Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/5/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Františka Moznera a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Martiny Zeleňakovej na verejnom zasadnutí konanom 24. októbra 2013 v Prešove takto

rozhodol:

Podľa , , na podklade odvolania prokurátora zrušuje rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa z 30. júna 2011 sp. zn. vo výroku o treste.

Na základe

obž. K. A., nar. X. A. XXXX v S. J., trvale bytom O. č. XXX, okr. S. J., t. č. XX P. S., S., Z. T. S XX S., C.,

ukladá

podľa § 212 ods. 4 Tr. zákona v spojení s § 38 ods. 3 Tr. zákona prihliadajúc na § 36 písm. l) Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona zaraďuje obžalovaného na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Okresný súd Stará Ľubovňa rozsudkom z 30. júna 2011 sp. zn. uznal obž. K. A. vinným zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zákona, ktorý mal spáchať tak, že potom ako sa dozvedel o chybe v zabezpečení debetnej platobnej karty VISA, vydanej bankou I. I. Z. T. Z., P. C. W., v dôsledku ktorej banka stratila kontrolu nad výbermi hotovostí vykonaných prostredníctvom bankomatov, ako držiteľ platobnej karty č. XXXX XXXX XXXXXXXX k účtu č. XXXX-XXXX I. I., využil túto situáciu a v priebehu dňa 11. septembra 2009 uskutočnil prostredníctvom tejto platobnej karty výbery z bankomatov v S. J., D., S. a I. v celkovej výške 40.300,- eur, hoci vedel, že takouto sumou na účte nedisponuje, čím banke I. I. PLC spôsobil škodu v sume 40.300,- eur.

Za to mu okresný súd uložil podľa § 212 ods. 4 Tr. zákona s prihliadnutím na § 36 písm. j), l), § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere troch rokov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní piatich rokov, v rámci ktorého obžalovanému uložil povinnosť zaplatiť spôsobenú škodu. K náhrade škody vo výške 34.300,- eur okresný súd zaviazal obžalovaného zároveň aj podľa .

Ihneď po vyhlásení tohto rozsudku podal proti nemu príslušný prokurátor ústne do zápisnice odvolanie, rozsah ktorého dodatočne vymedzil tak, že toto smeruje iba proti výroku o treste. V následne

predložených dôvodoch namieta, že hoci trest odňatia slobody uložený na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby je trestom primeraným a zákonným, podmienečný odklad jeho výkonu odporuje účelu trestu a zásadám jeho ukladania, ktoré sú stanovené v § 34 Tr. zákona. V tejto súvislosti poukázal na to, že obžalovaný bol v minulosti dvakrát súdne trestaný a to v rokoch 1998 a 2006, v oboch prípadoch mu boli uložené tresty odňatia slobody s podmienečným odkladom ich výkonu, ktoré neboli podľa odvolateľa zjavne dostačujúce pre jeho nápravu. Pritom vyslovil názor, že uloženie podmienečného trestu odňatia slobody pri tak závažnom následku, akým je odcudzenie 40.300,- eur, neodradí iných od páchania trestných činov a ani nevyjadrí morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Ďalej tvrdí, že okresný súd objektívne nevyhodnotil všetky okolnosti nevyhnutné pre rozhodnutie o druhu uloženého trestu, ale sa podľa neho tendenčne zameral len na vybrané okolnosti. V tomto smere okresnému súdu vytýka, že nezohľadnil spôsob činu a jeho následok, keď obžalovaný za necelých 6 hodín vybral z bankomatov v mestách S. J., D. a S. celkom 40.300,- eur. Osobitne pritom poukázal na to, že po troch dňoch od uskutočnenia výberov vrátil obžalovaný iba 4.000,- eur a neskôr 2.000,- eur a následne, napriek uplynulému času, nevykonal žiaden relevantný krok smerujúci k náhrade spôsobenej škody. Nestotožňuje sa preto s argumentáciou okresného súdu, ktorý uloženie podmienečného trestu odňatia slobody odôvodnil aj záujmom na zabezpečení náhrady spôsobenej škody.

V podstate z týchto dôvodov prokurátor navrhol, aby Krajský súd v Prešove zrušil napadnutý rozsudok a obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym trestom stráženia.

Obžalovaný K. A. sa k odvolaniu prokurátora písomne vyjadril prostredníctvom svojho obhajcu. Z tohto vyjadrenia vyplýva, že rozhodnutie okresného súdu považuje za správne, keďže ten zhodnotil spôsob spáchania činu, následok, zavinenie, pohnútky, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a prihliadol aj na jeho osobu, pomery a možnosť nápravy. Zvlášť poukázal na to, že v skúšobnej dobe predchádzajúcich podmienečných trestov sa vždy osvedčil a k spáchaniu skutku bol navedený tým, že jeho konanie nie je trestné. Zároveň zdôraznil, že okresný súd správne prihliadol na jeho osobné pomery, predovšetkým na počet vyživovaných detí, ich zdravotné problémy, ako aj na skutočnosť, že spôsobenú škodu bude môcť uhrádzať jedine vtedy, ak bude na slobode.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, ktoré bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, ktorý o to z dôvodu pobytu v zahraničí výslovne požiadal, obhajca navyše uviedol, že obžalovaný chce dlžnú sumu splácať, nevie však ako a komu.

V podstate z týchto dôvodov obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu navrhol, aby krajský súd odvolanie prokurátora zamietol.

Splnomocnenkyňa poškodenej banky pred odvolacím súdom uviedla, že obžalovaný ku dňu konania verejného zasadnutia nič nezaplatil.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd preskúmal na podklade uvedeného odvolania, ktoré bolo podané oprávnenou osobou včas, v súlade s zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo.

Po takto vykonanom prieskume a po doplnení konania dôkazmi nevyhnutnými na to, aby mohol o podanom odvolaní rozhodnúť, dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je dôvodné, pretože napadnutým rozsudkom bolo jednak porušené ustanovenie a uložený trest je neprimeraný [, ].

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu zohľadnil najmä to, že sa obžalovaný k trestnej činnosti priznal, túto oľutoval a hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený. Zároveň zdôraznil, že trest má postihnúť predovšetkým obžalovaného, a nie až tak jeho najbližšiu rodinu a aj pre prípad zabezpečenia náhrady spôsobenej škody, je účelné mu uložiť trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby s podmienečným odkladom na dlhšiu skúšobnú dobu za súčasného uloženia probačného dohľadu.

Odvolací súd, aj vo svetle dôkazov, ktoré vykonal na verejnom zasadnutí (ako to bude uvedené nižšie), dospel k záveru, že súd prvého stupňa hore zmienené okolnosti pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu značne precenil.

Je treba súhlasiť s odvolateľom v tom smere, že hoci od spáchania skutku uplynuli viac, než štyri roky, obžalovaný nevykonal nič, čo by nasvedčovalo jeho úprimnej snahe vrátiť odcudzené finančné prostriedky. Krajský súd v tejto súvislosti navyše poukazuje na to, že z celkovej odcudzenej sumy 40.300,- eur vrátil obžalovaný na tretí deň po skutku iba 4.000,- eur a neskôr (12. januára 2010) 2.000,- eur. Z jeho výpovede pred okresným súdom však vyplýva, že odcudzené finančné prostriedky investoval do úpravy rodinného domu a jeho okolia, čo nasvedčuje tomu, že ich podstatnú časť napriek svojmu odhaleniu zatajil, a zároveň výrazne spochybňuje hodnovernosť jeho vyhlásení, že chce spôsobenú škodu nahradiť.

Pokiaľ ide o osobné pomery obžalovaného, je nutné okresnému súdu vytknúť, že napriek pokynu krajského súdu, ktorý mu bol daný v jeho predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí z 13. apríla 2011 sp. zn. , tieto bližšie neobjasňoval a vychádzal iba z výpovede obžalovaného.

Krajský súd preto doplnil dokazovanie prečítaním správy Odboru sociálnych vecí a rodiny Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa, ktorú si v rámci odvolacieho konania vyžiadal, a zistil, že obžalovaný je otcom piatich detí vo veku od štyroch do dvanástich rokov. Pritom od roku 2010 je rodina evidovaná na úseku sociálno-právnej ochrany deti a sociálnej kurately z dôvodu neplnenia rodičovských povinností, zanedbávania starostlivosti o maloleté deti a ich výživy, zlé hospodárenie s poskytovanými finančnými prostriedkami, zlú hygienu, výskyt pedikulózy, neabsolvovanie povinných očkovaní a povinnej školskej dochádzky.

Z uvedeného vyplýva, že obžalovaný si v podstate vôbec neplní svoje rodičovské povinnosti, a preto nemožno dospieť k presvedčivému záveru, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a na jeho nápravu nie je výkon trestu odňatia slobody nevyhnutný, a to poukazujúc na potrebu zaistenia starostlivosti o výchovu a výživu jeho maloletých detí [§ 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona].

V neposlednom rade považuje krajský súd za potrebné pripomenúť, že právna fikcia, že sa na obžalovaného hľadí, akoby nebol odsúdený, neznamená aj zánik faktu, že obžalovaný už v minulosti spáchal trestný čin. Preto pri posudzovaní osoby páchateľa a možností jeho nápravy ako kritérií určujúcich druh a výmeru trestu, ale aj ako podmienok podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody v zmysle § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona súd môže (a musí) na túto skutočnosť prihliadnuť.

Zistenie, že obžalovaný v minulosti spáchal trestný čin, zároveň spravidla (nie však nevyhnutne) bráni tomu, aby mu bolo možné priznať ako poľahčujúcu okolnosť to, že viedol riadny život [§ 36 písm. j) Tr. zákona]. Tak je tomu aj v posudzovanej veci, a okresný súd nepostupoval v súlade so zákonom, ak na túto poľahčujúcu okolnosť pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadol.

Tieto dôvody viedli krajský súd k záveru, že u obž. K. A. neboli splnené zákonné podmienky pre podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody. Preto na podklade odvolania prokurátora zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa vo výroku o treste a pri prevahe poľahčujúcej okolnosti (obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval), zohľadniac zároveň jeho doterajší život (najmä jeho kriminálnu minulosť, ale i neplnenie si rodičovských povinností), ako aj výšku spôsobenej škody, uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere tri roky, na výkon ktorého ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.