Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_9CoP-52-2013.pdf
PDF · 76.8 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/52/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jany Kotrčovej, vo veci starostlivosti o O. V., nar. X. X. . XXXX, a mal. W. V., nar. XX.. X. XXXX, obe bytom W. XXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca (u O. V. do dosiahnutia plnoletosti), deti rodičov, matky P. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XXX a otca M. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXX, o zvýšenie výživného, na odvolanie otca detí proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č.k. 4P/127/2012-133 zo dňa 5. 2. 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu O. V. výživné sumou 100,- Eur mesačne od 16. 1. 2012 do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred.
Zameškané výživné od 16. 1. 2012 j e p o v i n n ý zaplatiť otec spolu s bežným výživným v pravidelných mesačných splátkach po 20,- Eur s tým, že prvá splátka je splatná v kalendárnom mesiaci počnúc doručením rozsudku.
Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu W. V. výživné sumou 90,- Eur mesačne od 16. 1. 2012 do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred.
Zameškané výživné od 16. 1. 2012 j e p o v i n n ý zaplatiť otec spolu s bežným výživným v pravidelných mesačných splátkach po 20,- Eur s tým, že prvá splátka je splatná v kalendárnom mesiaci počnúc doručením rozsudku.
Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 30P/8/2006 zo dňa 21. 8. 2006 a rozsudok Okresného súdu Čadca sp. zn. 8C/121/2004 zo dňa 5. 5. 2005.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Čadca zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 30P/8/2006-53 zo dňa 21. 8. 2006, ako aj rozsudok Okresného súdu Čadca sp. zn. 8C/121/2004 zo dňa 5. 5. 2005, ktorými bolo naposledy rozhodované o výške výživného k maloletým deťom O. a W. V.. U obidvoch detí zvýšil výživné počnúc dňom 1. 9. 2011 tak, že otcovi uložil povinnosť platiť na O. výživné sumou 100,- Eur mesačne a na maloletú W. výživné sumou 90,- Eur mesačne. Zároveň vyčíslil zameškané výživné za čas od 1. 9. 2011 do 5. 2. 2013 u O. vo výške 1 800,- Eur a u W. vo výške 1 620,- Eur, pričom otcovi umožnil zameškané výživné splácať po 50,- Eur mesačne na každé dieťa spolu s bežným výživným. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov právo na ich náhradu nepriznal. Rozhodnutie o zvýšení výživného prvostupňový súd zdôvodnil s poukazom na ust.
§ 78 Zákona o rodine, keď konštatoval, že od posledných rozhodnutí, ktorými bolo stanovené výživné, došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňovala zvýšiť výživné na obe deti. Pomery sa zmenili najmä na strane detí, ktoré sú od poslednej úpravy výživného vyspelejšie, navštevujú vyšší stupeň školy a tiež došlo k zmene v príjme oboch rodičov, resp. v počte vyživovacích povinností.
Proti rozsudku prvostupňového súdu podal odvolanie otec detí. Nesúhlasil so zvýšením výživného so „spiatočnou platnosťou“ od 1. 9. 2011, nakoľko na deti sa snažil prispievať i mimo rozhodnutia súdu. Navrhovateľka, ale ani súd spätné zvýšenie výživného nijakým spôsobom nezdôvodnili, pritom matka detí od roku 2009 pracuje ako opatrovateľka v Rakúsku. Pracuje v dvojtýždňových turnusoch a v tej dobe sa o deti, vrátane syna W., staral otec. Matke detí sa podstatným spôsobom zvýšil príjem oproti roku 2006, tiež odbudla vyživovacia povinnosť na synov O. a W.. V minulosti syn W. býval s otcom, avšak matka nijakým spôsobom neprispievala na jeho výživu. Na tieto skutočnosti však prvostupňový súd pri rozhodovaní o zvýšení výživného neprihliadol. Jeho príjem v poslednom období bol znížený z dôvodu práceneschopnosti. Prvostupňový súd zvýšil výživné, zároveň ho však zaviazal splácať zameškané výživné po 50,- Eur na každé dieťa, čo je podľa neho nezvládnuteľné. Navrhol preto, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie o zvýšenom výživnom a taktiež na zameškané výživné mu stanovil nižšie splátky. V prípade, že by odvolací súd rozhodnutie nezmenil, žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.
K podanému odvolaniu sa vyjadrila matka detí, ktorá uviedla, že na zvýšení výživného od 1. 9. 2011 trvá, pretože obidve deti v čase podania návrhu boli maloleté. Nesúhlasila s tvrdením otca, že sa staral o deti v čase jej dvojtýždňových turnusov, počas ktorých vykonáva prácu v Rakúsku. Poukazovala pritom na to, že otec tiež pracuje v týždenných turnusoch a pripustila, že cez víkend boli deti s ním a že im občas dal aj vreckové alebo nejaký darček, určite však nie v takom rozsahu, ako to uviedol v odvolaní. V minulosti sa v prevažnej miere sama starala o deti. Pre jej nízky príjem bola nútená vycestovať za prácou do zahraničia. Od augusta 2009 má vyšší príjem, avšak aj zvýšené náklady a ostatné zarobené peniaze minie na bývanie, stravovanie, internát a ostatné potreby detí. Odvolanie otca je podľa nej nedôvodné. Žiadala preto, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdil.
