Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-5C/40/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Janou Tvrdou v právnej veci navrhovateľky: Y. D., občianka R., bytom Č., R. XX, pr. zast. JUDr. Danielom Pavelkom, advokátom so sídlom Hlohovec, Pribinova 46 proti odporcovi: R. K., zast. Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Špitálska 4, Bratislava, IČO: 00681156 o náhradu nemajetkovej ujmy

rozhodol:

Návrh sa zamieta.

O náhrade trov konania súd rozhodne samostatným uznesením.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 10.10.2005 domáhala finančnej náhrady za nemajetkovú ujmu, a to sumou desať miliónov za každý mesiac jej útrap, spolu 40 miliónov Sk. Navrhovateľka uviedla, že podáva žalobu za nezodpovedný prístup vyplácania starobného dôchodku s úmyslom vyhladovať ju, ďalej uviedla, že v máji jej ešte bola vyplatená dávka v hmotnej núdzi, a jún, júl, august a september je bez haliera, obáva sa, že dôchodok jej nebude vyplatený ani tento mesiac, ak dôchodok bude vyplatený bude súd ihneď informovať, ak nie, ďalej 10 miliónov.

Odporca s návrhom navrhovateľky nesúhlasil, tento žiadal zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníka konania, oboznámil správy a rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava, osobný list dôchodkového poistenia, rozhodnutia, oznámenia, potvrdenia a správy ÚPSVaR Piešťany, pracovisko Hlohovec, listy navrhovateľky, vyjadrenia navrhovateľky a odporcu, spis ÚPSVaR Piešťany, pracovisko Hlohovec ohľadom dávok v hmotnej núdzi týkajúci sa navrhovateľky, ako i ostatný obsah spisu .

Navrhovateľka uviedla, že sa pridržiava v celom rozsahu podaného návrhu, došlo k poškodeniu jej občianskych práv, keď jej ako osobe v hmotnej núdzi neboli vyplácané žiadne dávky, čím myslí starobný dôchodok ako i dávku v hmotnej núdzi, bol jej priznaný starobný dôchodok, ktorý dostala fyzicky na konci októbra 2005, kedy jej bol starobný dôchodok zo strany Sociálnej poisťovne doplatený spätne od jeho priznania v apríli 2005, rozhodnutím z júna 2005 došlo k zastaveniu dávok v hmotnej núdzi a v mesiacoch nemala žiadny príjem, nemala z čoho žiť, toto považuje za vážny zásah do jej práv, keď ona nemala prostriedky na živobytie, musela chodiť po ľuďoch pýtať si stravu, žila v tom čase v spoločnej domácnosti s dcérou, zaťom a ich troma malými deťmi, pričom príjem do ich rodiny bol vtedy asi XX.XXX Sk, čo ani im nestačilo, nie aby ešte podporovali aj ju a preto žiada za každý mesiac nemajetkovú ujmu, ktorú si ona vyčíslila na XX.XXX.XXX Sk, t.j. XX.XXX.XXX Sk za každý mesiac. Navrhovateľka uviedla, že bola aj na Obecnom úrade v Č. žiadať o pomoc, tam jej nikto nepomohol, aj opakovane na úrade práce a táto situácia ju poškodila v očiach spoluobčanov. Bolo pre ňu ponižujúce, aby chodila doslova po žobraní po dedine. So žiadosťou o odškodnenie sa obrátila na prezidenta republiky, ministerstvo práce,

