Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-3C/33/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Evou Macúchovou v právnej veci navrhovateľky: E. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., V.. Š. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Jiřím Choutkom, advokátom so sídlom v Trenčíne, Štúrovo námestie 121 proti odporcovi: R.Á. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. N. Č.. XXXX, zastúpenému JUDr. Máriou Cagalovou, advokátkou so sídlom v Novom Meste nad Váhom, Poľovnícka 2040/10, o určenie, že nehnuteľnosť patrila ku dňu smrti poručiteľa do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

rozhodol:

Určuje sa, že nehnuteľnosť parc. č. XXXXX o výmere 1683 m2 orná pôda zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX k.ú. Y. N., Obec Y. N. patrila ku dňu smrti Y.C. A., nar. XX.XX.XXXX, ktorá zomrela XX.XX.XXXX, do bezpodielového spoluvlastníctva manželov Y. A., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX a Y. A., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku 99,50 eura a trov právneho zastúpenia 347,94 eura do rúk právneho zástupcu navrhovateľa, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľka podaným návrhom žiadala, aby súd určil, že nehnuteľnosť parcela č. XXXXX o výmere 1.683 m2 zapísaná na liste vlastníctva (ďalej len LV) č. XXXX k.ú. Y. N. patrila ku dňu smrti jej matky Y. A., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX, do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len BSM) jej rodičov Y. A. a Y. A., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX. Uviedla, že ako vlastník tejto nehnuteľnosti je zapísaný odporca. Pôvodným vlastníkom pozemku bol Š. Č. a jeho manželka R., rod. T., ktorá zomrela v roku 1954. Po jej smrti dedičia uzavreli dohodu, na základe ktorej predmetnú nehnuteľnosť nadobudla X. Z., ktorú si Š. Č. osvojil. V období Veľkej noci roku 1955 za prítomnosti notára a obecným úradom ustanoveného tútora R. Č. bola uzavretá kúpna zmluva, na základe ktorej X. Z. previedla predmetnú nehnuteľnosť do vlastníctva matky navrhovateľky. Finančné prostriedky na zaplatenie kúpnej ceny vo výške 7.000,- korún požičal rodine Y. tútor R. Č. (jednalo sa o hluchonemé osoby). Peniaze boli v splátkach v priebehu troch rokov vrátené. Od kúpy rodina Y. a následne matka aj otec navrhovateľky nehnuteľnosť ako svoju vlastnú užívali. Navrhovateľka ďalej uviedla, že o kúpe pozemku sa dozvedela od svojho otca v roku 1965. Po jeho smrti v roku 2002 dala pozemok do užívania R. Y.. Poukázala na to, že tieto skutočnosti boli preukázané v súdnom konaní, ktoré sa viedlo na tunajšom súde pod sp. zn. výpoveďou viacerých svedkov, najmä syna R. Č., ktorý bol osobne prítomný pri uzavretí zmluvy. Odporca bol ako vlastník pozemku zapísaný na základe osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva spísaného notárskou zápisnicou a z jeho vyhlásenia o vydržaní podloženého čestnými prehláseniami vnukov pôvodného vlastníka vyplýva, že nehnuteľnosť užíva on, resp. jeho právni predchodcovia od 24.04.1971, prípadne od 15.04.1999. Na strane odporcu neboli splnené podmienky vydržania, a to tak vydržacia doba, ako ani dobromyseľnosť. Poukázala na

to, že podľa právnej úpravy platnej v čase uzavretia kúpnej zmluvy dochádzalo k prevodu vlastníckeho práva už samotným uzavretím zmluvy, pretože zápis zmeny vlastníckeho práva mal len deklaratórny charakter a kúpou nehnuteľnosti v prospech jej matky, sa stal pozemok majetkovým spoločenstvom oboch jej rodičov. Od uzavretia tejto kúpnej zmluvy užívali jej rodičia nehnuteľnosť v dobrej viere, že im patrí, neboli v užívaní nikým rušení a každý ich považoval za vlastníkov pozemku. Kúpna zmluva je titulom odôvodňujúcim oprávnenosť držby a jej matka dňom 01.04.1983 nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti vydržaním. Keďže v tom čase žila v manželstve, stala sa nehnuteľnosť súčasťou BSM jej rodičov. Naliehavý právny záujem na určení vlastníctva odôvodnila tým, že na základe rozhodnutia súdu dôjde k zmene zápisu v katastri nehnuteľností v prospech jej rodičov.

