Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_22C-174-2012.pdf
PDF · 73 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-22C/174/2012
Uznesenie
Okresný súd Košice II, v právnej veci navrhovateľky X./. Z. N., I.. XX.X.XXXX, Z. F. XX, N., X./. S. G., I.. XX.X.XXXX, Z. F. XX, N., T. B.. E.. V.. Z. G.F., F. M. M. F. N. O. X, XXX XX N., proti odporcovi O. N., I.. XX.X.XXXX, Z. F. XX, N., právne zast. Mgr. Petrom Masarovičom, so sídlom advokátskej kancelárie, Park Angelinum 2, 040 01 Košice, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania
odôvodnenie:
Navrhovateľky v 1. a 2. rade sa návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 27.7.2012 domáhali, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnostiam špecifikovaným v návrhu a nariadil predaj predmetných nehnuteľností a rozdelenie výťažku predaja medzi účastníkov konania podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov a uložil odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľkám trovy konania.
Písomným podaním doručeným súdu dňa 24.6.2013 právna zástupkyňa navrhovateliek oznámila súdu, že navrhovateľky v 1. a 2. rade berú návrh v celom rozsahu späť a žiadajú súd o priznanie náhrady trov konania v súlade s ust. § 146 ods. 2 O.s.p., nakoľko v priebehu súdneho konania došlo k mimosúdnej dohode o odpredaji nehnuteľností tretej osobe. Navrhovateľky majú za to, že odporca svojím správaním od samého začiatku konania účelovo odďaľoval konečné rozhodnutie vo veci uvedené v samotnom petite návrhu, pričom svojím správaním v celom rozsahu takto zapríčinil celkovú vzniknutú výšku týchto trov, ako aj vznik škody (ušlého zisku z pôvodne ponúkanej ceny záujemcu) v neprospech navrhovateliek spočívajúcej v zníženej kúpnej cene záujemcov o nehnuteľnosti oproti pôvodne ponúkanej cene v čase začatia konania.
Súd v prejednávanej veci rozhodol uznesením 22C/174/2012 - 177 zo dňa 20.8.2013, ktorým konanie zastavil v súlade s ust. § 96 ods. 1 O. s. p.. V tejto časti uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.9.2013.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 146 ods. 2 O. s. p. tak, že po čiastočnom krátení priznal navrhovateľkám v 1. a 2. rade trovy konania, ktoré odporca bol povinný zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia na účet právnej zástupkyne navrhovateliek v 1. a 2. rade spolu vo výške 4.333,30 eur.
V časti priznaných trov konania odporca podaním doručeným súdu 23.9.2013 podal odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že návrh bol predčasný, nedôvodný nakoľko k vyporiadaniu spoluvlastníckych podielov mohli strany dospieť aj bez súdneho rozhodnutia. Uviedol, že keby navrhovateľky súhlasili bol by si vybavil hypotekárny úver a predmetnú nehnuteľnosť by odkúpil za sumu 120.000 eur, teda za obdobnú ako dostanú od súčasného kupujúceho (121.600 eur). Poukázal na zápisnicu z pojednávania zo dňa 26.2.2013 a uviedol, že návrh s kúpnou cenou 121.600 eur, by bol akceptoval a spoluvlastnícke podiely od navrhovateliek by odkúpil.
K odvolaniu sa písomne vyjadrili navrhovateľky podaním doručeným súdu 23.10.2013, v ktorom navrhli zamietnuť odvolanie odporcu, napadnuté rozhodnutie potvrdiť priznať náhradu za jeden úkon právnej služby vo výške 578,26 eur.
V súlade s ust. § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Predmetné rozhodnutie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, takže vzťahuje sa na neho pri podanom odvolaní režim podľa ust. § 374 ods. 4 O. s. p.. Z uvedeného dôvodu sudca preskúmal vydané uznesenie a odvolanie odporcu.
Podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Podľa ust. § 146 ods. 2 O. s. p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo konanie zastavené. Z tejto všeobecnej zásady existujú dve výnimky.
Prvou výnimkou je, že ak niektorý z účastníkov zavinil, že sa muselo zastaviť konanie, je povinný nahradiť jeho trovy (§146 ods. 2 O. s. p.). Zavinenie môže existovať ako na strane navrhovateľa tak aj odporcu. Na strane navrhovateľa môže ísť o napr. prípad, keď podal žalobu vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu, existujú prekážky rei iudikatae, listispendencie, odporca dôvodne vzniesol námietku premlčania.
Druhou výnimkou je skutočnosť, že navrhovateľ zobral späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne pre správanie odporcu (napr. plnil po podaní žaloby).
V súlade s citovaným ustanovením súd skúmal, kto procesne zavinil, že sa konanie zastavilo. Otázka zavinenia sa hodnotí iba podľa procesného hľadiska, čo v praxi znamená, že zastavenie konania zavinil ten účastník, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania.
Súd skúmal, či niektorý z účastníkov v konaní vykonal taký úkon, ktorý by bol spôsobilý privodiť skutočnosť, že navrhovateľky zobrali návrh späť.
Navrhovateľky v žalobnom návrhu uvádzajú, že aj napriek skutočnosti, že odporca súhlasil s predajom domu namietal nízku kúpnu cenu, ktorá v čase podania návrhu mala byť 230.000 eur.
Odporca poukázal na skutočnosť, že navrhovateľky v 1. a 2. rade odmietali umožniť odkúpenie predmetných spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach prostredníctvom hypotekárneho úveru, ktorý si odporca vybavil, keďže neboli ochotné „podpísať ťarchu na dom za súčasného stavu, pokiaľ sú spoluvlastníčky...“, pričom súčasnému kupujúcemu svoje spoluvlastnícke podiely odpredali aj napriek tomu, že časť kúpnej ceny bola hradená prostredníctvom hypotekárneho úveru a ako spoluvlastníčky v prospech úverujúcej banky kupujúceho zriadili ťarchu, záložné právo na nehnuteľnostiach.
Súd je toho názoru, že žaloba nebola podaná predčasne a bola dôvodná, keďže účastníci sa preukázateľne nevedeli dohodnúť na výške vyporiadavacieho podielu. V priebehu vedeného konania k takejto dohode vzájomne dospeli a na základe toho požiadali súd, aby konanie zastavil, keďže jeho ďalšie vedenie by bolo neúčelné a nehospodárne. Vzájomný konsenz, ktorý účastníci dosiahli nemožno hodnotiť, že v dôsledku konania niektorého z účastníkov došlo k zastaveniu konania.
Ak nie je dôvod na priznanie náhrady trov konania podľa prvej alebo druhej výnimky, platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia súd o trovách konania potom ako odporca podal voči nim odvolanie, rozhodol znovu v súlade s ust. § 374 ods. 4 v nadväznosti na ust. 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p., a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.