Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4To-81-2013.pdf
PDF · 128.85 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/81/2013
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Tibora Kubíka a JUDr. Richarda Molnára, v trestnej veci proti obžalovanému G. Limpárovi, pre zločin obzvlášť závažný zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. a iné, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 5T/106/2011 z 11.02.2013, na verejnom zasadnutí konanom 24. októbra 2013 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora sa z a m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa podľa § 285 písm. a/ Tr. por. obžalovaného G. G. oslobodil B. 20spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava V sp. zn. 3 Pv 503/09 z 27.06.2011, pre obzvlášť závažný zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 písm. c/ Tr. zák. (v bode 1/) a pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák. a § 139 písm. c/ Tr. zák. (v bode 2/), na tom skutkovom základe, že
1/dňa 23.02.2009 v čase o 15.00 hod. v V. na X. ulici č. X pri W. G., vyzdvihol svoju dcéru, poškodenú U. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. ul. č. XX, V., prechodne bydliskom M. ul. č. 3, V., ktorá v tom čase uvedené lýceum navštevovala, osobným motorovým vozidlom, v ktorom sedel sám, keď sa po jej nastúpení do vozidla hneď pohli smerom do Starého mesta a zároveň obvinený poškodenej oznámil: „Ideme k notárovi, musíš mi napísať splnomocnenie na predaj tej tvoje 1/4, lebo narýchlo som našiel kupcov, ktorí to chcú kúpiť do konca týždňa", následne poškodená sa vyjadrila, že odmieta podpísať splnomocnenie na disponovanie so svojim dielom k rodinnému domu na L. ul. č. XX v V. z dôvodu, že mala podozrenie, že obvinený napíše do zmluvy o predaji jej podielu menšiu sumu na akej sa dohodli, obvinený G. začal na poškodenú kričať, že ju zbije, načo sa poškodená rozplakala a následne sa poškodenej začal vyhrážať zabitím ak mu splnomocnenie nepodpíše, po príchode k notárovi, kde poškodená už neplakala, ale bola iba uslzená, napísala a podpísala z obavy o svoj život a zdravie, obvinenému splnomocnenie na disponovanie s jej 1 podielu domu na L. ulici č. XX v V., ktoré následne obv. G. použil na Katastrálnom úrade mesta Bratislavy, na prevedenie podielu poškodenej U. G. na R. G., čím poškodenú pripravil o vlastníctvo k uvedenému podiel na nehnuteľnosti a spôsobil jej tak škodu 101,750 euro, 2/ dňa 03.06.2009 v presne nezistenom čase na križovatke ciest Y. a P. v V. v mestskej časti P., osobným motorovým vozidlom zn. P. XXX X.X B. XXX, EČ: V., modrej metalízy, ktoré riadil smerom z L. po P., zablokoval osobné motorové vozidlo zn. G., ktoré viedol priateľ poškodenej U. G. U. X., nar. XX.XX.XXXX, po čom obvinený G. stiahol okno na dverách vodiča a začal na poškodenú U. G., sediacu na sedadle spolujazda vykrikovať, že nech mu poškodená neskúša robiť problémy a ak bude tento problém riešiť na polícii, tak ju zabije a pohrozil jej strelnou zbraňou - koltom, tým spôsobom, že touto zbraňou na ňu zamával,
nakoľko nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré je obžalovaný stíhaný.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie okresný prokurátor dňa 20.02.2013 (č.l. 504), ktoré doplnil písomným podaním 14.05.2013 (č.l. 524). V písomných dôvodoch svojho odvolania okresný prokurátor uviedol, že súd svoje rozhodnutie vo vzťahu k obidvom žalovaným skutkom v podstate odôvodnil tak, že z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní nemohol urobiť jednoznačný záver, že skutky, ktoré sú uvedené v obžalobe sa jednoznačne stali, nakoľko je toho názoru, že neexistuje ucelená reťaz priamych i nepriamych dôkazov, ktoré vyvodzujú bezpečný záver, že sa stali, avšak s takýmto rozhodnutím okresného súdu a jeho odôvodnením nie je možné súhlasiť. Poškodená U. G. v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní zopakovala svoje výpovede bez akéhokoľvek rozporu. Čo sa týka prvého skutku na hlavnom pojednávaní uviedla, že otec po ňu v deň skutku prišiel do školy, s tým, že musia ísť podpísať plnú moc k notárovi, na jej 1 domu, čo zdedila po svojej matke. Tvrdil, že narýchlo zohnal kupcov na dom, toto mu však neverila a začala sa zdráhať, začal na ňu kričať a vyhrážal sa jej zabitím, čo trvalo asi 15 minút, kým došli na notársky úrad. Na notárskom úrade podpísala plnú moc, keďže nad ňou obžalovaný stál, tohto sa bála, keďže na ňu zaútočil už v minulosti. Po smrti jej matky sa dohodli, že sa dom predá a kúpia si za to každý byt. Bála sa, že toto nedodrží, nakoľko obžalovaný nebol nikdy férový. Po týchto vyhrážkach sa ich vzťahy ešte viac nalomili, čo vo svojom rozsudku konštatoval vo svojom rozsudku aj prvostupňový súd, pričom dňa 05.05.2009 podľa slov poškodenej bola vyhodená obžalovaným z ich domu, čo potvrdili aj svedkovia U. X. a R. U., čo bolo v čase, keď poškodená bola pred maturitnými skúškami na gymnáziu. Obžalovaný poškodenú upodozrieval z užívania drog, aj napriek tomu, že bola na drogových testoch a vyšli negatívne. Ešte predtým ako bola poškodená vyhodená z domu sa svedkovia U. s X. na návšteve bývali čo sa deje s predajom domu. Obžalovaný im mal uviesť, že z toho vzišlo, kupci odstúpili a on plnomocenstvo roztrhal. Dňa 05.05.2009 musela poškodená odísť z domu a išla bývať k svoju priateľovi U. X. a jeho matke U.. Po celý čas s otcom - obžalovaným nebola v kontakte až na odporúčanie svedkyne U. mala ísť oznámiť otcovi, že zmaturovala a urovnať vzťah s otcom. V čase, keď tam prišla spolu s priateľom sa obžalovanému nevedela dovolať, následne mu napísala SMS správu, že zavolá kľúčovú službu, políciu, títo prišli a obžalovaný vybehol z domu, začal kričať za tu nemajú čo robiť, následne zavolal policajtov do domu, ktorý keď sa vrátili, povedali, že obžalovaný im ukázal list vlastníctva, kde poškodená nebola uvedená ako vlastníčka domu. Tieto skutočnosti si bola overiť dňa 25.05.2009 na katastri, pričom zistila, že tvrdenie policajtov bolo pravdivé, preto podala trestné oznámenie a taktiež písala u notára odvolanie plnej moci. Tieto skutočnosti potvrdili poškodenej svedkovia U. X. a R. U..
