Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24P-133-2013.pdf
PDF · 107.16 KB
Case nature
Area
Subarea
24P/133/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou v právnej veci navrhovateľky: B. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. U. XX, zastúpenej JUDr. Vierou Strakovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Prešove, kpt. Nálepku 5, proti odporcovi: Pavlovi Poľačekovi, nar. XX.XX.XXXX, W. Ž. XX, F.-A. Š., v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. Y. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, takto
rozhodol:
Rozvádza manželstvo účastníkov F. F., nar. XX.XX.XXXX a B. F., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu v I. A. Q., zväzok X, ročník XXXX, strana XXX, pod poradovým číslom XX.
Z v e r u j e mal. Y. F., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec je povinný prispievať na výživu mal. Y. F., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 100,00 Eur mesačne, ktoré je povinný poukazovať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku, opakovane do budúcna.
Upravuje stretávanie otca s mal. dieťaťom tak, že otec je oprávnený stretávať sa s ním každý nepárny víkend od piatku od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod. Matka je povinná dieťa na stretnutie s otcom pripraviť a odovzdať mu ho pred svojím bytom, kde je otec povinný dieťa po uplynutí doby vrátiť matke.
Otec je oprávnený mať dieťa u seba počas Vianočných sviatkov od 10.00 hod. 24.12. do 18.00 hod. 30.12. každý nepárny kalendárny rok. Počas týchto voľných dní je matka povinná dieťa na stretnutie s otcom pripraviť a odovzdať mu ho pred svojím bytom, kde je otec povinný dieťa po uplynutí doby vrátiť matke.
Obaja rodičia sú povinní v prípade, že styk z vážnych dôvodov nemôže byť môcť zrealizovaný, oznámiť túto skutočnosť druhému rodičovi najneskôr deň pred začatím styku.
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.04.2013 domáhala rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností k mal. Adamovi tak, že žiadala, aby súd zveril mal. Adama do jej starostlivosti, určil výživné zo strany otca vo výške 135 Eur. Zároveň navrhla upraviť styk otca s dieťaťom.
Odporca v písomnom vyjadrení doručenom súdu 28.05.2013 s rozvodom súhlasil, nesúhlasil s dôvodmi, ktoré uviedla navrhovateľka, nesúhlasil s navrhnutou výškou výživného a nesúhlasil s návrhom na styk cez vianočné a veľkonočné sviatky.
Kolízny opatrovník navrhol v prípade rozvodu zveriť mal. Adama do osobnej starostlivosti matky, zo strany otca určiť primerané výživné podľa jeho zárobkových možností a schopností s prihliadnutím na vek a potreby mal. dieťaťa.
Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. XXP XXX/XXXX zo dňa 23.10.2013 v konaní o úpravu práv a povinnosti voči mal. dieťaťu do rozvodu bol mal. Adam zverený do starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 100 Eur mesačne počnúc dňom 20.05.2013. Rozsudok doposiaľ nenadobudol právoplatnosť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením obsahu spisu, oboznámením obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXP XXX/XXXX, pričom zistil nasledujúci skutkový stav, na základe ktorého dospel k nasledujúcim skutkovým a právnym záverom :
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v Evanjelickom chráme v I. U., ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu v I. A. Q., zväzok X, ročník XXXX, strana XXX, pod poradovým číslom XX.
Zo vzťahu sa im dňa XX.XX.XXXX narodil Y. F..
