Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-24C/116/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Filovou v právnej veci navrhovateľa Rakúska republika, Finanzprokuratur Wien, Singerstrasse 17-19, -1010, Viedeň, zastúpenému Mgr. Marekom Parom, advokátom, Šancová 48, Bratislava, proti odporkyniam: 1./ W. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom O., Q. XX, 2./ U. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom O., Q.R. XX, obom zastúpeným spoločnosťou Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 31, Trnava, o neúčinnosti právneho úkonu, takto

rozhodol:

Darovacia zmluva zo dňa 16.8.2010, uzavretá medzi darkyňou U. Y., nar. XX.X.XXXX a obdarovanou W. Y., nar. XX.X.XXXX, ktorou darkyňa previedla na obdarovanú vlastníctvo trojizbového bytu č. XX, na dvanástom poschodí bytového domu na Q. T. Č.. XX, súp.číslo XXXX, postaveného na parc.reg. „C“ číslo XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 388 m2 a na parc.reg. „C“ číslo XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 420 m2, okres O. B., obec O.-Q..Č.. V., k.ú. V.U., zapísanom na LV č. XXXX, vedenom Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, spolu so spoluvlastníckym podielom v pomere 6954/635556 k pozemku a podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v pomere 6954/635556, je voči navrhovateľovi právne n e ú č i n n á .

Zriadenie vecného bremena v prospech U. Y., nar. XX.X.XXXX zmluvou o darovaní zo dňa 16.8.2010 medzi U. Y., nar. XX.X.XXXX a W. Y., nar. XX.X.XXXX v práve doživotného bývania a užívania bytu č. 51, dvanáste poschodie v bytovom dome na Q. T. Č.. XX, súp.číslo XXXX, postaveného na parc.reg. „C“ číslo XX, okres O. B., obec O.-Q..Č.. V., k.ú. V., zapísanom na LV č. XXXX, vedenom Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, spolu so spoluvlastníckym podielom v pomere 6954/635556 k pozemku a podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v pomere 6954/635556, je voči navrhovateľovi právne neúčinné.

Odporkyne v prvom a druhom rade s ú p o v i n n é spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi trovy konania, súdny poplatok vo výške 199,-€ a trovy právneho zastúpenia vo výške 522,-€, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom podaným na súd dňa 18.3.2013 sa navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu domáhal neúčinnosti právneho úkonu - darovacej zmluvy zo dňa 16.8.2010, uzavretej medzi odporkyňou v druhom rade ako darkyňou a odporkyňou v prvom rade ako obdarovanou, ktorou darkyňa previedla na obdarovanú vlastníctvo trojizbového bytu č. XX, na dvanástom poschodí bytového domu na Q.R. T. Č.. XX, súp.číslo XXXX, postaveného na parc.reg. „C“ číslo XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 388 m2 a na parc.reg. „C“ číslo XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 420 m2, okres O. B., obec O.-Q..Č.. V., k.ú. V., zapísanom na LV č. XXXX, vedenom Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, spolu so spoluvlastníckym podielom v pomere 6954/635556 k pozemku a podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v pomere 6954/635556, voči navrhovateľovi a tiež, že zriadenie vecného bremena v prospech odporkyne v druhom rade zmluvou o darovaní zo dňa 16.8.2010 v práve doživotného bývania a užívania bytu č. XX, dvanáste poschodie v bytovom dome na Q. T. Č.. XX, súp.číslo XXXX, postaveného na parc.reg. „C“ číslo XX, okres O. B., obec O.-Q..Č.. V., k.ú. V., zapísanom na LV č. XXXX, vedenom Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, spolu so spoluvlastníckym podielom v pomere 6954/635556 k pozemku a podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v pomere 6954/635556, je voči navrhovateľovi právne neúčinné.

Svoj nárok odôvodnil tým, že rozhodnutiami Hlavného colného úradu Viedeň číslo 100/68274/2001-15, číslo 100/68274/2001-21, číslo 100/68274/2001-22 zo dňa 2.3.2001 bola odporkyni v druhom rade uložená povinnosť uhradiť dlh na dovoznom cle v celkovej výške 260.938,13€, splatný ku dňu 15.3.2001. Solidárnymi spoludlžníkmi odporkyne v druhom rade boli aj osoby H.. J. O., F. X., Q. V., B. Q., Q. Q., W. F., Q. W., X. H., Q. Q., U. U.. Vzhľadom na skutočnosť, že odporkyňa v druhom rade neuhradila vymeraný colný dlh v určenej lehote, bolo rozhodnutím Hlavného colného úradu zo dňa 6.2.2002 číslo 100/68274/115/2000 rozhodnuté o úroku z omeškania za obdobie od 15.3.2001 do 14.2.2002 vo výške 14.966,97€, rozhodnutím zo dňa 29.10.2002 číslo 100/68274/124/2000 o úroku z omeškania za obdobie od 15.2.2002 do 14.11.2002 vo výške 10.609,29€, rozhodnutím zo dňa 11.7.2003 číslo 100/68274/149/2000 o úroku z omeškania za obdobie od 15.11.2002 do 14.7.2003 vo výške 9.054,56€, rozhodnutím zo dňa 13.10.2004 číslo 100/68274/170/2000 o úroku z omeškania za obdobie od 15.7.2003 do 14.10.2004 vo výške 13.849,26€ a rozhodnutím zo dňa 10.12.2005 číslo 100/68274/245/2000 o úroku z omeškania za obdobie od 15.10.2004 do 14.10.2005 vo výške 10.802,82€.