Čo sa týka skutku v bode 2/, tento zhodne popísali poškodená U. G. a svedok U. X.. V ich výpovediach nebolo potrebné odstraňovať vzájomné rozpory. V uvedený deň mali zavolať svedkyni U., čo svedkyňa potvrdila. Všetci traja zhodne vypovedali o tom, že obžalovaný sa mal postaviť na križovatke smerom do E. na P. ceste, pred motorové vozidlo, ktoré viedol svedok X. v čase, keď dával prednosť, pričom mal na nich zakričať cez stiahnuté okienko vodiča, že ak to bude riešiť poškodená na polícii, tak sa zoznámi „s týmto", pričom v ruke držal zbraň. Súd argumentoval, že uvedený skutok nebol tiež jednoznačne preukázaný, kde poukázal na výpovede svedkov U. U., R. G. a L. X., ktorí mali podľa súdu potvrdzovať alibi obžalovaného, že v čase skutku na miesto, kde sa mal skutok stať, sa nenachádzal. Okresný prokurátor je toho názoru, že jediný z týchto svedkov, ktorý by mohol niečo potvrdiť alebo vyvrátiť je svedkyňa U. U., ktorá mala v čase skutku strihať obžalovaného, avšak nevedela uviesť iných zákazníkov, ktorých by si presne pamätala, ako obžalovaného. Preto je nepravdepodobné, aby si po polroku od strihania obžalovaného pamätala presný deň kedy ho strihala, na akom aute prišiel a v akom čase, keďže sama povedala, že si pamätá len obžalovaného a to aj tri roky po tom, ako vypovedala na polícii. Túto skutočnosť, však nevedela vysvetliť a teda ako jediná svedkyňa, ktorá uviedla, že v čase skutku nebola s obžalovaným sama a teda svojou výpoveďou potvrdiť alibi obžalovaného bez pochybnosti nevedela. Okresný prokurátor zdôraznil, že svedkyňa R. G. je matkou obžalovaného a zároveň nebola v čase skutku s obžalovaným, ako to sama potvrdila. Tento bol z domu preč, iba jej povedal, že ide ku kaderníčke. Taktiež svedok X. v čase skutku s obžalovaným nebol a dokonca sa mu nevedel ani dovolať ako to vyplynulo z jeho výpovede z prípravného konania.
Z vyššie uvedených dôvodov okresný prokurátor preto navrhol krajskému súdu, aby v zmysle § 321 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. d/, písm. e/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o vine a treste a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby znovu prejednal a rozhodol.