Odporca žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že pozemok kúpil od vlastníka zapísaného v katastri nehnuteľností a zaplatil zaň kúpnu cenu a až doteraz ho užíva ako jeho vlastník. Navrhovateľka tvrdí, že nehnuteľnosť nadobudli jej rodičia vydržaním. Jediným svedkom kúpnej zmluvy, ktorá mala byť uzavretá v roku 1955, je R. Č., inými dôkazmi, listinnými, či výpoveďami svedkov, nadobudnutie vlastníckeho práva nepreukazuje. Poukázal na rozpory v jej tvrdeniach a na jej výpovede, ktoré v priebehu predchádzajúceho súdneho konania menila. Bol toho názoru, že ak by pozemok patril do vlastníctva jej rodičov, bol by predmetom dedenia, ako aj na to, že navrhovateľka sa o pozemok začala zaujímať až vtedy, keď ho nadobudol do vlastníctva on. Zdôraznil, že nie je splnená ani podmienka vydržania pozemku, a to dobromyseľnosť, pretože právni nástupcovia pôvodných vlastníkov čestné prehlásenia, ktoré poskytli navrhovateľke, s odstupom času odvolali.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov X. W. a Y. M., oboznámením spisov tunajšieho súdu sp. zn. a , úmrtných listov Y. A. a Y. A., ich sobášneho listu, listu vlastníctva č. XXXX k.ú. Y. N., čestného prehlásenia R. Y. zo dňa 07.03.2009, prehlásení V. Q., R. S., Š. S., E. Y., Š. Z. urobenými pre potreby osvedčenia o vydržaní v prospech navrhovateľky, vyjadrení týchto osôb z 27.06.2007, čestného vyhlásenia Š.M. Z. z 15.07.2008, spisov Správy katastra Nové Mesto nad Váhom sp. zn. U. XXXX/XX, U. XXXX/XX, spisu notárky R.. T. Š. č. W. XXX/XXXX a spisu bývalého Štátneho notárstva v Trenčíne sp. zn. D 1578/92, ako i s ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Predmetom konania je určovacia žaloba, ktorou sa navrhovateľka domáha určenia, že nehnuteľnosť, a to parcela č. XXXXX o výmere 1683 m2 orná pôda, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX k. ú. Y. N. ako vlastníctvo odporcu, patrila v čase smrti jej matky do BSM jej rodičov Y. A., rod. Y., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX a Milana Zlatého, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX.

Rozhodnutie súdu o určovacom návrhu predpokladá, aby ešte pred jeho vydaním boli splnené podmienky práva na žalobu, ktoré procesná teória označuje ako podmienky žalovateľnosti. Len po splnení týchto podmienok možno ohrozenému právu poskytnúť súdnu ochranu. Za nedostatok žalovateľnosti brániaci súdu rozhodovať o merite veci treba považovať neexistenciu naliehavého právneho záujmu na tomto určení.

Otázku naliehavého právneho záujmu upravuje ust. Podľa tohto zákonného ustanovenia, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

O naliehavý právny záujem môže ísť zásadne len vtedy, ak by bez súdom vysloveného určenia, že právny vzťah alebo právo existuje, bolo buď ohrozené právo navrhovateľa, alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým, čo znamená, že buď musí ísť u navrhovateľa o právny vzťah už existujúci alebo o takú jeho procesnú, prípadne hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne v už existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený, prípadne pre neisté svoje postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej ujme. Predpokladom úspešnosti takéhoto návrhu je predovšetkým existencia vecnej legitimácie, ktorú v zmysle ustálenej judikatúry má len ten, kto je zúčastnený na právnom vzťahu /práve/, o ktorý v konaní ide.

V danom prípade je splnená podmienka žalovateľnosti z pohľadu ust. Navrhovateľka tvrdí, že predmetná nehnuteľnosť, ktorá je v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva zapísaná na odporcu, bola v čase smrti jej matky v BSM jej rodičov, teda právnych predchodcov. Na takomto určení má naliehavý právny záujem, pretože jej úspešnosť v tomto konaní znamená, že nehnuteľnosť, ku ktorej žiada určiť vlastnícke právo jej právnych predchodcov, bude predmetom dedenia po nich a ona, ako jediná dedička, sa stane výlučným vlastníkom nehnuteľnosti.

Navrhovateľka žiada určiť vlastnícke právo svojich právnych predchodcov na základe vydržania k parcele č. XXXXX orná pôda o výmere 1683 m2, ktorá je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX k.ú. Y. N.. Z aktuálneho listu vlastníctva vyplýva, že ako vlastník tejto nehnuteľnosti je zapísaný odporca, a to na základe titulu nadobudnutia - kúpna zmluva U. XXXX/XXXX zo dňa 11.09.2012 a osvedčenia o vydržaní W. XXX/XXXX zo dňa 30.08.2007. Ako vyplýva z identifikácie parciel vyhotovenej Správou katastra Nové Mesto n/V dňa 22.10.2009 tejto parcele zodpovedá pôvodná pozemnoknižná parcela č. XXXXX/ X zapísaná v pozemnoknižnej zápisnici XXXX/a k.ú. Y. N. (nachádza sa v spise sp. zn. ) a jej pôvodným vlastníkom bol Š. Č., ženatý s R. rod. T..

Matka navrhovateľky Y. A., rod. Y. zomrela dňa XX.XX.XXXX, dedičské konanie po nej sa viedlo na bývalom Štátnom notárstve v Trenčíne pod sp. zn. D/15738/92. Otec navrhovateľky Y. A. zomrel dňa XX.XX.XXXX, pôvodné dedičské konanie po ňom sa viedlo na tunajšom súde pod sp. zn. , náhradné konanie pod sp. zn. . Navrhovateľka je jedinou dedičkou oboch svojich rodičov. Predmetná parcela nebola predmetom dedenia.

