Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoP/116/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa U. Y., bytom Y. nad X., P. B. XXXX/ XX, proti odporkyni R. Y., bytom I. M. 4, o rozvod manželstva, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 16. mája 2013, č.k. -29 v spojení s opravným uznesením toho istého súdu zo dňa 11. júla 2013 č.k. -35 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o rozvode manželstva a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

Vo výroku o povinnosti odporkyne zaplatiť súdny poplatok napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením z r u š u j e .

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvého stupňa manželstvo účastníkov R. Y., rod. L. a U. Y., uzavreté dňa XX.XX.XXXX v I. M., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Obce I. M., vo zväzku 2, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX, rozviedol. Odporkyni uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 33 eur na účet Okresného súdu Trenčín, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O náhrade trov konania rozhodol podľa tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že z ust. až 3, , , ale aj celej koncepcie Zákona o rodine vyplýva, že spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. K narušeniu manželstva rozvodom možno teda pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch ( Zákona o rodine).

Zákon sa v prípade rozvodu neuspokojuje s akýmkoľvek rozvratom, ale vyžaduje jeho kvalifikovaný stupeň. To znamená, že rozpor v spolužití musí mať určitú intenzitu, ktorá je podmienená najmä tým, že trvá dlhšiu dobu. Musí ísť o stav, ktorý trvale znemožňuje vytvárať zdravé rodinné prostredie, stav, kedy od manželov nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Záver o tom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, môže súd urobiť iba na základe skúmania a zisťovania príčin, ktoré rozvrat spôsobili. Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci mal súd za preukázané, že v manželstve účastníkov

nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý. Vzťahy medzi účastníkmi sú rozvrátené už viac ako 25 rokov tak, že ich manželstvo si už neplní žiadnu zo svojich funkcií. Obaja účastníci zhodne potvrdili, že nevedú spoločnú domácnosť a v starostlivosti nemajú žiadne maloleté deti. Príčinou narušenia riadneho spolužitia bolo predovšetkým pomalé odcudzovanie sa, ktoré viedlo najskôr k tomu, že navrhovateľ sa odsťahoval najprv do záhradného domu a po 14 rokoch takéhoto bývanie si zabezpečil bývanie v penzióne, v ktorom žije už 11-ty rok. Účastníci sa nenavštevujú a nemajú o takéto návštevy ani záujem. Z týchto dôvodov súd manželstvo účastníkov preto rozviedol. Manželstvo účastníkov si teda neplní svoj spoločenský účel, ktorý spočíva predovšetkým vo vytváraní zdravého rodinného prostredia, v ktorom by manželia mali žiť vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytovať si navzájom duševnú i materiálnu pomoc. Existuje iba ako formálne pretrvávajúci zväzok muža a ženy bez vzájomnej citovej náklonnosti, bez vzájomnej manželskej podpory a starostlivosti. Tento rozvrat pretrváva v manželstve účastníkov po dlhšiu dobu. O povinnosti odporkyne zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania rozhodol podľa o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Navrhovateľ bol v konaní rozhodnutím súdu oslobodený od platenia súdnych poplatkov a keďže súd jeho návrhu na rozvod manželstva vyhovel, prešla poplatková povinnosť na odporkyňu. Odporkyni uložil povinnosť zaplatiť na účet tamojšieho súdu súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 33 eur, t.j. polovicu výšky súdneho poplatku z návrhu stanovenej cit. zákonom Výška súdneho poplatku z návrhu na rozvod je podľa položky 7 písm.a) sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou uvedeného zákona 66 eur.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa, navrhla ho zrušiť. Mala za to, že napriek tomu, že s navrhovateľom dlhší čas nežijú v spoločnej domácnosti (nevedú spoločnú domácnosť), nemal súd prvého stupňa jednoznačne preukázané, že by ich manželstvo bolo dostatočne, t. j. kvalifikovane vážne narušené a dostatočne vážne rozvrátené. Poukázala na to, že z ich manželstva pochádzajú v súčasnosti už plnoleté deti. Uviedla, že základným kritériom úvahy, či je manželstvo dostatočne vážne rozvrátené, sú objektívne hľadiská, ktorými sú hľadiská morálky celej spoločnosti a toto, ako objektívnu skutočnosť, musí mať súd za preukázané. Namietala, že súd hľadisko morálky celej spoločnosti ako objektívnej skutočnosti vôbec nebral do úvahy, lebo dlhodobé nevedenie spoločnej domácnosti manželmi spoločenská morálka určite nemôže odsúdiť a prikladať mu význam kvalifikovaného vážneho narušenia a rozvrátenia manželstva. Dlhodobosť, aj keď je to 11 rokov, čo navrhovateľ žije v penzióne (predchádzajúcich 14 rokov, počas ktorých navrhovateľ býval v záhradnom domčeku, nepovažovala za „nevedenie spoločnej domácnosti“), nemôže byť sama o sebe dôvodom na rozvrat manželstva a určite nespĺňa ani kritérium dostatočnej vážnosti rozvratu manželstva. Poukázala na to, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť založiť spoločnú domácnosť, a nemožno preto ani trvalosť viazať na konkrétny čas od jej tzv. zrušenia. Ďalej namietala, že súd prvého stupňa sa nikdy nevysporiadal s príčinami tzv. rozvratu ich manželstva, nezisťoval stav ich manželstva v dobe, kedy ho navrhovateľ považoval ešte za funkčné (z jej pohľadu jej funkčné doposiaľ) a nezisťoval ani dôvody, ktoré by údajnú zmenu stavu ich manželstva vyvolali, teda dôkazy vyhodnotil nedostatočne a neúplne, čím nesprávne právne posúdil celú vec. Poukázala na to, že súd prvého stupňa sa ani len náznakom nepokúsil o zmier, hoci táto povinnosť mu vyplýva priamo z ust. Dôvodila, že v danom prípade, aj z dôvodu veku účastníkov konania, z dôvodu dĺžky trvania manželstva a dlhodobého plnenia si všetkých funkcií manželstva, by rozvod manželstva účastníkov bol nežiaducim javom negatívne vnímaný a odcudzovaný spoločnosťou. Určite sa ani nejedná o tak spoločensky odôvodnený prípad, aby súd v odôvodnení mohol a mal zrušiť toto manželstvo rozvodom. Ďalej namietala, že výrok o trovách konania v časti, v ktorej jej bola uložená povinnosť uhradiť na účet súdu prvého stupňa súdne trovy vo výške 33 eur, je v absolútnom rozpore s ust. a jednak s odôvodnením rozsudku.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. V celom rozsahu sa pridržiaval skutočností, ktoré uviedol tak v návrhu na začatie konania o rozvod manželstva, ako i na pojednávaní pri výsluchu ako účastník konania. Mal za to, že súd prvého stupňa dostatočne vyhodnotil skutkový stav a takto dospel k správnemu záveru, keď manželstvo účastníkov rozviedol. Dôvody, uvádzané odporkyňou v odvolaní, podľa jeho názoru nie sú dostatočnými dôvodmi na zrušenie rozhodnutia, najmä, pokiaľ sa odporkyňa odvoláva na „hľadiská morálky celej spoločnosti“, bol toho názoru, že s ohľadom na vek účastníkov, skutočnosť, že deti, pochádzajúce z manželstva, sú toho času všetky plnoleté a najmä na skutočnosť, že viac ako 10 rokov nevedú spoločnú domácnosť, rozvod manželstva nebude mať dopad na spoločnosť a nie je dôvod umelo udržiavať takýto zväzok.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (, v spojení s ) a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné.

Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní odporkyňou vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z daného titulu si osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle a na zdôraznenie správnosti a k námietkam odporkyne dodáva nasledovné.

