Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoP/52/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jany Kotrčovej, vo veci starostlivosti o O. V., nar. X. X. . XXXX, a mal. W. V., nar. XX.. X. XXXX, obe bytom W. XXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca (u O. V. do dosiahnutia plnoletosti), deti rodičov, matky P. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XXX a otca M. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXX, o zvýšenie výživného, na odvolanie otca detí proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č.k. -133 zo dňa 5. 2. 2013, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu O. V. výživné sumou 100,- Eur mesačne od 16. 1. 2012 do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred.

Zameškané výživné od 16. 1. 2012 j e p o v i n n ý zaplatiť otec spolu s bežným výživným v pravidelných mesačných splátkach po 20,- Eur s tým, že prvá splátka je splatná v kalendárnom mesiaci počnúc doručením rozsudku.

Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu W. V. výživné sumou 90,- Eur mesačne od 16. 1. 2012 do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred.

Zameškané výživné od 16. 1. 2012 j e p o v i n n ý zaplatiť otec spolu s bežným výživným v pravidelných mesačných splátkach po 20,- Eur s tým, že prvá splátka je splatná v kalendárnom mesiaci počnúc doručením rozsudku.

Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. zo dňa 21. 8. 2006 a rozsudok Okresného súdu Čadca sp. zn. zo dňa 5. 5. 2005.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Čadca zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -53 zo dňa 21. 8. 2006, ako aj rozsudok Okresného súdu Čadca sp. zn. zo dňa 5. 5. 2005, ktorými bolo naposledy rozhodované o výške výživného k maloletým deťom O. a W. V.. U obidvoch detí zvýšil výživné počnúc dňom 1. 9. 2011 tak, že otcovi uložil povinnosť platiť na O. výživné sumou 100,- Eur mesačne a na maloletú W. výživné sumou 90,- Eur mesačne. Zároveň vyčíslil zameškané výživné za čas od 1. 9. 2011 do 5. 2. 2013 u O. vo výške 1 800,- Eur a u W. vo výške 1 620,- Eur, pričom otcovi umožnil zameškané výživné splácať po 50,- Eur mesačne na každé dieťa spolu s bežným výživným. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov právo na ich náhradu nepriznal. Rozhodnutie o zvýšení výživného prvostupňový súd zdôvodnil s poukazom na ust.

§ 78 Zákona o rodine, keď konštatoval, že od posledných rozhodnutí, ktorými bolo stanovené výživné, došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňovala zvýšiť výživné na obe deti. Pomery sa zmenili najmä na strane detí, ktoré sú od poslednej úpravy výživného vyspelejšie, navštevujú vyšší stupeň školy a tiež došlo k zmene v príjme oboch rodičov, resp. v počte vyživovacích povinností.

Proti rozsudku prvostupňového súdu podal odvolanie otec detí. Nesúhlasil so zvýšením výživného so „spiatočnou platnosťou“ od 1. 9. 2011, nakoľko na deti sa snažil prispievať i mimo rozhodnutia súdu. Navrhovateľka, ale ani súd spätné zvýšenie výživného nijakým spôsobom nezdôvodnili, pritom matka detí od roku 2009 pracuje ako opatrovateľka v Rakúsku. Pracuje v dvojtýždňových turnusoch a v tej dobe sa o deti, vrátane syna W., staral otec. Matke detí sa podstatným spôsobom zvýšil príjem oproti roku 2006, tiež odbudla vyživovacia povinnosť na synov O. a W.. V minulosti syn W. býval s otcom, avšak matka nijakým spôsobom neprispievala na jeho výživu. Na tieto skutočnosti však prvostupňový súd pri rozhodovaní o zvýšení výživného neprihliadol. Jeho príjem v poslednom období bol znížený z dôvodu práceneschopnosti. Prvostupňový súd zvýšil výživné, zároveň ho však zaviazal splácať zameškané výživné po 50,- Eur na každé dieťa, čo je podľa neho nezvládnuteľné. Navrhol preto, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie o zvýšenom výživnom a taktiež na zameškané výživné mu stanovil nižšie splátky. V prípade, že by odvolací súd rozhodnutie nezmenil, žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

K podanému odvolaniu sa vyjadrila matka detí, ktorá uviedla, že na zvýšení výživného od 1. 9. 2011 trvá, pretože obidve deti v čase podania návrhu boli maloleté. Nesúhlasila s tvrdením otca, že sa staral o deti v čase jej dvojtýždňových turnusov, počas ktorých vykonáva prácu v Rakúsku. Poukazovala pritom na to, že otec tiež pracuje v týždenných turnusoch a pripustila, že cez víkend boli deti s ním a že im občas dal aj vreckové alebo nejaký darček, určite však nie v takom rozsahu, ako to uviedol v odvolaní. V minulosti sa v prevažnej miere sama starala o deti. Pre jej nízky príjem bola nútená vycestovať za prácou do zahraničia. Od augusta 2009 má vyšší príjem, avšak aj zvýšené náklady a ostatné zarobené peniaze minie na bývanie, stravovanie, internát a ostatné potreby detí. Odvolanie otca je podľa nej nedôvodné. Žiadala preto, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdil.