Navrhovateľka tvrdí, že v období Veľkej noci roku 1955 za prítomnosti notára a obecným úradom ustanoveného tútora R. Č. bola uzavretá kúpna zmluva, na základe ktorej X. Z. previedla predmetnú nehnuteľnosť do vlastníctva jej matky a peniaze na zaplatenie kúpnej ceny v sume 7000,- korún požičal rodine Y. tútor R. Č., ktorému boli v splátkach v priebehu troch rokov vrátené. O kúpe pozemku sa dozvedela od svojho otca v roku 1965. Od kúpy pozemok jej právni predchodcovia ako svoj vlastný užívali, nikdy ich nikto neupozorňoval na to, že ho nesmú obrábať, platila daň z tejto nehnuteľnosti. Po smrti otca chvíľu pozemok užívala a potom ho dala do užívania R. Y.. Pokiaľ ide o preukázanie týchto tvrdení, v tomto smere poukázala na predchádzajúci súdny spor, ktorý sa viedol na tunajšom súde pod sp. zn. , na výpovede viacerých svedkov, najmä syna R. Č., ktorý bol osobne prítomný pri uzavretí zmluvy.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. súd zistil, že navrhovateľka podala dňa 19.05.2008 návrh, v ktorom sa okrem iného domáhala aj určenia, že nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX k.ú. Y. N., a to parcela č. XXXXX o výmere 1.683 m2 patrila ku dňu smrti poručiteľovi Y. A., jej otcovi, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX (predmetom konania bola aj ďalšia parcela). Návrh podala proti R. Y., ktorý bol v tom čase vedený ako vlastník tejto nehnuteľnosti, a to na základe osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti podľa § 63 Notárskeho poriadku spísaného notárskou zápisnicou notárky R.. T. Š. č. W. zo dňa 30.08.2007. Pri spísaní zápisnice zastupovala odporcu K.. J. Č. na základe plnej moci zo dňa 19.06.2007. Osvedčenie bolo vydané na návrh odporcu zo dňa 28.08.2007, ktorý odôvodnil tým, že nehnuteľnosť užívajú od 15.04.1999 (nie je zrejmé, kto ju užíva), kedy vstúpili do ich užívania po jeho prarodičoch, ktorí si ich vzájomne zamenili a usporiadali s vtedajšími vlastníkmi, pričom tieto prevody neboli zaevidované do pozemkovej knihy z dôvodu ich formálnej nedostatočnosti, čo svojimi podpismi na prehláseniach potvrdzujú ich právni nástupcovia Y. M.Á., rod. Č., Š. Z., E. Y., R. S., Š.M. S. - vnuci Š. Č. - vlastníka parcely č. XXXXX. V návrhu odporca ďalej tvrdil, že napriek tomuto neusporiadanému právnemu stavu uvedené nehnuteľnosti riadne užíva, resp. ich užívali jeho právni predchodcovia od 25.04.1971, prípadne od 15.04.1999 a platia od nich všetky dane a poplatky. Počas tejto doby ich nikto v držbe a užívaní nerušil a neobmedzoval, ani sa nedomáhal vlastníckych práv. Osvedčením vyhlásenia o vydržaní si chce usporiadať vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam. K návrhu na vydanie osvedčenia boli ohľadne tejto parcele predložené čestné prehlásenia R. S., Š. S., Š. Z., E. Y. a Y. M., v ktorých títo prehlásili, že potvrdzujú skutočnosti uvedené v odôvodnení návrhu na vydanie osvedčenia o zapísaní za vlastníka do katastra nehnuteľností a súhlasia s vydaním osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva.

Odporca v uvedenom súdnom konaní tvrdil, že nehnuteľnosť parcela č. XXXXX kúpil, nevedel uviesť, kedy ku kúpe presne došlo, z jeho výpovede vyplynulo, že asi v roku 2008. Pozemok pred kúpou nikdy neužíval, predtým ju užíval asi 6-7 rokov jeho ujo, pôvodne si myslel, že táto parcela patrí V..

V tejto veci súd vykonal rozsiahle dokazovanie, vypočul účastníkov konania, všetkých svedkov navrhnutých účastníkmi, vykonal listinné dôkazy a vykonané dôkazy vyhodnotil, a to každý dôkaz jednotlivo, výpovede svedkov aj z pohľadu ich hodnovernosti, ale aj všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach. Opakovane vypočul svedka R. Č. (syn tútora rodiny Y., ktorí boli tak, ako navrhovateľka, nepočujúci). Ako jediný z vypočutých svedkov bol prítomný pri uzavretí kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bola parcela č. XXXXX. Z jeho výpovede vyplýva, že táto nehnuteľnosť bola predmetom kúpnopredajnej zmluvy, ktorá bola uzavretá na Veľkú noc roku 1955 predávajúcou X. Z. a matkou navrhovateľky (nevedel sa vyjadriť ku skutočnosti, či ako kupujúci bol uvedený aj otec navrhovateľky Y. A.). Rodičia navrhovateľky v tomto čase boli už manželia (manželstvo uzavreli XX.XX.XXXX). Svedok uviedol, že jeho otec požičal rodine Y. 7.000,- korún na zaplatenie časti kúpnej ceny, pôžičku postupne v priebehu troch rokov splatili. Vyjadril sa aj k dohode dedičov po pôvodnom vlastníkovi Š. Č., ktorú uzavreli pred Vianocami roku 1954 po smrti jeho manželky R., rodenej T.. Na základe tejto dohody si dedičia rozdelili majetok a predmetná parcela č. XXXXX pripadla X. Č. (vydatej Z.), ktorú si pôvodný vlastník Š. Č. pred jeho odchodom do Ameriky osvojil.

Existenciu dohody dedičov uzavretej po smrti R. Č., rod. T., na základe ktorej pripadla parcela č. XXXXX X. Z. potvrdila vo svojej výpovedi aj svedkyňa E. Z., ktorá na základe sprostredkovaných informácií potvrdila aj kúpu tohto pozemku právnym predchodcom navrhovateľky. Uzavretie kúpnej zmluvy potvrdili aj svedkovia E. J. a R. H..

