Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13C-255-2010.pdf
PDF · 85.31 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/255/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Blaženou Szpyrcovou v právnej veci navrhovateľa: R.. W. N., nar. XX.X.XXXX, bytom N.R., G. X proti odporkyni: W.. R. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., T. X v konaní o určenie výživného rozvedenému manželovi takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ vo svojom návrhu žiadal, aby súd zaviazal odporkyňu prispievať mu na jeho výživu sumou 70,- EUR mesačne, pričom tento návrh doplnil na pojednávaní dňa 23.10.2013 tak, že tento príspevok žiadal priznať odo dňa podania návrhu, t.j. od 9.12.2010. Svoj návrh odôvodnil tým, že v čase podania návrhu bol nezamestnaný, nepoberal dávku a príspevky v hmotnej núdzi. Jeho manželstvo s odporkyňou bolo rozvedené dňa 6.2.2008 rozsudkom Okresného súdu Košice I, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.3.2008 a 20.2.2009.
Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 14.4.2011 žiadala návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť. Poukázala na to, že v zmysle § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Uviedla, že príčinou rozvodu jej manželstva s navrhovateľom bolo správanie sa navrhovateľa. Ďalej uviedla, že navrhovateľ si sám dlhodobo neplní svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu pochádzajúcemu z ich manželstva a to voči mal. W. N., nar. XX.X.XXXX a ku dňu tohto vyjadrenia dlhoval na výživnom pre maloleté dieťa sumu 4.182,48 EUR. Za neplnenie vyživovacej povinnosti bol navrhovateľ aj právoplatne odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Košice II zo dňa 25.5.2010.
Odporkyňa ďalej v tomto písomnom vyjadrení uviedla, že navrhovateľ si sám neplní svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu a napriek tomu žiada, aby súd priznal jemu príspevok na výživu rozvedeného manžela. Priznanie výživného pre navrhovateľa by bolo v rozpore s dobrými mravmi, ak by odporkyňa, ktorá neprijíma platby na výživné pre maloleté dieťa od navrhovateľa, by mala platiť navrhovateľovi príspevok na výživu rozvedeného manžela. Ak by bol navrhovateľovi taký príspevok priznaný, znamenalo by to, že osoba povinná k jeho plateniu, teda odporkyňa, by musela odčerpať zo svojich zdrojov určených na výživu svojho maloletého dieťaťa, nakoľko iné zdroje príjmu nemá. Teda by nastal stav, že nielen by maloleté dieťa nemalo zabezpečovanú výživu od svojho otca (navrhovateľa), ale jediné zdroje pre jeho výživu (príjem matky) by boli ukracované príspevkom na výživu otca dieťaťa, teda navrhovateľa. Odporkyňa poukázala aj na to, že je v takej situácii, že jej majetkové a príjmové možnosti ani neumožňujú prispievať na výživu navrhovateľa ako to navrhovateľ v návrhu požaduje.
Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:
Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 15C/7/2007 súd zistil, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. 15C/7/2007-90 dňa 6.2.2008, ktorý v časti o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 26.3.2008. Pre čas po rozvode bola mal. W. N., nar. XX.X.XXXX, ktorá pochádza z manželstva účastníkov konania, zverená do osobnej starostlivosti odporkyne, teda svojej matky, navrhovateľ bol zaviazaný ako jej otec prispievať na výživu maloletej sumou 3.500,- Sk mesačne, pričom v tomto rozsudku bol upravený aj styk navrhovateľa s maloletou. Z tohto rozsudku súd zistil, že príčinou rozvratu manželstva účastníkov konania bolo to, že navrhovateľ všetok svoj voľný a ostatný pracovný čas trávil v práci. Začal požívať alkohol vo zvýšenej miere a pod vplyvom alkoholu odporkyňu fyzicky napádal, preto v novembri 2005 opustila spoločnú domácnosť a odsťahovala sa do bytu svojich rodičov, kde býva doposiaľ. Navrhovateľ sa od odchodu zo spoločnej domácnosti nezaujímal o stretnutie s maloletou a na dcéru neprispieval žiadnymi finančnými prostriedkami.
Z trestného rozkazu vydaného Okresným súdom Košice II pod č.k. 4T/56/2010-119 zo dňa 25.5.2010 súd zistil, že navrhovateľ ako obžalovaný bol uznaný vinným za to, že si neplnil svoju vyživovaciu povinnosť k dcére mal. W. N., hoci mu táto vyplývala zo Zákona o rodine a dlhoval za obdobie od 1.4.2008 do vydania tohto trestného rozkazu sumu 2.788,32 EUR, čím spáchal prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona a za to bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 2,5 roka.
Z písomného vyjadrenia navrhovateľa a jeho výpovede súd zistil, že v súčasnosti je jeho jediným príjmom polovičný invalidný dôchodok v sume 93,24 EUR mesačne. Nevlastní žiadne nehnuteľnosti, býva v podnájme, nevlastní auto ani cenné papiere. V byte na ul. G. č. X v N. býva sám, za byt mesačne platí 103,- EUR. Má 1 vyživovaciu povinnosť k mal. W. pochádzajúcej z manželstva s odporkyňou. Jeho zdravotný stav je nepriaznivý, mesačne platí za lieky 28,- EUR. Navrhovateľ tvrdil, že pred podaním návrhu na súd ústne vyzval odporkyňu, aby mu platila výživné v sume 70,- EUR mesačne.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice súd zistil, že navrhovateľ nie je v súčasnosti evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Od 1.10.2012 poberá dávky v hmotnej núdzi a príspevok k dávke v hmotnej núdzi v sume 33,33 EUR.
