Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-13C/142/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Oľgou Mičietovou v právnej veci žalobcu T. A., nar. XX.X.XXXX, bytom v W. M. XXX, zast. JUDr. Danielom Urbanom, advokátom, so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Hutnícka 14, s pracoviskom v Bratislave, Uhrova 18, proti žalovanému ABe partners s.r.o., so sídlom v Košiciach, Ždiarska 14/1443, zast. JUDr. Máriou Tomčovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Tolstého 2, v konaní o zaplatenie 2.500 eur s prísl. takto

rozhodol:

Žalobný návrh zamieta.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému na účet jeho právnej zástupkyne trovy konania vo výške 150 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 327,18 eura, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca návrhom na vydanie platobného rozkazu z titulu bezdôvodného obohatenia, ktorý bol súdu doručený dňa 8.2.2013 žiadal, aby súd platobným rozkazom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 2.500 eur spolu s 9,25 % úrokmi z omeškania ročne od 26.5.2011 do zaplatenia a uplatnil si náhradu trov konania. Na odôvodnenie uviedol, že dňa 27.9.2010 uzavrel so žalovaným kúpnu zmluvu, na základe ktorej mal žalovaný na neho previesť vlastnícke právo k motorovému vozidlu zn. Iveco Dayli, EČV: KE XXX CY a vyplatil žalovanému časť kúpnej ceny vo výške 2.500 eur. Uzavrel zmluvu bez ohľadu na skutočnosť, že žalovaný nebol v čase podpisu zmluvy vlastníkom motorového vozidla a ani nebol daný súhlas vlastníka motorového vozidla. Žalobca uviedol, že dňa 5.1.2011 došlo na území Maďarskej republiky na čerpacej stanici pri Budapešti zo strany žalovaného k ľstivému a násilnému odňatiu tohto motorového vozidla z jeho dispozície (žalobcu). Napriek tomu plnenie, ktoré poskytol vo forme zaplateného preddavku na kúpnu cenu vo výške 2.500 eur, mu žalovaný nevrátil. Uviedol, že vyzval žalovaného prostredníctvom svojho právneho zástupcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, na ktorú výzvu žalovaný reagoval a uznal, že zmluva je neplatná a že jej účastníci sú povinní vrátiť si navzájom poskytnuté plnenia. Žalobca citoval ust. , 49a, 451 ods. 1, 456 Obč. zák. a ust. a a v ich zmysle uviedol, že sa domnieva, že zmluva je neplatná z viacerých dôvodov. V prvom rade je absolútne neplatná z dôvodu, že žalovaný nebol v čase podpisu zmluvy vlastníkom motorového vozidla. Taktiež je neplatná z dôvodu, že žalovaný žalobcu uviedol do omylu v tom, že má právo nakladať s motorovým vozidlom, pričom tomu tak nebolo. Uviedol, že tejto neplatnosti sa dovolával prostredníctvom svojho zástupcu voči žalovanému výzvou zo dňa 16.5.2011, prevzatou žalovaným dňa 18.5.2011. Z dôvodu, že v prípade zmluvy išlo o neplatný právny úkon, uviedol, že boli povinní jej účastníci navzájom poskytnuté plnenia vrátiť. Mal svoj návrh za dôvodný vzhľadom na to, že žalovaný motorové vozidlo jemu - žalobcovi odňal a preddavok kúpnej ceny mu nevrátil.