Svedkyňa Y. M. - vnučka pôvodného vlastníka Š. Č. v podstate ako jediná zo svedkov spochybnila tvrdenia navrhovateľky o vlastníckom práve jej právnych predchodcov. Tvrdila, že nemá vedomosť ani o dedičskej dohode uzavretej po jej starom otcovi, na základe ktorej mala táto nehnuteľnosť pripadnúť X. Z., ale ani o zmluve, na základe ktorej malo dôjsť k jej predaju. Uviedla, že od smrti jej matky (zomrela v roku 1965), parcelu užívala rodina Y., ktorá ju mala pri dome a posledné roky ju užíval R. Y.. Z jej výpovede ďalej vyplynulo, že v roku 2007 alebo 2008 predala aj v zastúpení R. S., Š. S., Š. Z., E. Y. a L. Č. nehnuteľnosť odporcovi a kúpnu cenu si rozdelili. Súhlas k predaju mala od všetkých potomkov právneho predchodcu Š. Č., okrem potomkov X. Z.. Svedkyňa sa o vlastníctve tejto nehnuteľnosti jej právnymi predchodcami dozvedela asi 5 rokov pred týmto predajom, predtým o tom nevedela.

Výpoveďami viacerých svedkov v uvedenom súdnom konaní (R. Č., R. F., X. F., E. Z., E. J. E. R. H.) bolo preukázané, že pozemok užívala rodina Y., resp. Y. A., otec navrhovateľky. Svedok F. (narodený v roku 1950) uviedol, že ju užívali už v čase, keď bol on, navrhovateľka, aj otec odporcu, deťmi a užívali ju až do smrti Y. A., počas tejto doby bola vždy obrobená, neležala úhorom. V určitom čase bola ohradená (výpoveď svedkov F., F.).

Z výpovede samotnej navrhovateľky, ale aj odporcu a viacerých z uvedených svedkov vyplynulo, že po smrti otca (zomrel v roku 2002) navrhovateľka určitú dobu nehnuteľnosti užívala, potom ich dala do užívania R.W. Y., ktorý túto skutočnosť potvrdil aj v písomnom „čestnom prehlásení“ zo dňa 07.03.2009.

Navrhovateľka po tom, čo zistila, že jej právni predchodcovia nemali usporiadané vlastnícke právo k tomuto pozemku a že pozemok dedením na ňu neprešiel, rozhodla usporiadať si vlastnícke vzťahy podľa § 63 Notárskeho poriadku, teda vydaním osvedčenia vyhlásenia o vydržaní. Z obsahu odôvodnenia jej návrhu na vydanie osvedčenia vyplýva, že jej rodičia nadobudli vlastnícke právo na základe kúpnych a darovacích zmlúv (predmetom návrhu boli aj iné nehnuteľnosti). Návrh na vydanie osvedčenia jej spísala K.. Č., pravosť podpisu navrhovateľky na návrhu je osvedčený Mestom Trenčín dňa 19.06.2006. Navrhovateľka k tomuto návrhu zabezpečila aj prehlásenia právnych nástupcov pôvodného vlastníka Š. Č. (V. Q., Š. Z., R.W. S., Š. S., E. Y.), v ktorých uviedli, že uznávajú skutočnosti uvedené v návrhu na vydanie osvedčenia a súhlasili s jeho vydaním. Podpisy týchto osôb na prehláseniach boli overené v priebehu mesiaca máj 2007 ( 25.05. a 31.05.). Dňa 27.06.2007 E. Y., Š.

S. a R. S. podpísali vyjadrenie, v ktorom žiadajú, aby ich prehlásenia neboli brané do úvahy pri vyjadrení obce k návrhu na osvedčenie vyhlásenia o vydržaní. V ten istý deň podpísali prehlásenie pre vydanie osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva v prospech odporcu a potvrdili aj skutočnosti uvedené v jeho návrhu na vydanie osvedčenia. Š. Z. prehlásenie pre odporcu podpísal dňa 02.07.2007.

V uvedenom súdnom konaní súd na základe vykonaného dokazovania a vyhodnotenia dôkazov mal preukázanú existenciu kúpnej zmluvy uzavretej medzi X. Z. a matkou navrhovateľky, predmetom ktorej bol tento pozemok. Vychádzajúc z výpovede svedka R. Č., ale aj ďalších dôkazov, uzavrel, že otec navrhovateľky nebol účastníkom tejto zmluvy. Konštatoval, že ak by aj zmluva nebola platne uzavretá, bola by titulom odôvodňujúcim oprávnenosť držby len matkou navrhovateľky, aj keď bolo v konaní preukázané, že pozemok obrábal aj jej manžel, teda otec navrhovateľky Y. A., ako aj celá rodina Y.. V takomto prípade nadobudla matka navrhovateľky nehnuteľnosť dňom 01.04.1983 vydržaním. Či už k nadobudnutiu vlastníckeho práva matkou navrhovateľky došlo kúpou alebo vydržaním, v čase smrti matky navrhovateľky bol podľa názoru súdu pozemok v BSM rodičov navrhovateľky. Keďže sa v pôvodnom konaní navrhovateľka domáhala určenia, že nehnuteľnosť patrila do výlučného vlastníctva jej otca ku dňu jeho smrti, súd návrh rozsudkom zo dňa 11.10.2011 č.k. -263, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.11.2011, zamietol.

Po vyhlásení tohto rozsudku uzavrel odporca s Y. M. dňa 17.10.2011 (6 dní po jeho vyhlásení) kúpnu zmluvu, na základe ktorej previedol v tom čase na neho na základe osvedčenia o vyhlásení vydržania v katastri nehnuteľností vedenú parcelu č. XXXXX k.ú. Y. N. za kúpnu cenu 6.639,- eur. Na základe tejto zmluvy bol povolený Správou katastra Nové Mesto nad Váhom rozhodnutím zo dňa 02.11.2011 číslo U. XXXX/XXXX vklad vlastníckeho práva v prospech Y. M.. Kúpnou zmluvou uzavretou dňa 22.08.2012 došlo k spätnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti z Y. M. na odporcu. Vklad vlastníckeho práva v prospech odporcu povolila Správa katastra Nové Mesto nad Váhom rozhodnutím zo dňa 11.09.2012 č. U. XXXX/XXXX.