K odvolaniu okresného prokurátora sa vyjadril obžalovaný G. G. prostredníctvom svojho obhajcu podaním zo dňa 04.07.2013, doručeného odvolaciemu súdu 16.07.2013. V písomnom vyjadrení obžalovaný uviedol, že zo samotného skutku v bode 1/ vyplýva, že k vydieraniu malo dôjsť 23.02.2009, kedy poškodená napísala a následne podpísala splnomocnenie na notárskom úrade. Považuje za podstatné, že poškodená trestné oznámenie podala až 25.05.2009. Z dokazovania vykonaného v tomto smere v prípravnom konaní ako aj v konaní pred prvostupňovým súdom, ako aj z výpovede samotnej poškodenej je zrejmé, že táto podala trestné oznámenie koncom mája 2009, potom čo zistila, že došlo k prevodu jej spoluvlastníckeho podielu. Ak podaniu trestného oznámenia bolo potrebné vymyslieť aj protiprávne konanie, čo v tomto prípade bolo údajné vydieranie, o ktorom poškodená s nikým nehovorila v období 3 mesiacov, okrem svedka X. a svedkyne U.. V tomto smere poukazuje na výpoveď svedkyne R. G. - starej mamy poškodenej, ktorá v inkriminovanom čase žila v spoločnej domácnosti s obžalovaným a poškodenou, takže by musela o vydieraní vedieť. Taktiež poukazuje na výpoveď X. B. - tety poškodenej, ktorá uviedla, že poškodená vedela o zámere predať rodinný dom, ktorý spoločne vlastnila so svojim otcom - obžalovaným. Nikdy sa poškodená nezmienila, že by bola vydieraná a tlačená k podpisu splnomocnenia súvisiaceho s predajom domu. Ani v e-mailových správach, ktoré sú založené v spise, poškodená nepísala o vydieraní, naopak písala, že má rada svojho otca a rodinu. V mesiaci marec 2009 napísala e-mailovú správu svedkyni X. B., v ktorej písala o tom, že bude maturovať, potom bude bývať na poschodí rodinného domu, pokiaľ obžalovaný nekúpi dva byty, z ktorých bude jeden vlastniť ona - poškodená. Súčasne sa vyjadrila svedkyňa v tom smere, že všetky oznámenia na obžalovaného boli motivované pomstou zo strany poškodenej a svedka X. s cieľom spoločným konaním pripraviť obžalovaného o majetok. Ďalej obžalovaný poukázal na výpoveď svedkyne Prochádzkovej, pracovníčky notárskeho úradu, ktorá uviedla, že vylučuje, že by mohlo dôjsť na notárskom úrade k podpísaniu splnomocnenia pod nátlakom alebo formou nejakého donútenia. Táto sa jednoznačne vyjadrila, že v prípade, ak by nastala situácia, že by osoba nechcela dobrovoľne podpísať nejakú listinu, bola by vyzvaná, aby opustila notársky úrad a overenie by nevykonala. Je potrebné sa aj vyjadriť k samotnému splnomocneniu z 23.02.2009 a k odvolaniu splnomocnenia z 25.05.2009. Všetky potrebné údaje k osobe splnomocniteľa a splnomocnenca, ako aj obsah samotného splnomocnenia vlastnoručne napísala poškodená, ktorá ho zákonným spôsobom pred pracovníčkou notárskeho úradu, podpísala. Ani v tomto dokumente nie je žiadna zmienka, že by sa odvolala na tú skutočnosť, že by bola vydieraná. Obžalovaný je toho názoru, že ak by bola nútená a vydieraná k podpísaniu splnomocnenia, že v prípade, pri jeho odvolávaní, by bol napísaní takýto závažný dôvod.
Čo sa týka skutku v bode 2/, poškodená sama potvrdila, že ku skutku malo dôjsť dňa 03.06.2009 medzi 11.00 a 12.00 hod., kedy obžalovaný mal zablokovať motorové vozidlo, kde mala sedieť spolu s U. X.. Motívom jeho konania bolo podanie trestného oznámenia na jeho osobu a preto sa jej vyhrážal zabitím. Podľa výpovede poškodenej, obžalovaný v tom čase vedel o tom, že na neho podala trestné oznámenie na polícii preto konal tak, ako je to popísané v skutku bode 2/. Považuje za potrebné uviesť, že samotná poškodená opakovane potvrdila, že od 05.05.2009 nemala kontakt s otcom a takisto potvrdila, že mu neoznámila, že podala na neho dňa 25.05.2009 trestné oznámenie pre skutok v bode 1/. Identické skutočnosti potvrdil aj svedok X., ktorý v konaní pred súdom prvého stupňa uviedol, že ani on neinformoval obžalovaného o podaní trestného oznámenia. Z uvedeného vyplýva záver, že obžalovaný dňa 03.06.2009, kedy malo dôjsť k druhému skutku, nevedel a ani nemohol vedieť, že bolo na neho dňa 25.05.2009 podané trestné oznámenie, nakoľko objektívne nemal ako túto informáciu získať. Tak pri zachovaní zásad elementárnej logiky je možné prísť k záveru, že v tomto prípade ani nemohol mať motív k takému konanie, ktoré je opísané v skutku v bode 2/. Okrem uvedeného tvrdenia, poukazuje obžalovaný na priame či nepriame dôkazy, ktoré jednoznačne potvrdzujú tú skutočnosť, že ide aj v tomto prípade o vymyslený a fingovaný skutok. Okrem poškodenej a jej priateľa X. priebeh skutku žiadny iný priamy či nepriamy dôkaz nepreukazuje. Tvrdenia poškodenej a jej priateľa neboli objektivizované inými dôkazmi. Naopak boli vykonané dôkazy, ktoré potvrdzujú, že k takémuto skutku nedošlo. Svedkyňa U. U. jednoznačne potvrdila, že má kaderníctvo v X., kde sa chodí obžalovaný strihať. Dňa 03.06.2009 jej obžalovaný telefonoval, toho dňa ho aj strihala, o čom doložila aj pokladničný doklad. Z jej vyjadrenia je zrejmé, že si všimla, že prišiel na čiernom aute zn. U. a odišiel okolo 11.45 hod. Svedkyňa R. G. taktiež potvrdila, že obžalovaný odišiel z domu pred obedom a to do X. na strihanie vlasov, pričom odišiel na čiernom Mercedese. Druhé motorové vozidlo, ktoré používal zn. P., modrej farby, ostalo zaparkované pred jeho domom v L.. Toto potvrdil aj svedok L. X., že dňa 03.06.2009 okolo 12.30 hod. bol v L., kde hľadal obžalovaného, kde v tom čase videl pred jeho domom auto zn. P., modrej farby, pričom v záhrade videl pracovať staršiu pani. Jeho druhé vozidlo zn. U., čiernej farby, nebolo pred jeho domom. Podľa tvrdenia prokurátora, tento skutok svedok X. telefonicky oznámil svojej matke svedkyni U., čo svedkyňa
potvrdila. Následne prišli domov, kde jej všetko vyrozprávali. Toto sa však nezakladá na pravde, nakoľko podľa výpisov hovorov mobilného telefónu svedka X., ktorý v tom čase používal, je nesporné, že dňa 03.06.2009 od 11.00 hod. do 12.00 hod. z jeho mobilu nebol uskutočnené žiadne volanie. Svedok X. podľa výpisov telekomunikačných údajov volal o 12.22 hod. tretej osobe, pričom svedkyni U. volal až 17.39 hod.
