Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_1CoE-86-2013.pdf
PDF · 77.87 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoE/86/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnenej T. Y., pobočka R., so sídlom v R., V. N. Č.. XX, proti povinnému F. A. P., T.. T. I..N.. L. K., so sídlom v P., V. Č.. X, o vymoženie 22,94 eura s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom J.. J. P., Exekútorský úrad v R., Q.. V. Č.. X, pod sp. zn. Ex 2322/1997, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 22.02.2013 č.k. 16Er/4768/1997-19, takto
rozhodol:
M e n í uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o trovách exekúcie tak, že oprávnený je povinný zaplatiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi J.. J. P. v sume 34,69 eura do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúcie zastavil a uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi J.. J. P. trovy exekúcie vo výške 98,43 eura.
Týmto rozhodnutím súd prvého stupňa rozhodol o zastavení exekúcie po tom, čo povinný bol dňa 28.07.2004 vymazaný z Obchodného registra Okresného súdu Košice I vložka č. : 11243/B, pretože uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 6K 246/01-112 zo dňa 16.03.2004 bol zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku. O zastavení exekúcie rozhodol s poukazom na ust. § 57 ods.1 písm. h/ a § 58 ods. l zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (v ďalšom texte: „Exekučný poriadok“). Rozhodnutie o trovách exekúcie odôvodnil poukazom na ustanovenia § 196, § 200 ods.2, § 203 ods.2 Exekučného poriadku a vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení do 30.04.2008 (v ďalšom texte aj : „vyhláška“) . Súdnemu exekútorovi priznal odmenu za úkony odmeňované časovou odmenou : - prijatie návrhu na vykonanie exekúcie, - spracovanie žiadosti o udelenie poverenia, - spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie, - spracovanie súčinnosti, pobyt, zamestnanie, - spracovanie oznámenia pre oprávneného, - spracovanie návrhu na zastavenie exekúcie, - výzva, - výzva konateľovi, - návrh na poriadkovú pokutu, každý úkon v rozsahu 60 minút, t.j. za 9 účelne vynaložených hodín (9 x 6,64 eura - 59,76 eura, § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky) a za úkony odmeňované paušálnou odmenou : - získanie poverenia na vykonanie exekúcie, - doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, - každé zisťovanie majetku povinného ( 3 x 3,32 eura - 9.96 eura, podľa § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky), ako aj daň z pridanej hodnoty ( 20 % zo sumy 69,72 eura)
- 13,94 eura. Zároveň podľa ust. § 22 ods.1 vyhlášky priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov v sume 14,77 euro ( poštovné - 4,81 eura a kolky - 9,96 euro).
Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa, jeho výroku o trovách exekúcie, podala včas odvolanie oprávnená. Žiadala uznesenie v napadnutom výroku zmeniť a priznať súdnemu exekútorovi primeranú náhradu trov exekúcie. Nenamietala zastavenie exekúcie, a ani uloženú povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, mala však výhrady k rozsahu súdom priznanej odmeny za úkony exekučnej
činnosti, pretože časová náročnosť ustálená súdom nezodpovedá účelne vynaloženému času na ich vykonanie, t.j. priznaná odmena nie je primeraná a nevykazuje znaky hospodárnosti pri nakladaní s prostriedkami štátu. K odvolaniu zároveň pripojila obdobné rozhodnutia exekučného súdu, ktorými bol čas výkonu činnosti súdneho exekútora upravený a exekútorovi bola priznaná primeraná odmena.
Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Zákonný sudca o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka v súlade s ust. § 374 ods. 4 O.s.p. rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Odvolací súd na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal bez nariadenia pojednávania, preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o trovách exekúcie aj s konaním, ktoré mu predchádzalo ( § 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa nie je možné ani potvrdiť a ani zrušiť, ale vzhľadom na odvolacie námietky oprávnenej iba zmeniť.
Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení exekúcie nebolo napadnuté odvolaním, v tejto časti nadobudlo právoplatnosť (§ 206 ods.3 O.s.p.), a nebolo predmetom preskúmavania odvolacím súdom.
Predmetom odvolacieho konania je posúdenie nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie v prípade jej zastavenia z dôvodu zániku povinného výmazom z obchodného registra po tom, čo uznesením konkurzného súdu bol zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok povinného pre nedostatok majetku.
Exekučné konanie začalo dňa 18.11.1997, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávnenej na začatie exekúcie (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku). Až po jeho začatí bol uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 6K 246/01-112 zo dňa 16.3.2004 zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, v dôsledku čoho bol povinný vymazaný z obchodného registra dňom 28.7.2004. Súd prvého stupňa rozhodol o trovách exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávnenú z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Výrok o trovách exekúcie tak súvisí s dôvodom jej zastavenia.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 27a vyhlášky v exekučných konaniach začatých do 30.04.2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Podľa § 14 ods.1 vyhlášky v znení do 30.04.2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje: a/ podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b/ paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, základná hodinová sadzba podľa ods.1 písm. a/ je 6,64 eura za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Podľa ods.3 tohto ustanovenia paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa § 15 ods.1 vyhlášky v znení do 30.04.2008 paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a/ získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b/ doručenie príkazu na začatie exekúcie, c/ doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d/ doručenie exekučného príkazu, e/ doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, f/ doručenie rozhodnutia vydaného v exekučnom konaní, g/ každé zisťovanie bydliska povinného, h/ každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, j/ každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 25 vyhlášky odmena súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Povinnosť nahradiť trovy exekúcie sa neviaže na všetky trovy súdneho exekútora vzniknuté v priebehu exekúcie, ale iba na tie, ktoré boli účelne vynaložené na vymáhanie nároku priznaného exekučným titulom. Pri rozhodovaní o trovách zastavenej exekúcie je preto potrebné posudzovať nielen ich primeranosť a správnosť, ale sa zaoberať aj ich účelnosťou vo vzťahu k jednotlivým úkonom súdneho exekútora.