Z výpovede navrhovateľky v predmetnom konaní vyplýva, že predmetný pozemok po otcovej smrti ešte chvíľu užívali a potom niekedy v roku 2005 alebo 2006 ho dala do užívania R. Y., ktorý ho užíval asi tri alebo štyri roky a potom ho bez jej súhlasu začal užívať odporca. Nevedela, že k pozemku nemá usporiadané vlastnícke právo. Snažila sa to vybaviť, ako nepočujúcej jej v tom pomáhali deti, ktoré vybavovali aj prehlásenia od právnych nástupcov Š. Č.. Ako u poslednej bola vybavovať prehlásenie k osvedčeniu u pani M., ktorá jej povedala, že sa má ísť dohodnúť za matkou odporcu. Uviedla, že jej otec predmetný pozemok oplotil v čase, keď bola ako dieťa v internátnej škole. Po jeho smrti oplotenie odstránili, spolu so stromami, ktoré sa nachádzali na začiatku pozemku a vzadu a vysadili na pozemok nové stromy, ktoré odporca vytrhal.

Odporca na pojednávaní uviedol, že nehnuteľnosť parcela č. XXXXX kúpil od Y. M., ktorá mu ju ponúkla, vybavovala mu to K.. Č.. Bolo to niekedy v roku 2007. Za pozemok zaplatil 200.000,- Sk vtedy, keď bol na neho založený list vlastníctva. V rozpore s výpoveďou v predchádzajúcom konaní uviedol, že v čase kúpy pozemok užíval asi dva roky, do užívania mu ho dali p. M.Á. a Y. (v predchádzajúcom konaní tvrdil, že pred kúpou pozemok nikdy neužíval). Ďalej uviedol, že predtým pozemok užíval až do svojej smrti otec navrhovateľky, myslel si, že je aj jeho vlastníkom. Prevod vlastníckeho práva k pozemku na Y. M. kúpnou zmluvou uzavretou v roku 2011 odôvodnil tým, že tak urobil na radu advokáta z dôvodu, že hrozil ďalší súdny spor a spätne ho v roku 2012 previedla Y. M. na neho z dôvodu, že mala zdravotné problémy a obávala sa, že jej syn by mu už pozemok nikdy nepredal.

Svedkyňa Y. M., ktorá bola vypočutá aj v tomto konaní uviedla, že odporca nehnuteľnosť previedol na ňu z toho dôvodu, že rodina Y. trpela tým, že ich navrhovateľka nenávidela, po určitej dobe previedla vlastnícke právo späť na odporcu. Uviedla, že navrhovateľka chcela pozemok získať podvodom, takto získala aj osvedčenie od jej príbuzných. Takéto prehlásenia chcela získať aj od nej, v tom čase bol už pozemok predaný odporcovi. Predala mu ho za 200.000,- Sk v roku 2007. Ďalej z jej výpovede vyplýva, že po smrti jej starej matky v roku 1954 pozemok užívali jej rodičia, keďže sa nachádza v blízkosti ich domu. Pretože v roku 1955 odišla do M., nevedela sa vyjadriť k tomu, kto pozemok užíval po smrti jej matky, ktorá zomrela v roku 1965. Ona ho neužívala, nemala oň záujem. Posledné roky

ho užívali Y.. Vedela, že nebol predmetom dedenia po jej matke, ako aj to, že vlastníctvo k nemu je neusporiadané. Usporiadanie vlastníctva k nemu začala vybavovať až vtedy, keď sa o pozemok začali zaujímať Y.. Nevedela sa vyjadriť k tomu, či boli na pozemku vysadené stromy. V období, keď ešte bývala v Y. N., pozemok nebol oplotený. Nevedela sa vyjadriť ani k tomu, či niekedy užívala pozemok rodina navrhovateľky. Uviedla, že keď si chceli na ňom Y. zasiať, pýtali si súhlas od A..

Svedkyňa niektoré podstatné okolnosti popisovala odlišne ako v predchádzajúcom konaní, jej výpovede sú rozporné, čím sa len potvrdili pochybnosti o hodnovernosti jej výpovede. Na rozdiel od výpovede v tomto konaní, v predchádzajúcej výpovedi svedkyňa jednoznačne uviedla, že po smrti jej matky užívali pozemok predchodcovia navrhovateľky a o tom, že vlastníkom tejto parcele je jej starý otec sa dozvedela 5 rokov pred tým, než pozemok odporcovi odpredala. Hodnovernosť jej výpovede podstatne znižuje nielen okolnosť, že odporcovi osvedčila nepravdivé skutočnosti, na základe ktorých nadobudol takýmto nečestným spôsobom a v rozpore s dobrými mravmi predmetnú nehnuteľnosť do vlastníctva v čase, keď jej bolo známe, že navrhovateľka si usporadúva vlastnícke vzťahy k nehnuteľnosti. Svedkyňa už v tom čase vedela o tom, že právni nástupcovia pôvodného vlastníka (jej sesternice a bratranci) osvedčili pravdivosť tvrdenia navrhovateľky o nadobudnutí vlastníckeho práva k podaniu návrhu na vydanie osvedčenia o vydržaní. Bola to ona, ktorá svojich príbuzných presvedčila (až na jednu), aby prehlásenia odvolali a sama odmietla navrhovateľke takéto prehlásenie dať. Jej konanie bolo jednoznačne motivované snahou získať finančné prostriedky z predaja nehnuteľnosti odporcovi. V rozpore s dobrými mravmi a pre súd celkom nepochopiteľné boli aj úkony nasledujúce po tom, čo skončil predchádzajúci spor (uzavretie kúpnych zmlúv). Ak by si svedkyňa bola istá vlastníctvom svojich právnych predchodcov, resp. na základe osvedčenia o vydržaní vlastníctvom odporcu, rozhodne by k takýmto úkonom nedošlo. V rozpore s výpoveďou odporcu svedkyňa tvrdila, že o kúpu pozemku prejavila záujem matka odporcu. Odporca tvrdil, že svedkyňa ponúkla pozemok na predaj jeho matke.

