Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Er-357-2002.pdf
PDF · 74.77 KB
Case nature
Subarea
10Er/357/2002
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky vo veci exekúcie oprávneného: DZP zdravotná poisťovňa, a. s. v likvidácii, Einsteinova 25, Bratislava, IČO:35 942 479 proti povinnému: FG PULS spol. s r.o., Mužla 705, IČO: 31 433 693 o zaplatenie 797,98 € príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnený je p o v i n n ý do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia zaplatiť poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ivančíkovi, Exekútorský úrad so sídlom Nové Zámky, Výpalisko 2 náhradu trov exekúcie vo výške 11,36 €.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči povinnému vykonania exekúcie znejúcej na sumu 797,98 € s príslušenstvom, keď poukázal na právoplatný a vykonateľný platobný výmer 1002-01410/IS zo dňa 18.7.2001 vydaný oprávneným.
Poverením tunajšieho súdu 10Er 357/02-9 zo dňa 7.3.2003 bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Gabriel Szénási, Exekútorský úrad so sídlom Komárno, Župná 6, ktorého náhradníkom sa stal JUDr. Jozef Ivančík, Exekútorský úrad so sídlom Nové Zámky, Výpalisko 2 (ďalej len exekútor).
Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.7.2012 exekútor navrhol zastavenie exekúcie z dôvodu ex offo výmazu povinného z obchodného registra. Zároveň v podaní vyčíslil i trovy exekúcie sumou 28,32 €.
Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
Podľa § 238 ods. 2 Exekučného poriadku ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku súd zastaví exekúciu, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 196 Exekučného poriadku účinný do 31.8.2005 za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Exekučné konanie začalo dňa 6.2.2002, kedy bol návrh na vykonanie exekúcie doručený exekútorovi ( § 36 ods. 2 Exekučného poriadku).
V danom prípade súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. l písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko povinný bol dňa 1.5.2013 ex offo vymazaný z obchodného registra. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že znesením Okresného súdu Nitra, č.k. 29CbR 98/2012-48 zo dňa 14.03.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.04.2013, bola zrušená obchodná spoločnosť FG PULS spol. s r.o. bez likvidácie. Z obchodného registra Okresného súdu v Nitre odd. Sro, vložka č. 1968/N sa vymazáva dňom 01.05.2013 obchodná spoločnosť FG PULS spol. s r.o., so sídlom Trhová 17, 940 01 Nové Zámky, IČO: 31 433 693.
Súd bol povinný v danom prípade postupovať podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko ako prvotná príčina výmazu povinného bola jeho nemajetnosť, ktorá trvala už v čase prebiehajúceho exekučného konania, nie je preto možné zastaviť exekúciu s odkazom na iné ustanovenia Exekučného poriadku. Nemajetnosť povinného vyplýva z jeho zrušenia bez likvidácie, ktorá predchádza samotnému výmazu z obchodného registra, nakoľko k takémuto kroku, teda ku zrušeniu spoločnosti bez likvidácii pristupuje súd v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka vtedy, ak obchodná spoločnosť nemá žiaden majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora. Z daného teda vyplýva, že ako prvotná musí byť braná do úvahy príčina výmazu, a to nemajetnosť spoločnosti a následne z nej vyvodiť dôvod zastavenia exekúcie, teda taký dôvod, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a je teda potrebné postupovať v zmysle ustanovení § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Obdobný názor vyslovil i Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku 3MCdo 10/2011 zo dňa 24.11.2011, v ktorom okrem iného konštatoval aj, že „...ak povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať...“
V podaní exekútora, ktorým navrhol zastavenie exekúcie zároveň vyčíslil trovy exekúcie nasledovne: odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 Vyhlášky č. 288/95 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení do 30.4.2008 /ďalej len citovanej vyhlášky/ vo výške 13,28 € /za 2 hodiny exekučnej činnosti, prevzatie návrhu, vydanie upovedomenia/, podľa § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 v spojení s § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky vo výške 9,96 € (3 úkony, získanie poverenia, doručenie upovedomenia, zisťovanie majetku povinného) a náhrada hotových výdavkov podľa § 22 citovanej vyhlášky vo výške 1,40 € (poštovné), a vo výške 3,68 € (cestovné). Celkovo tak súdnym exekútorom vyčíslené trovy predstavujú sumu 28,32 €.
