Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_13C-33-2013.pdf
PDF · 93.71 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/33/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Martinou Dubovcovou v právnej veci navrhovateľa Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom v Žiline, Hodžova ul.č. 11, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Guniš & Partners, s.r.o., IČO: 36 862 657, so sídlom v Bratislave, Klincová ul.č. 37/B proti odporcovi I. Y., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom U., zastúpeného opatrovníkom N.. Danielou Mončekovou, vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Trenčín, v konaní o zaplatenie 35,44 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa zamieta.
Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 30.01.2013, sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy vo výške 35,44 € s príslušenstvom a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tou skutočnosťou, že dňa 4.10.2005 navrhovateľ a odporca uzatvorili zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb. Nakoľko odporca neuhradil navrhovateľovi debetný zostatok na účte, dňa 27.4.2009 navrhovateľ odstúpil od zmluvy. Na základe výpisu z účtu zo dňa 6.5.2009 je výška aktuálneho debetného zostatku v sume 35,44 €. Nakoľko pohľadávka navrhovateľa nebola do dňa podania žaloby uhradená navrhovateľ navrhol, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy vo výške 35,44 € s 20% sankčným úrokom ročne zo sumy 35,44 € od 7.5.2009 do zaplatenia.
Odporca sa vo veci písomne nevyjadril.
Opatrovník odporcu vo svojom podaní zo dňa 18.10.2013 vzniesol námietku premlčania.
Súd dňa 23.10.2013 v zmysle ust. § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) verejne vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania v spojení s ust. § 115a ods. 2 O.s.p., podľa ktorého pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch, t. zn. v sporoch, v ktorých hodnota sporu neprevyšuje sumu 1.000 eur. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu dňa 12.9.2013 spolu s poučením podľa § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku. Účastníci konania na verejnom vyhlásení rozsudku prítomní neboli.
Súd rozhodol vo veci podľa § 115a O.s.p. bez nariadenia pojednávania na základe listinných dôkazov, nachádzajúcich sa v súdnom spise, a to najmä zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 4.10.2005, oznámením o odstúpení od zmluvy o účte zo dňa 27.4.2009, výpisom z účtu odporcu za obdobie od 14.1.2009 do 6.5.2009, výpisom z obchodného registra navrhovateľa, všeobecnými obchodnými podmienkami Prima banky Slovensko, a.s. a Sadzobníkom poplatkov Dexia banky Slovensko, a.s., platnými od 1.4.2009 a na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav veci:
Navrhovateľ je obchodnou spoločnosťou zapísanou v obchodnom registri, odporca je fyzická osoba - nepodnikateľ, občan Slovenskej republiky. Odporca uzavrel dňa 4.10.2005 s navrhovateľom zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej sa banka zaviazala pre odporcu otvoriť a viesť bežný účet, pričom súčasťou tejto zmluvy nebola dohoda o poskytovaní služby povoleného prečerpania.
Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Z citovaných ustanovení vyplýva, že v zmluve o bežnom účte môže byť dohodnuté, že banka v súlade s § 710 OBZ prevedie do určitej čiastky príkazy majiteľa účtu k platbám, i keď nie sú na účte potrebné peňažné prostriedky (ide o tzv. kontokorentný úver). Z uvedeného vyplýva, že bežný účet môže byť zriadený s úverovým rámcom, ktorý umožňuje klientovi skĺznuť do mínusového, debetného zostatku, avšak len v rozsahu
úverového rámca. Vznik uvedenej kombinácie bežného a úverového účtu však musí byť medzi stranami dohodnutý. V prejednávanom prípade z predloženej zmluvy o bežnom účte vyplynulo, že medzi navrhovateľom a odporcom nebolo dohodnuté poskytnutie povoleného prečerpania na tomto účte, nakoľko v časti zmluvy, ktorá sa týka služby povolené prečerpanie bolo pri čl. I. bode 4 zaškrtnuté políčko NIE pri označení Návrh majiteľa účtu na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby Povolené prečerpanie.