Ďalej obžalovaný poukázal na psychologické vyšetrenie poškodenej U. G., z odboru psychológie, z ktorého vyplýva, že sa u nej jedná o nerovnomerne štruktúrovanú osobnosť, ktorá nedokáže celkom objektívne vnímať prežité skutočnosti, má sklon k nadmernej fantázii, čo ovplyvňuje aj jej schopnosť správne reprodukovať prežité skutočnosti, ktoré sú skreslené. Na základe uvedené je pravdepodobné, že svoje subjektívne presvedčenie vydáva za objektívnu pravdu, o ktorej je presvedčená, ide o formu psychickej obrany poškodenej. Vzhľadom na výsledky psychologického vyšetrenia je zrejmé, že poškodená realitu skresľuje a zveličuje, nejde o konfabuláciu, pretože tie sú spojené s poruchami pamäti, ktoré poškodená nemá. Je emotívne nestabilná impulzná osobnosť, jej vzťah s otcom sa postupne vyvinul do konfliktného problémového vzťahu. Poškodená nemá depresívnu poruchu, netrpí syndrómom týranej osoby a u nej sa vyvíja hraničná porucha osobnosti, ktorú prehĺbili a urýchlili jej pocity opustenosti v puberte aj neskôr, pocity nepochopenia od rodičov išlo teda o následky, ktoré vyplývali hlavne z ich problémového vzťahu, nie priamo z konania obžalovaného. Zároveň podľa znalkyne bolo by vhodné, keby poškodená chodila na dlhodobú psychoterapiu, ktorá by ju pomohla nájsť svoj reálny sebaobraz a zmenšiť vnútornú neistotu. U poškodenej je hodnotovo zvýšený dôraz na materiálne hodnoty, chýba duchovná nadstavba osobnosti. samotné závery znaleckého dokazovania poskytujú dostatočnú oporu pre to, aby výpovede poškodenej a skutočnosti v nich tvrdené neboli vzaté ako základ skutkových zistení, a aby tieto boli kvalifikované ako vymyslené, účelovo vykonštruované a nedôveryhodné. V kontexte dôkazov obžalovaný poukazuje aj na seminárnu prácu svedka X., ktorý uvádza, že jeho otca ako veľkého drogového dílera v T. zavreli na doživotie, jeho babka je ťažká alkoholička, popisuje násilia, kotrých sa dopustil v mladosti, kedy mal obuškom kamarátovi dolámať koleno, pred priateľkou L. sa vyspal s M., ktorá bola ešte „našľahaná" z party, nejakého ryšavého chlapca tak zbil, že nikto nevedel rozpoznať, kde má prednú a zadnú časť hlavu. Ďalej popisuje zážitky s drogami, kombináciu alkoholu a liekov, užívanie drog bral ako umenie. Záverom uvádza, že jeho rukami za tých pár rokov prešlo viac krvi ako chirurgovi, viac drog ako v americkom filme, spoznal ľudí, ktorí už nežijú, v tomto svete nie je miesto pre dobrákov a preto ostáva navonok chladný a teší sa zo svojho vnútorného sveta, nič nie je v živote také ako sa navonok zdá, každý nosí masky, za ktorou skrýva to, čím v skutočnosti je. Obžalovaný je toho názoru, že seminárna práca svedka X. má dostatočnú výpovednú hodnotu na posúdenie dôveryhodnosti tohto svedka. Svedkyňa U. matka svedka X. zrejme nemala inú možnosť, len nepriamo potvrdiť verziu poškodenej, resp. jej syna - svedka X., preto aj túto svedkyňu považuje obžalovaný za nedôveryhodnú, ktorá takto konala z dôvodov, ktoré doposiaľ nie sú známe. Navyše svedkyňa U. súdu interpretovala len sprostredkované informácie od poškodenej a jej syna svedka X..
Napokon obžalovaný poukázal na to, že prokurátor navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. d/, písm. e/ Tr. por. zrušil napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu vo výrokoch o vine a treste a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil vec prvostupňovému súdu, aby ju znovu prejednal a rozhodol. Prokurátor jednotlivé dôvody uvedené pod písmenami a/ až e/ citovaného zákonného ustanovenia, t.j. odvolacie námietky bližšie neuviedol, neidentifikoval chyby prvostupňového konania a napadnutého rozsudku, ktoré by mali odôvodňovať podanie odvolania, preto sa obžalovaný nemal možnosť k týmto bližšie oboznámiť a zároveň sa k týmto dôvodom v potrebnom rozsahu vyjadriť. Vzhľadom na uvádzané skutočnosti je toho názoru, že rozhodnutie Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 5T/106/2011 z 11.02.2013 je spravodlivé, správne a zákonné. Prvostupňový súd k nemu dospel jednoznačne z výsledkov vykonaného dokazovania, v rámci ktorého boli zabezpečené a vykonané všetky dôkazy a to v rozsahu potrebnom na rozhodnutie pri aplikácii zásady voľného hodnotenia dôkazov a právnej zásady, ktorá stanovuje povinnosť súdu rozhodovať v prospech obžalovaného pokiaľ o jeho vine existujú pochybnosti, ktoré nie je možné odstrániť. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd po splnení preskúmavacej povinnosti v súlade s § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora zamietol, nakoľko nie je dôvodné.
