Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-23P/66/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci navrhovateľky U. Y. C.. Y., W.. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej U. V., W. G. Q. Č.. XX, zastúpenej Centrom právnej pomoci so sídlom na Námestí Slobody 12 v Bratislave, proti odporcovi E. L., W.. XX.X.XXXX, trvale bývajúcemu S., L. - U., V., XXXX, Q., za účasti maloletých detí L. L., W.. XX.X.XXXX E. F., W.. XX.XX.XXXX, bývajúcich u matky, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné nám. č. 9, Košice, detašované pracovisko Košice II, v konaní o rozvode manželstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov voči maloletým deťom na čas po rozvode manželstva rodičov takto

rozhodol:

Manželstvo účastníkov E. L., W.. XX.X.XXXX E. U. Y., C. Y., W.. XX.X.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Ministerstva vnútra Slovenskej republiky - osobitnej matrike, vo zväzku I., ročník XXXX, strana X, poradové číslo XX rozvádza.

Na čas po rozvode manželstva účastníkov zveruje maloleté deti L. L., W.. XX.X.XXXX E. F., W.. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná sa o maloleté deti osobne starať, zastupovať ich a spravovať ich majetok a zaväzuje otca prispievať na výživu maloletej L. výživným vo výške po 100 € mesačne a na výživu maloletého F. výživným vo výške po 70 € mesačne od právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí.

V prevyšujúcej časti návrh matky zamieta.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

O náhrade trov štátu bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím.

odôvodnenie:

Navrhovateľka doručila tunajšiemu súdu cestou Centra právnej pomoci dňa 20.3.2012 návrh, ktorým žiadala súd o rozvedenie jej manželstva s odporcom a o zverenie oboch maloletých detí z manželstva pochádzajúcich do jej osobnej starostlivosti s tým, že navrhovala odporcu zaviazať prispievať na výživu každého z detí výživným vo výške po 400 € mesačne a návrh odôvodňovala tým, že manželstvo s odporcom uzatvorili H. XX.XX.XXXX U. J., toto je zapísané v knihe manželstiev Ministerstva vnútra SR - osobitná matrika vo zväzku I., ročník XXXX, na strane X, pod poradovým číslom XX. U navrhovateľky ako aj u odporcu ide o manželstvo prvé, z manželstva pochádzajú dve maloleté deti L., W.. XX.X.XXXX E. F., W.. XX.XX.XXXX, účastníci nežijú v spoločnej domácnosti, ich predmanželská známosť trvala od roku

1999, v manželskom spolužití účastníkov došlo k viacerým nezhodám počas jeho trvania, ktoré nastali po prvý krát už po narodení maloletej L., keďže odporca zastával názor, že jedine matka sa má plne starať o deti a venovať sa im, odporca s výchovou maloletých detí pomáhal občasne napr. kúpou hračiek a pod., ani po odchode navrhovateľky s maloletými deťmi na návštevu na Slovensko sa odporca o deti nezaujímal, na ich výživu pravidelne neprispieval, na deti sa informoval u navrhovateľky len občasne, uprednostňoval svoju časť rodiny, jeho prístup k rodine a rodinnému životu hodnotila navrhovateľka ako nezodpovedný, s neochotou zaplatiť dlhy, podľa jej tvrdení, sa jej mal viackrát vyhrážať i fyzickým násilím, čo viedlo k tomu, že v auguste v roku 2011 navrhovateľka s maloletými deťmi prišla na Slovensko a pre neustále pretrvávajúci zlý zdravotný stav zotrvali tu až doposiaľ, manželstvo navrhovateľka považovala za trvalo rozvrátené a neschopné plniť si svoju funkciu, keďže odporca na výživu detí neprispieval žiadnou formou ani minimálnou čiastkou, navrhovateľka bola odkázaná na pomoc svojich najbližších, ktorí jej vypomáhali i finančne. Odporca prispel na potreby detí iba raz v septembri 2011 sumou 200 €, pričom navrhovateľka s deťmi mala pravidelné výdavky na stravu 130 €, u L. na výuku anglického jazyka 15 €, na plávanie 15 €, úhradu do triedneho fondu za maloletú L. 30 €, na ošatenie obom deťom 40 - 50 €. K návrhu pripojila sobášny list a rodné listy maloletých detí.

