Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6P-72-2023.pdf
PDF · 89.91 KB
Case nature
Area
Subarea
6P/72/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Ivetou Mihókovou v právnej veci manželov: T. V., O.. J., L.. XX.XX.XXXX, P. J. X. XXX a R. V., L.. XX.XX.XXXX, J. X. XXX, za účasti maloletého dieťaťa: D. V., L.. XX.XX.XXXX, bytom pri matke, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu na čas po rozvode, t a k t o
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov konania T. V., O.. J., L.. XX.XX.XXXX a R. V., L.. XX.XX.XXXX, uzavreté 15.10.2015, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu obce Soľ, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX rozvádza.
Zveruje na čas po rozvode maloletú D. V., L.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.
Každý z rodičov je oprávnený maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec je povinný platiť výživné na maloleté dieťa po 50 Eur mesačne vždy do 20 dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, začínajúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Manželka sa podaným návrhom domáhala rozhodnutia podľa výroku tohto rozsudku. Uviedla, že k uzavretiu manželstva došlo zo vzájomnej citovej náklonnosti. Spočiatku bolo manželstvo harmonické, no postupne medzi manželmi dochádzalo k vážnym nezhodám a k hádkam, ktoré pretrvávajú dodnes. Hlavným problémom sú nezodpovednosť manžela, nedôvera, ľahostajnosť k podstatným veciam a finančné problémy. Nepriaznivá situácia v manželstve pretrváva dlhodobo a jediné východisko vidí v rozvode.
2. Manžel sa na pojednávanie nedostavil.
3. Kolízny opatrovník sa vo veci nevyjadril.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením sobášneho listu účastníkov konania, rodného listu mal. dieťaťa, potvrdenia o poslednom spoločnom bydlisku, správ o povesti, príjme a majetkových pomerov účastníkov, oboznámením spisu tunajšieho súdu sp. zn.: 6P/170/2022, a na základe takto vykonaného dokazovania zistil tento skutočný stav veci:
5. Podľa sobášneho listu manželia uzavreli manželstvo dňa 15.10.2015, obaja ako slobodní. Z manželstva sa narodilo jedno dieťa, a to mal D., L.. XX.XX.XXXX. Posledné spoločné bydlisko manželov je v obci Zámutov, okr. Vranov nad Topľou.
6. Podľa výpovede manželky, s manželom udržiavali známosť po dobu jedného roka a manželstvo uzavreli z lásky. V čase uzavretia manželstva očakávala narodenie dieťaťa. Spočiatku bolo ich spolužitie harmonické. Manžel jej často rozprával, že on nie je dobrý, že by ho mala opustiť, ona mu však neverila. Postupne vznikli medzi nimi problémy, stále dúfala, že sa situácia upraví a manžel sa zmení. Preto zotrvávala s ním v spoločnej domácnosti. Bývali u rodičov manžela. Postupne sa situácia zhoršila, stále častejšie dochádzalo k hádkam, manžel jej nadával. Nemal záujem o prácu, vo zvýšenej miere požíval alkohol, kvôli čomu prišiel o zamestnanie. Napriek tomu stále dúfala, že manžel prehodnotí svoj spôsob života a ich spolužitie sa zlepší. Verila, že po narodení dcéry sa zmení, pomôže jej v starostlivosti o dieťa. Manžel nemal o dcéru záujem a navrhovateľke stále tvrdil, že sa nezmení a posielal ju domov k rodičom. U manžela necítila oporu. Ich spolužitie bolo konfliktné. Napriek tomu dlhodobo tolerovala jeho správanie. Začala pracovať s manželom na rovnakom pracovisku, aby boli počas dňa spolu. Dostal sa do konfliktu s vedúcim, nedal si poradiť. Rodičia manžela jej v tomto smere nepomohli. Boli na jeho strane. Tiež ju vyzývali, aby sa vrátila k svojim rodičom. Celú situáciu prehodnotila, dospela k záveru, že ich manželstvo je nefunkčné, s manželom sú rozdielni, každý z nich má inú predstavu o rodine a živote. Manžel si nevytvoril primeraný citový vzťah ani k maloletej dcére. Odkedy prerušili spolužitie dcéru nenavštívil, žiadnym spôsobom sa s ňou nekontaktuje. Maloletá SS., je žiačkou ZŠ. V súvislosti s dcérou má výdavky nad 100 Eur mesačne. Dcéra je zdravá má výdavky na stravu, ošatenie, učebné pomôcky a hygienické potreby. Bývajú u rodičov navrhovateľky, ktorým mesačne prispieva sumou 100 Eur. Navrhovateľka pracuje na farme v Čaklove. Ide o nárazovú prácu, príjem je nepravidelný, priemerne činí 350 Eur mesačne a poberá rodinné prídavky na jedno dieťa. Vedľajší príjem nemá. Podľa jej vedomostí je manžel zdravý, práceschopný, stály príjem nemá. Je členom hudobnej skupiny a občas si privyrába hraním na oslavách. Má ukončené základné vzdelanie. V minulosti tiež pracoval pri vyskladňovaní kurčiat. Nikto ho v blízkom okolí nechce zamestnať pre zlé skúsenosti z minulosti. Vie si mesačne zarobiť minimálne 300 Eur.