K odvolaniu sa vyjadril aj opatrovník - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Čadci, ktorý uviedol, že prvostupňový súd bral na zreteľ opodstatnené potreby detí, ako aj možnosti a schopnosti povinného. Otec nebol ochotný zvýšiť výživné primerane potrebám detí, nebral do úvahy ich vyspievanie a zvyšujúce sa potreby súvisiace so štúdiom, a preto odporučil rozsudok prvostupňového súdu potvrdiť.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1, 2 O.s.p. a po doplnenom dokazovaní rozhodnutie prvostupňového súdu v zmysle ust. § 220 O.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Aby súd mohol objektívne rozhodnúť o zmene rozhodnutia o výživnom, musí byť preukázané, že od poslednej úpravy výživného došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu pôvodného rozhodnutia. K zmene pomerov môže dôjsť jednak na strane oprávneného, a to najmä v súvislosti s fyzickým rastom, prípravou na ďalšie povolanie, uspokojovaním kultúrnych a športových potrieb, ale aj na strane povinného v dôsledku rastu alebo odôvodneného poklesu jeho príjmu, resp. zúženia alebo rozšírenia rozsahu vyživovacej povinnosti. Výživné súd určuje podľa stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživného je nutné porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase rozhodnutia nového.
Z vykonaného dokazovania mal aj odvolací súd preukázané, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane oboch účastníkov. Obe deti odkázané na výživu rodičov sú od poslednej úpravy staršie, obe študentky strednej školy. Rodičia detí v čase poslednej úpravy výživného mali 4 vyživovacie povinnosti, v čase rozhodovania súdu 2 vyživovacie povinnosti.
Vychádzajúc z vyššie uvedených zákonných ustanovení postupoval prvostupňový súd správne, keď zisťoval, či od poslednej úpravy výživného došlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výživnom. V tomto smere vykonal dostatočné dokazovanie, vyvodil z neho však nesprávny právny záver, keď ustálil, že zvýšenie výživného je možné spätne, a to aj pred podaním návrhu (návrh podaný 16. 1. 2012) a výživné zvýšil od 1. 9. 2011.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
V danom prípade matka maloletých detí, ktorá podávala návrh na zvýšenie výživného, neuviedla žiadny dôvod, prečo by súd mal výživné určiť spätne a vo svojom rozhodnutí to bližšie nešpecifikoval ani prvostupňový súd. Je nepochybné, čo pripúšťa aj otec detí, že došlo k zmene pomerov, najmä na ich strane, keď obe deti sú fyzicky vyspelejšie, pripravujú sa štúdiom na budúce povolanie. Obom rodičom odbudli vyživovacie povinnosti k synom O. a W., ktorí sú schopní sami sa živiť. Aj odvolací súd má za to, že v možnostiach otca je prispievať na výživu detí tak, ako to stanovil aj prvostupňový súd, t.j. na O. sumou 100,- Eur mesačne, na W. sumou 90,- Eur mesačne, avšak výživné zvýšil odo dňa podania návrhu, t.j. od 16. 1. 2012. Prípadné zameškané výživné umožnil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach splatných spolu s bežným výživným po 20,- Eur na každé dieťa.
Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením otca detí, že prvostupňový súd procesne pochybil, keď výživné určil aj na dcéru O. na čas dosiahnutý po plnoletosti. Z podaného návrhu je zrejmé, že v čase jeho podania obidve deti boli maloleté, správne preto prvostupňový súd pre kolíziu záujmov ustanovil obom deťom opatrovníka (Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca). Po dosiahnutí plnoletosti dcéry O. voči nej funkcia opatrovníka zanikla a v konaní naďalej vystupovala ako účastník uplatňujúc nároky vo svojom mene. Na ohraničenie platenia výživného ku dňu dosiahnutia plnoletosti nebol dôvod. Tak ako aj v iných prípadoch výživné súd spravidla určuje do budúcna a v zmysle § 76 ods. 1 Zákona o rodine platí sa v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy mesiac dopredu. Ak teda súd rozhodoval o zvýšení výživného v čase, keď obidve deti boli maloleté, takto určená vyživovacia povinnosť trvá až do doby, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 Zákona o rodine). Dosiahnutie plnoletosti nemá vplyv na zánik vyživovacej povinnosti.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zvýšenie vyživovacej povinnosti stanovil odo dňa podania návrhu v súlade s ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, nakoľko neboli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by o zvýšení výživného mal súd rozhodovať spätne.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 151 ods. 1 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal, pretože ani jeden si trovy neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.