Z rozhodnutia Centra právnej pomoci zo dňa 29.12.2011 vyplýva, že navrhovateľke bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci a pridelenie právnika Centra právnej pomoci, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.1.2012. Navrhovateľka cestou svojho právneho zástupcu súdu oznámila, že odporca slovenský jazyk neovláda, ovláda len albánsky a grécky jazyk, vzhľadom na uvedené uznesením tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 11.6.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.6.2012, bola do konania pribratá tlmočníčka Ing. Katarína Aravidisová, ktorá následne na pokyn súdu vykonala preklady písomnosti vrátane návrhu vo veci, uznesenia o ustanovení kolízneho opatrovníka maloletým deťom, výzvy adresovanej odporcovi na vyjadrenie sa vo veci a dokladovanie jeho tvrdení. Za vykonané preklady tlmočníčke bola uznesením sp. zn. zo dňa 30.7.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.8.2012, priznaná odmena vo výške 234,16 €, ktorá jej bola vyplatená predbežne zo štátnych prostriedkov, následne na základe uznesenia rovnakej spisovej značky zo dňa 5.10.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.11.2012, bol vykonaný tlmočníčkou i preklad predvolania na pojednávanie, za ktorý preklad tlmočníčke uznesením zo dňa 23.10.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.11.2012 bola priznaná odmena 48,34 €, ktorá je bola vyplatená taktiež zo štátnych prostriedkov.

Keďže odporca na doručenú mu výzvu v súlade s ust. § 114 ods. 3 na vyjadrenie sa k návrhu, ktorá výzva mu bola doručená dňa 4.10.2012 nereagoval, súd po vykonanom preklade zaslal za účelom vypočutia odporcu a predloženia dôkazov k veci dožiadanie dožiadanému súdu, ktoré dožiadanie bolo opätovne preložené do konania pribratou tlmočníčkou, ktorej následne bola priznaná ďalšia odmena za vykonanie prekladateľského úkonu uznesením zo dňa 14.3.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.4.2013, vo výške 93,04 €.

Dožiadanie bolo dožiadanému súdu v Grécku doručené dňa 30.4.2013 a následne dožiadaný súd spolu s prekladom doručil vybavené dožiadanie tunajšiemu súdu dňa 8.9.2013. Zo zápisnice o vypočutí odporcu súd zistil, že tento s návrhom navrhovateľky nesúhlasil, vo svojej výpovedi uviedol, že návrh tunajším súdom mu bol riadne doručený 14.8.2012, bol proti rozvodu manželstva účastníkov, vyslovil želanie, aby navrhovateľka, t.j. manželka, aj s deťmi pricestovala späť do Grécka a aby opätovne žili spoločne, zdôvodňoval to tým, že on nehovorí po slovensky, kdežto navrhovateľka hovorí po grécky, uviedol, že s navrhovateľkou žili v spoločnej domácnosti od roku 1999 do roku 2006, kedy uzavreli manželstvo, ktoré uzavreli z dôvodu, že chceli mať rodinu, uňho išlo o manželstvo prvé, rovnako ako aj u jeho manželky, z manželstva sa im narodili dve deti dievčatko L. a chlapec F., obe v roku XXXX, spolužitie manželov hodnotil ako harmonické, tvrdil, že v tomto nemali problémy, navrhovateľka každý rok cestovala navštíviť príbuzných na Slovensko, potom sa vracala späť, avšak naposledy v roku 2011 ho spolu s deťmi opustila, mal za to, že v poslednom období cítila psychologický nátlak s dvoma malými deťmi, pretože on pracoval na poliach celý deň, aby si splnil svoju povinnosť voči rodine, rozvod si on nepraje a chce, aby opätovne rodina žila spoločne, okrem dvoch maloletých detí z tohto manželstva a seba iné vyživovacie povinnosti nemá, vyživovaciu povinnosť voči deťom si neplní z dôvodu, že podľa jeho názoru nemá dostatočný príjem a preto chce mať svoju rodinu v Grécku, pričom na výživu detí len raz poslal sumu 200 € a pri odchode manželky do vlasti jej dal sumu 1.000 €, uviedol, že obe deti má rád, zaujíma sa o ne, telefonuje