V konaní bol vypočutý svedok X. W.. Vykonanie tohto dôkazu navrhol odporca na okolnosti uzavretia kúpnej zmluvy, keďže v tom období bol svedok tajomníkom MNV. Z jeho výpovede vyplýva, že svedok túto funkciu zastával od roku 1960 po dobu 16 rokov. Vedel, ktorý pozemok je predmetom konania, domnieval sa, že keď sa nachádza pri dome Y. A., obhospodaroval ho on. Nepamätal si na to, či Y. A. alebo jeho manželka spisovali nejakú zmluvu na MNV. Potvrdil, že MNV pomáhalo občanom usporadúvať si svoje vlastníctvo k pozemkom, za tým účelom tam chodili notári. Nevedel, že manželka Y. A. bola nepočujúca, ani to, či mala ustanoveného tútora. O R. Č., ktorý mal byť prítomný uzavretia kúpnej zmluvy, uviedol, že ho pozná len z videnia, ale bolo o ňom všeobecne známe, že „ je to typ človeka, ktorý všetko vie a všade bol“.

I keď svedok nemal vedomosť o uzavretí zmluvy, pripustil, že na MNV notári spisovali zmluvy a usporadúvali vlastnícke vzťahy k nehnuteľnostiam. Na druhej strane nevylúčil, že pozemok, ktorý je predmetom sporu, užíval Y. A.. Nie je celkom zrejmé, čo mal na mysli pri hodnotení svedka R. Č., či toto vyjadrenie mienil ironicky alebo ho považoval za človeka, ktorý skutočne mal vedomosti napríklad o miestnych pomeroch v časti obce, v ktorej býva a v ktorej sa nachádza aj predmetná nehnuteľnosť. Výpoveď svedka Č.K. z predchádzajúceho konania vzbudzuje skôr dojem, že sa jedná o človeka tamojších pomerov znalého. Jeho výpoveď súd v predchádzajúcom konaní hodnotil ako hodnovernú, popisoval všetky udalosti, ktorých bol sám svedkom, úprimne. Ani výpoveď svedka W. na tomto hodnotení nič nezmenila.

V ostatných podrobnostiach týkajúcich sa jednotlivých vykonaných dôkazov a ich hodnotenia súd odkazuje na odôvodnenie rozsudku zo dňa 11.10.2011 a zdôrazňuje, že ani ďalšie dokazovanie vykonané v tejto veci, nič na zistenom skutkovom stave nezmenilo.

Pokiaľ odporca navrhol vykonanie ďalších dôkazov, a to zabezpečenie kúpnej zmluvy z archívu, rozhodnutia o ustanovení R. Č. za tútora Y. a dokladov o platení daní, súd vykonanie týchto dôkazov pre zistenie skutkového stavu vzhľadom na právne posúdenie, ktoré bude uvedené ďalej, nepovažoval za potrebné a tieto dôkazy nevykonal. Podobne nepovažoval za potrebné opakovať výsluch svedka R. Č., ktorého výpoveď je veľmi podrobne zaznamenaná v zápisniciach o pojednávaní v predchádzajúcej veci a súd si osvojil aj vyhodnotenie tohto dôkazu z rozhodnutia v uvedenej veci.

Podľa , v znení účinnom do 31.03.1964, vlastníctvo k veciam jednotlive určeným prevádza sa už samou zmluvou, ak nie je dohovorené inak, alebo ak nevyplýva nič z osobitných predpisov. Ak ide o veci určené podľa druhu, je na prevod vlastníctva potrebné ich odovzdanie.

Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 65/1951 Sb. o prevodoch nehnuteľností a o prenájmoch poľnohospodárskej a lesnej pôdy, na prevod nehnuteľností a na prenájom poľnohospodárskej alebo lesnej pôdy je potrebné privolenie okresného národného výboru. Ako prevod nehnuteľností sa posudzuje i jej rozdelenie. Ak je prevod alebo prenájom v rozpore so všeobecným záujmom, okresný národný výbor privolenie odoprie.

Podľa zákona č. 141/1950 Sb., v znení účinnom do 31.03.1964, vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.

Podľa , zákona č. 141/1950 Sb., v znení účinnom do 31.03.1964, vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene a nepretržite 3 roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba 10 ročná. Kto nadobudne oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, môže si započítať vydržaciu dobu predchodcu.

Podľa a 118 zákona č. 141/1950 Sb., v znení účinnom do 31.03.1964, o behu vydržacej doby platia primerane tie isté zásady, aké platia o behu premlčacej doby. Ustanovenia o vydržaní vlastníckeho práva platia obdobne o vydržaní iných vecných práv.

