Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-378-2012.pdf
PDF · 111.8 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-9C/378/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti odporkyniam: 1./ Z. K., nar. XX.XX.XXXX, občianka SR a 2./ G. O., nar. XX.XX.XXXX, občianka SR, obe bytom Horné Zelenice č. 19, o zaplatenie 1.248,09 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporkyňa v 1. rade j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.248,09 eur, úrok z omeškania v sume 533,21 eur spolu s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 721,15 eur od 03.11.2012 do zaplatenia, náhradu trov právneho zastúpenia v sume 165,70 eur a náhradu iných trov konania v sume 74,50 eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, v mesačných splátkach po 20 eur splatných vždy do 15. dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca, počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po kalendárnom mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudol právoplatnosť a to tak, že pri omeškaní čo len jednej splátky, stáva sa splatným celé dlžné plnenie.
Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a.
Návrh proti odporkyni v 2. rade sa z a m i e t a.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným Okresnému súdu Piešťany dňa 30.11.2012 sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporkyniam povinnosť zaplatiť mu sumu 1.248,09 eur s úrokom z omeškania v sume 533,21 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 721,15 eur od 03.11.2012 do zaplatenia a trovy konania, a to titulom zmluvy o poskytnutí flexipôžičky, ktorú odporkyňa v 1. rade uzavrela dňa 18.04.2005 so Všeobecnou úverovou bankou, a.s. (ďalej len VÚB, a.s.). Na základe zmluvy o poskytnutí flexipôžičky spoločnosť VÚB, a.s., poskytla odporkyni v 1. rade finančné prostriedky v celkovej výške 1.825,67 eur (pôvodne 55.000,- Sk). Odporkyňa v 2. rade pristúpila k záväzku odporkyne v 1. rade dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 19.07.2011.
Navrhovateľ nadobudol predmetnú pohľadávku voči odporcom na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 05.03.2008.
Súd prejednal vec podľa §101 ods.2 O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľa a odporkyne v 2. rade a zo zmluvy o poskytnutí flexipôžičky zo dňa 18.04.2005, žiadosti o poskytnutie flexipôžičky zo dňa 15.04.2005, oznámenia o splnení obchodných podmienok pre čerpanie flexipôžičky zo dňa 18.05.2005,
všeobecných obchodných podmienok spoločnosti VÚB, a.s. účinnými od 03.02.2005, dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 19.07.2011, výpisu z účtovných kníh zo dňa 02.12.2009, zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 05.03.2008 a príloh k nej, oznámenia o postúpení pohľadávok zo dňa 02.04.2008, pokusov o zmier zo dňa 20.09.2012 a vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 11.09.2013 zistil tento stav veci:
Dňa 18.04.2005 uzatvorila odporkyňa v 1. rade ako fyzická osoba (nepodnikateľ) so spoločnosťou VÚB, a.s. zmluvu o poskytnutí flexipôžičky. Na základe predmetnej zmluvy poskytla spoločnosť VÚB, a.s. odporkyni v 1. rade finančné prostriedky v celkovej výške 1.825,67 eur (pôvodne 55.000,- Sk), ktoré sa odporkyňa v 1. rade zaviazala splácať v pravidelných 60 mesačných splátkach vo výške 47,26 eur (pôvodne 1.423,71,- Sk) pri výške úrokovej sadzby 18,9 % ročne a ročnej percentuálnej miere nákladov vo výške 10 %, pričom celková výške spotrebného úveru bola 2.940,07 eur (pôvodne 88. 572,60,- Sk).
Dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 19.07.2011, odporkyňa v 1. rade uznala dlh čo do výšky a dôvodu, pričom odporkyňa v 2. rade pristúpila k záväzku.
Pokusom o zmier zo dňa 20.09.2012 navrhovateľ vyzval odporkyne, aby splnili svoju povinnosť a súčasne ich upozornil, že v prípade neuhradenia dlhu v lehote im danej (do 27.09.2012), bude navrhovateľ nútený pristúpiť k uplatneniu predmetnej pohľadávky na súde.