7. Zo spisu OS Vranov nad Topľou sp. zn. 6P/170/2022 je zrejmé, že rozsudkom zo dňa 11.10.2022 boli upravené práva a povinnosti rodičov k maloletej D.. Maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný platením výživného po 40 Eur mesačne od 01.09.2022. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že v čase rozhodnutia súdu otec nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a naposledy bol evidovaný ako nezamestnaný do 21.03.2022. V konaní nebolo preukázané aby bol otec práceneschopný, prípadne mal zníženú pracovnú schopnosť. Matka vyčíslila mesačné výdavky v tom čase cca 80 Eur. Súd zaviazal otca úhradou jednej polovice výdavkov.
8. Podľa správy OR PZ vo Vranove nad Topľou žiaden z manželov nemá záznam v evidencii trestných činov ani v evidencii priestupkov v rámci Slovenskej republiky.
9. Podľa lustrácie v sociálnej poisťovni otec maloletej naposledy pracoval v mesiaci júl 2022 s vymeriavacím základom 44,56 Eur. Matka dosiahla v marci 2023 vymeriavací základov vo výške 188,60 Eur.
10. Právnu vec súd takto právne posúdil.
11. Podľa ust. § 191 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. S poukazom na ust. § 217 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
12. Podľa § 2, ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak.
13. Podľa čl. 10, ods. 1 CMP dôkazy a tvrdenia účastníkov konania hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi na ktorých spočíva tento zákon.
14. Podľa čl. 4 CMP, ak je účastníkom konania mal. dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme.
15. Podľa ustanovenia § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
16. Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
17. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19. Súd teda musí zistiť, či ďalšia existencia manželstva má význam pre spoločnosť ako celok, ako aj pre účastníkov. Spoločenský účel manželstva spočíva tak vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu maloletého dieťaťa, ako aj v prostredí, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovo zblížení, poskytujúc si pomoc a vzájomnú podporu.
18. V zmysle čl. 5 Zákona o rodine, záujem mal. dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu mal. dieťa sa zohľadňuje najmä: a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, c) ako aj bezpečie a stabilita prostredia v ktorom sa dieťa zdržiava, d) ochrana dôstojnosti, e) ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa.
19. V danom prípade súd zistil, že vzťahy medzi partnermi sú vážne rozvrátené z dôležitých dôvodov. Manželstvo neplní svoje funkcie a navrhovateľka prejavila úmysel ukončiť manželstvo rozvodom. Berúc do úvahy mieru rozvratu v manželstve a zásadný postoj navrhovateľky, súd návrhu na rozvod manželstva vyhovel. Zásadným dôvodom rozvratu manželstva je rozdielnosť pováh, záujmov a priorít partnerov. Každý z nich má inú predstavu a priority v živote čo viedlo k citovému odcudzeniu a prerušeniu spolužitia. Navrhovateľka nemá záujem o obnove spolužitia. Manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií. Manžel sa o navrhovateľku a ich maloletú dcéru žiadny spôsobom nezaujíma, nekontaktuje. Za týchto okolností rozvod manželstva nie je v rozpore so záujmom mal. dieťaťa.