Zástupkyňa krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom sa v plnom rozsahu pridržiavala dôvodov uvedených v písomnom podanom odvolaní a navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil prvostupňovému súdu, aby vec znovu prejednal a rozhodol.
Splnomocnenec poškodenej na verejnom zasadnutí navrhol krajskému súdu, aby odvolaniu prokurátora vyhovel a pre úplnosť dodal, že poškodená si náhradu škody v danej trestnej veci neuplatnila.
Poškodená nevyužila právo záverečného návrhu.
Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol, aby odvolanie okresného prokurátora bolo ako nedôvodné zamietnuté.
Obžalovaný na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom uviedol, že žiadny trestný čin nespáchal a k veci nemá viac čo dodať.
Na podklade podaného odvolania Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.) primárne nezistil dôvod na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Tr. por., preto v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc aj na prípadné chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by mohli odôvodniť podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., pričom dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por., ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Krajský súd v Bratislave postupom uvedeným v citovanom ustanovení zistil, že odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V podala procesná strana na to oprávnená (§ 307 ods. 1 písm. a/ Tr. por.), proti výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohla a urobila tak v lehote ustanovenej v zákone (§ 309 ods. 1 Tr. por.).
Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné
Pri plnení revíznej povinnosti odvolací súd zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo ustálené na základe dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, ktoré bolo odrazom prípravného konania, pri dodržaní zásad bezprostrednosti, priamosti a ústnosti, ako aj pri rešpektovaní práva obžalovaného na obhajobu. Dôkazy boli vykonané v potrebnom rozsahu a následne i vyhodnotené v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 10, ods. 12, ods. 19 Tr. por.
Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, riadiac sa ustanovením § 168 Tr. por. podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení v otázke rozhodovania o vine, resp. nevine obžalovaného. Krajský súd sa preto v týchto smeroch stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným rozsudkom prvostupňového súdu, ktorý nariadil všetky dostupné dôkazy nevyhnutné pre svoje rozhodnutie, riadiac sa pritom zásadou, že s rovnakou starostlivosťou treba objasňovať okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech.
Odvolací súd konštatuje, že nezistil dôvody na opakovanie už vykonaných dôkazov, resp. potrebu vykonania ďalších dôkazov (doplnenie dokazovania).
Zo strany krajského súdu je potrebné uviesť, že v trestnom konaní treba primárne dokazovať, či konanie kladené obvinenému za vinu sa vôbec stalo a až následne zistené konanie obvineného subsumovať pod príslušnú skutkovú podstatu konkrétneho trestného činu uvedenú v osobitnej časti Trestného zákona. V posudzovanej veci, však nebolo zistené, že by sa skutky kladené obžalovanému za vinu vôbec stali.
V posudzovanom prípade boli v prípravnom konaní zadovážené a na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom vykonané v podstate dve skupiny dôkazov, svedčiace tak v prospech ako aj v neprospech obžalovaného.
Obžalovaný G. G. v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu. Obvinenia voči jeho osobe sú výmysly a nezakladajú sa na pravde. Ku skutku 1/ uviedol, že so svojou dcérou ešte večer pred údajným skutkom sa bavil, že prevedie na neho jeho podiel na dome, predajom domu chceli získať finančné prostriedky, z ktorých by zakúpil byt pre seba a svoju dcéru. Po ich vzájomnej dohode prišiel pre ňu pred školu a spolu išli k notárovi, kde jeho dcéra U. G. podpísala splnomocnenie. Žiadnym spôsobom sa jej nevyhrážal. K predaju domu nedošlo, lebo bol vo väzbe a na katastri bola poznámka o trestnom čine vydierania a dom s takou poznámkou nikto nekúpi. Dcéra mu do podania trestného oznámenia nepovedala, že s predajom domu nesúhlasí. S dcéru mal vždy veľmi dobrý vzťah, vždy ju zachraňoval, nakoľko svojou povahou ničila život svojej nebohej matke. Predpokladal, že ju to prejde v puberte. V tejto súvislosti poukázal na denník poškodenej, ktorý potvrdzuje jeho tvrdenia. Dcéru z domu nikdy nevyhodil, sama odišla po tom, čo vyhodil jej priateľa U. X.. Svedkom toho bola jeho matka a stará matka poškodenej, ktorá sa po smrti jeho manželky k nemu nasťahovala a viedla domácnosť. Vzťah jeho dcéry s X. sa mu nepáčil, ale keď táto tvrdila, že je s ním šťastná, tak to akceptoval. Neskôr však videl, že X. je pod vplyvom návykových látok a dcéra pôsobila čudne. Preto išiel do školy, kde mu riaditeľ oznámil, že X. mal problémy s drogami a keď jeho dcéra mala vypité, tak to na nej videl aj cítil. Okrem toho sa jeho dcéra starej matke priznala, že X. drogoval, ale ako začali spolu chodiť tak prestal. Vzájomné problémy začali vtedy, keď sa vrátil večer domov, dcéra ležala pod vplyvom nejakých látok na podlahe, X. sa po izbe motal, vtedy sa dohodli, že pôjdu na drogové testy, tieto si dali urobiť u nejakého gynekológa, na týchto nebol podpis ani pečiatka. Ku skutku v bode 2/ uviedol, že tento je výmysel, v tom čase bol na úplne inom mieste, u svojej kaderníčky v X., na vozidle U.. Je pravdou, že má legálne zdržanú zbraň už 8 rokov, ale túto má zamknutú doma v trezore.
