Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-200-2012.pdf
PDF · 91.03 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-23P/200/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci navrhovateľa Y. Z., W.. XX.X.XXXX, trvale bývajúceho U. V. W. G. Y. XXX/X, proti odporkyni Y. Z., W.. XX.X.XXXX, C.. T., trvale bývajúcej U. V. W. G. Y. Č.. XXX/X, toho času bývajúcej U. V.Š. W. M.. L. XX, za účasti maloletej N. Z., W.. XX.X.XXXX, bývajúcej u otca, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, pracovisko Košice II, v konaní o rozvod manželstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov Y.W. Z. C.. Z., W.. XX.X.XXXX a Y. Z. C.. T.V., W.. XX.X.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod por. č. XX r o z v á d z a.
Na čas po rozvode manželstva účastníkov schvaľuje rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej zveruje maloletú N. Z., W.. XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti otca, ktorý je oprávnený a povinný sa o maloletú osobne starať, zastupovať ju a spravovať jej majetok a z a v ä z u j e matku prispievať na výživu maloletej N. výživným vo výške po 50 € mesačne od právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna, ktoré výživné je matka povinná platiť do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca maloletej.
Upravuje styk matky s maloletou N. tak, že matka je oprávnená sa s maloletou stýkať každý druhý víkend v mesiaci v čase od 9.00 hod. do 17.00 hod. v sobotu a od 9.00 hod. do 17.00 hod. v nedeľu. Matka si dieťa v stanovený čas prevezme pred bytom otca, následne ho tam otcovi odovzdá, otec v stanovený čas dieťa matke pred svojim bytom odovzdá a následne ho od matky prevezme.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ doručil tunajšiemu súdu dňa 24.8.2012 návrh, ktorým žiadal o rozvedenie manželstva s odporkyňou, ktorý návrh odôvodňoval tým, že manželstvo účastníci uzatvorili dňa 25.9.2004, obaja sú občanmi L. C., u oboch ide o manželstvo prvé, dňa 24.4.2005 sa im narodila z manželstva dcéra N., adresa ich posledného spoločného bydliska bola U. V.K. W. G. Y. Č.. X, pričom sa zosobášili po krátkej známosti, od začiatku ich manželstva mali spoločné bydlisko u matky navrhovateľa, v apríli 2005 sa im narodila dcéra N. a vtedy začali problémy v ich spolužití, odporkyňa sa k navrhovateľovi začala správať odmietavo po citovej aj intímnej stránke, snažil sa o zabezpečenie nápravy ale u odporkyne sa prehlbovala depresia, ktorá u nich trvala aj v čase podania návrhu, čo u nich viedlo k citovému aj intímnemu oddeleniu sa, v spoločnej domácnosti nebývali od júla 2012, kedy sa odporkyňa zo spoločnej domácnosti odsťahovala do podnájmu, odporca k nej stratil citový vzťah, nevidel nádej na obnovu ich
spolužitia, nemal záujem na zotrvaní v tomto manželstve, ktoré považoval za hlboko a trvale rozvrátené, odporkyňa podľa jeho názoru s rozvodom súhlasila a mal za to, že by dokázali uzavrieť dohodu vo veci starostlivosti rodičov o maloletú N. na čas po rozvode ich manželstva. Zároveň k návrhu pripojil i písomnú dohodu rodičov, pokiaľ ide o úpravu ich pomerov k maloletej N. na čas po rozvode, v zmysle ktorej navrhovali rodičia zverenie maloletej do ich striedavej osobnej starostlivosti.
Odporkyňa sa k návrhu napriek výzve súdu písomne nevyjadrila.
Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov doručil súdu dňa 21.1.2013 písomné vyjadrenie, v ktorom pre prípad rozvedenia manželstva účastníkov súdom doporučoval schváliť dohodu rodičov vo veci zverenia maloletej do ich striedavej osobnej starostlivosti.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľa, odporkyne, kolízneho opatrovníka listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Účastníci uzavreli manželstvo dňa 25.9.2004, toto manželstvo je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu V., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod por. č. XX, u oboch účastníkov ide o manželstvo prvé, obaja majú slovenskú národnosť a sú štátnymi príslušníkmi L., ich posledné spoločné bydlisko bolo na G. Y. Č.. X U. V.. Z manželstva účastníkov pochádza jedno maloleté dieťa a to maloletá N., W.. XX.X.XXXX.
V priebehu konania vo veci rodičia uzavreli novú rodičovskú dohodu o schválenie ktorej žiadali súd a v zmysle ktorej navrhovali zveriť maloletú N. do osobnej starostlivosti otca, upraviť styk matky s maloletou tak, že táto bude oprávnená sa s maloletou stýkať každý druhý víkend v mesiaci v čase od 9,00 hod. do 17,00 hod. v sobotu a od 9,00 hod. do 17,00 hod. v nedeľu, zároveň sa dohodli na výške výživného zo strany matky na maloletú v sume 50 € mesačne.
Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že účastníci uzatvárali manželstvo po predchádzajúcej osemmesačnej predmanželskej známosti, zo strany navrhovateľa šlo o uzavretie manželstva z lásky, zo strany odporkyne, podľa jej výpovede, z dôvodu, že sa za navrhovateľa chcela vydať, mala ho veľmi rada, obaja hodnotili spočiatku ich manželstvo ako pekné a harmonické, situácia sa mala zmeniť po pôrode, po ktorom odporkyňa sa dostala do popôrodnej depresie, túto nezvládala, situácia u nej pretrvávala naďalej, obaja sa snažili riešiť následné problémy, ktoré z tohto spolužitia vyplývali, ale ani po vyhľadaní odbornej pomoci k náprave v ich spolužití nedošlo a situácia vyústila do odchodu odporkyne zo spoločnej domácnosti dňa 23.7.2012, odkedy táto býva v podnájme, po jej odchode spoločné dieťa účastníkov
- maloletá N. - zostala v osobnej starostlivosti otca. Začiatkom roka 2003 odporkyňa nadviazala novú známosť a v súčasnosti žiaden z účastníkov nemá záujem na obnovení manželského spolužitia.
Maloletá N. je toho času žiačkou 3. ročníka základnej školy, ako už bolo uvedené, od rozchodu rodičov je v osobnej starostlivosti otca, otec jej hradí štvrťročný poplatok ZRPŠ 10 €, za obedy v školskej jedálni uhrádza 30 € mesačne, za pobyt v školskom klube 11 € mesačne, taktiež jej zakupuje všetky školské pomôcky, mimoškolským aktivitám sa maloletá nevenuje, zdravotné problémy nemá, má potreby primerané veku dieťaťa.
Navrhovateľ spolu s maloletou býva v 3-izbovom byte patriacom jeho matke, ktorá žije s nimi a je starobnou dôchodkyňou, úhrada za byt je 170 € mesačne, na ktorú on prispieva polovicou. Okrem maloletej N. navrhovateľ ďalšie vyživovacie povinnosti nemá, nevlastní žiaden majetok.
Navrhovateľ je zamestnancom spoločnosti J., L..C..I.. L. L. U. V. - T., z jeho opisov mzdových listov vyplýva, že jeho priemerný mesačný čistý príjem je 419,22 €, okrem ktorého príjmu ďalší príjem nemá.
Odporkyňa je evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu práce, toho času je jej vyplácaná podpora v nezamestnanosti zo sociálnej poisťovne vo výške po 307 € mesačne. Medzičasom uzavrela dohodu o vykonaní práce so zamestnávateľkou Š. Y., dohoda je uzavretá na obdobie do 31.12.2013 s maximálnym rozsahom pracovnej doby 10 hodín týždenne s dohodnutou odmenou 2 € na hodinu a z tohto pomeru dosahuje mesačný čistý príjem 74 €. Rovnako ani odporkyňa, okrem tohto dieťaťa nemá ďalšie vyživovacie povinnosti a taktiež ona nevlastní žiaden majetok, od odchodu zo spoločnej domácnosti účastníkov býva v podnájme v garsónke, za ktorý podnájom hradí mesačne 280 €.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 63 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 14)
U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Podľa § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa ust. § 79 Zákona o rodine, kto celkom alebo sčasti splnil za iného vyživovaciu povinnosť, je oprávnený od neho požadovať úhradu tohto plnenia.
Toto právo sa premlčuje podľa osobitného predpisu.
Podľa ust. § 157 ods. 3 O.s.p., ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a manželstvo účastníkov rozviedol, keďže dospel k záveru, že toto manželstvo neplní svoj spoločenský účel, neplní žiadnu zo svojich funkcií, vzťahy medzi účastníkmi sú dlhodobo a trvalo rozvrátené, nie je tu ani predpoklad obnovenia ich manželského spolužitia, pričom ako dôvod rozpadu manželstva súd určuje výrazné povahové odlišnosti účastníkov.
Pokiaľ ide o dohodu rodičov o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletej, súd túto rodičovskú dohodu schválil, keďže táto dohoda je jednoznačne v záujme maloletej, ktorá v starostlivosti otca je už dlhodobo, v tejto starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky, so zverením maloletej do starostlivosti otca súhlasila aj samotná matka dieťaťa a taktiež súd schválil aj dohodu rodičov, pokiaľ ide o nimi dohodnutú výšku výživného na maloletú, keďže dospel k záveru, že aj v tejto časti dohoda rodičov je v záujme dieťaťa a neprieči sa zákonu a nimi dohodnuté výživné je primerané k potrebám maloletej, tak isto rodičovská dohoda, pokiaľ ide o úpravu styku matky s maloletou, bola z vyššie uvedených dôvodov súdom schválená.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je možné podať, pretože účastníci sa práva podať ho účinne vzdali.