Z návrhu na začatie konania ako aj z výpovede navrhovateľky súd zistil, že manželstvo bolo uzatvorené po trojročnej známosti. Nezhody nastali už tesne pred svadbou a tieto pretrvávali počas celého manželstva. Účastníci mali rozdielne názory na výchovu dieťaťa, odporca svoje názory prezentoval agresívnym spôsobom, problémy nedokázali účastníci vyriešiť. Navrhovateľa uviedla, že jej prekážali aj známosti odporcu, pre ktoré mal viackrát problémy so zákonom. Rozpory a nezhody sa prehlbovali, často sa hádali. V súčasnosti si navrhovateľka obnovenie spolužitia predstaviť nevie. Odporcovi už nedôveruje. V spoločnej domácnosti nežijú, nehospodária a intímne nežijú dva roky. Navrhovateľka pracuje ako predavačka v S. s príjmom spolu s daňovým bonusom 350 Eur. Podľa názoru navrhovateľky rozvrat zapríčinil odporca aj tým, že na domácnosť prispieval nepravidelne. Starostlivosť o domácnosť musela zabezpečovať s pomocou svojich rodičov. Uviedla, že finančné záležitosti svojho manžela nikdy dôsledne nepoznala. V súčasnosti má k nemu už len ľahostajný vzťah, nekomunikujú. Uviedla, že za rok 2013 jej odporca prispel na výživu Adama celkovo 60 Eur. O mal. dieťa sa otec zaujíma, má ho rád, ich vzťah je blízky. Navrhovateľka žije s mal. dieťaťom v spoločnej domácnosti so svojou matkou. Navrhovateľka spolu so svojou matkou spoločne uhrádzajú poplatok za elektrinu 70 Eur mesačne, za plyn 20 Eur mesačne, poplatky za drevo a vodu uhrádzajú ročne. Navrhovateľa uviedla, že nechce brániť v stretávaní sa otca s dieťaťom, uvedomuje si, aký je otec v jeho živote dôležitý, avšak navrhuje presne upraviť styk, nakoľko odporca s ňou nekomunikuje. Ak komunikuje, komunikuje prostredníctvom dieťaťa, ktoré má v súčasnosti len 7 rokov.
Mal. Adam je v súčasnosti žiakom 2. ročníka Základnej školy B. Q. F.. Jeho mesačné výdavky sú cestovné 30 Eur, školská jedáleň 20 Eur, školský klub 12 Eur, školský fond 7 Eur, stavebné sporenie 20 Eur, sporenie 16,60 Eur, internet 20 Eur. Okrem toho má matka s ním bežné výdavky spojené so zabezpečením školských potrieb, stravy a ošatenia. Navrhovateľa uviedla, že nechce ďalej zotrvávať v tomto formálnom manželstve.
Odporca uviedol, že podľa jeho názoru rozpory a nezhody boli spôsobné hysterickými záchvatmi navrhovateľky, nevedel uviesť, z čoho tieto pramenili. Obnovenie spolužitia si predstaviť nevie. Podľa jeho názoru na rozvrate manželstva má každý svoj podiel. Odporca je samostatne zárobkovo činná osoba v oblasti stavebníctva. Je živnostník, nemá pravidelný príjem. V roku 2012 bol jeho príjem 3.500 Eur, čo je 300 Eur mesačne. V roku 2013 nemá žiaden príjem, nakoľko je práceneschopný od 16.10.2012, kedy mal úraz, spadol z balkóna z prvého poschodia, pre ktorý nemôže vykonávať podnikateľskú činnosť. Finančne mu vypomáhajú rodičia. Navrhol súdu, aby presne upravil styk s dieťaťom, nakoľko sa nevie s matkou dohodnúť.
Z daňového priznania za rok 2010 vyplýva jeho základ dane vo výške 4.322,10 Eur. Z daňového priznania za rok 2011 predstavuje základ dane sumu 2.753,45 Eur. Z daňového priznania za rok 2012 predstavuje jeho základ dane sumu 3.550 Eur.
Z opisu mzdových listov matky dieťaťa v spoločnosti S. X. X., Y..X.. E. F. vyplýva jej priemerný mesačný zárobok za obdobie od apríla 2012 do marca 2013 vo výške 354,93 Eur.
Súd uložil odporcovi, aby predložil súdu doklad o tom, že jeho zdravotný stav mu bráni vykonávať pracovnú činnosť. Z výpovede odporcu súd zistil, že všetky správy týkajúce sa jeho zdravotného stavu predložil do konania týkajúceho sa úpravy práv a povinností k mal. Adamovi na čas do rozvodu, ktoré je vedené na tunajšom súde pod sp. zn. XXP XXX/XXXX.
Zo spisu, ktorý je vedený na tunajšom súde pod sp. zn. XXP XXX/XXXX, predmetom ktorého je úprava práv a povinností k mal. Adamovi na čas do rozvodu súd zistil, že odporca o priznanie invalidného dôchodku nepožiadal, nakoľko nemá kompletné správy, uviedol, že doktor mu nevydal lekársku správu, v ktorej by bol uvedený vplyv jeho zdravotného stavu na schopnosť vykonávať pracovnú činnosť. Takýto doklad odporca súdu nepredložil. Rovnako nepredložil faktúry, ktorými si fakturoval odmenu za vykonanú činnosť, hoci mu bola súdom uložená takáto povinnosť.