sociálnych vecí a rodiny, predsedu vlády aj na parlament, avšak nikto z nich to nevyriešil. Žiada, aby súd jej návrhu vyhovel a priznal jej odškodnenie ako požaduje. Navrhovateľka uviedla, že vidí pochybenie v tom, že neskoro oznámili z Úradu práce Hlohovec Sociálnej poisťovni sumu, ktorá má byť zúčtovaná a to bolo dôvodom toho, že jej nebol vyplácaný starobný dôchodok, vidí nesprávny úradný postup v tom, že dávky v hmotnej núdzi jej prestali byť vyplácané, boli jej zastavené v júli 2005 a starobný dôchodok ešte nedostala a dostala sa do obdobia, keď bola bez zdroja príjmu. Navrhovateľka ďalej uviedla, že žaloba je vlastne postavená na tom, že zo strany ÚPSVaR Piešťany, pracovisko Hlohovec nebolo bez zbytočného odkladu oznámené Sociálnej poisťovni - ústredie Bratislava, akú sumu je potrebné zaúčtovať, v dôsledku čoho jej nebol vyplácaný starobný dôchodok a aj keď jej bol priznaný starobný dôchodok, stále mala nárok na dávku v hmotnej núdzi, keďže starobný dôchodok nedosahoval výšku životného minima, o čom svedčia aj rozhodnutia o priznaní dávky v hmotnej núdzi z 01.07.2005 a 11.10.2005, ktoré jej boli doručené až 21.06.2006.

Odporca uviedol, že sa pridržiavajú písomných i ústnych vyjadrení, navrhovateľka žalobu opiera hlavne o to, že pochybil ÚPSVaR Piešťany, pracovisko Hlohovec tým, že neoznámil bez zbytočného odkladu Sociálnej poisťovni sumu, ktorú je potrebné zúčtovať a toto nie je pravda, 28.06.2005 Sociálna poisťovňa žiadala ÚPSVaR o uvedenie tejto sumy a úrad práce obratom listom, ktorý bol Sociálnej poisťovni už 11.07.2005 doručený odpovedala, takže úrad práce nespôsobil prieťahy, ktoré by mali mať za následok to, že navrhovateľke nebol vyplácaný starobný dôchodok. Odporca uviedol, že chce poukázať na to, že navrhovateľka tiež bola o tej skutočnosti oboznámená listom zo dňa 09.09.2005. Pokiaľ navrhovateľka požaduje sumu 40.000.000,- Sk ako nemajetkovú ujmu tu poukazuje na to, že za predmetné obdobie 6,7,8,9/2005 jej nebola vyplatená suma 2480 Sk za 4 mesiace, čo považuje teda vzhľadom k tejto sume za neadekvátne, navrhovateľka žiadnym spôsobom nepreukázala, že chodí po žobraní a že jej takáto ujma vznikla a že by si požičiavala peniaze práve z toho dôvodu, že jej nebola vyplácaná za predmetné mesiace dávka v hmotnej núdzi, má dôkaz o tom, ktorý súdu predkladá, že navrhovateľka si požičiavala peniaze aj pred rokom 2005. Odporca ďalej uviedol, že nemajú za to, že by bola preukázaná príčinná súvislosť medzi údajným nesprávnym postupom úradu práce a nemajetkovou ujmou, čím má na mysli, že práve v dôsledku nesprávneho úradného postupu by došlo k nemajetkovej ujme a zníženiu dôstojnosti navrhovateľky, ani prípadným pochybením nedochádza automaticky k vzniku ujmy, toto je potrebné preukázať, len tvrdenia navrhovateľky, že jej povesť bola zhoršená nestačia, nebolo v konaní preukázané, že pred rokom 2005 mala navrhovateľka dobrú povesť a potom, čo jej 4 mesiace nebola vyplatená dávka v hmotnej núdzi sa jej táto jej povesť rapídne zhoršila. Všetky peniaze, na ktoré mala navrhovateľka nárok je boli vyplatené už v októbri 2005, rovnako ako jej bol vyplatený starobný dôchodok a v prípade, že jej vznikli dlžoby, mohla si to z týchto prostriedkov potom vyrovnať, v konaní nemá za preukázané, či navrhovateľka nemala aj vyšší dlh ako bol dlh vo výške 2480 Sk. V prípade, že by mala navrhovateľka vyššie dlhy ako tých 2480 Sk, by k prípadnému zníženiu ľudskej dôstojnosti mohlo prísť aj v dôsledku týchto ďalších dlhov, pričom má dôvodné podozrenie, že navrhovateľka mala aj iné dlhy. Odporca uviedol, že čo sa týka nevyplatenia starobného dôchodku a aj správneho konania všeobecne, tu nemá ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny legitimáciu. Záverom výpovede odporca uviedol, že trvá na tom, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu z jeho strany, a preto nemohlo dôjsť k nemajetkovej ujme, ktorú uvádza navrhovateľka v žalobe, žiadnymi relevantnými dôkazmi nepreukázala navrhovateľka, že by došlo k nemajetkovej ujme.