im temer každých 10 dní ale navrhovateľka mu skladá telefón, on po slovensky nevie a deti po grécky hovoria slabo a po albánsky vôbec, k svojim pomerom uviedol, že býva sám v obci L., platí nájomné 150 €, jeho životné náklady a celkové mesačné výdaje na domácnosť podľa jeho tvrdení dosahujú výšku asi 400 €, k čomu nemá potvrdenia, poľnohospodárske práce vykonáva za dennú mzdu 30 €, nemá určitého stáleho zamestnávateľa, práce nevykonáva všetky dni v mesiaci, je vlastníkom osobného automobilu značky Opel, rok výroby 1982 a od Národnej banky Grécka získal spotrebiteľskú pôžičku vo výške 7.000 € v dobe, keď ešte žili s navrhovateľkou spoločne, v poslednom období z dôvodu finančných ťažkostí túto pôžičku nespláca, okrem uvedeného príjmu z poľnohospodárskej činnosti iný príjem nemá, nikdy nebol pravidelne zamestnaný za mesačný plat alebo dennú mzdu, čo by mu umožňovalo využívať podporu v nezamestnanosti alebo iné sociálne dávky v prípade nezamestnanosti. Opätovne vyjadril želanie, aby sa rodina vrátila späť do Grécka a aby mal pravidelný styk s maloletými deťmi. K návrhu pripojil nájomnú zmluvu o nájme nehnuteľnosti a to 2-izbového bytu s príslušenstvom s dohodnutým nájomným 150 € mesačne, ktorá dohoda bola uzavretá na dobu od 17.5.2010 do 17.5.2012, ďalej doložil technický preukaz vozidla značky Opel, rok výroby 1982, z ktorého vyplýva, že auto je evidované na osobu E. L., predložil taktiež Jednotné vymeranie dane z príjmu fyzických osôb na základe pôvodného priznania od Ministerstva financií Gréckej republiky zo dňa 13.8.2012, z ktorého vyplývajú jeho celkové príjmy bez vymedzenia konkrétneho obdobia ich dosiahnutia 5.238,79 € a daňová povinnosť v celkovej výške 14,78 € s prihliadnutím na manželku poplatníka a dve maloleté deti mu žiadna zľava z príjmu zohľadnená nebola. Ďalej doložil doklad o jeho otvorenom úvere vystavený Národnou bankou Grécka 26.6.2013, z ktorého vyplýva výška úveru odporcu v sume 7.000 € a nulový zostatok úveru, taktiež doložil doklad Národnej banky Grécka - potvrdenie pre daňové účely, z ktorého vyplýva celková výška výberu v eurách 7.198,50 €, výška úrokov 585,43 €, výdaje 54 €, splátky v eurách 970 €.

Odporca na pojednávanie konané vo veci dňa 24.10.2013 bol riadne predvolaný, na toto sa nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil, preto v súlade s ust. súd pojednával bez jeho prítomnosti.

Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že táto má slovenskú národnosť, má ukončenú strednú odbornú školu s maturitou, toto manželstvo je jej prvým manželstvom, predmanželská známosť navrhovateľky s odporcom trvala od roku 1999 do roku 2006, manželstvo uzatvárali v Grécku, dôvodom uzavretia manželstva bolo ich rozhodnutie založiť si rodinu. V čase uzatvárania manželstva navrhovateľka nepozorovala zmeny v správaní sa odporcu, tvrdila, že k týmto došlo až po narodení ich dcéry, kedy odporca začal prejavovať pocit, že sobášom nič nezískal, stále sa venoval len práci, z práce prichádzal domov iba sa osprchovať a následne trávieval čas s kamarátmi, nevenoval sa domácnosti, ani maloletým deťom, všetka starostlivosť o domácnosť a o deti bola len na navrhovateľke. Nezáujem zo strany odporcu zle vplýval aj na samotné maloleté deti, ktoré z toho, podľa tvrdení navrhovateľky, mali traumy, čo bolo dôvodom, pre ktorý sa rozhodla odísť od odporcu prvýkrát v auguste 2010, s deťmi prišla na Slovensko, predpokladala, že dôjde k zmene v správaní sa odporcu. Späť do Grécka sa vrátila po opakovaných prísľuboch odporcu, že sa zmení a to v januári 2011. Situácia v ich spolužití sa však nezmenila, preto sa definitívne na Slovensko spolu s deťmi vrátila v auguste 2011 a odvtedy nedošlo k žiadnej náprave vo vzájomných vzťahoch navrhovateľky a odporcu, uviedla, že občas sú v telefonickom kontakte, ale ani ich telefonické rozhovory nevedú k nijakému zlepšeniu v ich pomeroch, nie je tu perspektíva, že by v budúcnosti takéto zlepšenie mohlo nastať. Popierala tvrdenie odporcu z jeho výpovede pred dožiadaným súdom, že by odporca bol v telefonickom kontakte s deťmi, poukazujúc na to, že deti neovládajú grécky jazyk, takže nefunguje ani telefonický kontakt otca s deťmi. Deti sú informované o tom, že ich otec je v zahraničí, kde pracuje.