Exekučný poriadok zakotvuje pravidlo, podľa ktorého trovy exekúcie zásadne má platiť a znášať povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku). Keďže v danom prípade povinný bol vymazaný z obchodného registra, teda neexistuje a logicky nemôže uhradiť trovy exekúcie, musel súd skúmať, či je daný dôvod pre uloženie povinnosti náhrady trov exekúcie oprávnenému. Súd preto skúmal, či zastavenie konania zavinil oprávnený, a teda či sú naplnené okolnosti predpokladané v § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, pričom súd je toho názoru, že aplikácia daného ustanovenia na tento prípad nie je možná, nakoľko oprávnený nevyvinul žiadne také konanie, ktoré by malo za následok to, že by prišlo k zastaveniu konania. Súd je toho názoru, že pri rozhodovaní o trovách exekúcie je potrebné postupovať podľa ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko príčinou zastavenia, ako to vyplýva z predošlej časti odôvodnenia je nemajetnosť povinného, teda tá skutočnosť, že majetok povinného nestačil ani na náhradu trov exekúcie.
Súd v zmysle vyššie uvedeného odôvodnenia a zákonných ustanovení, zaviazal na náhradu trov exekúcie oprávneného, nakoľko boli naplnené všetky podmienky predpokladané § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, teda exekúcia bola zastavená z toho dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súd priznal exekútorovi v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení v spojení s § 14 ods.1 písm. b), ods. 3 v spojení s § 15 ods. 1 písm. a), c), j), citovanej vyhlášky vo výške 9,96 € (teda 3x3,32 €, získanie poverenia, doručenie upovedomenia povinnému, zisťovanie majetku), podľa § 22 citovanej vyhlášky priznal súd náhradu hotových výdavkov vo výške 1,40 € (poštovné).Celkovo teda bola priznaná exekútorovi náhrada trov exekúcie vo výške 11,36 €.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa §14 ods. 1 písm. a), ods. 2 citovanej vyhlášky prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie, nakoľko tento úkon si duplicitne uplatňoval v odmene podľa § 15 ods. 1 písm. a), citovanej vyhlášky (získanie poverenia), ktorý mu boli všetky a v plnej výške priznaný. Súd je toho názoru, že úkony prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie úzko súvisí s úkonom získanie poverenia, pričom prevzatie návrhu možno považovať za esenciálnu náležitosť žiadosti o udelenie poverenie a získanie poverenia, bez ktorej tieto úkony nemôžu byť urobené, a preto je možné všetky tieto úkony spoločne subsumovať pod úkon získanie poverenia, ktorý bol odmenený paušálnou odmenou podľa § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky v spojení s § 14 ods. 1,3 citovanej vyhlášky.
Súd nepriznal náhradu za vydanie upovedomenia, nakoľko tento úkon si duplicitne uplatňoval v náhrade podľa § 15 ods. 1 písm. c) citovanej vyhlášky (doručenie upovedomenia), ktorý mu bol v plnej výške priznaný. Súd je toho názoru, že odmena za všetky úkony robené v súvislosti s poverením t.j. najmä vyhotovenie , doručenie patrí exekútorovi iba v sume 3,32 € (paušálna odmena podľa § 15 ods. 1 písm. c citovanej vyhlášky), nakoľko takáto výška odmeny je postačujúcou odmenou za tieto úkony, ktoré spolu súvisia a možno ich sústrediť pod jeden úkon a to úkon doručenie upovedomenia. Prípadné priznanie odmeny i podľa § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 citovanej vyhlášky by zavádzalo duplicitu odmeňovania toho istého úkonu, ktorý musí byť primárne odmeňovaný odmenou podľa § 15 citovanej vyhlášky (paušálnou odmenou), keďže tu je presne zákonodarcom stanovené, ktoré úkony sú úkonmi exekútora pri exekúcii, a tieto podľa tejto tarify treba odmeňovať prvorado.
Napokon súd nepriznal exekútorovi cestovné náhrady, nakoľko zo spisu exekútora EX 153/2002 žiadnym spôsobom nevyplýva, že by mu tieto boli vznikli.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokoch tohto uznesenia.
O trovách konania účastníkov exekúcie súd rozhodol podľa § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku k § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.