V zmysle b/c/ zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov účinného od 01.07.2004 do 31.08.2007, tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "") za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy, predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

V zmysle b/ zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov účinného od 01.07.2004 do 31.08.2007, na účely tohto zákona výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, orgán verejnej moci je 1. štátny orgán, 2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

V zmysle , zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov účinného od 01.07.2004 do 31.08.2007, štát zodpovedá

za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

V zmysle , zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov účinného od 01.07.2004 do 31.08.2007, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.

V zmysle , zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov účinného od 01.07.2004 do 31.08.2007, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

V zmysle , zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov účinného od 01.07.2004 do 31.08.2007, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa a 11. Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

V zmysle , zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov účinného od 01.07.2004 do 31.08.2007, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné prerokovanie nároku.

V predmetnej veci súd dospel k záveru, že i keď navrhovateľka odvodzovala svoj nárok od ustanovenia , , je potrebné v danom prípade aplikovať a vychádzať z ustanovení zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov účinného v čase údajného vzniku nemajetkovej ujmy, keď súd nie je viazaný právnym posúdením veci navrhovateľkou. Čo sa týka vyjadrení odporcu, že v danom prípade nebol splnený základný predpoklad pre uplatnenie žaloby na súde ustanovený v a preto je potrebné túto ako nedôvodnú zamietnuť, tu je potrebné zo strany súdu uviesť, že v zmysle ustanovení predmetného zákona, ak poškodený uplatní nárok na súde bez predchádzajúceho predbežného prerokovania, nemôže súd návrh zamietnuť ani bez ďalšieho konania zastaviť, ale má poškodeného vyzvať na odstránenie nedostatku tejto podmienky so stanovením primeranej lehoty, v prípade, ak by napriek tomu nebol odstránený nedostatok uvedenej podmienky, ktorý treba hodnotiť ako obdobu nedostatku procesnej podmienky, mal by súd postupovať podľa úpravy o zastavení konania. Keďže z obsahu spisu vyplynulo, že navrhovateľka v októbri 2007 zaslala odporcovi žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody - nemajetkovej ujmy, pričom odporca nárok navrhovateľky v zmysle zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov neuspokojil, nemohol súd z vyššie uvedeného dôvodu a s poukazom na vyššie uvedené návrh zamietnuť ani zastaviť. V danom prípade je potrebné i s poukazom na vyjadrenia navrhovateľky, že žaloba je vlastne postavená na tom, že zo strany ÚPSVaR Piešťany, pracovisko Hlohovec nebolo bez zbytočného odkladu oznámené Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava

akú sumu je potrebné zaúčtovať, v dôsledku čoho jej nebol vyplácaný starobný dôchodok a aj keď jej bol priznaný starobný dôchodok stále mala nárok na dávku v hmotnej núdzi, keďže starobný dôchodok nedosahoval výšku životného minima o čom svedčia aj rozhodnutia o priznaní dávky v hmotnej núdzi z 01.07.2005 a 11.10.2005, ktoré jej boli doručené až 21.06.2006, zo strany súdu uviesť nasledovné :

Podľa o pomoci v hmotnej núdzi účinného od 01.01.2004 do 31.12.2008 občan v hmotnej núdzi, ktorému sa vypláca dávka a príspevky, je povinný ohlásiť úradu alebo obci písomne do ôsmich dní zmeny vo všetkých skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku a príspevky a na ich výplatu, pričom v danom prípade mal súd z obsahu spisu za preukázané, že navrhovateľka si túto povinnosť nesplnila, a konala v danej veci až na základe podnetu ÚPSVaR Piešťany, pracovisko Hlohovec.

Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava zaslala list zo dňa 28.06.2005 ÚPSVaR Piešťany, pracovisko Hlohovec, ktorý bol tomuto úradu doručený dňa 04.07.2005, v ktorom úrad v súlade s o sociálnom poistení žiada o oznámenie sumy vyplatenej dávky v hmotnej núdzi, ktorú je potrebné v zmysle zákona zúčtovať a následne ÚPSVaR Piešťany, pracovisko Hlohovec listom zo dňa 06.07.2005 oznámil Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava, že žiada zúčtovať dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi v sume 3.160,- Sk za obdobie od 27.04.2005 do 20.06.2005, predmetný list bol Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava doručený dňa 1.07.2005, ktorú skutočnosť mal súd z obsahu spisu za preukázanú, t.j. zo strany ÚPSVaR Piešťany, pracovisko Hlohovec bolo bez zbytočného odkladu oznámené Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava akú sumu je potrebné zúčtovať, a teda odporca jednoznačne nespôsobil navrhovateľkou tvrdenú skutočnosť, a to, že jej nebol vyplácaný starobný dôchodok z dôvodu, že nebolo bez zbytočného odkladu zo strany ÚPSVaR Piešťany, pracovisko Hlohovec oznámené Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava akú sumu je potrebné zúčtovať .

Dňa 06.07.2005 ÚPSVaR Piešťany, pracovisko Hlohovec vydal rozhodnutie, ktorým sa odníma navrhovateľke poskytovaná pomoc v hmotnej núdzi dávkou a príspevkami a ich výplata v sume 1.580,- Sk mes. od 01.07.2005 zastavuje, nakoľko sa zmenili skutočnosti rozhodujúce pre nárok na predmetnú dávku - priznanie starobného dôchodku navrhovateľke, predmetné rozhodnutie navrhovateľka prevzala osobne dňa 08.07.2005, voči predmetnému rozhodnutiu sa neodvolala a predmetné rozhodnutie právoplatnosť nadobudlo dňa 23.07.2005, ktorú skutočnosť mal súd z obsahu spisu za preukázanú. Podľa zákona o pomoci v hmotnej núdzi účinného od 01.01.2004 do 31.12.2008 úrad alebo obec dávku a príspevky odníme a ich výplatu zastaví alebo ich zvýši, alebo zníži a vyplatí ich vo vyššej sume alebo v nižšej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku.

Z Podnetu ÚPSVaR Piešťany, pracovisko Hlohovec navrhovateľka svojim podaním doručeným tomuto úradu dňa 15.07.2005 žiadala ako starobná dôchodkyňa o prehodnotenie hmotnej núdze, nakoľko jej bol priznaný starobný dôchodok, žiadala vzhľadom na výšku starobného dôchodku o prepočet hmotnej núdze, pričom dňa 15.07.2005 ÚPSVaR Piešťany, pracovisko Hlohovec vydal rozhodnutie, že navrhovateľka je občanom v hmotnej núdzi a priznáva sa jej dávka a príspevky v sume 750,-Sk od 01.07.2005, predmetné rozhodnutie navrhovateľka prevzala osobne dňa 15.07.2005, právoplatnosť rozhodnutie nadobudlo dňa 30.07.2005, ktorú skutočnosť mal súd z obsahu spisu za preukázanú .