Navrhovateľka spolu s deťmi býva v 3-izbovom byte patriacom jej matke, ktorá je starobnou dôchodkyňou, s matkou a bratom matky, ktorý je asistentom osoby so ZŤP, matka s deťmi má k dispozícii samostatnú izbu, ktorá je primerane a účelne zariadená a k užívaniu majú prakticky celý byt. V tom čase maloletá L. a F. navštevovali materskú školu a všetky poplatky súvisiace s potrebami detí, ako aj náklady v škôlke, uhrádzala matka, ktorej finančne musela vypomáhať jej matka, keďže matka bola nezamestnanou, poberateľkou dávok v hmotnej núdzi a prídavkov na deti prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, zároveň pracovala na dohodu v rozsahu 10 hodín týždenne ako opatrovateľka v domove dôchodcov.

Matka vo svojej výpovedi doplnila, že v podstate so svojou matkou, u ktorej, ako už bolo uvedené, spolu s deťmi býva, hospodária spoločne tak, že svojej matke ona i brat matky odovzdávajú svoje príjmy a následne stará matka s týmito hospodári a hradí potrebné výdavky, matke a maloletým deťom zo svojich prostriedkov v rámci spoločného hospodárenia stará matka detí a brat matky finančne vypomáhajú.

Na začiatku sporného obdobie obe maloleté deti navštevovali materskú škôlku, kde matka obom deťom hradila školné po 15 € mesačne, zároveň obom hradila poplatky za stravu v škôlke od 25 do 30 € na dieťa mesačne, maloletá L. po dobu prvého polroka po podaní návrhu navštevovala výuku anglického jazyka, kde jej bolo potrebné hradiť poplatok 40 € za polrok, za tento prvý polrok uvedený poplatok uhradil starý otec dieťaťa (t.j. otec matky maloletej), následne z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov už túto výuku maloletá nenavštevovala. Maloletý F. práve z dôvodu zlej finančnej situácie v rodine túto výuku nenavštevoval vôbec.

Maloletá L. sa od 1.9.2013 stala žiačkou 1. ročníka základnej školy, s nástupom do školy matka s ňou mala zvýšené výdavky od 200 - 300 €, ktoré pozostávali z nákupu školskej aktovky, školských pomôcok, doplnenie ošatenia, úhrady poplatku ZRPŠ okolo 10 €, za obedy v školskej jedálni matka hradí okolo 20 € mesačne, za pobyt v školskom klube jej matka hradila a hradí jej poplatok 11 € mesačne. Matka má s dcérou zvýšené výdavky, keďže táto býva často chorá, v priemere každý druhý mesiac jej preto musí doplácať na lieky a sirupy na zvýšenie imunity, sirup stojí 15 €.

Maloletý F. doposiaľ navštevuje materskú škôlku s úhradami aké sú uvedené vyššie, v školskom roku 2013/2014 matka v škôlke okrem poplatku za stravu ďalšie poplatky neplatí, keďže maloletý je v prípravnom ročníku.

Obom deťom matka hradila a hradí výdavky na školou a škôlkou organizované aktivity.