Podľa čl. VI. bodu 4 Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 4.10.2005 za poskytovanie produktov/služieb je banka oprávnená zúčtovať si poplatky podľa Sadzobníka poplatkov Dexia banky Slovensko, a.s. v platnom znení a všetky takéto poplatky účtuje na ťarchu účtu zriadeného na základe zmluvy, ktorého sa poskytnutie produktu/služby týka.
Podľa čl. III. bodu 23 Všeobecných obchodných podmienok ak účet dosiahne debetný zostatok, je klient povinný vysporiadať záporný zostatok najneskôr do 20 dní od jeho vzniku. Takéto porušenie sa považuje za podstatné porušenie zmluvy. Ak v tejto lehote klient zostatok nevysporiada, bude banka vymáhať takto vzniknutú pohľadávku súdnou cestou alebo si ju vysporiada vzájomným započítaním na ťarchu pohľadávky klienta voči banke. Ak vznikne na účte debetný zostatok, má banka právo uplatniť úročenie debetu a následne takýto úrok zúčtovať na ťarchu účtu prípadne účtovať sankčný poplatok. Ten je spolu s debetnými úrokmi uvedený v sadzobníku.
Z listu banky zo dňa 27.4.2009 (č.l. 7) vyplýva, že banka odstúpila od uzavretej zmluvy zo dňa 4.10.2005, nakoľko odo dňa 1.10.2008 bol na účte odporcu vykazovaný debetný zostatok, ktorého aktuálna výška mala byť 24,73 €. Aký debetný zostatok vznikol na účte dňa 1.10.2008 zo žiadnych dôkazov ani tvrdení
navrhovateľa nevyplýva. Rovnako súd nevie ustáliť ako k vzniku debetného zostatku došlo. Nakoľko súdu neboli poskytnuté skutočnosti (ani vo forme tvrdení ani vo forme dôkazov), na základe ktorých by mohol mať súd preukázaný vznik nepovoleného debetného zostatku, kedy tento nepovolený debetný zostatok vznikol a taktiež v akej výške, tým nevie posúdiť oprávnenosť a dôvodnosť zúčtovaných úrokov poprípade poplatkov, resp. ani nevie ustáliť aké úroky či poplatky boli odporcovi účtované navrhovateľom, a preto nevie ustáliť, z akého dôvodu je navrhovateľ oprávnený požadovať od odporcu zaplatenie žalovanej sumy, a čo túto žalovanú sumu tvorí resp. čo tvorí samotnú istinu. Výpis z účtu odporcu, ktorý bol súdu predložený preukazuje, že výpis zo dňa 31.12.2008 mal debetný zostatok 13,37 €; čo ho však tvorí ani z tvrdení ani z predložených dôkazov nevyplýva. Pravdepodobne ho tvoria poplatky banky, zúčtované na ťarchu účtu v zmysle čl. VI. bodu 4 zmluvy zo dňa 4.10.2005, ktoré súdu neboli vôbec špecifikované. Uvedený záver súdu o tom, že pravdepodobne istinu tvoria poplatky banky, zúčtované na ťarchu účtu odporcu, vyplýva z predloženého výpisu z č.l. 5-6, kedy odporcovi bol zúčtovaný napr. poplatok za nezrealizovanú platbu, poplatok za hypotekárny účet, či poplatok za zrušenie trvalého príkazu. Z predloženého Sadzobníka poplatkov Dexia banky, ktorý pripojil navrhovateľ ako dôkaz však oprávnenosť účtovania týchto poplatkov nevyplýva, pretože žiadny z nich tam uvedený nie je. Rovnako súdu nebol preukázaný ani dôvod pre uvedené poplatky, pretože ani z tvrdení ani z predložených dôkazov nevyplýva napr. skutočnosť, že odporca mal uzavretú zmluvu o hypotekárnom úvere, na základe ktorej si banka mala právo účtovať poplatok za vedenie hypotekárneho účtu, alebo že odporca požiadal banku o zrušenie trvalých príkazov, aby mala banka právo požadovať poplatok za zrušenie trvalého príkazu.