20. V zmysle ustanovenia § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti, prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
21. Podľa ustanovenia § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
22. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
23. S poukazom na ustanovenie § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
24. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
25. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
26. V zmysle ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
27. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu;
28. Berúc do úvahy výsledky vykonaného dokazovania a to výpoveď manželky, ako aj obsah spisu sp.zn. 6P/170/2022, súd zveril mal. D. do osobnej starostlivosti matky. Súd zohľadnil vek, citové potreby, blízky citový vzťah ako aj doterajšiu starostlivosť matky.
29. Pokiaľ sa týka určenia výšky výživného vychádzal súd zo zákonných kritérií určenia rozsahu vyživovacej povinnosti, ktorými sú na jednej strane odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Rodičia si plnia vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, a teda uspokojujú jeho odôvodnené potreby nie v rovnakom rozsahu, ale pomerne v rozsahu zodpovedajúcom ich možnostiam, schopnostiam ako aj pomeru rodiča na zabezpečovaní osobnej starostlivosti o mal. dieťa. Výživné má byť určené tak, aby rodič zabezpečujúci osobnú starostlivosť o dieťa po zohľadnení jeho vyživovacej povinnosti a osobnej starostlivosti mohol z tohto výživného uspokojovať odôvodnené potreby dieťaťa. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v konkrétnom prípade zvýšené napríklad v dôsledku zdravotného stavu, finančne náročnej záujmovej alebo športovej činnosti a podobne. Pri určení výživného súd vychádzal zo základných výdavkov na mal. dieťa, ktoré matka mesačne vyčíslila minimálne na sumu 100,- eur, v tejto sume sú zahrnuté výdavky na stravu, učebné pomôcky, ošatenie, hygienické potreby. Ich výšku považoval súd za odôvodnenú. Matka tým, že uhrádza výdavky spojené s bývaním na dieťa, poskytuje jej stravu, oblečenie, obuv, výdavky na učebné pomôcky, si plní vyživovaciu povinnosť aj osobnou starostlivosťou. Otec tým, že sa s maloletou nekontaktuje, by si mal v prevažnej miere plniť vyživovaciu povinnosť voči dcére vo finančnom vyjadrení. Otec je zdravý, práceschopný, nemá zníženú pracovnú schopnosť. Má základné vzdelanie a jednu vyživovaciu povinnosť. Nie je evidovaný na úrade práce. Súd pri určení výšky výživného vychádzal z doporučujúcej tabuľky používanej v ČR, ktorá má odporučajúci charakter, ale pre podobnosť právnej úpravy ju používajú súdy aj v SR. Podľa tejto tabuľky, ak má povinná osoba jednu vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vo veku 6 -10 rokov, výška vyživovacej povinnosti by mala činiť 16 % z čistého príjmu rodiča. Podľa výpovede matky otec je schopný brigádou si privyrobiť cca 300 Eur mesačne, súd sa s týmto tvrdením stotožnil. S takto predpokladaného príjmu otca 16 % činí 48 Eur. Preto súd zaviazal otca platením výživného na maloletú dcéru vo výške 50 Eur mesačne. Súd má za to, že otcovi nič nebráni dosahovať pravidelný mesačný príjem. Je si vedomý svojej vyživovacej povinnosti a mal by sa aktívne zaujímať o prácu. Keďže rodičia sa vedia na úprave styku dohodnúť a matka uviedla, že otcovi v prípade záujmu nebude brániť v stretávaní s maloletou dcérou o úprave styku otca s maloletým dieťaťom súd nerozhodoval.
30. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku v platnom znení, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v určenej lehote, možno sa je splnenia domáhať návrhom na výkon rozhodnutia, prípadne návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
U p o z o r n e n i e : Podľa § 27 ods. 1 Zákona o rodine, zákon č. 36/2005 Z. z., manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Podľa § 27 ods. 2 Zákona o rodine, zákon č. 36/2005 Z. z., manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.