Poškodená U. G. ku skutku v bode 1/ uviedla, že v ten deň jej otec napísal SMS správu, že pre ňu príde do školy, po príchode nasadla ku nemu do auta, tento jej oznámil, že potrebuje prepísal 1 domu, že našiel kupca. Ona sa zdráhala, lebo si nebola istá, že splní dohodu, že jej kúpi byt. Na to sa jej začal vyhrážať zabitím a bitkou, začala sa ho báť. Už predtým boli dohodnutí, keď po smrti matky ostali sami dvaja, že predajú dom a každý si kúpi vlastný byt. U notárky napísala splnomocnenie, ktoré podpísala, žiadnym spôsobom nedala najavo, že je k tomu donútená. Splnomocnenie nepodpísala dobrovoľne, ale z donútenia, ale svoj odpor nedala žiadnym spôsobom najavo. Asi o mesiac sa jej priateľ s jeho matkou pýtal, čo je s domov, nakoľko dom stále nebol predaný, ale ani vtedy nič nepovedala. Otec ju vyhodil z domu 05.05.2009, trestné oznámenie podala 25.05.2009, lebo zmaturovala, poradila jej to matka jej priateľa, aby sa nejako s otcom dohodla a išla si do domu pre zvyšné veci. Nakoľko otec nereagoval na jej SMS správy, zavolala kľúčovú službu a policajtov, otec im ukázal list vlastníctva, následne na katastri zistila, že nevlastní žiadnu časť domu a napísala odvolanie plnej moci. Ku skutku v bode 2/ uviedla, že dňa 03.06.2009 medzi 11.00 a 12.00 hod. išla s priateľom X. s vedľajšej cesty na P., dávali prednosť autám, vtedy spozorovala otcom P. na hlavnej ceste, ktorý zastal pár metrov pred nimi, držal niečo v ruke, začal vykrikovať, že čo si to dovoľuje robiť mu problémy a hlásiť také veci na polícii. Zastal tak, aby ostatné autá mohli prejsť, nevie, či tam stálo ešte nejaké auto. Bolo to potom, čo na neho podala trestné oznámenie, nevedela odkiaľ to mohol vedieť, ona mu to nepovedala. Je ťažké povedať, či to bola zbraň, čo mal v ruke, podľa nej áno, videla to ako menší čierny predmet. Bolo to vo vzdialenosti asi 5 metrov. Mala nosiť okuliare do diaľky, ale tieto nemala. Snažila sa predtým s obžalovaným vychádzať, starala sa o neho po smrti matky. Neužívala omamné látky, párkrát sa opila, ako každý. S matkou mala dobrý vzťah, rozumeli si, mala ju veľmi rada. Čo sa týka jej denníkov, je pravda, že tam občas napísala na ňu škaredé veci, ale to je jej ľúto.
Svedkyňa R. G. - stará matka poškodenej a matka obžalovaného, ku skutku v bode 1/ uviedla, že má o ňom informácie a to od vnučky, ktorá jej ešte večer predtým dala vedieť, že sa s otcom dohodli, že pôjdu k notárovi podpísať nejakú plnú moc. Ako to prebiehalo o tom sa nerozprávali. Vie o tom, že sa dlhodobo v rodine hovorili, že sa predá dom a kúpi sa byt pre vnučku a jej syna. Vedela o tom, že si hľadala poškodená s priateľom byt. V domácnosti žila nejakú domu odvtedy ako bola jej nevesta na tom zdravotne veľmi zle, syn - obžalovaný hodil s ňou do E. na hemoterapie a ona sa staral o vnučku. Zostala s nimi bývať, nakoľko nevesta ju o tom požiadala pred smrťou, aby sa o nich postarala. Až po príchodu svedka X. žili celkom normálne, vnučka sa jej zverila so všetkým, veľa sa rozprávali, konflikty s otcom neboli. Občas boli problémy v rodine, keď svedkyňa zistila, že vnučka jej klame, obžalovaný jej vravel,
že dcéra je v puberte a že jej zomrela matka, že to sa snáď napraví. Je pravdou, že sa obžalovaný o poškodenú bál, bol na ňu prísnejší, nedovolil jej byť dlho na diskotékach. Dňa 05.05.2009 prišla za ňou vnučka s tým, že ide býva k X., pobalila si nejaké veci, keďže obžalovaný nebol doma, žiadala ju, aby nikam nechodila, nech počká na otca, tomuto sa chcela vyhnúť, ale syn medzi tým prišiel domov, vnučka nasadla do auta X. a jeho matke a odišla. Odvtedy spolu nekomunikujú. Vnučka nebola nikdy so strany otca fyzicky napadnutá, bola jeho jediné dieťa, chránil ju kde len mohol, staral sa o ňu, všetko v domácnosti zabezpečoval a kupoval. Čo sa týka skutku v bode 2/ dňa 03.06.2009 uviedla, že bola doma s obžalovaným. Tento spal asi do 11tej, nakoľko v noci pracoval. Z domu odišiel okolo 12tej hodiny, povedal jej, že sa ide do X. ostrihať a do L. sa vrátil okolo 17tej hodiny.