V oznámení banky zo dňa 27.4.2009 o odstúpení od zmluvy sa tiež uvádza, že dňom doručenia tohto odstúpenia zaniknú všetky zmluvy o poskytovaní produktov/služieb a ukončí sa poskytovanie týchto produktov/služieb podľa príslušných zmlúv. Nakoľko navrhovateľ ani vo forme tvrdení neuviedol, kedy bol predmetný list odporcovi doručený resp. ako bol list doručený alebo doručovaný, aby mohli byť aplikované spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia o doručovaní, uvedené vo všeobecných obchodných podmienkach. Tým vzniká otázka ohľadom oprávnenosti zúčtovania poplatkov po dni odstúpenia od zmluvy.
Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.
Aj napriek tomuto záveru súd sa zaoberal aj vznesenou námietkou premlčania zo strany opatrovníka odporcu.
V tomto smere súd najprv považuje za potrebné uviesť, že vec bolo nutné posúdiť i podľa ustanovení spotrebiteľského práva.
Základnou črtou typizovaných spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom túto charakteristiku spĺňa, pretože zmluva o bežnom účte bola vyhotovená ako formulár a jej súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností Všeobecné obchodné podmienky a Sadzobník poplatkov banky, ktoré odporca ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Je pritom nepochybné, že navrhovateľ pri uzavieraní zmluvy vystupoval v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti a odporca v čase uzavretia zmluvy nekonal v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, zmluvu podpísal ako fyzická osoba za účelom priamej osobnej spotreby pre seba, resp. pre príslušníkov svojej domácnosti. Súd preto zmluvu vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle §23a z.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu.
Pojem spotrebiteľská zmluva do Občianskeho zákonníka zaviedla jeho novela z.č. 150/2004 Z.z., ktorú úpravu neskôr výrazne pozmenil z.č. 568/2007 Z.z. účinný od 01.01.2008 ( a neskôr i ďalšie čiastkové novelizácie). Spotrebiteľská zmluva však nie je samostatný typ zmluvy, ale ide o druh zmluvy, pre ktorú právne predpisy (nielen Občiansky zákonník) stanovujú osobitné podmienky a určujú jej náležitosti. Právna úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromnoprávnych
vzťahoch. Zmluvný vzťah medzi navrhovateľom a odporcom bol síce tzv. absolútnym obchodom, čo však v zmysle uvedeného nevylučuje možnosť a povinnosť súdu aplikovať na ten istý právny vzťah i ustanovenia spotrebiteľského práva, slúžiace na ochranu spotrebiteľa. Z materiálneho hľadiska sa pritom pozícia zmluvnej strany, uzatvárajúcej zmluvu pred účinnosťou novely Občianskeho zákonníka z.č. 568/2007 Z.z. nelíšila od pozície spotrebiteľa, uzavierajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv podľa § 52 a nasl. Obč.zák. v znení účinnom od 01.01.2008. Z tohto dôvodu súd s poukazom na § 54 ods. 1 Obč.zák. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy na vec aplikoval ustanovenia § 100 ods. 1, § 101 Obč.zák. o premlčaní, ktoré sú pre spotrebiteľa v tomto prípade nepochybne výhodnejšie a zabezpečujú jeho ochranu.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 cit. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva.
Nakoľko návrh na začatie konania bol podaný dňa 30.1.2013, pričom navrhovateľ žaluje debetný zostatok vo výške ku dňu 6.5.2009, jeho nárok by súd musel považovať za premlčaný. V prípade, že by navrhovateľ preukázal dôvodnosť požadovaného nároku, súd by potom prihliadal aj na vznesenú námietku premlčania.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a zaviazal navrhovateľa nahradiť odporcovi ako plne úspešnému účastníkovi konania trovy konania. Nakoľko tomuto žiadne nevznikli súd mu ich náhradu voči navrhovateľovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Trenčín prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).