Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/28/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Evou Slávikovou v právnej veci navrhovateľa AUREX s.r.o. Prešov, so sídlom Radliského 1, Prešov, proti odporcovi Okresnému úradu Prešov, katastrálny odbor, Konštantínova 6 (predtým Správa katastra Prešov), o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporcu č: V-2365/2013-Gu zo dňa 20. mája 2013 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutie odporcu č. V-2365/2013-Gu zo dňa 20. mája 2013 podľa v spojení s a a vec vracia odporcovi na ďalšie konanie.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 20.05.2013 odporca ako správny orgán príslušný podľa ust. a o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v konaní o povolenie vkladu vecného bremena do katastra nehnuteľností na základe zmluvy o zriadení vecného bremena uzavretej medzi účastníkmi AUREX s.r.o. Prešov ako povinným z vecného bremena a AUREX s.r.o. Prešov ako oprávneným z vecného bremena rozhodol tak, že návrh na vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností zamietol.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 02.05.2013 mu bol doručený návrh na vklad do katastra nehnuteľností. Po preskúmaní návrhu a jeho príloh zistil, že predmetom predloženej zmluvy o zriadení vecného bremena je zriadenie vecného bremena in rem k pozemkom v k.ú. D., parcela č. CKN 5208/18 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 152 m2, parcela č. CKN 5208/7 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 514 m2 a parcela č. CKN 9839/2 - ostatné plochy o výmere 880 m2, obsahom ktorého je právo vstupu a prechodu pešo cez zaťažený pozemok k oprávneným nehnuteľnostiam, právo prejazdu motorovým vozidlom alebo iným dopravným prostriedkom cez zaťažený pozemok k oprávneným nehnuteľnostiam, právo zriadiť, ako aj vykonávať údržbu a opravu miestnej komunikácie, vodovodných, kanalizačných a plynových potrubí, rozvodov elektrickej energie, tepla, telefónneho a televízneho signálu a ostatných médií, resp. inžinierskych sietí slúžiacich na prevádzku oprávnených nehnuteľností. Za tzv. oprávnené nehnuteľnosti sú podľa čl. 1.2 predloženej zmluvy o zriadení vecného bremena označené nehnuteľnosti, a to pozemok parc.č. CKN 5208/23 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 298 m2 a stavba súp.č. XXXX (sklad pomocných surovín) na pozemku parc.č. 5238/3.

Ďalej uviedol, že podľa údajov v katastri nehnuteľností je výlučným vlastníkom zaťaženého pozemku, aj oprávnených nehnuteľností tá istá osoba. Vlastnícke právo je v katastri nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX a č. XXXXX pre k.ú. D. pod B/1 v celosti na mene AUREX s.r.o. Prešov, Radlinského 1.

Citoval ust. , podľa ktorého vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo patria určitej osobe. S poukazom na citované ustanovenie dôvodil, že vecné bremeno je podľa tretej hlavy druhej časti vecným právom k cudzej veci. Jediným vecným právom k vlastnej veci je vlastnícke právo. Výlučné vlastnícke právo jednej a tej istej osoby (fyzickej alebo právnickej) k viacerým nehnuteľnostiam nezakladá podmienky pre zriadenie vecného bremena in rem. Subjektom práv a povinností z vecného bremena in rem ako právneho vzťahu je vlastník zaťaženej nehnuteľnosti a vlastník nehnuteľnosti, s vlastníctvom ktorej je spojené právo z vecného bremena, tzv. panujúcej nehnuteľnosti. Nehnuteľnosti dotknuté vecným bremenom in rem predstavujú predmet vecného bremena ako právneho vzťahu. Obsahom vecného bremena sú jednotlivé oprávnenie a povinnosti dotknutých vlastníkov zaťaženej nehnuteľnosti a panujúcej nehnuteľnosti. Zriadenie vecného bremena in rem vlastníkom zaťaženej nehnuteľnosti v prospech seba ako vlastníka inej nehnuteľnosti je v rozpore s ust. . Citované ustanovenie umožňuje zriadiť vecné bremeno v prospech niekoho iného a nie v prospech inej nehnuteľnosti. Nehnuteľnosť nemôže byť subjektom vecného bremena, teda nositeľom práv a povinností z vecného bremena. Realizácia vzájomných práv a povinností z vecného bremena jednou a tou istou osobou odporuje povahe vecného bremena ako práva k cudzej veci.