Vo veci bol vydaný tunajším súdom dňa 27.3.2013 platobný rozkaz, č.k. -14, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s odôvodnením, preto sa v zmysle ust. prvá veta platobný rozkaz zrušil a vo veci bolo nariadené pojednávanie. V odpore žalovaný uviedol, že uzavrel so žalobcom zmluvu o budúcej zmluve a nie kúpnu zmluvu. Uviedol, že nie je pravdou, že uviedol žalobcu do omylu, pretože v predmetnej zmluve uviedol, že nákladný automobil sa odpredáva za cenu odstupného, keďže je na leasing. Uviedol, že žalobca zaplatil pri podpise zmluvy 2.000 eur a zvyšnú sumu 1.000 eur sa zaviazal zaplatiť do 6.10.3010 (správne 2010), a tiež naďalej splácať leasing a to 10 splátok po 405 eur, s tým že po zaplatení poslednej splátky sa automobil prepíše na neho. Takisto sa žalobca zaviazal platiť zákonné poistenie vo výške 120 eur. Žalovaný uviedol vzhľadom na to, že žalobca dlžnú sumu 1.000 eur v dohodnutej lehote neuhradil a ani neuhrádzal mesačné splátky leasingu, ale predmetný automobil po dobu viac ako troch mesiacov užíval na podnikanie, nekomunikoval s ním, rozhodol sa predmetné vozidlo mu odňať. Uviedol, že na výzvu žalobcu zo dňa 16.5.2011 odpovedal a navrhol započítať uvedenú sumu 2.500 € s bezdôvodným obohatením žalobcu a to užívaním predmetného automobilu - vo výške nájomného za predmetné motorové vozidlo po dobu troch mesiacov. Vyčíslil bezdôvodné obohatenie žalobcu vo výške 2.500 eur. Na uvedenom základe navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a uplatnil si náhradu trov konania.

Žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne na pojednávaní vzniesol námietku premlčania a navrhol žalobný návrh v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia začala plynúť dňa 6.1.2011 a uplynula dňa 6.1.2013, pričom žaloba bola uplatnená na súde dňa 8.2.2013, t.j. po uplynutí subjektívnej dvojročnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu k námietke premlčania žalovaného nároku uviedol, že v danom prípade platí objektívna premlčacia doba podľa ust. § 107 ods. 2 Obč. zák. tri roky a mal za to, že sa jedná o úmyselné bezdôvodné obohatenie.

Vo veci súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a predloženými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Žalobca ako účastník konania vo svojej výpovedi uviedol, že na základe inzerátu na predaj motorového vozidla zn. Iveco Dayli - odťahové vozidlo, telefonicky oslovil konateľa žalovaného - p. V.. Dohodol sa s ním na stretnutí a na finančných podmienkach, za ktorých mu žalovaný motorové vozidlo odpredá. Asi do jedného týždňa sa stretli na benzínovom čerpadle. Žalobca uviedol, že sa dohodli na kúpe tohto motorového vozidla, dohodli si platobné podmienky. Konateľ žalovaného mu povedal, že sa jedná o motorové vozidlo leasingové, t.j. že žalovaný nie je jeho vlastníkom a na otázku žalobcu mu odpovedal, že s tým nebude žiaden problém. Žalobca preto považoval celú vec za uzavretú a vyplatil žalovanému dohodnutú sumu 2.500 eur v hotovosti, o prijatí ktorej žalovaný vyhotovil príjmový pokladničný doklad. Takisto účastníci podpísali Kúpnu zmluvu o prevode hnuteľnej veci. Tým sa celá záležitosť ukončila a žalobca na zakúpenom motorovom vozidle odišiel. Žalobca z technického preukazu sa dozvedel, ktorá leasingová spoločnosť je leasingovým prenajímateľom predmetného motorového vozidla. Uviedol, že mal za to, že žalovaný má súhlas od leasingovej spoločnosti buď na prevod vlastníckeho práva alebo na postúpenie práv a povinností z leasingovej zmluvy. Túto skutočnosť si však žalobca v tom čase neoveroval, až neskôr, keď nastali problémy so splátkou, ktorú on neuhradil a to niekedy v novembri 2010. Zistil v leasingovej spoločnosti, že žiaden súhlas na prenájom, ani na prevod hnuteľnej veci, ani na prevod práv a povinností z leasingovej zmluvy leasingová spoločnosť žalovanému nedala. Uviedol, že ho upozornila na to, aby žalovanému za motorové vozidlo nič neplatil, pretože sa jedná o vozidlo vo vlastníctve leasingovej spoločnosti. Na základe tejto informácie uviedol žalobca, že sa snažil kontaktovať žalovaného so zámerom odovzdať mu motorové vozidlo a finančne sa vyrovnať. Súčasne však žalobca uviedol, že s konateľom žalovaného komunikovali po telefóne, keď ho konateľ urgoval na zaplatenie sumy dohodnutej splátky. Žalobca uviedol, že sa snažil dohodnúť so žalovaným, aby počkal so zaplatením asi týždeň, pretože sa dostal do platobnej neschopnosti. Asi po dvoch týždňoch uviedol, že bol zavolaný na odťah motorového vozidla z Budapešti do Košíc, čo on považoval za možnosť vrátiť motorové vozidlo žalovanému. Jednalo sa o telefonát neznámej osoby. Po zaparkovaní motorového vozidla na čerpacej stanici Moll pred Budapešťou uviedol žalobca, že povyskakovali z auta pred ním asi

