Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-102-2013.pdf
PDF · 92.01 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-23P/102/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú O. C., D.. XX.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, dieťa rodičov matky Z. Z.G., D.. XX.X.XXXX, N. D. C. X. Č.. XX S. G. a otca I. C., D.. XX.X.XXXX, N.Ý. D. C. X. Č.. XX S. G., zastúpeného opatrovníkom M.. S. M., zamestnancom Okresného súdu Košice I, na návrh Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, Staničné námestie č. 9, Košice, v konaní o zmenu zariadenia a výkon nariadenej ústavnej starostlivosti takto
rozhodol:
Mení rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 41P/104/2011 zo dňa 28.9.2012 tak, že za účelom nariadenej ústavnej starostlivosti umiestňuje maloletú O. C., D.. XX.X.XXXX, W. F. Y. H. a rodičia sú povinní platiť súdom určené výživné na toto dieťa na účet F. Y. H..
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.5.2013 žiadal o zmenu zariadenia na výkon nariadenej ústavnej starostlivosti maloletej O. C., D.. XX.X.XXXX, zo zariadenia F. Y. N. do zariadenia F. Y. H.. Svoj návrh odôvodnil navrhovateľ tým, že rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 41P/104/2011 bola maloletej O. nariadená ústavná starostlivosť v zariadení F. Y. N., kde si plnila povinnú školskú dochádzku, v nasledujúcom školskom roku bude v štúdiu pokračovať v zariadení F. Y. H. na špeciálnej základnej škole, kde bude žiačkou 7. ročníka, z uvedeného dôvodu je potrebné zmeniť zariadenie na výkon ústavnej starostlivosti.
Kolízny opatrovník odporučil návrhu na zmenu zariadenia ústavnej starostlivosti maloletej vyhovieť.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím matky maloletej, navrhovateľa, kolíznej opatrovníčky, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 41P/104/2011 zo dňa 28.9.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.10.2012, bola maloletej O. C.H., D.. XX.X.XXXX, nariadená ústavná starostlivosť v F. Y. N., zároveň súd týmto rozsudkom rozhodol o vyživovacej povinnosti rodičov vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktoré výživné sú obaja rodičia maloletej povinní prispievať od právoplatnosti tohto rozhodnutia do budúcna vždy do 20.dňa v mesiaci vopred na účet F. Y. N.G..
Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 23P/102/2013 zo dňa 20.9.2013 bol otcovi maloletej v súlade s ust. § 29 O.s.p. ustanovený na zastupovanie v konaní opatrovník, M.. Š. M., zamestnanec Okresného súdu Košice I, keďže jeho pobyt nie je známy nepodarilo sa ho zistiť ani doposiaľ.
Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 23P/102/2013 zo dňa 20.9.2013 bol matke maloletej v súlade s ust. § 29 O.s.p. ustanovený na zastupovanie v konaní opatrovník, M.. A. W., zamestnanec Okresného súdu Košice - okolie, keďže jej pobyt nebol súdu známy.
Zo správy kolízneho opatrovníka doručenej tunajšiemu súdu dňa 12.7.2013 vyplýva, že maloletá O. bola do F. R. N. prijatá dňa 8.3.2012 na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 41P/104/2011 zo dňa 28.9.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.10.2012, ktorým jej bola nariadená ústavná starostlivosť v tomto zariadení, v školskom roku 2012/2013 navštevovala 6. ročník špeciálnej základnej školy S. R. N., jej vyučovanie výsledky sú dobré, rešpektuje domový aj školský poriadok, v činnostiach je usilovná, snaživá, ale je potrebná následná kontrola, rada športuje, má však sklony ku krádežiam a vulgárne sa vyjadrovať, je vodcovský typ, zároveň dokáže ovplyvniť aj ostatné deti, na tele má viditeľné rezné rany, má totiž sklony k sebapoškodzovaniu, na letné prázdniny bola u otca v domácom prostredí, na základe dislokačnej porady riaditeľov reedukačných centier rozmiestňovania klientov do reedukačných centier bude maloletá v školskom roku 2013/2014 premiestnená do F. Y. H., kde bude pokračovať v štúdiu, pričom reedukačné centrum odporučilo naďalej pokračovať v jej prevýchovnom procese.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach zo dňa 11.6.2013 vyplýva, že matka maloletej poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 167,60 € mesačne a poberá tiež prídavky na dieťa vo výške 46,20 € mesačne do trvania podmienok.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach zo dňa 18.6.2013 vyplýva, že otec je vedený ako spoluposudzovaná osoba k Z. Z., D.. XX.X.XXXX, ktorej je poskytovaná dávka v hmotnej núdzi.
Keďže otec maloletej ani jeho opatrovník sa na pojednávanie nedostavili, hoci boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní, a svoju neúčasť vopred neospravedlnili závažnými okolnosťami, súd v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával a rozhodol v ich neprítomnosti.
Matka maloletej na pojednávaní uviedla, že s návrhom v celom rozsahu súhlasí, voči premiestneniu maloletej nemá žiadne námietky.
Zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní uviedla, že na podanom návrhu navrhovateľ trvá a žiadala zmenu zariadenia pre výkon ústavnej starostlivosti maloletej tak, aby bola umiestnená do zariadenia F. Y. H..
Kolízna opatrovníčka odporučila návrhu na zmenu zariadenia uloženej ústavnej starostlivosti vyhovieť.
Podľa § 54 Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti.
Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.
Ak súd nerozhodol podľa § 39 ods. 2 a 3 alebo podľa § 56, sú rodičia maloletého dieťaťa naďalej jeho zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok.
Súd môže výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy, ak jej nariadeniu nepredchádzali iné výchovné opatrenia. Výnimočnosť prípadu a neúčelnosť iného výchovného opatrenia musí byť preukázaná.
Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie.
Z dôležitých dôvodov môže súd predĺžiť ústavnú starostlivosť až na jeden rok po dosiahnutí plnoletosti.
Podľa § 55 Zákona o rodine, súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené.
Ak súd nariadil ústavnú starostlivosť z dôvodov, ktoré sú na strane rodičov, v rozhodnutí zároveň určí rodičom dieťaťa primeranú lehotu na úpravu ich rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote zabezpečia, súd ústavnú starostlivosť zruší. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote nezabezpečia, súd začne aj bez návrhu konanie o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo konanie o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti.
Súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo ak zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená.
Podľa § 81 ods.1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.
Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa ust. § 2 písm. c/ zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 90,42 eura mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa ( t.j. 27,13 € mesačne).
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, keďže na strane maloletej ani jej rodičov nedošlo k zmene pomerov, rodičia nemajú vytvorené vhodné podmienky na jej výchovu v domácom prostredí, kolízny opatrovník mal za to, že je v záujme maloletej, aby bola premiestnená do zariadenia F. Y. H., kde sa jej zabezpečí potrebná starostlivosť a predovšetkým bude naďalej pokračovať jej prevýchovný proces a maloletá bude pokračovať v štúdiu. U rodičov maloletej sa sociálna situácia nezmenila, sú naďalej nezamestnaní. Súd im uložil povinnosť súdom určené výživné poukazovať na účet uvedeného zariadenia odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna. Vzhľadom k tomu, že z vykonaných dôkazov mal súd dostatočne za preukázané, že nariadená ústavná starostlivosť maloletej je naďalej v jej záujme, rozhodol o zmene zariadenia, v ktorom dochádza k tejto starostlivosti a pre tento účel maloletú umiestnil do zariadenia F. Y. H., čo jej umožní pokračovať v štúdiu.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom Okresného súdu Košice II, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu , ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221. ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( §205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.