K odvolaniu sa vyjadril aj opatrovník - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Čadci, ktorý uviedol, že prvostupňový súd bral na zreteľ opodstatnené potreby detí, ako aj možnosti a schopnosti povinného. Otec nebol ochotný zvýšiť výživné primerane potrebám detí, nebral do úvahy ich vyspievanie a zvyšujúce sa potreby súvisiace so štúdiom, a preto odporučil rozsudok prvostupňového súdu potvrdiť.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. , a po doplnenom dokazovaní rozhodnutie prvostupňového súdu v zmysle ust. zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Aby súd mohol objektívne rozhodnúť o zmene rozhodnutia o výživnom, musí byť preukázané, že od poslednej úpravy výživného došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu pôvodného rozhodnutia. K zmene pomerov môže dôjsť jednak na strane oprávneného, a to najmä v súvislosti s fyzickým rastom, prípravou na ďalšie povolanie, uspokojovaním kultúrnych a športových potrieb, ale aj na strane povinného v dôsledku rastu alebo odôvodneného poklesu jeho príjmu, resp. zúženia alebo rozšírenia rozsahu vyživovacej povinnosti. Výživné súd určuje podľa stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživného je nutné porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase rozhodnutia nového.

Z vykonaného dokazovania mal aj odvolací súd preukázané, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane oboch účastníkov. Obe deti odkázané na výživu rodičov sú od poslednej úpravy staršie, obe študentky strednej školy. Rodičia detí v čase poslednej úpravy výživného mali 4 vyživovacie povinnosti, v čase rozhodovania súdu 2 vyživovacie povinnosti.

Vychádzajúc z vyššie uvedených zákonných ustanovení postupoval prvostupňový súd správne, keď zisťoval, či od poslednej úpravy výživného došlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výživnom. V tomto smere vykonal dostatočné dokazovanie, vyvodil z neho však nesprávny právny záver, keď ustálil, že zvýšenie výživného je možné spätne, a to aj pred podaním návrhu (návrh podaný 16. 1. 2012) a výživné zvýšil od 1. 9. 2011.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

V danom prípade matka maloletých detí, ktorá podávala návrh na zvýšenie výživného, neuviedla žiadny dôvod, prečo by súd mal výživné určiť spätne a vo svojom rozhodnutí to bližšie nešpecifikoval ani prvostupňový súd. Je nepochybné, čo pripúšťa aj otec detí, že došlo k zmene pomerov, najmä na ich strane, keď obe deti sú fyzicky vyspelejšie, pripravujú sa štúdiom na budúce povolanie. Obom rodičom odbudli vyživovacie povinnosti k synom O. a W., ktorí sú schopní sami sa živiť. Aj odvolací súd má za to, že v možnostiach otca je prispievať na výživu detí tak, ako to stanovil aj prvostupňový súd, t.j. na O. sumou 100,- Eur mesačne, na W. sumou 90,- Eur mesačne, avšak výživné zvýšil odo dňa podania návrhu, t.j. od 16. 1. 2012. Prípadné zameškané výživné umožnil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach splatných spolu s bežným výživným po 20,- Eur na každé dieťa.

Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením otca detí, že prvostupňový súd procesne pochybil, keď výživné určil aj na dcéru O. na čas dosiahnutý po plnoletosti. Z podaného návrhu je zrejmé, že v čase jeho podania obidve deti boli maloleté, správne preto prvostupňový súd pre kolíziu záujmov ustanovil obom deťom opatrovníka (Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca). Po dosiahnutí plnoletosti dcéry O. voči nej funkcia opatrovníka zanikla a v konaní naďalej vystupovala ako účastník uplatňujúc nároky vo svojom mene. Na ohraničenie platenia výživného ku dňu dosiahnutia plnoletosti nebol dôvod. Tak ako aj v iných prípadoch výživné súd spravidla určuje do budúcna a v zmysle § 76 ods. 1 Zákona o rodine platí sa v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy mesiac dopredu. Ak teda súd rozhodoval o zvýšení výživného v čase, keď obidve deti boli maloleté, takto určená vyživovacia povinnosť trvá až do doby, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 Zákona o rodine). Dosiahnutie plnoletosti nemá vplyv na zánik vyživovacej povinnosti.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zvýšenie vyživovacej povinnosti stanovil odo dňa podania návrhu v súlade s ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, nakoľko neboli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by o zvýšení výživného mal súd rozhodovať spätne.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa v spojení s ust. a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal, pretože ani jeden si trovy neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.