piati ľudia vrátane konateľa žalovaného a pod nátlakom, dosť hrubým spôsobom ho vyzvali, aby vystúpil z motorového vozidla a odovzdal technický preukaz. Potom konateľ žalovaného p. V. nastúpil do tohto vozidla Iveco Dayli a na tomto motorovom vozidle odišiel. Vypovedal, že konateľa žalovaného spoznal, s tým že keby ho nebol spoznal, bol by celú situáciu posudzoval inak. K priebehu odovzdania motorového vozidla uviedol, že si z neho zobral svoje osobné veci, odovzdal technický preukaz, kľúče boli v aute, vozidlo bolo celý čas naštartované a následne na ňom konateľ žalovaného odišiel, žalobca zostal na benzínovom čerpadle. Vypovedal, že následne sa snažil dovolať žalovanému, avšak bezvýsledne - žalovaný na jeho volania nedvíhal telefón.

Štatutárny zástupca - konateľ žalovaného vypovedal ako účastník konania, že zverejnil inzerát o predaji motorového vozidla Iveco Dayli s textom: „Odstúpim motorové vozidlo, odstupné 3.500 eur a doplatok 10 x 407 eur mesačne.“. Na tento inzerát ozval sa žalobca a to vo štvrtok 24.9.2010, ktorý prejavil záujem o motorové vozidlo. Žalovaný uviedol, že mu popísal technický stav motorového vozidla a vyhotovil ešte ďalšie jeho fotografie, ktoré zaslal žalobcovi mailom, aby mal možnosť oboznámiť sa so stavom motorového vozidla. V nasledujúci deň, piatok 25.9.2010, žalobca mu oznámil záujem o kúpu tohto motorového vozidla. V nedeľu sa žalobca so žalovaným stretli v Miškolci na benzínovom čerpadle okolo 23:00 hod.. Žalobca si obzrel motorové vozidlo, zaplatil dohodnutú zálohu 2.500 eur, žalovaný uviedol, že vysvetlil žalobcovi, ako je to s leasingom, že sa motorové vozidlo dá previesť, až keď bude leasing splatený a to tak, že zaplatí žalobca 10 x 407 eur. Uviedol, že toto všetko bolo uvedené aj v zmluve, ktorú si mal možnosť žalobca prečítať a vedel, čo podpisuje. Žalobca na tomto motorovom vozidle odišiel a žalovaný uviedol, že mal vozidlo za predané. Asi o týždeň kontaktoval žalobcu ohľadom doplatku sumy 1.000 eur. Žalobca sa vyjadril, že nemá momentálne finančné prostriedky, ale sumu doplatí a vybavuje si úver. Medzitým už nastala splatnosť prvej leasingovej splátky, ktorú mal žalobca zaplatiť žalovanému a žalovaný leasingovej spoločnosti. Takisto mal žalobca každý štvrťrok zaplatiť povinné zmluvné poistenie za motorové vozidlo. Konateľ žalovaného uviedol, že z dvoch týždňov sa stali tri mesiace. Kontaktoval žalobcu minimálne 10x a uviedol, že nie je pravdivé jeho tvrdenie, že sa on - žalobca nevedel so žalovaným skontaktovať. Pri komunikácii žalobca sa stále vyhováral, že nemá peniaze. Konateľ žalovaného po uplynutí, podľa neho, dostatočne dlhej doby, počas ktorej nedošlo k zaplateniu splátky 1.000 eur a neboli zaplatené tri dohodnuté mesačné splátky, nebola zaplatená zákonná poistka, dal na žalobcu trestné oznámenie. Túto skutočnosť žalobcovi oznámil SMS správou a následne pri reakcii žalobcu oznámil mu, že trestné oznámenie vezme späť, ak mu žalobca vráti motorové vozidlo alebo doplatí dlžnú sumu. Nedošlo však ani k jednému, ani k druhému a preto sa rozhodol, že si od žalobcu motorové vozidlo vezme spôsobom, ktorý aj realizoval a to tak, že vylákal žalobcu do Maďarska. K prevzatiu motorového vozidla uviedol, že boli traja, nie piati, ako uviedol žalobca. Vypovedal, že po vystúpení z motorového vozidla povedal žalobcovi, aby mu odovzdal motorové vozidlo dobrovoľne s tým, že ak sa tak nestane, zavolá policajtov. Žalobca z motorového vozidla vystúpil, on doň nastúpil, a umožnil žalobcovi, aby si z vozidla zobral svoje osobné veci. Technický preukaz uviedol, že nemal u seba žalobca, ale bol v motorovom vozidle za clonítkom. Potvrdil, že domov odišiel na tomto motorovom vozidle. Na ďalší deň ho žalobca kontaktoval telefonicky a pýtal sa ho, ako to bude so sumou 2.500 eur, ktorú zaplatil. Konateľ žalovaného reagoval tým, že žalobca motorové vozidlo štyri mesiace užíval, najazdil 40.000 km a nezaplatil ani leasingové splátky, ani zákonnú poistku a preto mu povedal, že nič mu nevráti. Následne kontaktovala žalovaného ďalšia osoba, ktorá sa predstavila tak, že telefonuje v mene žalobcu ohľadom vrátenia sumy 2.500 eur. Žalovaný uviedol, že vysvetlil dotyčnému, ako to bolo so zmluvou a že žalobca nezaplatil to, čo zaplatiť mal a dotyčná osoba požiadala žalovaného, aby tieto skutočnosti vysvetlil žalobcovi. Žalovaný uviedol, že následne oznámil telefonicky žalobcovi, že mu sumu 2.500 eur nevráti a od tej doby s ním nekomunikoval. Na otázku právneho zástupcu žalobcu žalovaný potvrdil, že nebol vlastníkom predmetného motorového vozidla a ani nemal súhlas leasingovej spoločnosti na ďalší prenájom, resp. postúpenie práv a povinností z leasingovej zmluvy.