Pokiaľ ide o pomery v čase spolužitia, vo vzťahu k príjmom otca matka upresnila, že otec detí v čase ešte ich spolužitia mal prenajaté vinice, na ktorých s matkou detí spoločne pracovali, takto získaný príjem si otec ponechával pre seba, matke detí len vydeľoval finančné čiastky na nákupy, matka ďalej tvrdila, že podľa jej vedomostí otec by mal byť vlastníkom rodinného domu v Albánsku, v ktorom býva jeho matka a jeho brat, keďže v čase ich zoznámenia tvrdil, že tento dom staval on sám, nikdy však nevidela písomnú dokumentáciu vo vzťahu k vlastníctvu tohto rodinného domu a ďalej tvrdila, že v mieste ich posledného spoločného bydliska otec detí mal stavať 2-izbový dom, ktorý v čase odchodu s deťmi na Slovensko nebol ešte dokončený, v čase pred odchodom matky a detí na Slovensko rodina žila v podnájme a v čase spolužitia manželov, matka tvrdila, že chodieval do práce, avšak jej nikdy neukazoval žiadne doklady týkajúce sa práce ani výplatné pásky, neodovzdával jej ani finančné prostriedky, pracoval nielen v rámci poľnohospodárskych prác, ale vykonával aj stavebné práce ako boli murovania, obklady a pod., zarobené peniaze si nechával pre seba, z týchto robil nákupy, hradil výdavky za ich podnájom a ako aj ostatné potreby rodiny a ona bola doma s maloletými deťmi. Otec naďalej na úhradu potrieb maloletých detí doposiaľ neprispieval žiadnou formou.

Matka detí je vedená v evidenciu uchádzačov o zamestnanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny od 10.8.2011, pôvodne bez nároku na dávku v nezamestnanosti a rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 22.3.2012 jej bola preddávkovo priznaná dávka v hmotnej núdzi od 1.3.2012 vo výške po 121,10 € mesačne po zohľadnení toho, že je vydatá a stará sa o dve maloleté deti. Zároveň sú matke vyplácané od januára 2012 rodinné prídavky na obe maloleté deti spolu v sume 45,08 €.

Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočky Košice vyplýva, že matke neboli ani nie sú vyplácané sociálnou poisťovňou žiadne dávky.

Matka na základe dohody o vykonaní pracovnej činnosti pracovala v mesiacoch jún až august 2012 v zariadení opatrovateľskej služby R. U. V. a následne u tohto zamestnávateľa pracovala od septembra 2012 do 14.3.2013 na plný úväzok, výpoveď bola daná matkou z rodinných dôvodov, u tohto zamestnávateľa matka dosiahla priemerný mesačný čistý príjem 383,30 €.

Od 3.9.2013 sa matka zamestnala v neziskovej organizácii N. V., u ktorého zamestnávateľa dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 396 €, zamestnávateľom je hodnotená kladne.

Matka okrem týchto dvoch detí ďalšie vyživovacie povinnosti nemá a nevlastní žiaden majetok.

Navrhovateľka na pojednávaní vo veci sa jednoznačne vyjadrila, že nie je ochotná obnoviť spolužitie s odporcom.

Podľa údajov Európskej únie minimálna mzda zamestnancov v Grécku v roku 2012 bola 876,62 € a v roku 2013 je 683,76 €.

Podľa ust. § 1 Zákona o rodine, manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

Podľa ust. § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa ust. § 19 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.

Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.

Podľa ust. § 20 Zákona o rodine, každý z manželov je oprávnený zastupovať druhého manžela v bežných veciach, najmä prijímať za neho bežné plnenia. Konanie jedného z manželov pri obstarávaní bežných vecí rodiny zaväzuje obidvoch manželov spoločne a nerozdielne.

Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak druhý manžel tieto účinky proti inej osobe výslovne vylúčil a ak to bolo tejto osobe známe.

Podľa ust. § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa ust. § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa ust. § 24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho

majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa ust. § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.

Podľa ust. § 27 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.

Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 63 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 14)

U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

Podľa § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa ust. § 79 Zákona o rodine, kto celkom alebo sčasti splnil za iného vyživovaciu povinnosť, je oprávnený od neho požadovať úhradu tohto plnenia.