Odporca žije v súčasnosti v 1-izbovom byte v Prešove na Č. ulici. Ide o byt, ktorý patrí jeho sestre. Mesačne platí úhradu za užívanie bytu 103 Eur, mobil 25 Eur, poistku 32 Eur, pôžičku 110 Eur. Nepoberá nemocenské, ani sociálne dávky. Finančne ho podporujú jeho rodičia. Na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny sa nezaevidoval, nakoľko mu pracovníčka sociálnej poisťovne povedala, že keďže je živnostník, nebude mu poskytnutá zo strany štátu žiadna dávka.
Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZR“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 ZR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1, 3 ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 24 ods. 4 ZR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku obidvomi rodičmi.
Podľa § 24 ods. 5 ZR, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 26, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 96 ods. 1 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania nejde o krátkodobý a prechodný nesúlad, ale nezhody a nesúlad medzi nimi pretrvajú dlhu dobu. Vzťahy medzi sebou manželia vytvárajú vzájomným správaním sa, predovšetkým výkonom práv a povinnosti vyplývajúcich z manželstva. Pravidla vzájomného správania sa manželov, ku ktorým patrí povinnosť životného spoločenstva (nielen spoločného bývania) s cieľom vytvorenia zdravého rodinného prostredia, povinnosť vernosti a povinnosť vzájomnej pomoci, povinnosť spoločnej starostlivosti o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom, podľa schopnosti a možnosti oboch manželov, spoločné rozhodovanie manželov o záležitostiach rodiny a vzájomné zastupovanie manželov v bežných záležitostiach, sú právnym vyjadrením mravných postulátov na ktorých je harmonické manželstvo založené (§ 18,19 Zákona o rodine). Tieto povinnosti nemožno právne vynucovať, ak sa však neplnia môže to mať za následok rozvrat manželstva.
Medzi účastníkmi konania dochádza k vážnym nedorozumeniam. Bolo preukázané, že účastníci nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, intímne spolu nežijú dva roky. Navrhovateľka žije s mal. dieťaťom v spoločnej domácnosti so svojou matkou, odporca žije v 1-izbovom byte v Prešove na Č. ulici. Súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je tak hlboko a trvalo rozvrátené, že už nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Príčiny rozvratu manželstva súd vidí vo vzájomných
povahových rozdieloch. V manželstve došlo k citovému ochladeniu, účastníci vyhlásili, že za žiadnych okolností nemienia obnoviť manželské spolužitie. Za takého stavu možno konštatovať, že manželstvo je len formálnym zväzkom, ktorý neplní svoje spoločenské funkcie a to biologickú, hospodársku, výchovnú a funkciu vzájomnej pomoci a podpory. Na základe týchto dôvodov súd manželstvo rozviedol.
Po zrušení spoločnej domácnosti ostal mal. Adam v starostlivosti matky, ktorá jeho výchovu po všetkých stránkach riadne zabezpečuje, preto súd v súlade s návrhmi rodičov v časti zverenia mal. Adama do starostlivosti matky a stanoviskom kolízneho opatrovníka zveril mal. Adama do osobnej starostlivosti matky.