Svedkyňa R. U. ku skutku v bode 1/ uviedla, že jej syn a poškodená po jej 18tich narodeninách, po 04.01.2009 má ísť podpísať plnomocenstvo. O tom, že k tomuto mala byť donútená sa dozvedela od poškodenej a jej syna na stretnutí v Auparku, jej sa to nepáčilo, ale nechcela sa do toho starať. Netlačila na poškodenú, aby podala trestné oznámenie. Pripustila, že sama poslala obžalovanému SMS správu ohľadom výživného na jeho dcéru, pričom použila spôsob jeho rétoriky, ktorá nie je jej vlastná, ale iritoval ju postoj k jeho dcéru. Ku skutku v bode 2/ uviedla, že poškodená a jej syn jej telefonovali, čo sa stalo z telefónu jej syna. Na čo reagovala, aby išli rýchlo domov, bolo to v teň deň nejako po obede. Po príchode domov, jej povedali, že im obžalovaný zablokoval auto, v ruke držal zbraň a kričal na poškodenú, že čo si to dovoľuje riešiť na polícii.
Svedok U. X. ku skutku v bode 1/ uviedol, že vedel od svojej priateľky U. G., že sa mal predávať ich dom. Nevedel, že sa to bude riešiť plnou mocou. V ten deň, čo sa to stala, sa stretli v Auparku, vtedy mu poškodená povedala, že to musela podpísať, lebo inak sa jej otec vyhrážal bitkou a že to môže vyvrcholiť až zabitím. Najskôr to odmietla, ale keď na ňu robil tento nátlak, tak to napísala, čo jej diktovala notárka alebo obžalovaný a jednoducho to popísala. V prípravnom konaní toto neopisoval, lebo sa ho nato nikto nepýtal, bolo toho také množstvo, že sám nevedel, čo všetko má hovoriť. Ku skutku v bode 2/ uviedol, že dňa 03.06.2009 dával z vedľajšej ceste prednosť vozidlu, ktoré jazdilo na hlavnej ceste, keď si všimol, že tade prešiel P. modrej farby a uvedomil si, že to môže byť obžalovaný. Zastal pred nimi na hlavnej ceste vo vzdialenosti asi 4 - 5 metrov, mali stiahnuté okienka, pričom obžalovaný mal tiež stiahnuté okienko a tento na nich zakričal, že keď to budú riešiť cez políciu, tak sa zoznámia s tým čo má v ruke, bola to zbraň, avšak nemieril na nich. Hneď na to obžalovaný odišiel. Bol v šoku, nevedel poriadne šoférovať, nevedel ani po akej dobe zavolal svojej matke. Vzhľadom na rozpor v jeho výpovedi uviedol, že vyhrážka smerovala na jeho priateľku, ktorá na neho podala trestné oznámenia. Tomuto nehovoril, že boli na polícii. Dňa 05.05.2009 mu priateľka zavolala, že babka na ňu kričí, že otec je rozčúlený, preto poprosil matku, aby išli pre ňu, poškodená stála pred domom aj s taškami, tak ju vzali a odviezli preč.
Svedkyňa X. B. uviedla, že problémy medzi jej neterou (U. G.) a švagrinou (Y. G.) boli dávnejšie. Nebohej švagrinej poradila, aby išli k psychologičke. Podľa jej vedomostí psychologičku párkrát navštívili. Obžalovaný bol veľakrát na strane poškodenej (U. G.), ochraňoval ňu, čo v e-mailoch popísala aj samotná poškodená. V čase choroby nebohej švagrinej celá rodina držala spolu, bolo to veľmi ťažké. Skutočné problémy začali až vtedy, keď sa zoznámila s X., tento sa nasťahoval do domu, kde chcel mať trvalý pobyt. V marci 2009 dostala od neteri e-mail, že ide maturovať, že bude bývať na poschodí v dome a potom si kúpia dva byty. Vie o tom, že obžalovaný párkrát našiel poškodenú s priateľom doma opitých ležať v posteli, poškodená bola polonahá, nevedela o sebe. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť ani k jednému zo skutkov, poškodená jej nič o nich nenapísala, pričom si písali o všetkých problémoch a myslí si, že keby sa niečo také stalo, určite by jej to bola napísala. Rovnako by sa jej zdôverila aj vtedy, keby jej otec ublížil alebo ju zbil.
Svedkyňa L. P. uviedla, že konkrétne úkon s poškodenou si nepamätá. Štandardné overovanie podpisu prebieha tak, že klient príde s listinou, ktorú chce podpísať, predloží doklad totožnosti na základe ktorého sa overí jej totožnosť. Podpíše listinu aj osvedčovaciu knihu, čím sa vlastne podpis overí. Použije sa trikolóra, listina sa mu odovzdá, zaplatí poplatok a odchádza. Pri overovaní podpisu notár za obsah listiny nezodpovedá. Keď osoba listinu dobrovoľne podpíše, svedkyňa neskúmala v akom je rozpoložení. Keby vyslovene došlo k situácii, že vidí, že osoba nechce dobrovoľne podpísať listinu, tak aby takéto osoby vyzvala, aby opustili notársky úrad.
Svedkyňa U. U. uviedla, že pracuje v kaderníctve v X., kde sa obžalovaný chodí strihať. Pamätá si, že dňa 03.06.2009 jej telefonoval na mobil a ona ho v ten deň aj strihala, o čom doložila do spisu aj
pokladničný doklad. Vie, že to bolo 03.06.2009, lebo ona išla v tú sobotu na svadbu. Všimla si, že prišiel na čiernom aute zn. U., lebo videla cez okno rovno na parkovisko. Odchádzal od nej okolo 11.45 hod. V ten deň mohla mať tak asi 2 - 3 zákazníkov, ich mená si nepamätá, avšak obžalovaného si ako zákazníka pamätá preto, že si s ním tyká a ostatných zákazníkov nepoznala. Ďalej uviedla, že v kaderníctve nie je potrebné sa objednať, pracujú na čakanie, ale pokiaľ jej niekto zavolá, tak mu vie zhruba povedať podľa počtu zákazníkov kedy zhruba bude môcť prísť.