Odporkyňa v 1. rade porušila vyššie uvedené podmienky tým, že splátky úveru neuhradila riadne a včas a ku dňu 05.03.2008 (deň postúpenia pohľadávky) dlhovala pôvodnému veriteľovi (VÚB, a.s.) celkovú sumu 1.902,08 eur, z toho istina vo výške 1.374,34 eur, riadny úrok vo výške 358,31 eur, úrok z omeškania vo výške 1,60 eur a ostatné príslušenstvo a poplatky vo výške 167,83 eur. Odporkyňa v 1. rade po postúpení pohľadávky a do dňa podania návrhu uhradila navrhovateľovi sumu 653,19 eur.
V zmysle čl. IV. bod 1 všeobecných obchodných podmienok, sa dlžník zaväzuje platiť splátky spotrebného úveru na úverový účet vedený v príslušnej pobočke VÚB, a.s.
V zmysle čl. VI. Bod 1 písm. a) všeobecných obchodných podmienok, veriteľ môže požadovať, aby dlžník vrátil celú poskytnutú sumu úveru s príslušenstvom, ktorá sa na požiadanie veriteľa stane okamžite splatnou, ak dlžník je v omeškaní s úhradou viac než dvoch splátok alebo jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako tri mesiace a bol na ich zaplatenie písomne vyzvaný s upozornením na právo veriteľa odstúpiť od úverovej zmluvy.
Odporkyňa v 1. rade vo svoje výpovedi uviedla, že si je vedomá, že uzavrela zmluvu so spoločnosťou VÚB, a.s., na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške pôvodne 50.000,- Sk, ktorý sa zaviazala splácať pravidelnými mesačnými splátkami vo výške pôvodne 1.423,71 Sk. Úver splácala pravidelne až do doby, kedy stratila zamestnanie a nebola schopná ďalej úver splácať, nakoľko sa starala aj o deti. Jej matka, odporkyňa v 2. rade, nikdy za jej dlh neručila a ani nikdy nepodpísala žiadnu dohodu o pristúpení k záväzku. Na predloženej dohode podpisy nezodpovedajú jej ani matkinmu podpisu a nemá ani vedomosť o tom, že by za matkou niekto osobne prišiel a dával jej túto dohodu podpisovať. Pokiaľ ide o jej schopnosť dlh splatiť odporkyňa v 1. rade uviedla, že v súčasnosti je nezamestnaná, nemá žiaden príjem, s financiami jej pomáha syn a priateľ, a preto požiadala o možnosť splácať dlh splátkami vo výške 20 eur s tým, že pokiaľ sa zlepší jej finančná situácia je ochotná platiť viac.
Podľa § 53 ods. 1-2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1- 2 OZ, Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 1 zák. č. 258/2001 Z. z o spotrebiteľských úveroch, v znení platnom do 30.06.2006, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 3 ods. 1, 2 zák. č. 258/2001 Z. z. v znení platnom do 30.06.2006, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z. v znení platnom do 30.06.2006, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 4 ods. 2, písm. a) - i) zák. č. 258/2001 Z. z. v znení platnom do 30.06.2006, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania.
Podľa § 3 NV SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom k dňu začiatku omeškania (03.11.2012) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. K tomuto dňu bola výška základnej úrokovej sadzby ECB 0,75 % ročne a potom výška úrokov z omeškania je 8,75 % ročne.
S poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že návrh bol podaný dôvodne proti odporkyni v 1. rade v časti zaplatenia istiny s príslušenstvom uplatneným v súlade so zákonom. Odporkyňa v 1. rade uzavrela dňa 18.04.2005 s pôvodným veriteľom vyššie špecifikovanú zmluvu o poskytnutí flexipôžičky s tým, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, na základe ktorej poskytol pôvodný veriteľ
odporkyni v 1. rade finančné prostriedky vo výške 1.825,67 eur (pôvodne 55.000,- Sk), ktorý sa odporkyňa v 1. rade zaviazala splácať pravidelnými 60 mesačnými splátkami vo výške 47,26 eur (pôvodne 1.423,71,- Sk). Dňa 05.03.2008 došlo na základe zmluvy o postúpení pohľadávok k postúpeniu pohľadávky na navrhovateľa. Odporkyňa po postúpení pohľadávky uhradila navrhovateľovi sumu 653,19 eur, následne už žiadnu čiastku neuhradila. Keďže odporkyňa v 1. rade neplnila svoj záväzok riadne a včas, navrhovateľ pokusom o zmier zo dňa 20.09.2012 odporkyňu v 1. rade vyzval na zaplatenie a súčasne ju upozornil, že v prípade neuhradenia dlhu, bude nútený uplatnil svoju pohľadávku súdnou cestou. Podobne postupoval aj voči odporkyni v 2. rade, ktorá mala podľa tvrdenia navrhovateľa dohodou zo dňa 19.07.2011 pristúpiť k záväzku na strane odporkyne v 1. rade.