Z predloženej Kúpnej zmluvy o prevode hnuteľnej veci súd mal za preukázané, že ju uzavreli dňa 27.9.2010 žalovaný ako predávajúci a žalobca ako kupujúci. Podľa čl. I zmluvy, jej predmetom bol nákladný automobil Iveco Dayli, EČV: KE XXX CY. Podľa čl. II. zmluvy, mal byť predmet zmluvy, t.j. nákladný automobil, odovzdaný dňa 27.9.2010 v Košiciach. Podľa čl. III. zmluvy, cena za automobil bola 3.500 eur, čo bolo odstupné, keďže motorové vozidlo bolo na leasing. Sumu 2.500 eur mal zaplatiť žalobca v hotovosti v deň podpisu zmluvy a prevzatia motorového vozidla. Zostávajúcich 1.000 eur sa zaviazal zaplatiť žalovanému najneskôr do 6.10.2010. Žalobca sa zaviazal ako kupujúci splácať leasing a to 10 splátok po 405 eur, najneskôr do 20. dňa v mesiaci počnúc dňom 20.10.2010 do 20.7.2011, kedy

mala byť splatná posledná splátka a predmet leasingu prepísaný na žalobcu. Takisto sa žalobca zaviazal platiť zákonné poistenie vo výške 120 eur každý štvrťrok. Podľa čl. V. nadobudla zmluva platnosť dňom podpisu zmluvných strán.

Príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 27.9.2010, č. 27092010, vyhotoveným žalovaným, žalovaný potvrdil prijatie sumy 2.500 eur od žalobcu za predaj motorového vozidla. Táto skutočnosť napokon medzi účastníkmi ani nebola sporná.

Listom zo dňa 16.5.2011 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 2.500 eur spolu s nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 217,32 eur do 25.5.2011. Podľa fotokópie poštovej doručenky bola výzva žalovanému doručená dňa 18.5.2011.

