Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12P-152-2012.pdf
PDF · 87.89 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/152/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou vo veci starostlivosti súdu o maloletú I. C., R.. XX.XX.XXXX, dieťa v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov: matka - I.R., R.. XX.XX.XXXX, bytom D., Š. XX a otec - K. J., R.. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., V. X, t. č. vo výkone TOS v Ústave na výkon TOS Q., Z. XX/XXX, o návrhu matky na úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd maloletú I. C., R.. XX.XX.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matke, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
Otec je povinný platiť na výživu mal. I. sumu vo výške 30 % zo sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa určené v ustanovení § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. v platnom znení, k rukám matky, vždy do 15. dňa mesiaca vopred, počnúc dňom 08.10.2012.
Dlh na výživnom vznikol otcovi za obdobie od 08.10.2012 do 31.10.2013 vo výške 342,35 eur. Súd povoľuje otcovi dlh na výživnom splácať mesačne spolu s bežným výživným v splátkach po 15 eur, pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 08.10.2012 sa matka maloletej domáhala úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu tak, aby súd maloletú zveril do jej osobnej starostlivosti s tým, že bude dieťa aj zastupovať a spravovať jeho majetok a otca zaviazal k plateniu výživného sumou 150 eur mesačne od podania návrhu. Návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého nežijú v spoločnej domácnosti, otec neprispieva riadne na výživu dieťaťa a nijako sa nepodieľa na starostlivosti o dieťa.
K návrhu sa vyjadril otec maloletej písomne podaním z 07.02.2013 s tým, že vzhľadom na skutočnosť, že sa nachádza v súčasnosti vo výkone väzby a pravdepodobne bude odsúdený k výkonu trestu odňatia slobody, navrhuje výživné určiť mu v minimálnej výške, pričom po prepustení a zamestnaní sa sám požiada o zvýšenie výživného.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Matka vypovedala, že má príjem z rodičovského príspevku príspevok (mesačne - v roku 2012 vo výške 194,70 eur a v roku 2013 vo výške 199,60 eur), poberá prídavky na dve deti (mesačne - v roku 2012 vo výške po 22,54 eur a v roku 2013 vo výške po 23,10 eur). Je nemajetná, s deťmi a partnerom (otcom druhého dieťaťa) bývajú od marca t. r. v prenajatom byte s výdavkami na bývanie vrátane energií 550 eur mesačne, predtým bývali u jej rodičov. Jej partner má príjem asi 800 eur mesačne, vykonáva podnikateľskú činnosť cez obchodnú spoločnosť. Ďalšia vyživovacia povinnosť jej vznikla v novembri 2012. Zvýšené výdavky na starostlivosť o deti v súčasnosti nemá, sú zdravé. Je nemajetná.
Otec vo svojej výpovedi dňa 18.09.2013 pred dožiadaným súdom uviedol, že v súčasnosti je bez príjmu (bol pracovne zaradený do augusta 2013, za obdobie od apríla do augusta 2013 mal príjem 336,83 eur). V roku 2011 bol zamestnaný na dobu určitú (podľa zárobkového výkazu s príjmom vrátane nemocenských dávok - za mesiace január až jún a december 2011 vo výške v priemere 266,95 eur, v mesiacoch júl až november 2011 nemá príjem vykázaný), od apríla 2011 do marca 2012 bol práceneschopný (podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne mu bolo vyplatené nemocenské v období od 10.02.2011 do 21.04.2012 v sume celkom 2.473,08 eur). Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť (nar. 2006), súdom určené výživné v roku 2008 otcovi sumou 3.500 Sk (116,18 eur) mesačne neplatí. Má zdravotné problémy v dôsledku úrazov z minulosti.
Kolízny opatrovník v správe zo šetrenia výchovného prostredia z 07.12.2012 uviedol, že matka má vytvorené vhodné podmienky k starostlivosti a výchove dieťaťa a o dieťa sa riadne stará. Navrhol dieťa zveriť do starostlivosti matke, výživné otcovi určiť minimálne sumou 40 eur mesačne.
Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane. (§ 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine)
Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (§ 65 ods.1 zák. o rodine)
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 5 zák. o rodine)
Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov
a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 63 ods. 1 zák. o rodine)
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine)
Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77 ods. 1 zák. o rodine)
Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (§ 76 ods. 1 zák. o rodine)
Podľa § 2 písm. c/ zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení (od 01.07.2013) sa za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, považuje suma alebo úhrn súm 90,42 eur (do 30.06.2013 - 88,82 eur) mesačne, ak ide o nezaopatrené dieťa.
Minimálna výška výživného takto predstavuje v súčasnosti 27,13 eur (do 30.06.2013 - 26,65 eur) mesačne na jedno dieťa.
Podľa § 5 ods. 1 tohto zákona sumy uvedené v § 2 sa upravia vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka.
Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. (§ 77 ods. 1 zák. o rodine) Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov, ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Teda pri určení výživného treba vychádzať zo zásady, že životná úroveň dieťaťa má byť úmerná životnej úrovni rodičov. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie. Súd sa pri určovaní výšky výživného riadi základnými pravidlami, a to odôvodnenými potrebami oprávnenej osoby a schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby. Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia od veku, zdravotného
stavu, schopnosti živiť sa sám a postarať sa o seba. Na strane povinného súd skúma faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo je objektívne možné, aby zarobil (podľa veku, zdravotného stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na trhu práce, pracovných skúseností), majetkové pomery, tiež počet, druh a výšku ďalších vyživovacích povinností.
Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že je potrebné pristúpiť k úprave výkonu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, nakoľko sa na nej sami rodičia nedohodli. V otázke zverenia dieťaťa jednému z rodičov, v danom prípade matke, nevznikol medzi rodičmi žiadny spor, nebol zistený žiadny dôvod, pre ktorý by dieťa nemalo ostať v starostlivosti matky a preto súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matke, ktorá sa o dieťa riadne starala aj doposiaľ. Vyživovaciu povinnosť otca súd určil s prihliadnutím na vek dieťaťa a z neho vyplývajúce všeobecné (základné) odôvodnené potreby dieťaťa v danom veku. Dieťa má 3 roky, je odkázané na osobnú starostlivosť matky, ktorá touto starostlivosťou matka vyvažuje svoj podiel na vyživovacej povinnosti, preto sa po finančnej stránke na výžive dieťaťa musí podieľať otec. Na druhej strane príjem otca aj spred obdobia výkonu väzby nasvedčuje tomu, že nachádza uplatnenie v profesii s minimálnym príjmom, pričom bol aj dlhodobo práceneschopný, čo svedčí o jeho tvrdených zdravotných problémoch. S prihliadnutím aj na jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť súd určil otcovi výživné vo výške určenej zákonom za minimum sumy, ktorou je
rodič povinný podieľať sa na výžive dieťaťa, čím tak zároveň aj vyhovel návrhu otca Takto určená čiastka postačuje na zabezpečenie základných potrieb dieťaťa a na pokrytie výdavkov potrebných v súvislosti so starostlivosťou o dieťa.
Výživné otcovi súd určil spätne - avšak od podania návrhu. Otcovi do konca októbra takto na výživnom vznikol dlh v sume 12 mesiacov + 24 dní za mesiac október 2012, ktorý dlh je povinný zaplatiť v splátkach splatiť v splátkach spolu s bežným výživným. Výšku splátok súd určil tak, aby boli zvládnuteľné otcom, ale dlh v záujme dieťaťa zároveň v čo najkratšom možnom čase uhradený.
Podľa § 160 ods. 1 O. s. p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Podľa ods. 2 ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie v budúcnosti zročných dávok, treba ich plniť, len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995
Z. z. (Exekučný poriadok).