Dňa 11.10.2005 ÚPSVaR Piešťany, pracovisko Hlohovec vydal rozhodnutie, že navrhovateľke sa zvyšuje dávka a príspevky v hmotnej núdzi na sumu 980,-Sk od 01.09.2005, predmetné rozhodnutie navrhovateľka prevzala osobne dňa 11.10.2005, právoplatnosť rozhodnutie nadobudlo dňa 26.10.2005, ktorú skutočnosť mal súd z obsahu spisu za preukázanú .

Z potvrdení ÚPSVaR Piešťany, pracovisko Hlohovec o poberaní dávky v hmotnej núdzi za rok 2005 vyplynulo, že navrhovateľka mala priznané dávky za mesiac 4/2005 vo výške 1.580,-Sk - vyplatené vo výške 1.580,-Sk, za mesiac 5/2005 vo výške 1.580,- Sk - vyplatené vo výške 1.580,- Sk, za mesiac 6/2005 vo výške 1.580,- Sk- vyplatené vo výške 1.580,- Sk, za mesiac 7/2005 vo výške 750,- Sk- vyplatené vo výške 1.580,- Sk, za mesiac 8/2005 vo výške 750,- Sk- vyplatené vo výške 0,- Sk, za mesiac 9/2005 vo výške 980,- Sk- vyplatené vo výške 0,- Sk, čo mal súd z obsahu spisu za preukázané, pričom z vyššie uvedeného vyplýva, že navrhovateľka počas mesiacov nezostala bez peňazí, za mesiace mala priznané dávky v celkovej výške 3.080,-Sk, vyplatené v celkovej výške 3.160,- Sk. Čo sa týka septembra 2005, tu je potrebné zo strany súdu uviesť, že dňa 11.10.2005

ÚPSVaR Piešťany, pracovisko Hlohovec vydal rozhodnutie, že navrhovateľke sa zvyšuje dávka a príspevky v hmotnej núdzi na sumu 980,-Sk od 01.09.2005 z dôvodu, že výška dávky sa upravila podľa súm minima hmotnej núdze a príspevkov platných od 01.09.2005, predmetné rozhodnutie navrhovateľka prevzala osobne dňa 11.10.2005, právoplatnosť rozhodnutie nadobudlo dňa 26.10.2005, ktorú skutočnosť mal súd z obsahu spisu za preukázanú. V zmysle o pomoci v hmotnej núdzi účinného od 01.01.2004 do 31.12.2008 nárok na dávku a príspevky vzniká právoplatným rozhodnutím úradu alebo obce o ich priznaní .

V zmysle zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov účinného od 01.07.2004 do 31.08.2007, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. V zmysle , zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov účinného od 01.07.2004 do 31.08.2007, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že základným predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu v tejto veci je nesprávny úradný postup, pričom v danom prípade by museli byť kumulatívne splnené 3 zákonné predpoklady, a to nesprávny úradný postup, vzniknutá ujma a existencia príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou ujmou. V predmetnej veci navrhovateľka namietala nesprávny úradný postup ÚPSVaR Piešťany, pracovisko Hlohovec, resp. odporcu, čo však na základe vykonaného dokazovania súd poukazujúc na vyššie uvedené nemal za preukázané, v tomto smere navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno a preto ani súd už nepripustil ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania zamerané na preukázanie údajne vzniknutej nemajetkovej ujmy u navrhovateľky. Súd naviac poukazuje na opakované vyjadrenia navrhovateľky ohľadom nezodpovedného prístupu vyplácania starobného dôchodku, Sociálna poisťovňa, Bratislava však žalovanou v danom prípade nie je. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, ako i vyššie uvedených ustanovení zákonov súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný, a preto ho v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol a contrario podľa , podľa ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave (dvojmo).

Náležitosti odvolania:

- ktorému súdu je určené

- kto ho robí

- ktorej veci sa týka

- čo sleduje

- musí byť podpísané a datované

- proti ktorému rozhodnutiu smeruje

- v akom rozsahu rozhodnutie napáda

- v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny

- čoho sa odvolateľ domáha

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.