Listom zo dňa 3.6.2011 žalovaný žalobcovi prostredníctvom svojej právnej zástupkyne oznámil ohľadom požiadavky na vydanie bezdôvodného obohatenia, že má záujem riešiť vzniknutý spor mimosúdnou cestou, nesúhlasil však s tým, že bol žalobca uvedený do omylu, pretože žalobca vedel, že predmetné motorové vozidlo je na leasing a je potrebné ešte doplatiť leasingové splátky. Súhlasil s tým, že je kúpna zmluvy neplatná a že sú povinní si účastníci zmluvy navzájom poskytnuté plnenia vrátiť. Mal však za to, že bezdôvodné obohatenie získal žalobca tým, že po dobu troch mesiacov užíval predmetné motorové vozidlo na podnikanie. Navrhol započítať nájomné za predmetné motorové vozidlo po dobu troch mesiacov s vyplatenou sumou.

Žalobca v záverečnom vyjadrení prostredníctvom právneho zástupcu kžalovaným vznesenej námietke premlčania uviedol, že je potrebné v danom prípade použiť trojročnú objektívnu premlčaciu dobu v zmysle ust. § 107 ods. 2 Obč. zák.. Súčasne mal za to a tvrdil, že sa jedná o úmyselné bezdôvodné obohatenie a premlčacia doba je desať rokov. Poukázal na judikát uverejnený v Zbierke rozhodnutí NS SR R1/1979 a takisto na judikát zverejnený v Zborníku IV. na str. 549, podľa ktorých pre začiatok plynutia subjektívnej doby na premlčanie práva na vydanie neoprávnene získaného majetkového prospechu sa vyžaduje skutočná a nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, kto na jeho úkor získal majetkový prospech. Uviedol, že k vzniku bezdôvodného obohatenia titulom plnenia bez právneho dôvodu dochádza, ak právny dôvod neexistoval od začiatku a to od okamihu poskytnutia plnenia, ktorým okamihom je určený začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby. Uviedol, že v prípade bezdôvodného obohatenia z titulu plnenia získaného z právneho dôvodu, ktorý neskôr odpadol, vzniká toto bezdôvodné obohatenie a objektívna doba pre premlčanie práva na jeho vydanie začína plynúť okamihom odpadnutia právneho dôvodu poskytnutého plnenia. V súvislosti s uplatnenou kompenzačnou námietkou na nájomné zo strany žalovaného žalobca uviedol, že si ho nemôže žalovaný v tomto konaní uplatniť, pretože nepreukázal jeho oprávnenosť. Svoj nárok mal za oprávnený a nepremlčaný.

Žalovaný na vznesenej námietke premlčania zotrval.

Podľa ust. § 558 Obč. zák., z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

Podľa ust. § 39 Obč. zák., neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ust. § 49a Obč. zák., právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočností, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Podľa ust. § 451 ods. 1, 2 kto sa na úkor iného obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ust. § 456 veta prvá Obč. zák., predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

Podľa ust. § 457 Obč. zák., ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa ust. § 100 ods. 1 Obč. zák., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ust. § 107 ods. 1 Obč. zák., právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa ust. § 107 ods. 2 Obč. zák., najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa ust. § 107 ods. 3 Obč. zák., ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

Vykonaným dokazovaním a to vychádzajúc zo zhodných výpovedí žalobcu a žalovaného, mal súd za preukázané, že žalovaný nebol vlastníkom motorového vozidla Iveco Dayli, KE XXX CY, ktoré ako predávajúci na základe uzavretej zmluvy o prevode hnuteľnej veci a zaplatenia odstupného žalobcom 2.500 eur odovzdal žalobcovi ako kupujúcemu. Nebol preto oprávnený s predmetným motorovým vozidlom nakladať spôsobom, akým s ním naložil, keďže na také nakladanie a ani na žiadne iné nemal súhlas vlastníka hnuteľnej veci. V dôsledku toho je právny úkon - kúpna zmluva o prevode hnuteľnej veci, na základe ktorej žalovaný odovzdal motorové vozidlo do dispozície žalobcu neplatným právnym úkonom pre jeho nedovolenosť. Jedná sa v zmysle ust. § 39 Obč. zák. o absolútne neplatný právny úkon, keďže svojim obsahom odporuje zákonu a to od začiatku. Aj na tomto sa účastníci zhodli.

Plnenie z neplatného právneho úkonu je bezdôvodným obohatením, ktoré sa musí vydať. Každý z účastníkov neplatnej zmluvy je povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Žalobca žalobným návrhom si uplatnil vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému a to vrátenie sumy 2.500 eur, ktoré mu zaplatil ako odstupné a ktoré tak žalovaný dostal podľa neplatnej zmluvy. Žalovaný vzniesol voči uplatnenému nároku žalobcu námietku premlčania. Uviedol, že subjektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia v danom prípade začala plynúť odo dňa 6.1.2011, kedy mu žalobca odovzdal motorové vozidlo späť (na benzínovom čerpadle v Maďarsku) a uplynula dňa 6.1.2013, pričom žaloba na vydanie bezdôvodného obohatenia bola uplatnená na súde až po uplynutí premlčacej doby dňa 8.2.2013.

Pri premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia ide o kombinované premlčacie doby, a to subjektívnu a objektívnu. Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený skutočne dozvedel, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor bezdôvodné obohatenie získal. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je rozhodujúci okamih, keď k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne došlo. V danom prípade

absolútne neplatnej zmluvy, ktorú účastníci uzavreli dňa 27.9.2010, bezdôvodné obohatenie z nej získané, vzniklo už od samého vzniku právneho úkonu, t.j. od uzavretia zmluvy, keď k plneniu podľa nej došlo. Objektívna premlčacia doba začala preto plynúť odo dňa 27.9.2010. Subjektívna premlčacia doba začala v danom prípade plynúť tým istým dňom, keďže obaja účastníci mali vedomosť o tom, vyplynulo to z ich výpovedí i samotného obsahu zmluvy, že žalovaný nie je vlastníkom motorového vozidla a nemôže s ním preto nakladať, najneskôr však subjektívna premlčacia doba začala plynúť dňom, kedy si žalovaný zobral vozidlo od žalobcu späť a to dňom 5.1.2011, kedy sa žalobca celkom určite dozvedel, že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil (keďže si vozidlo vzal späť ale zaplatenú sumu 2.500 eur späť nevrátil). Dvojročná subjektívna premlčacia doba tak uplynula najskôr 27.9.2012 a najneskôr 5.1.2013. V každom prípade žaloba bola podaná na súde dňa 8.2.2013, t.j. po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, či by už súd vychádzal z toho, že už pri uzavretí mal žalobca vedomosť, že sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil, keďže vedel, že nie je vlastníkom motorového vozidla alebo aj ak by vychádzal súd z toho, že nadobudol žalobca vedomosť o tom, že sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil pri odobratí mu motorového vozidla bez vrátenia zaplateného odstupného 2.500 eur . Súd mal za to, že je naplnená v danom prípade aj podmienka § 107 ods. 3 Obč. zák., t.j. že aj žalobca bo by mohol v danom prípade premlčanie práva žalovaného na vrátenie vozidla namietať, keďže žalovaný nebol jeho vlastníkom, ktoré vlastnícke právo sa nepremlčuje, preto na námietku premlčania vznesenú žalovaným prihliadol. Keďže sa žalovaný premlčania dovolal, nemohol súd premlčané právo žalobcovi priznať. Žalobu preto zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. a vo veci úspešnému žalovanému priznal právo na náhradu trov konania vynaložených na účelné bránenie práva proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal. Trovy konania žalovaného spočívajú v zaplatenom súdnom poplatku za podanie odporu vo výške 150 eur a v trovách právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby vo výške 101,25 eura/úkon:

1/ prevzatie zastúpenia dňa 8.4.2013 - 101,25 eura + režijný paušál 7,81 eura,

2/ podanie odporu proti platobnému rozkazu zo dňa 22.4.2013 - 101,25 eura + režijný paušál 7,81 eura a

3/ účasť na pojednávaní dňa 23.10.2013 - 101,25 eura + režijný paušál 7,81eura, t.j. spolu trovy právneho zastúpenia 327,18 eura. Trovy konania a trovy právneho zastúpenia je žalobca povinný nahradiť žalovanému priamo na účet jeho právnej zástupkyne a to podľa ust. .

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( Exekučný poriadok).