Toto právo sa premlčuje podľa osobitného predpisu.

Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a manželstvo účastníkov rozviedol, keďže dospel k jednoznačnému záveru, že toto manželstvo už dlhodobo neplní žiadnu zo svojich funkcií, vzhľadom na jednoznačný postoj navrhovateľky nie je ani predpoklad, že by v budúcnosti mohlo dôjsť k náprave a k obnoveniu manželského spolužitia účastníkov, vzhľadom na tieto skutočnosti súd návrhu navrhovateľky vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol a to aj po zohľadnení nesúhlasného stanoviska odporcu, keďže z vykonaného dokazovanie jednoznačne vyplynulo, že dôvodom rozpadu manželstva účastníkov boli povahové odlišnosti účastníkov a ich rozdielne hodnotové rebríčky a výrazne rozdielne názory na rodinu a výchovu detí v rodine, od roku 2011 manželstvo účastníkov nefunguje a v súčasnosti teda manželstvo účastníkov je dlhodobo len formálnym zväzkom.

Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, súd vyhovel návrhu navrhovateľky na zverenie oboch maloletých detí do jej osobnej starostlivosti, keďže túto starostlivosť navrhovateľka dlhodobo - od rozchodu účastníkov zabezpečuje sama a to na požadovanej úrovni, zverenie detí do jej osobnej starostlivosti odporučil i kolízny opatrovník po prešetrení pomerov a voči starostlivosti navrhovateľky o deti žiadne výhrady nemal ani samotný odporca.

Pokiaľ ide o výšku stanoveného výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých detí, ktorými potrebami sú potreby súvisiace s ošatením, bývaním a stravovaním ako i so vzdelávaním a kultúrnym a športovým vyžitím, na úhrade ktorých potrieb sú povinní primerane sa podieľať obaja rodičia, na strane ktorých súd zohľadnil u matky pomernú časť plnenia si vyživovacej povinnosti z jej strany voči obom maloletým deťom formou osobnej starostlivosti o ne, prihliadol na rodinné prídavky, ktoré sú matke vyplácané a ktoré sú príspevkom štátu na úhradu potrieb maloletých detí a zároveň zohľadnil výšku príjmov matky, ako i to, že matka nevlastní žiaden majetok, na strane otca súd vychádzal z ako ním tvrdených príjmov 30 € denne i keď možno nie každý deň v mesiaci, čo predstavuje príjem mesačne okolo 600 €, z ním predloženého dokladu o jeho príjmoch do 13.8.2012 o jeho celkovom príjme 5.238,79 € a zároveň súd zohľadnil i potencionalitu príjmov otca, ako to vyplýva z ust. § 62 ods. Zákona o rodine a teda prihliadol na údaj Európskej únie o minimálnej mzde v Grécku v roku 2012 - 876,62 € a v roku 2013 - 683,76 €, zohľadnil majetkové pomery otca, teda preukázateľné vlastníctvo motorového vozidla, prihliadol k tomu, že žiaden z rodičov okrem týchto dvoch detí nemá ďalšie vyživovacie povinnosti a dospel k záveru, že súdom upravené výživné je primerané a otec ním mohol a môže prispievať na úhradu potrieb svojich maloletých detí bez ohrozenia potrieb svojich a svojej domácnosti.

Vzhľadom na vyššiu uvedené skutočnosti v prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľky pokiaľ žiadala určiť výživné zo strany odporcu na každé z detí po 400 € mesačne zamietol.

Ako bolo uvedené vyššie do konania bola pribratá tlmočníčka za účelom vykonávania prekladateľských úkonov vzhľadom na to, že odporca neovláda slovenský jazyk, tlmočníčka bola prítomná aj na pojednávaní vo veci konanom dňa 24.10.2011, z uvedeného dôvodu nebolo právoplatne rozhodnuté o výške jej priznanej odmeny za účasť na uvedenom pojednávaní a preto bolo rozhodnuté, že o náhrade trov štátu, keďže jej odmeny zatiaľ boli vyplácané predbežne zo štátnych prostriedkov, bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením , v zmysle ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva, alebo určenie či tu manželstvo je alebo nie je. Súčasne môže priznať i náhradu týchto trov, alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).