly II nariadenia, ak má súd členského štátu konať o nároku, ktorého podstatou je vec patriaca do výlučnej právomoci iného členského štátu podľa čl. 22, aj bez návrhu tento súd vyhlási, že nemá právomoc.

Na základe vyššie uvedených ustanovení a nariadenia súd zistil, že v tomto exekučnom konaní nie je daná právomoc slovenského súdu, ale táto vec patrí do právomoci súdu iného členského štátu. Právomoc súdu iného členského štátu je daná princípom upraveným v odseku 5 článku 22 oddielu 6 kapitoly II nariadenia, a to súdu členského štátu, v ktorom sa má rozsudok vykonať, t.j. v ktorom sa povinný zdržiava, prípadne je zamestnaný a má majetok, ktorý možno postihnúť exekúciou. Z výsledku šetrenia súdu je zrejmé, že povinná sa na území Slovenskej republiky nezdržiava, nie je tu zamestnaná, ani tu nemá majetok, ktorý by mohol byť postihnutý exekúciou. Z uvedeného teda vyplýva, že na území Slovenskej republiky nie je možné rozhodnutie proti povinnému Karolovi Urbanovi, nar. 29.05.1966, bytom Na Poříčí, Frýdek - Místek, Česká republika, vykonať, pretože na jeho výkon nie je daná právomoc slovenských súdov. Vzhľadom na ustanovenie článku 39 oddielu 2 kapitoly III nariadenia rozhodnutie sa má vykonať v Českej republike, pričom miestne príslušný na jeho vykonanie je súd alebo iný na to stanovený orgán v mieste bydliska účastníka, proti ktorému sa má rozhodnutie vykonať, t.j. povinného.

Platným a účinným nariadením Rady (ES) č. 44/2001 zo dňa 22.12.2000 sa spravuje toto konanie vo veci posúdenia právomoci súdov členských štátov Európskej únie v konaniach o výkon rozhodnutí súdov členských štátov Európskej únie. Ďalší postup tunajšieho súdu v exekučnej veci sa spravuje právnym poriadkom Slovenskej republiky, a teda a Exekučným poriadkom.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd vyhlasuje, že nemá právomoc konať v predmetnej exekučnej veci. Nedostatok právomoci súdu predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienok

konania, preto súd exekučné konanie zastavil v zmysle ust. ešte predtým, než pristúpil k rozhodnutiu vo veci samej, čiže bez rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. , odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.