Za exekučnú činnosť je potrebné považovať tú činnosť exekútora, ktorá bezprostredne smeruje na vykonanie núteného výkonu súdnych, prípadne iných rozhodnutí v prospech oprávneného. Za takúto činnosť však nemožno považovať bežnú administratívnu činnosť exekútora, ktorá síce súvisí s exekučnou činnosťou, ale bezprostredne nesmeruje k nútenú výkonu rozhodnutia.
Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách exekúcie vec z uvedených hľadísk neposudzoval, keď nevenoval pozornosť časovému hľadisku jednotlivých úkonov exekučnej činnosti a ani posúdeniu, či úkony uvádzané exekútorom sú úkonmi exekučnej činnosti, teda či bezprostredne smerujú k vykonaniu exekúcie, keď bez takéhoto posúdenia iba mechanicky prevzal exekútorom predložené vyúčtovanie trov exekúcie a súdnemu exekútorovi priznal ním uplatnené trovy exekúcie v celej výške.
Odvolací súd dáva do pozornosti, že ust. § 14 ods.1 písm. a/ a ods.2 vyhlášky je potrebné vykladať tak, že časová odmena podľa tohto ustanovenia sa priznáva za čas vynaložený na exekúciu ako celok, na rozdiel od paušálnej odmeny, ktorá sa priznáva za každý úkon exekučnej činnosti. Jednotlivé časové úseky, ktoré súdny exekútor vynaloží pri vykonávaní úkonov exekučnej činnosti, súd skúma aj z toho hľadiska, či tieto korešpondujú s požiadavkou účelnosti. Súd preto vychádza z reálneho času účelne vynaloženého na exekúciu. Ďalej pri aplikácii uvedeného ustanovenia je potrebné vychádzať z toho, že nie je možné priznať hodinovú odmenu za tie úkony, ktoré sú odmeňované paušálnou odmenou. V opačnom prípade by došlo k duplicitnému odmeňovaniu toho istého úkonu exekučnej činnosti. V ust. § 15 ods.1 vyhlášky sú vymenované úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou. Úkony exekučnej činnosti vymenované v tomto ustanovení vyňal zákonodarca z časového spôsobu odmeňovania úkonov. Z toho vyplýva, že je vylúčená kumulácia paušálnej odmeny za úkony uvedené v § 15 ods.1 vyhlášky s časovou odmenou podľa § 14 ods.2 vyhlášky.
Po preskúmaní spisu, vrátane pripojeného exekučného spisu súdneho exekútora odvolací súd v prípade úkonov : - spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie a - spracovanie súčinnosti krátil súdnym exekútorom špecifikovaný čas potrebný na vykonanie úkonu na každý úkon po 20 minút (spolu 40 min, t.j. za 1 začatú hodinu - 6,64 eura) , pretože takáto časová náročnosť v prípade týchto úkonov sa javí primeraná vzhľadom na časovú náročnosť úkonu. Súdnemu exekútorovi nepriznal časovú odmenu za úkony : - prijatie návrhu na vykonanie exekúcie, - spracovanie oznámenia pre oprávneného, - spracovanie návrhu na zastavenie exekúcie a návrh na poriadkovú pokutu, pretože tieto úkony bezprostredne nesmerovali k vymoženiu pohľadávky oprávnenej a naviac ich možno zahrnúť medzi administratívnu činnosť súdneho exekútora, za ktorú je náhrada zahrnutá v jeho odmene ( § 25 vyhlášky). V prípade úkonov úkony : - spracovanie žiadosti o udelenie poverenia, - výzva a - výzva konateľovi odmenu súdnemu exekútorovi tak isto nepriznal, pretože tieto úkony sú obsiahnuté v úkonoch exekučnej činnosti odmeňovaných paušálnou odmenou a to : z dôvodu, že odmena za tieto úkony exekučnej činnosti je zahrnutá v úkonoch exekučnej činnosti odmeňovaných paušálnou odmenou - získanie poverenia na výkon exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, každé zisťovanie majetku povinného ( 3 x 3,32 eura - 9,96 eura). Zároveň priznal exekútorovi aj daň z pridanej hodnoty z odmeny 16,60 eura, t.j. 3,32 eura.
Odvolací súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov spojených s exekučnou činnosťou a to za poštovné v sume 4,81 eura a náhradu za kolkové známky v sume 9,96 eura, pretože
vynaloženie týchto nákladov bezprostredne súviselo s vymáhaním pohľadávky v exekučnom konaní ( § 22 ods. 1 vyhlášky).
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd v zmysle ust. § 220 O.s.p. zmenil uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom rozsahu a priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 34,69 eura.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože účastníkom odvolacieho konania preukázateľné trovy nevznikli.
Uvedené rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.