Predmetná zmluvu o poskytnutí flexipôžičky zo dňa 18.04.2005 je platná v zmysle ustanovení § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko bola uzavretá v písomnej forme a obsahovala všetky náležitosti tejto zmluvy vyžadované zákonom v čase jej podpísania.
Súd s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti zaviazal odporkyňu v 1. rade na zaplatenie sumy 1.248,09 eur, úroku z omeškania vyčísleného vo výške 533,21 eur spolu so zákonným 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 721,15 eur od 03.11.2012 do zaplatenia a vo zvyšnej časti návrh zamietol.
Súčasne súd vzal do úvahy vyjadrenie odporkyne v 1. rade k podanému návrhu a jej žiadosť o povolenie splácať dlh splátkami vo výške 20 eur mesačne s ohľadom na jej nepriaznivú finančnú situáciu pod stratou výhod splátok až do úplného splatenia celého peňažného plnenia, a žiadosti odporkyne v 1. rade vyhovel.
Súd ďalej osobitne skúmal povinnosť odporkyne v 2. rade plniť navrhovateľovi titulom dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu, ktorú odporkyňa podľa tvrdenia navrhovateľa a doloženej fotokópie dohody podpísala dňa 19.07.2011, čím pristúpila k záväzku na strane odporkyne v 1. rade.
Z činnosti súdu je známe, že navrhovateľ iniciuje podpísanie ním vopred pripravených formulárov, kde okrem dvojstranného právneho úkonu vo forme dohody o splátkach, ktorý dlžníkom zvyčajne prezentuje, vložil aj pre nich zjavne nevýhodný jednostranný úkon uznania záväzku, ktorý dlžníkom na rozdiel od dohody o splátkach už výslovne neinterpretoval. V uvedených súvislostiach, tak nejde o nič iné ako znevýhodnenie spotrebiteľa, pretože dlžník podpísaním dohody nič nezískal ale naopak, naoko „vlastným“ úkonom si z vôle navrhovateľa svoje postavenie podstatne zhoršil. Aj z ďalších právnych súvislostí vyplýva, že dohoda o splátkach nebola zo strany navrhovateľa žiadnym dobrodením,
ale naopak navrhovateľ napriek vedomosti účinkov, ktoré dosahuje (resp. sa snaží dosiahnuť) v podobe obnoviteľnosti nároku neposkytol odporcovi žiadny benefit (napr. v podobe odpustenia úrokov z omeškania, poplatkov, časti istiny a pod.) ale naopak do dôsledkov vylúčil aj dispozitívne ustanovenie (toto vylúčenie je však v rozpore s § 54 ods.1 OZ) § 521 Občianskeho zákonníka - ak dôjde k dohode o tom, že sa už splatný dlh bude plniť v splátkach, a ak veriteľ chce, aby dlžník v splátkach plnil aj úroky z omeškania, musí sa to výslovne dohodnúť (NS ČR sp. zn. 32 Odo 860/2005 - treba rozlišovať medzi úrokmi z omeškania od pôvodnej splatnosti do účinnosti dohody, úrokmi z omeškania od účinnosti dohody do splatnosti dohodnutých splátok a úrokmi z omeškania za omeškanie po splatnosti splátok. Na úroky z omeškania za omeškanie od účinnosti dohody podľa § 521 OZ do
splatnosti jednotlivých splátok má veriteľ voči dlžníkovi nárok iba vtedy, ak je to medzi veriteľom a dlžníkom výslovne dohodnuté) tým, že v čl. 3 bode 3.1 veta prvá svojho formulára uviedol, že dlžník sa zaväzuje k úhrade príslušenstva pohľadávky a narastajúcich úrokov z omeškania počas splácania.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Rozpor s dobrými mravmi je rozporom s objektívnym právom a tento rozpor spôsobuje neplatnosť právneho úkonu bez ohľadu na to, či subjekt o tomto rozpore vedel alebo nie.
Právny úkon sa prieči dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje niektorú zo súhrnu spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Dobré mravy fungujú aj ako korektív zmluvnej slobody. Ide tu predovšetkým o aspekt zmluvnej slobody spočívajúci v slobodnom určovaní obsahu zmluvy zmluvnými stranami. Uvedený aspekt zmluvnej slobody, tak ako zmluvná sloboda sama, má svoje limity ustanovené právnymi normami, ktorých prekročenie je sankcionované. Jedným z takýchto limitov, ktorý zákon stavia do cesty zmluvnej slobode, je aj inštitút dobrých mravov. Je potom nesprávny záver, že obsah právneho úkonu nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi len preto, lebo bol výsledkom konsenzu zmluvných strán.
Ak výkon práva, ktorý je objektívne v rozpore s dobrými mravmi, spočíva v konaní právneho úkonu, je tento právny úkon tiež neplatný pre rozpor s dobrými mravmi a to i v prípade, že samotný obsah tohto právneho úkonu v rozpore s dobrými mravmi nie je.
Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
Podľa § 7 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
Podľa § 8 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa.
Podľa § 8 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.
Súd poukazuje ďalej na to, že aj samotná navrhovateľom vypracovaná Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je pre bežného spotrebiteľa v dôsledku (či už úmyselne alebo nevedome) nejednotnej terminológie mätúca, kde obsahuje pojem „uznanie záväzku“ ale v čl. 3 (ktorý má tiež mimochodom názov uznanie záväzku) bode 3.1 poslednej vete deklaruje, že dlžníci majú vedomosť o premlčaní „dlhu“. Spotrebiteľ tak nemusí vedieť, že pojem záväzok v právnej terminológii môže znamenať a) záväzkový vzťah ako taký, b) jednotlivú povinnosť zo záväzkového vzťahu alebo c) záväzok v zmysle dlhu. Na tejto zmätočnosti nič nemení (pretože treba vychádzať toho, čo je v listine uvedené) ani vyššie prezentovaný názor, že v prejednávanej veci nejde o uznanie dlhu podľa Občianskeho zákonníka ale o uznanie záväzku podľa Obchodného zákonníka.
Súd teda uzatvára, že dohodu považuje podľa § 3, § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka za neplatnú a postup navrhovateľa je jednoznačne nekalou obchodnou praktikou a ako taký je hrubo rozporný s dobrými mravmi. (poukaz na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove napr.: 11Co/37/2012, 5Co/69/2012)
Súd s poukazom na vyššie uvedené zamietol návrh proti odporkyni v 2. rade, vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ vyvodzuje pasívnu legitimáciu odporkyne v 2. rade práve od skutočnosti, že odporkyňa dohodou zo dňa 19.07.2011 pristúpila k záväzku na strane odporkyne v 1. rade.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 149 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal neúspech len v nepatrnej časti (výšky úrokov z omeškania) priznal náhradu trov konania v celkovej výške 240,20 eur, ktoré pozostávajú z náhrady zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 74,50 eur a trov právneho zastúpenia navrhovateľa v sume 165,70 eur podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. za 2 úkony právnej služby po 61,41 eur (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie návrhu na súd), 2x režijný paušál po 7,63 eur + 20 % DPH.
Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania spočívajúcu v úkone právneho zástupcu označeného ako písomné podanie protistrane - pokus o zmier zo dňa 19.07.2011, nakoľko v zmysle citovanej vyhlášky sa nejedná o úkon právnej pomoci, za ktorý by mu táto odmena patrila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia
jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu
v Trnave, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.