Ďalej citoval ust. § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona a uviedol, že je toho názoru, že nie sú splnené podmienky na vklad z dôvodu, že predložená zmluva o zriadení vecného bremena je uzavretá v rozpore so zákonom, pretože povinný z vecného bremena nezaťažil nehnuteľnosť vo svojom výlučnom vlastníctve v prospech niekoho iného ako vlastníka inej konkrétnej nehnuteľnosti, ale v prospech seba ako vlastníka iných nehnuteľností.

V závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia konštatoval, že nepredvolával účastníkov konania za účelom vyjadrenia sa k nedostatkom návrhu na vklad do katastra nehnuteľností a zmluvy, pretože podľa zásad správneho konania zakotvených v ust. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, a to zásady hospodárnosti, zásady vybavenia veci bez zbytočných prieťahov a zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb nebolo možné zistené nedostatky odstrániť vpisom do zmluvy, ani vyjadrením sa účastníkov, ani prípadným predložením dokladov. Priestor na súčinnosť zakotvený v ust. o správnom konaní bol dostatočne daný možnosťou predkladania akýchkoľvek písomných podaní a návrhov cestou podateľne správy katastra.

Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že rozhodnutie vychádza z nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci. Je toho názoru, že názor odporcu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, t.j. že ide o zriadenie vecného bremena „in rem“ v prospech iného z vecného bremena a nie niekoho iného, resp. že ide o zriadenie vecného bremena v prospech inej nehnuteľnosti vychádza z nesprávneho skutkového zistenia a taktiež z nesprávneho právneho posúdenia ustanovení zmluvy o zriadení vecného bremena. Ako vyplýva z ustanovenia bodu 1.3 v spojení s čl. II. zmluvy o zriadení vecného bremena sa zriaďuje vecné bremeno in rem, a to v prospech akéhokoľvek prípadného budúceho vlastníka oprávnených nehnuteľností. Otázkou zriadenia vecného bremena in rem v prospech akéhokoľvek prípadného budúceho vlastníka nehnuteľnosti sa zaoberal aj Krajský súd v Prešove rozsudkom sp.zn. zo dňa 20.09.2010 a následne Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp.zn. zo dňa 20.07.2011. Predmetom konania na Krajskom súde v Prešove a následne na Najvyššom súde Slovenskej republiky bolo práve preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Správy katastra Prešov č. V-441/2010-P zo dňa 05.03.2010, na základe ktorého správa katastra zamietla návrh na vklad vecného bremena in rem v obdobných prípadoch ako v prípade navrhovateľa.

Z citovaných rozsudkov vyplýva, že ak sa vecné bremeno zriaďuje in rem, nedochádza k splynutiu práv oprávneného a povinného, pretože oprávnená osoba z pohľadu vecného bremena nie je konkrétna osoba, ale vlastník nehnuteľností. V danom prípade ide o vecné bremeno in rem, teda vecné bremeno spojené s vlastníctvom nehnuteľností, ktoré prechádza s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. To znamená, že z pohľadu vecného bremena oprávnenou osobou nie je konkrétna fyzická osoba, ale každý vlastník pozemku, takže prakticky nemôže dôjsť k zániku vecného bremena z dôvodu splynutia povinného a oprávneného z vecného bremena.