Svedok L. X. uviedol, že dňa 03.06.2009 v čase okolo 12.30 až 13.00 hod. prišiel spolu s kamarátom E. k domu obžalovaného, mali sa dohodnúť na zatrávnení jeho záhrady, keďže vykonáva záhradnícke práce. Telefonoval mu, ale tento nebral telefón, asi spal. Keď sa neskôr stretli, povedal obžalovanému, že bol pred jeho domom a že tam videl aj jeho P. modrej farby a jednu pani pracovať vzadu v záhrade. Svedok vie, že obžalovaný má aj čierny U., ale ten tam vtedy nestál.
Vzhľadom na vykonané dôkazy, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní ku skutku v bode 1/ treba uviesť, že poškodená podľa jej vyjadrení mala byť vydieraná dňa 23.02.2009 obžalovaným tým spôsobom, že ju mal donútiť k podpisu plnej moci na prevod podielu na rodinnom dome. Obžalovaný túto skutočnosť poprel, pričom uviedol, že už dávno predtým s dcérou komunikoval, že predajú dom a kúpia dva byty. Túto skutočnosť potvrdila aj svedkyňa R. G.. Navyše uviedla, že vzťahy medzi obžalovaným a poškodenou boli dobré. Rovnako to potvrdila aj svedkyňa X. B. (príbuzná obžalovaného aj poškodenej), ktorej sama poškodená mala tieto informácie potvrdiť, z čoho je zrejmé, že o prevode domu a zakúpení bytu komunikovali už predtým a to elektronickými prostriedkami. Z jej vyjadrení vyplýva, že s poškodenou mali veľmi dobrý vzťah, so všetkým sa jej zdôverovala, nikdy jej však poškodená neuviedla, že by ju otec fyzicky napadol alebo ublížil. Toto potvrdila aj svedkyňa R. G., ktorá žila v spoločnej domácnosti s obžalovaným a poškodenou. Do obdobia 25.05.2009 poškodená sa nikomu z blízkych nezdôverila, že by bola vydieraná. Je zrejmé, že problémy v rodine nastali, keď sa k poškodenej nasťahoval U. X., čo popisuje obžalovaný aj svedkyňa B.. Taktiež popisujú vzťahy medzi obžalovaným a poškodenou a následné problémy po nasťahovaní X. do ich domu. Podľa svedkyne B. motívom konania poškodenej a X. na podanie trestného oznámenia bol majetkový prospech. Je treba uviesť, že na vierohodnosť výpovedí obžalovaného i poškodenej treba prihliadnuť aj s ohľadom na výsledky psychologických vyšetrení týchto osôb, ktoré sú podrobne rozobraté v rozsudku prvého stupňa. V tomto smere treba poukázať aj na povahu zápiskov v denníku poškodenej aj jej výpoveď vo vzťahu k nebohej matke.
Čo sa týka skutku v bode 2/, tento obžalovaný poprel. Jeho obhajobu podporujú v tomto smere svedecké výpovede U. U. a L. X.. Tvrdenia svedka U. X., že hneď po incidente telefonicky kontaktoval svoju matku R. U. a informoval ju o konflikte s obžalovaným, ktorý sa mal udiať okolo obeda sú vyvrátené nespochybniteľným dôkazom a to výpismi hovorov mobilného telefónu svedka U. X., z ktorých jednoznačne vyplýva (č.l. 334), že spolu telefonovali až o 17.39 hod.
Odvolací súd aj v kontexte odvolacích námietok okresného prokurátora dodáva, že na preukázanie viny obžalovaného G. G., súhrn priamych a nepriamych dôkazov musí tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaných skutkov a usvedčuje z ich spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine môže byť založený teda len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stali skutky, ktoré sú predmetom trestného stíhania. To platí tým skôr, keď v prejednávanom prípade existujú dve skupiny dôkazov, ktoré si navzájom odporujú, prípadne sa nedopĺňajú a súd svoje rozhodnutie musí oprieť o vierohodnosť jednej alebo druhej skupiny dôkazov, prípadne vysloviť, tak ako je tomu v posudzovanej veci, či bolo alebo nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré je obžalovaný stíhaný.
Odvolacie námietky okresného prokurátora predstavujú len inú hladinu hodnotenia dôkazov, čo je pre obžalobu pochopiteľné. Také hodnotenie dôkazov však súd druhého stupňa nemôže akceptovať, najmä ak v odvolaní sa poukazuje len na určitú časť dôkazov, ale bez ich hodnotenia v celkovom kontexte.
V súvislosti s dôkaznou situáciou, aká sa vyskytla i v posudzovanom prípade, krajský súd poukazuje na zásadu „in dubio pro reo", teda „v pochybnostiach v prospech obžalovaného" vyplývajúcu z ustanovenia § 2 ods. 4 Tr. por., použitie ktorej prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov,
ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie.
S poukazom na vyššie uvedené, krajský súd považuje napadnutý rozsudok za zákonný a oslobodzujúci rozsudok v plnom súlade so zásadou „in dubio pro reo", ktorý záver nedokážu spochybniť ani skutočnosti uvádzané okresným prokurátorom v jeho odvolaní.
Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam, odvolacie námietky okresného prokurátora považuje odvolací súd za neopodstatnené.
S poukazom na všetky uvedené skutočnosti, odvolací súd, odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné postupom podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.