V konaní mal súd preukázané, že matka pracuje ako predavačka v S. s príjmom spolu s daňovým bonusom 350 Eur. Odporca podniká ako samostatne zárobkovo činná osoba, nie je vedený na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, nepoberá žiadne sociálne dávky, nepožiadal si o priznanie invalidného dôchodku. Odporca si vyživovaciu povinnosť neplní pravidelne. Všetky potreby mal. dieťaťa hradí výlučne matka zo svojho príjmu s pomocou svojich príbuzných. Odporca namietal schopnosť prispievať na výživu vo výške, v akej to požaduje matka a svoje tvrdenie odôvodňoval skutočnosťou, že mal úraz, zhoršením zdravotného stavu. Súdom mu bolo uložené, aby predložil súdu doklad o jeho zdravotnom stave v súvislosti so schopnosťou vykonávať podnikateľskú činnosť. Odporca však počas konania súdu nepredložil lekárske potvrdenie, z ktorého by vyplývalo, že nie je schopný vykonávať ďalej podnikateľskú činnosť. Z vyčíslenia platenia výživného v roku 2011 vyplýva, že bol schopný prispievať sumou 100 Eur mesačne, nakoľko v niektorých mesiacoch prispel aj sumou 250 Eur mesačne na výživu dieťaťa, rovnako v roku 2012 bol schopný prispievať sumou 100 Eur mesačne. Súd mu uložil predložiť faktúry, ktorými si fakturoval odmenu za vykonanú činnosť, ani túto povinnosť si nesplnil. Súd vychádzajúc zo skutkového stavu je toho presvedčenia, že odporca je v uvedenom období schopný zabezpečiť si dostatok finančných prostriedkov na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu minimálne bežného životného štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožňoval aj svojmu mal. dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa rodičov, ktorí nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, akokeby spolužitie rodičov existovalo. Vo vzťahu k námietkam otca súd poukazuje na ustanovia Zákona o rodine, konkrétne § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je uvedené, že výživné má prednosť pre inými výdavkami rodičov. Súd poznamenáva, že výživné, ktoré určil vo výške 100 Eur mesačne, predstavuje iba časť nevyhnutých potrieb mal. dieťaťa, potreby rodičov sú stabilizované a je nepochybné, že práve matka dopĺňa zdroj výživy maloletého na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jeho všestranný rozvoj. Podiel matky je teda na výživnom vyšší ako podiel otca na plnení vyživovacej povinnosti. Súd má za to, že výživné, ktoré určil na sumu 100 Eur mesačne je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam, možnostiam otca berúc do úvahy skutočnosť, že otec je samostatne zárobkovo činná osoba a živnosť neprerušil. Z daňového priznania za rok 2012 predstavuje jeho základ dane 3.550,09 Eur čo dovoľuje záver, že pomery otca sú lepšie ako ich prezentoval v priebehu konania. Určiť vyživovaciu povinnosť v rozsahu, ako to navrhoval otec by bolo v neprospech mal. dieťaťa, ktoré je odkázané na výživu na rodičov. Bolo by to v rozpore so zásadami Zákona o rodine. Výživným vo výške 100 Eur budú v dostatočnej miere kryté výdavky mal. dieťaťa.
S poukazom na tieto skutočnosti a na preukázaný príjem otca mal súd za to, že je dôvodné určiť výživné vo výške 100 Eur mesačne, ktorá odzrkadľuje potreby mal. Adama. Pri zverení dieťaťa pre čas po rozvode do výchovy jedného z rodičov, určuje sa rozsah vyživovacej povinnosti tomu z rodičov, ktorému nebolo dieťa zverené do výchovy. Tomu z rodičov, ktorému bolo dieťa zverené sa vyživovacia povinnosť presne neurčí, ale splnením jeho vyživovacej povinnosti sa počíta, pričom po stanovení jeho rozsahu sa berie do úvahy aj priama starostlivosť o dieťa. Povinnosť spolupodieľať sa na vyživovacej povinnosti, starať sa sústavne a dôsledne o výživu svojho mal. dieťaťa majú obaja rodičia dieťaťa rovnocenne.
Styk rodiča s mal. dieťaťom má zaistiť v čo najväčšej miere vytváranie a udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citového puta k obom rodičom, aby dieťa pokiaľ možno v minimálnej miere pociťovalo výchovu v neúplnej rodine. K splneniu tohto cieľa by mali prispieť obaja rodičia a snažiť sa tak o vytvorenie priaznivých podmienok bez ohľadu na existenciu rozporov medzi nimi. V tejto
súvislosti nemožno opomenúť ani to, že záujem na vytvorení dobrých citových vzťahov medzi dieťaťom a rodičom, ktorému nebolo dieťa zverené do starostlivosti je daný aj tým, že tento citový vzťah v prípade neočakávaných životných udalostí umožní nahradiť starostlivosť týmto rodičom. Do úpravy rodičovských práv a povinností patrí aj úprava styku s dieťaťom. Styk rodiča, ktorému nebolo dieťa zverené do starostlivosti, s týmto dieťaťom sa uskutočňuje v záujme mal. dieťaťa. V konaní mal súd za preukázané, že aj keď rodičia medzi sebou majú vážne nezhody, stretávanie otca s dieťaťom sa realizuje, je na prospech mal. dieťaťa a medzi dieťaťom a otcom je vytvorený blízky citový vzťah. Na základe uvedených skutočností súd upravil stretávanie sa otca s dieťaťom tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Takúto úpravu súd považuje v súlade so záujmami mal. dieťaťa.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Prešov do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci .
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.