Ďalej uviedol, že obdobný názor bol zverejnený aj v katastrálnom bulletine č. 1/2009 ako odpoveď na otázku č. 8 kde sa uvádza, že v prípade, ak sa vecné bremeno zriaďuje in rem, nedochádza k splynutiu práv oprávneného a povinného, pretože oprávnenou osobu z pohľadu vecného bremena nie je konkrétna fyzická osoba, ale každodobý vlastník pozemku. Z uvedeného vyplýva, že zriadením vecného bremena in rem v zmysle zmluvy o zriadení vecného bremena je naplnená zákonná podmienka zriadenia vecného bremena podľa ust. , t.j. že toto vecné bremeno in rem obmedzuje vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného a teda sú naplnené podmienky na vklad vecného bremena podľa zmluvy o zriadení vecného bremena a návrhu na vklad. Taktiež zo znenia zmluvy o zriadení vecného bremena nikde nevyplýva, že by jeho úmyslom bolo zriadiť vecné bremeno in rem alebo vecné bremeno in personam v prospech nehnuteľnosti ako naznačuje odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

Podľa , v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa , podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

Predmetná vec bola zapísaná do súdneho registra S. Je však nesporné, že ide o konanie podľa tretej hlavy piatej časti , t.j. o konanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, v ktorom rozhoduje samosudca podľa

Odporca svoju neprítomnosť na nariadenom pojednávaní dňa 23.10.2013 ospravedlnil písomným podaním zo dňa 16.10.2013 a súhlasil s pojednávaní v jeho neprítomnosti, preto súd podľa v spojení s konal v neprítomnosti odporcu. Podľa a nasledujúcich ustanovení preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa je dôvodný.

Dňom 01.10.2013 nadobudol účinnosť o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa citovaného zákona zrušujú sa správy katastra. Činnosť v oblasti katastra nehnuteľností vykonávajú okresné úrady v sídlach a územných obvodoch podľa prílohy č. 1 ( zákona), v danom prípade Okresný úrad Prešov. Podľa citovaného zákona konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb právoplatne neskončené správou katastra dokončí okresný úrad, v ktorého územnom obvode mala správa katastra sídlo. Z uvedeného dôvodu súd ďalej konal s Okresným úradom Prešov ako s účastníkom konania.

Predmetom preskúmania v danom prípade je rozhodnutie odporcu, ktorým podľa a o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zamietol návrh na vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností.

Podľa § 28 ods. 1 a 2 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 1 ods. 1 Katastrálneho zákona, kataster nehnuteľností je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene a o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej 5 rokov.

Podľa § 30 ods. 1 a 2 Katastrálneho zákona, účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho úkonu, na ktorého základ má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti. Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa , vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo patria určitej osobe.

Podľa , vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

Podľa , vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že dňa 02.05.2013 podal navrhovateľ návrh na vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností podľa priloženej zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 25.04.2013. Obsahom spisu je aj zmluva o zriadení vecného bremena uzavretá podľa ust. a nasledujúcich ustanovení zo dňa 25.04.2013 medzi navrhovateľom ako povinným z vecného bremena a navrhovateľom ako oprávneným z vecného bremena. Podľa čl. I. bod 1.1 zmluvy povinný z vecného bremena je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. Prešov, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, a to pozemok parc.č. 5208/18 o výmere 152 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcela registra C a pozemok parc.č. 5238/7 o výmere 514 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcela registra C na liste vlastníctva č. XXXXX v k.ú. D., pozemok parc.č. 9839/2 o výmere 880 m2 - ostatné plochy, parcela registra C. Podľa bodu 1.2 povinný z vecného bremena je v čase uzatvorenia zmluvy tiež výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. D. zapísaných na liste vlastníctva č. XXXXX ako pozemok parc.č. 5208/23 o výmere 298 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcela registra C, stavba súp.č. XXXX - sklad pomocných surovín na pozemok parc.č. 5238/3 o výmere 353 m2. V bode 1.3 zmluvy je uvedené, že nakoľko na oprávnené nehnuteľnosti môže oprávnený z vecného bremena, ako aj akýkoľvek prípadný budúci vlastník oprávnených nehnuteľností vstúpiť iba cez zaťažený pozemok, zmluvné strany sa touto zmluvou o zriadení vecného bremena dohodli na zriadení vecného bremena in rem podľa čl. II. tejto zmluvy. Predmetom zmluvy podľa čl. II. je zriadenie vecného bremena in rem. V bode 2.1 je uvedené, že povinný z vecného bremena ako výlučný vlastník zaťaženého pozemku touto zmluvou zriaďuje v prospech oprávneného z vecného bremena ako ktoréhokoľvek, prípadne budúceho vlastníka oprávnených nehnuteľností vecné bremeno in rem, obsahom ktorého je povinnosť každodobého vlastníka zaťaženého pozemku počas trvania vecného bremena in rem strpieť, aby každodobý vlastník oprávnených nehnuteľností: a) kedykoľvek podľa vlastného uváženia vstúpil a prešiel pešo cez zaťažený pozemok k oprávneným nehnuteľnostiam, b) kedykoľvek podľa vlastného uváženia použil zaťažený pozemok na prejazd motorovým vozidlom alebo iným opravným prostriedkom k oprávneným nehnuteľnostiam, c) kedykoľvek podľa vlastného uváženia a kdekoľvek na zaťaženom pozemku po predchádzajúcom písomnom oznámení povinnému z vecného bremena zriadil, ako aj vykonával údržbu a opravu miestnej komunikácie, vodovodných, kanalizačných a plynových potrubí, rozvodov elektrickej energie, tepla, telefónneho a televízneho signálu a ostatných médií, resp. inžinierskych sietí slúžiacich na prevádzku oprávnených nehnuteľností. Podľa bodu 2.2 vecné bremeno podľa tejto zmluvy zaťažuje celý zaťažený pozemok.