Z výpovede odporkyne súd zistil, že nie je pravdou, že ju navrhovateľ vyzval na platenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, iba jej oznámil, že pokiaľ bude žiadať výživné na mal. W., tak on bude trvať na svojom návrhu na určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela.
Navrhovateľ podal návrh na zníženie výživného na Okresný súd Košice II, avšak Okresný súd Košice II tento jeho návrh zamietol a zostalo v platnosti pôvodne určené výživné, ktoré bolo určené Okresným súdom Košice I pri rozvode manželstva účastníkov konania.
Odporkyňa pracuje ako zasielateľ - špeditér v súkromnej firme L., s.r.o. N., pričom jej priemerný mesačný čistý zárobok dosahuje 300,- až 310,- EUR. Pracuje tam od roku 2011. Spolu s mal. W. žije v 2-izbovom byte na ul. T. č. X v N., byt je vo vlastníctve rodičov odporkyne. Za užívanie bytu platí 128,- EUR mesačne, za energiu 30,- až 35,- EUR mesačne.
Mal. W. je žiačkou 7. ročníka základnej školy, odporkyňa má s ňou zvýšené výdavky, pretože navštevuje hodiny klavíra, za ktoré mesačne platí odporkyňa 11,- EUR. Všetky školské výdaje jej hradí zo svojho príjmu odporkyňa.
Odporkyňa poukázala na to, že je pravdou, že sa cez exekútora vymáha výživné vo výške 20,06 EUR mesačne, avšak ona z tejto sumy dostáva len 10,- EUR na výživu mal. W., pretože ostatné si
exekútor ponecháva ako trovy exekúcie. Odporkyňa nevlastní žiadne nehnuteľnosti, nemá auto, cenné papiere, prípadne úspory na účtoch.
Odporkyňa poukázala na to, že aj keby bola zaviazaná platiť príspevok na výživu rozvedeného manžela navrhovateľovi, nemá dostatočný príjem na to, aby takáto povinnosť jej bola určená.
Zo mzdového listu predloženého spoločnosťou L., s.r.o. N. súd zistil, že priemerný mesačný zárobok odporkyne za rok 2011 bol 297,34 EUR, z potvrdenia o príjme zo závislej činnosti spoločnosti L., s.r.o. Košice bolo B., že za obdobie od októbra 2012 do septembra 2013 mala priemerný mesačný čistý zárobok 207,35 EUR, príjem na základe dohody o pracovnej činnosti so spoločnosťou M., s.r.o. N. mala za október, november a december vo výške 364,50 EUR, ďalej mala príjem z dohody o pracovnej činnosti vo vyššie uvedenej spoločnosti za obdobie január až február vo výške 83,08 EUR.
Podľa ust. § 72 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa ust. § 72 ods. 2 cit. zákona, ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
Podľa ust. § 75 ods. 1 cit. zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa ust. § 75 ods. 2 cit. zákona, výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Vykonaným dokazovaním bolo súdu preukázané, že účastníci konania boli manželmi, ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. 15C/7/2007-90 dňa 6.2.2008, ktorý v časti rozvodu účastníkov konania nadobudol právoplatnosť dňa 26.3.2008. Z uvedeného rozvodového rozsudku súd zistil, že príčiny, ktoré viedli k rozvratu manželstva účastníkov konania a ktoré boli príčinou aj rozvodu manželstva účastníkov konania, bolo požívanie alkoholických nápojov zo strany navrhovateľa vo zvýšenej miere, fyzické napádanie odporkyne, kvôli ktorému odporkyňa opustila spoločnú domácnosť.
Ďalej súd zistil, že navrhovateľ si dlhodobo neplnil svoju vyživovaciu povinnosť voči mal. W., nar. XX.X.XXXX, pochádzajúcej z manželstva účastníkov konania, v dôsledku čoho bol aj odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Košice II č.k. 4T/56/2010-119 dňa 25.5.2010. Odporkyňa bola nútená podať návrh na exekúciu, pretože navrhovateľ si dobrovoľne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť.
Z vyššie uvedeného vyplýva, žeby bolo v rozpore s dobrými mravmi, aby súd priznal navrhovateľovi príspevok na výživu rozvedeného manžela pokiaľ si sám svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dlhodobo neplnil, a jeho správanie viedlo aj k rozvratu manželstva účastníkov konania. Okrem iného súd poukazuje aj na to, že ak by aj vznikol navrhovateľovi nárok na príspevok na výživu rozvedeného manžela, tento príspevok by mu nebol priznaný vzhľadom na nízky príjem odporkyne, ktorý je v súčasnosti 300,- až 310,- EUR mesačne. Sama odporkyňa má problémy, aby zabezpečila z tohto svojho príjmu výživu svoju, ako aj výživu svojej maloletej dcéry, ktorú má zverenú do svojej výchovy. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd návrh navrhovateľa ako bezdôvodný zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v 2 písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.