Podľa v znení účinnom k 01.04.1983, vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe hnuteľnú vec 3 roky a nehnuteľnú vec 10 rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

Podľa 145 ods. 1 zákona č. 141/1950 Sb., v znení účinnom do 31.03.1964, ktorý je obsahovo zhodný s ods. l , ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Rovnaký je aj výklad v znení účinnom k 01.04.1983, resp. v znení platnom do 31.12.1991, podľa ktorého je oprávneným držiteľom ten, kto s vecou zaobchádza ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu patrí, má obdobné práva na ochranu ako má vlastník.

Na základe vykonaného dokazovania súd môže jednoznačne konštatovať, že bola preukázaná existencia kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bola nehnuteľnosť parc. č. XXXXX k.ú. Y. N., uzavretá medzi matkou navrhovateľky a X. Z., právnou nástupkyňou pôvodného vlastníka Š. Č.. Táto zmluva bola uzavretá v roku 1955. V tom čase bol účinný o prevodoch nehnuteľností a o prenájmoch poľnohospodárskej a lesnej pôdy, podľa ktorého bolo na prevod nehnuteľnosti potrebné privolenie okresného národného výboru. Nebolo preukázané (dôkazné bremeno bolo v tomto smere na navrhovateľke), že bol k prevodu daný súhlas vtedajšieho ONV. Súd zdôrazňuje, že ani nemohol byť daný, pretože v tom čase bola v pozemkovej knihe nehnuteľnosť vedená vo vlastníctve Š. Č. a dohoda jeho právnych nástupcov, na základe ktorej pozemok pripadol X. Z., nebola podkladom zmeny zápisu vlastníckeho práva v pozemkovej knihe. Bez súhlasu ONV nemohlo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy na matku navrhovateľky.

Pokiaľ navrhovateľka v pôvodnom návrhu tvrdila, že kúpna zmluva bola uzavretá v roku 1965 a neskôr v priebehu konania po výpovedi svedka R. Č., (bol prítomný uzavretia zmluvy a vo výpovedi nad všetky pochybnosti tvrdil, že k uzavretiu došlo na Veľkú noc roku 1955) upravila svoje tvrdenie v tom smere, že sa domnievala, že ku kúpe došlo v neskoršom období, keď začali pozemok obrábať. Nakoniec aj v prvom návrhu tvrdila, že ku kúpe došlo „pred mnohými rokmi - približne v roku 1965“. Keďže v

tom čase bola dieťa a písomná zmluva sa nezachovala, nemožno týmito nepresnosťami v jej tvrdení spochybňovať dôveryhodnosť jej celej výpovede, keď na druhej strane táto výpoveď žiadne znaky pochybností nevykazovala a súd nezistil v jej výpovedi ani žiadne rozpory. Nakoniec ani svedkovia, ktorí potvrdili existenciu kúpy, nevedeli uviesť, kedy presne ku kúpe došlo. Vzhľadom na dobu, ktorá odvtedy uplynula, ani nemožno očakávať, že by obdobie uzavretia zmluvy vedeli presne označiť. V tomto smere jednoznačne vypovedal len svedok prítomný uzavretia zmluvy.

Ak by ku kúpe došlo v roku 1965, ani v tomto prípade by nedošlo k prevodu vlastníckeho práva na matku navrhovateľky na základe kúpnej zmluvy. Podľa v tom čase platnej úpravy v - účinný v čase, kedy mala byť zmluva uzavretá, (tento zrušil ), vyžadovali zmluvy ku svojej platnosti registráciu na štátnom notárstve v osobitnom konaní o registrácii podľa ( v tom čase účinného ). Ak by kúpna zmluva nebola registrovaná, nemohla nadobudnúť platnosť a na jej základe nemohlo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva. Súd dodáva, že k registrácii zmluvy štátnym notárstvom by ani nemohlo dôjsť, keďže predávajúca (X. Z.) nemala usporiadané vlastnícke právo k nej.

Ak k prevodu vlastníckeho práva na základe platnej kúpnej zmluvy nedošlo, objektívne tento, i keď neplatný právny titul (či už z roku 1955 alebo 1965), postačoval vzhľadom na všetky zistené okolnosti k tomu, aby bola právna predchodkyňa navrhovateľov v dobrej viere, že jej táto nehnuteľnosť vlastnícky patrí. Kúpna zmluva (aj keď neplatná) je titulom odôvodňujúcim oprávnenosť držby nehnuteľnosti matkou navrhovateľky, ktorá kúpou nehnuteľnosti vstúpila do jej užívania spolu so svojou rodinou s vedomím, že ide o jej pozemok a bola v dobrej viere, že jej patrí. S najväčšou pravdepodobnosťou vstúpila do tejto držby v roku 1955. Pozemok od tejto doby ona a jej rodinní príslušníci nerušene užívali na poľnohospodárske účely, obhospodarovali, oplotili ho. Po smrti matky navrhovateľky užíval takýmto spôsobom pozemok otec navrhovateľky a po jeho smrti určitú dobu samotná navrhovateľka, ktorá z pozemku odstránila aj oplotenie, stromy, vysadila nové stromy, teda správala sa ako jeho vlastník. Potom ho dala do užívania R. Y., ktorý ho užíval ešte v čase, keď podpísal čestné prehlásenie zo dňa 07.03.2009 (vyplýva to zo samotného písomného prehlásenia). Podľa svedkov boli právni predchodcovia navrhovateľky a neskôr samotná navrhovateľka, považovaní za vlastníkov pozemku (dokonca aj samotným odporcom), nikým v užívaní neboli rušení, nikto sa nedomáhal vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Do momentu, keď si navrhovateľka chcela vlastnícke vzťahy usporiadať, sa vlastníckeho práva nedomáhala ani Y. M..

Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. , ktoré bolo publikované aj v časopise Zo súdnej praxe č. 1 z roku 2013 za účelom zjednotenia súdnej praxe pri posudzovaní otázky oprávnenosti držby uzavrel, že pre oprávnenosť držby postačuje „domnelý právny dôvod“.

V tomto rozhodnutí Najvyšší súd SR uvádza: „Jedným zo základných predpokladov oprávnenej držby je dobrá viera držiteľa, že mu vec alebo vykonávanie práva patrí. Dobrá viera je psychický stav držiteľa; takýto držiteľ sa domnieva, že mu vec vlastnícky patrí, hoci v skutočnosti tomu tak nie je. Dobrá viera musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usudzovať, že toto presvedčenie držiteľa je opodstatnené a musí trvať po celú vydržaciu dobu. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú spravidla skutočnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia veci (práva) a svedčiace o poctivosti nadobudnutia, t.j. tzv. titulu uchopenia sa držby (objektívne oprávnený dôvod nadobudnutia držby).Oprávnená držba sa nemusí nutne opierať o existujúci právny dôvod; postačí, aby bol daný aj domnelý (putatívny) právny dôvod. Pôjde však vždy o to, aby držiteľ bol so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu taký právny dôvod svedčí.“

Z okolností, ktoré súd dokazovaním zistil, jednoznačne vyplýva, že matka navrhovateľky bola v dobrej viere, že jej pozemok patrí. Súd nemal žiadne pochybnosti o poctivom nadobudnutí nehnuteľnosti a jej dobrá viera trvala počas celej 10-ročnej vydržacej doby, ktorá začala plynúť od roku 1955 (táto podmienka by bola splnená, aj ak by začala plynúť v roku 1965). Uplynula za účinnosti nového účinného od 01.04.1964, ktorý vydržanie a držbu neupravoval až do novely , teda do 01.04.1983 ( a 135a ). Táto novela pripustila možnosť započítania času predchádzajúcej nepretržitej držby pred 01.04.1983 () s tým,

že tento čas neskončil skôr ako uplynutím jedného roku od účinnosti novely, teda 01.04.1984. Matka navrhovateľky tak nehnuteľnosť týmto dňom vydržala. Keďže v tom čase žila v platnom manželstve s otcom navrhovateľky, stala sa nehnuteľnosť predmetom BSM rodičov navrhovateľky (ust. účinného v čase vydržania nevylučuje veci nadobudnuté počas manželstva vydržaním z BSM).

Záverom súd dodáva, že pokiaľ ide o kúpne zmluvy, na základe ktorých došlo najskôr k prevodu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti z odporcu na Y. M. a po určitej dobe k spätnému prevodu, tieto kúpne zmluvy sú absolútne neplatné podľa . Podľa tohto ustanovenia, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Odporca nikdy nebol vlastníkom nehnuteľnosti, a tak ju nemohol previesť na inú osobu a nestal sa ním ani na základe následne uzavretej kúpnej zmluvy. Na nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti sa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch právnych skutočností. Prvou je uzavretie platnej zmluvy o jej prevode a druhou je individuálny správny akt - rozhodnutie príslušnej správy katastra o povolení vkladu. Aj keď bol vklad vlastníckeho práva na základe týchto zmlúv povolený, druhá podmienka nevyhnutná na nadobudnutie vlastníckeho práva - platná zmluva - splnená nebola. Na základe absolútne neplatných právnych úkonov preto nemohlo dôjsť k platným prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Vzhľadom na zistený skutkový stav veci, ani u Y. M., ale ani u odporcu, nemožno hovoriť o právach nadobudnutých z týchto zmlúv v dobrej viere.

Vzhľadom na uvedené súd návrhu vyhovel. Určil, že predmetná nehnuteľnosť patrila do BSM rodičov navrhovateľky, v čase smrti jej matky.

O náhrade trov konania v predmetnej veci súd rozhodol podľa , podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Úspešnej navrhovateľke súd priznal náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 99,50 eura a z trov právneho zastúpenia vo výške 347,94 eura, a to za 3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady, podanie návrhu na súd, účasť na dvoch pojednávaniach 12.09.2013 a 24.10.2013) á 60,07 eur za jeden úkon. Odmena za právnu službu tak predstavuje sumu vo výške 240,28 eura. Odmena za zastupovanie a iné úkony právnych služieb bola priznaná v súlade s , , , , , vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení. V súlade s , tejto vyhlášky súd priznal právnemu zástupcovi režijný paušál v súvislosti s vyššie uvedeným úkonmi vo výške 31, eura (1 úkon á 7,81 eura). Ako hotové výdavky advokáta súd priznal v rámci náhrady trov konania náhradu cestovných výdavkov v zmysle , vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov účinnej v čase úkonu právnej služby za použitie osobného motorového vozidla v celkovej výške 50,40 eura (cesta osobným motorovým vozidlom na obe pojednávania z Trenčína do Nového Mesta nad Váhom a späť) a náhradu za stratu času podľa , vyhlášky spolu vo výške 26,02 eura (za čas strávený cestou na obe pojednávania z Trenčína do Nového Mesta nad Váhom a späť - 2 x po 30 minút á 13,01 eura). Trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 347,94 eura (240,28 + 31,24 + 50,40 + 26,02 eura).

Celú náhradu trov konania je povinný odporca zaplatiť k rukám advokáta navrhovateľky do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

- v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (, ,, ).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.