Odporkyňa v podanom odvolaní namietala, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zistenia, vo veci bolo rozhodnuté na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Odvolací súd po preskúmaní spisu dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, keď dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je vážne narušené a trvalo rozvrátené tak, ako to vyplýva zo zákonného ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o rodine. Pre zásadné stanovisko navrhovateľa k rozvodu manželstva nie je ani predpoklad na jeho obnovenie. Súd prvého stupňa vyhodnotil aj príčinu rozvratu manželstva tak, ako mu to ukladá zákonné ustanovenie § 23 ods. 2 Zákona o rodine. Aj odvolací súd môže len konštatovať, že spolužitie účastníkov je dlhú dobu rozvrátené, keď účastníci nežijú v spoločnej domácnosti už od roku 1988, kedy sa navrhovateľ najskôr odsťahoval do záhradného domu a po 14 rokov takéhoto bývania si zabezpečil bývanie v penzióne, v ktorom žije už 11. rok. Súd prvého stupňa teda skúmal vážnosť rozvratu manželstva účastníkov, berúc do úvahy najmä ich vzájomný vzťah, doterajšie spolužitie, resp. nespolužitie účastníkov, ako aj dĺžku trvania a intenzitu rozvratu vzťahov medzi nimi. Vzhľadom k tomu, že v manželstve už v roku 1988 prevládali konflikty, manželia už 25 rokov nežijú v spoločnej domácnosti, súd prvého stupňa dospel k jednoznačnému záveru, že manželstvo účastníkov je vážne narušené a trvalo rozvrátené. Príčinu narušenia riadneho spolužitia videl súd predovšetkým v pomalom odcudzovaní sa. Pokiaľ odporkyňa nesúhlasila s rozvodom manželstva z dôvodu veku účastníkov konania, z dôvodu dĺžky manželstva, dlhodobého plnenia si všetkých funkcií manželstva, táto skutočnosť nemôže byť dôvodom pre zamietnutie návrhu na rozvod manželstva. Rozvod manželstva je individuálnou otázkou rozvádzajúcich sa manželov, a pokiaľ navrhovateľ obnovenie manželstva a spolužitia odmieta, v danom prípade, vzhľadom na intenzitu v dĺžku trvania rozvratu, sú splnené zákonné podmienky pre zrušenie manželstva rozvodom. Neobstojí ani námietka odporkyne uvádzaná v odvolaní, že súd prvého stupňa sa ani náznakom nepokúsil o zmier, a to najmä na už jednoznačný názor navrhovateľa, ktorý nemienil zotrvať v danom manželstve. Hoci, ako poukazovala odporkyňa, táto povinnosť vyplýva súdu priamo z ust. , nejedná sa o vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). Námietky odporkyne uvádzané v odvolaní neboli preto dôvodné.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o rozvode manželstva a vo výroku o náhrade trov konania podľa ako vecne správny potvrdil.

Predmetom preskúmania odvolacím súdom bol ďalej výrok napadnutého rozsudku v spojení s opravným uznesením o povinnosti odporkyne zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 33 eur na účet Okresného súdu Trenčín, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporkyňa v odvolaní namietala, že výrok o trovách konania v časti, v ktorej jej bola uložená povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Trenčín súdne trovy vo výške 33 eur, bol v rozpore s ust. a jednak s odôvodnením rozsudku odvolací súd poukazuje na to, že k náprave v tejto časti rozsudku došlo opravným uznesením, vydaným súdom prvého stupňa dňa 11.07.2013. Následne však uznesením súdu prvého stupňa zo dňa 07.08.2013 č.k. -80 bolo odporkyni priznané oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu a preto odvolací súd prihliadol k tejto skutočnosti, ktorá nastala po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa o súdnych poplatkoch a poplatkoch za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 03.08.2012 návrh na rozvod manželstva. Uznesením zo dňa 07.08.2012, č.k. -9 , súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu. V predmetnom konaní po vyhlásení napadnutého rozsudku v spojení s opravným uznesením aj odporkyňa bola oslobodená od súdnych poplatkov, keď o priznaní oslobodenia rozhodol súd prvého stupňa uznesením zo dňa 07.08.2013 č.k. -80. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o povinnosti odporkyne zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 33 eur podľa zrušil, nakoľko dôvody pre ktorý bol tento výrok vydaný, zanikli.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , veta prvá tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania, keď odvolací súd pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania neaplikoval ust. vety druhej z dôvodu, že v danej veci neboli pre použitie tohto ustanovenia zákonné dôvody.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .