Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Sas/2/2024

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. C. D. E. XXX/ XX, XXX XX F., právne zastúpený : JUDr. Michaela Šteiningerová, advokátka so sídlom Záhradnícka č. 24, 971 01 Prievidza, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie Bratislava, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 600 120 0469 0 zo dňa 14.03.2024, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Návrh žalobcu zo dňa 06.05.2024 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne správnou žalobou v sociálnych veciach, datovanou dňa 06.05.2024 a doručenou Správnemu súdu v Banskej Bystrici (ďalej „správny súd“) dňa 07.05.2024, domáha preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. 600 120 0469 0 zo dňa 14.03.2023, ktorým zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie so sídlom v Bratislave č.: zo dňa 02.11.2023, ktorým bola žalobcovi podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej „“) uložená povinnosť vrátiť neprávom vyplatený vdovecký dôchodok v sume 15 812,36 eur od roku 2014 do roku 2022.

2. Žalobca v žalobe súčasne navrhol, aby správny súd priznal jeho správnej žalobe odkladný účinok podľa zákona číslo v aktuálnom znení (ďalej „“), ktorý okrem citácie uvedeného zákonného ustanovenia a ustanovenia zákona o sociálnom poistení zdôvodnil len stručne tým, že napádané rozhodnutie žalovaného je aktuálne právoplatné a vykonateľné, na základe čoho pokiaľ by žalovaný zahájil výkon rozhodnutia, hrozí žalobcovi nenapraviteľná ujma. Žalobca uviedol, že je slušný človek a dobrý občan, ktorý celý svoj život tvrdo pracoval, aby sebe a svojej dcére zabezpečil plnohodnotný život. Súčasná alarmujúca situácia, v ktorej sa ocitol nie svojou vinou, je pre neho a jeho budúci život zdrvujúca. Žalobca tvrdí, že opomenutím vlastnej kontrolnej povinnosti žalovaného, ktorý teraz od neho požaduje zaplatiť sumu 15 812,36 eur, mu teraz hrozí priamy a likvidačný zásah do jeho osobných, ale aj majetkových práv. Okrem toho žalobca poukázal na svoj pokročilý vek a podlomené zdravie, vzhľadom na ktoré by povinnosť úhrady určenej sumy znamenala pre neho závažnú finančnú, a s ňou spojenú likvidačnú ujmu. Taktiež uviedol, že s jeho mesačným príjmom nie je objektívne v jeho silách (aj keby chcel) riadne plniť a splatiť žalovaným určenú sumu. Zamietnutie podaného návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe by pre žalobcu znamenalo existenčnú krízu. Žalobca taktiež uviedol, že súčasne odklad vykonateľnosti rozhodnutia nie je ani v rozpore s verejným záujmom, práve naopak. Odkladom vykonateľnosti rozhodnutia nedôjde k faktickej existenčnej likvidácii jeho osoby, a dôjde k zabezpečeniu jeho ochrany pred neprávom vymáhanými finančnými prostriedkami žalovaným. Na základe uvedeného žiada, aby súd pristúpil veľmi citlivo k ním uvádzaným skutkovým okolnostiam prípadu a aby rozhodol v prospech ním podaného návrhu.

3. K správnej žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku sa žalovaný vyjadril procesným podaním zo dňa 17.07.2024 a svoje stanovisko k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe formuloval nesúhlasným stanoviskom s poukazom na kľúčový pojem „hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie dopadá na ťarchu toho, kto podáva návrh na priznanie odkladného účinku. Žalovaný uviedol, že hrozba závažnej ujmy je jedným z materiálnych znakov (okrem súladu s verejným záujmom) a ťažiskom celého „čiastkového konania“ v rámci konania pred správnym súdom a od jej preukázania závisí, či súd prizná odkladný účinok, alebo návrh zamietne. Žalovaný zdôraznil, že hrozba závažnej ujmy musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná a musí mať závažný dopad. Musí ísť teda o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach osoby zúčastnenej v konaní, alebo o hrozbu neželaného nezákonného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov napadnutého rozhodnutia priamo hrozil, alebo už nastal. Vznik hroziacej ujmy napokon musí byť v priamej príčinnej súvislosti s výkonom, či iným právnym následkom, plynúcim z napadnutého rozhodnutia správneho orgánu. Žalovaný potom zdôraznil, že podľa jeho názoru v danej veci návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v súlade s vyššie uvedenými kritériami, pretože nie je riadne a presvedčivo odôvodnený a žalovaný preto navrhuje, aby žalobcov návrh na odkladný účinok správnej žalobe bol zamietnutý.

4. Podľa podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa , správny súd, ak osobitný predpis neustanovuje inak, môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

6. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

7. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to výslovne ustanoví alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd a to za podmienok stanovených zákonom. Správny súd však v tejto súvislosti považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách. Toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože správny súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej v rámci správneho súdneho konania prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodovanie správnych orgánov oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku musí byť preto vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení alebo písm. b) . V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30. 05. 2018, ako kasačného súdu, ktoré sú však analogicky v plnej miere aplikovateľné i na rozhodovanie správneho súdu o predmetnom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a podľa ktorých: „Nakoľko návrh na priznanie odkladného účinku má povahu rozhodnutia vo veci samej ( ), musí obsahovať všeobecné náležitosti podania ( ) a zároveň aj jednu špecifickú náležitosť plynúcu práve z osobitosti tohto „čiastkového konania“ v rámci konania kasačného, a to dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti je kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie dopadá na ťarchu toho, kto podáva návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Hrozba závažnej ujmy ako jeden z materiálnych znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom celého tohto „čiastkového konania“ a od jej preukázania závisí, či kasačný súd prizná kasačnej sťažnosti odkladný účinok, alebo návrh zamietne. Najvyšší súd ďalej uvádza, že hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať

závažný dopad. Musí ísť teda o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalujúcej fyzickej osoby, právnickej osoby, ďalšieho účastníka konania, osoby zúčastnenej na konaní ( ), alebo v prípade podania návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti žalovaným správnym orgánom o hrozbu závažnej ujmy spojenú s nastolením nezákonného stavu. Závažná ujma predstavuje najširšie vyjadrenie pre sťažovateľa neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozsudku krajského súdu priamo hrozil, alebo už nastal.“ V tejto časti poukazuje správny súd aj na obsahovo zhodné závery podľa bodu 13. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR č. k. - 11 zo dňa 03.03.2022, podľa ktorých: „Okrem všeobecných náležitostí podania ( ) by mal návrh (má sa na mysli návrh na priznanie odkladného účinku - poznámka správneho súdu) obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) . Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“

8. Tvrdiť a osvedčiť prvý predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný následok, je povinný žalobca, ktorý sa priznania odkladného účinku správnej žalobe svojim návrhom domáha. Vznik závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom napadnutého rozhodnutia, či iným právnym následkom vyplývajúcom z rozhodnutia. Zároveň musí ísť o následok určitej intenzity, aby prípadnú ujmu bolo možné označiť za "závažnú ujmu," ako ju zákonodarca expressis verbis vymedzil. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom od neho sa očakáva uvedenie konkrétnych a relevantných tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne závažná ujma (iný nenapraviteľný následok) má spočívať, a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má. Žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma už aj bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma reálne a aktuálne hrozí. Tvrdené dôvody musí žalobca aj konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci a zároveň ich aspoň osvedčiť. Správny súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zásade zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť tú ochranu subjektívnych práv, právom chránených záujmov, ktorú by mohlo poskytnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu vyhovujúce správnej žalobe. 9. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe správny súd nepreskúmava v medziach žalobných bodov žalobou napadnuté výroky rozhodnutia, v tomto štádiu konania zisťuje len existenciu uvedených zákonných predpokladov pre priznanie odkladného účinku. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku každú vec posudzuje individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nejde o prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu častokrát ešte ani nie je možné ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, t. j. niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v v prípade nepozastavenia účinkov žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. 10. V konkrétnom prípade správny súd konštatuje, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neuviedol žiadne konkrétne dôvody, ktorými by relevantne odôvodnil priznanie odkladného účinku žalobe. Návrh obsahoval len citáciu zákonného znenia a poukaz na zákona o sociálnom poistení, upravujúceho oprávnenie pohľadávku na poistnom Sociálnou poisťovňou podľa tohto zákona vymáhať. Návrh žalobca zdôvodnil následne len svojim jednostranným tvrdením (ničím objektívne neverifikovateľným) bez konkretizácie, že okamžitým výkonom rozhodnutia orgánu verejnej správy by došlo k finančnej škode na majetku žalobcu, tvrdí, že výkonom rozhodnutia mu hrozí nenapraviteľná ujma, dopad na jeho život by bol zdrvujúci a zaplatením sumy neprávom vyplatenej na vdoveckom dôchodku vo výške 15 812,36 eur, by mu hrozil priamy a likvidačný zásah do jeho osobných, ako aj majetkových práv a znamenal by preňho existenčnú krízu. Správny súd v súvislosti s takto nekonkretizovanými a všeobecnými tvrdeniami žalobcu poznamenáva, že hoci nepochybne pri tomto špecifickom druhu správnej žaloby - žaloba v sociálnych veciach - správny súd vždy veľmi citlivo a veľmi dôsledne a individuálne posudzuje všetky tvrdené okolnosti žalobcom tak, aby bola zabezpečená ochrana práv a právom chránených záujmov žalobcu v tejto špecifickej agende správneho súdnictva, aj pri tomto druhu správnej žaloby nemožno absolútne rezignovať k požiadavke aspoň v minimálnej, no stále relevantnej, miere osvedčiť tvrdenia žalobcu a nemožno vychádzať len z absolútne nekonkretizovaných a najmä nepreukázaných tvrdení žalobcu. Je nutné prisvedčiť stanovisku žalovaného, že žalobca pokiaľ tvrdí, že okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného mu hrozí závažná ujma, nenapraviteľný následok, ba až existenčná kríza, tieto svoje tvrdenia

absolútne žiadnym spôsobom nielenže nekonkretizoval, no ani nepreukázal a neosvedčil. Práve v tomto bode správny súd poznamenáva, že bolo na žalobcovi, aby konkretizoval výšku svojho mesačného príjmu a tento aj preukázal, preukázal (napríklad výpismi z účtov v peňažných ústavoch), že jeho aktuálna finančná, majetková a napokon aj osobná situácia odôvodňuje jeho obavy z hrozby vážnej ujmy, nenapraviteľného následku, ba až do intenzity ním tvrdenej existenčnej krízy, a teda je nutné trvať na osvedčení jeho tvrdenia, že výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia by sa dostal do ťažkej nepriaznivej situácie.

11. Žalobca žiadnym spôsobom nekonkretizoval, nešpecifikoval svoju osobnú, majetkovú a finančnú situáciu, nepredložil správnemu súdu žiadne listinné dôkazy vzťahujúce sa k preukázaniu jeho tvrdení v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a preto správny súd nemohol objektívne vyhodnotiť dôvodnosť a opodstatnenosť tohto jeho návrhu v konkrétnej veci. Za náležité splnenie povinnosti tvrdenia zo strany žalobcu v zmysle uvedených konštatovaní nie je možné, práve pre nedostatočnú konkrétnosť, považovať len zovšeobecňujúci poukaz žalobcu na hrozbu negatívneho dopadu na jeho majetkové pomery v prípade, ak by žalovaný realizoval svoje právo vymáhať právoplatným rozhodnutím uloženú povinnosť. Je nutné podotknúť, že nie je úlohou správneho súdu „hľadať“ eventuálne dôvody pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 12. Je potrebné poznamenať, že hoci ide o uloženú peňažnú povinnosť v značnej sume (15.812,36 eur), nesporne ide o peňažný záväzok uložený fyzickej osobe, taktiež v pokročilom veku (64 rokov), avšak ani len z týchto skutočností, ktoré má správny súd možnosť z obsahu správnej žaloby zistiť, nemožno bez ďalšieho vyhodnotiť objektívne dôvodnosť a opodstatnenosť nešpecifikovaných, nekonkretizovaných a najmä nepreukázaných tvrdení žalobcu. Správny súd poznamenáva v súvislosti s tvrdenou nepriaznivou osobnou, majetkovou a finančnou situáciou žalobcu, že napriek tomu, že si žalobca nesplnil povinnosť preukázať svoje tvrdenia, mal správny súd z vlastnej vykonanej lustrácie v Sociálnej poisťovni verifikované, že žalobca je doposiaľ v zamestnaneckom vzťahu od 04.01.2010 so subjektom - Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s. so sídlom v Banskej Bystrici, súd má verifikované, že za obdobia marec 2024, apríl 2024, máj 2024 a jún 2024 (teda za mesiace bezprostredne predchádzajúce rozhodovaniu správneho súdu o jeho návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe) plynul žalobcovi nesporne príjem z tohto zamestnaneckého pomeru, keďže zamestnávateľ za neho odvádzal úhrn poistného v konkrétnych sumách z konkrétnych vymeriavacích základov a okrem toho z výsledkov lustrácie v Sociálnej poisťovni správnemu súdu vyplynulo, že žalobca je poberateľom starobného dôchodku v úhrnnej výške 1034,20 eur. Nie je tak možné konštatovať, že by bol žalobca bez akéhokoľvek príjmu a s poukazom na zistené skutočnosti a s akcentom na to, že žalobca žiadnym spôsobom správnemu súdu nekonkretizoval, nešpecifikoval, ani nepreukázal svoje tvrdenia obsiahnuté v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, potom správny súd nemohol jeho návrhu vyhovieť. Neuviedol výšku nákladov, ktoré má, prípadne iné skutočnosti týkajúce sa jeho nepriaznivého zdravotného stavu a pod. 13. Pokiaľ s poukazom na žalobné body žiadal o povolenie odkladného účinku hlavne z toho dôvodu, že podľa jeho názoru napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu, nie sú zákonné a sú podľa jeho názoru nesprávne, správny súd poznamenáva, že len tento dôvod sám osebe (teda pochybnosti žalobcu o správnosti a zákonnosti napadnutých rozhodnutí) ako dôvod na povolenie odkladu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného neobstojí a nie je postačujúci. V opačnom prípade by výkladom ad absurdum bolo možné dospieť k záveru, že by bol daný dôvod na povolenie odkladu všetkých v správnom súdnictve správnymi žalobami napádaných rozhodnutí, či opatrení orgánov verejnej správy, pretože samotným právnym dôvodom podania správnej žaloby je nesporne tvrdenie žalobcu o nezákonnosti a vecnej nesprávnosti ním namietaného rozhodnutia orgánu verejnej správy. 14. Správny súd považuje za potrebné podotknúť, že základným zmyslom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená súkromná či verejná sféra hrozbou závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, respektíve závažnou ujmou na životnom prostredí, príp. iným nenapraviteľným následkom, čo práve je na žiadateľovi, aby aj hodnoverne súdu osvedčil. 15. Vzhľadom na absenciu relevantných tvrdení zo strany žalobcu a na neosvedčenie jeho nekonkretizovaných dôvodov, správny súd nemohol posúdiť intenzitu žalobcom tvrdenej finančnej ujmy na jeho majetku v dôsledku realizácie účinkov preskúmavaného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Pokiaľ žalobca neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že hrozí tvrdený následok,

teda že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, správny súd nezistil zákonný dôvod vyhovieť návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, preto návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa zamietol.

16. V závere správny súd poznamenáva, že toto rozhodnutie správneho súdu netvorí prekážku pre podanie opätovného návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby za predpokladu náležitého preukázania a osvedčenia jeho dôvodnosti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).