Štatutárny zástupca navrhovateľa na pojednávaní dňa 23.10.2013 objasnil, že vecné bremeno chcú zriadiť na základe požiadavky TATRABANKY a.s., u ktorej si vybavujú úver so záložným právom k nehnuteľnostiam. V prípade, ak by nesplnili povinnosti z úverovej zmluvy a došlo by k predaju nehnuteľností je potrebné zabezpečiť vstup a prechod cez nehnuteľnosti zaťažené na nehnuteľnosti, ku ktorým má byť zriadené záložné právo a ku ktorým nie je možný iný prístup.

Z ustanovenia je zrejmé, že práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti (in rem) alebo patria určitej osobe (in personam). V danom prípade z obsahu zmluvy o zriadení vecného bremena, ktorá bola predmetom vkladu do katastra nehnuteľností vyplýva, že ide o zriadenie vecného bremena spojeného výlučne s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti (in rem), teda vecné bremeno spojené s vlastníctvom nehnuteľností, ktoré prechádza s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. Znamená to, že z pohľadu vecného bremena oprávnenou osobou nie je konkrétna fyzická osoba, ale každodobý vlastník pozemku, takže nemôže dôjsť k zániku vecného bremena z dôvodu splynutia povinného a oprávneného z vecného bremena. V prípade zriadenia vecného bremena in rem osoba vlastníka ustupuje do pozadia a vecné bremeno sa tak prejavuje ako oprávnenie patriace nehnuteľnosti umožňujúcej jej lepšie využitie akémukoľvek ďalšiemu vlastníkovi (Věcná břemena v občanskom zákonníku, J.Spáčil, str. 19).

Odporca preto nesprávne právne posúdil vec, ak vyslovil názor, že nie sú splnené podmienky na vklad z dôvodu, že predložená zmluva o zriadení vecného bremena je uzavretá v rozpore so zákonom, pretože povinný z vecného bremena nezaťažil nehnuteľnosť vo svojom výlučnom vlastníctve v prospech niekoho iného ako vlastníka inej konkrétnej nehnuteľnosti, ale v prospech seba ako vlastníka iných nehnuteľností a na základe tohto dôvodu aj návrh zamietol.

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa v spojení s napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec odporcovi na ďalšie konanie.

Úlohou odporcu v ďalšom konaní bude opätovne posúdiť a rozhodnúť o predloženom návrhu na zriadenie vecného bremena a listiny, na základe ktorých bol tento návrh predložený. Pri opätovnom posúdení návrhu je viazaný právnym názorom súdu vyslovenom v tomto rozsudku ( ).

O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením Navrhovateľ bol v konaní úspešný, náhradu trov konania si nežiadal, odporca zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania, preto súd rozhodol, že náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru- čenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.