Celkový dlh odporkyne v druhom rade vo výške 320.221,03€ nebol z jej strany uhradený ani napriek písomnej výzve zo strany navrhovateľa zo dňa 6.4.2001, doručený odporkyni v druhom rade prostredníctvom Colného úradu Bratislava dňa 12.6.2001.

V nadväznosti na neuhradenie dlhu požiadal navrhovateľ dňa 20.10.2005 pod číslom Zl. -259 Colné riaditeľstvo SR o poskytnutie súčinnosti pri vymáhaní pohľadávky v zmysle Smernice Rady č. 76/308/EHS, predmetná žiadosť bola Colnému riaditeľstvu doručená 5.12.2005, šetrením úrad zistil, že odporkyňa v druhom rade vlastní v podiele 1/1 nehnuteľnosť - trojizbový byt č. XX, nachádzajúci sa na 12. poschodí bytového domu na Q. T. Č. XX, súp.č. XXXX, na parc.reg. „C“ číslo XX, okres O. B., obec O.-Q..Č.. V., k.ú. V., zapísanom na LV č. XXXX, vedenom Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu. Colný úrad ako vymáhajúci úrad rozhodol o zabezpečení vymáhanej pohľadávky zriadením záložného práva pod zn. -5231 zo dňa 16.2.2007 na predmetnú nehnuteľnosť. Proti rozhodnutiu podala odporkyňa v druhom rade odvolanie, v dôsledku ktorého odvolací orgán Colné riaditeľstvo SR rozhodnutím zo dňa 5.6.2008, zn. 27606/07 zrušil rozhodnutie o zriadení colného záložného práva a vec bola vrátená colnému úradu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Colný úrad Bratislava požiadal Krajský súd Bratislava o preskúmanie vykonateľnosti výkazu nedoplatku č. zo dňa 10.10.2005 a rozhodnutí č. 100/68274/2001-15,21,22 zo dňa 2.3.2001.

Dňa 15.12.2009 nadobudol účinnosť o medzinárodnej spolupráci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok, ktorý zrušil o vzájomnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok, a v zmysle ktorého je príslušný orgán Slovenskej republiky oprávnený zabezpečiť vymáhanie pohľadávky členského štátu bez toho, aby vykonateľnosť cudzieho správneho rozhodnutia posudzoval súd.

Colný úrad Bratislava na základe zmeny zákona v rámci vymáhania dlžnej sumy zistil, že odporkyňa v druhom rade previedla dňa 16.8.2010 darovacou zmluvou predmetný byt na blízku osobu, svoju dcéru, odporkyňu v prvom rade, v rámci darovacej zmluvy bolo v prospech odporkyne v druhom rade na nehnuteľnosti zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania bytu. Prevod vlastníctva zapísal príslušný kataster nehnuteľností pod číslom V-XXXXX/XX. Podľa zistení colného úradu o možnosti dosiahnutia uspokojenia pohľadávky, odporkyňa v druhom rade nemá žiadny iný nehnuteľný či hnuteľný majetok, žiadne finančné prostriedky na účtoch v bankách ani vlastníctvo motorových vozidiel.

Vzhľadom na čiastkové úhrady solidárneho spoludlžníka odporkyne v druhom rade pána Q. W. v období roku 2008 po súčasnosť k rukám navrhovateľa, sa dlh odporkyne v druhom rade znížil na celkovú sumu 300.094,56€, z ktorej sumy pripadá čiastka 240.811,66€ na dlžné clo a čiastka 59.282,90€ na úrok z omeškania.

Darovacia zmluva zo dňa 16.8.2010 je úkon ukracujúci uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky navrhovateľa, keďže viedla k zmenšeniu majetku dlžníka, darovanie ako bezodplatný právny úkon nie je tzv. ekvivalentným úkonom, odporkyňa v druhom rade nemá žiaden iný majetok, z ktorého by mohla byť uspokojená pohľadávka navrhovateľa. Zriadenie vecného bremena v prospech odporkyne v druhom rade v práve doživotného bývania je právnym úkonom, ktorý ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky navrhovateľa, keďže vecné bremeno patrí určitej osobe a pôsobiace in personam znižuje nielen hodnotu majetku dlžníka, ale zároveň podstatne sťažuje veriteľovi možnosť dosiahnuť uspokojenie pohľadávky. Odporkyne svojimi právnymi úkonmi vedome ukrátili veriteľa na možnosti vymôcť svoju pohľadávku, pričom uvedené úkony boli urobené medzi blízkymi osobami, čím je úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa a vedomosť blízkej osoby prezumovaná.

Odporkyne v písomnom vyjadrení s návrhom nesúhlasili, poukázali na to, že predpokladom žaloby o neúčinnosť právneho úkonu a teda odporovania právnemu úkonu dlžníka je preukázanie splnenia zákonných podmienok zo strany veriteľa, a to vymáhateľnosť svojej pohľadávky voči dlžníkovi, preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa a skutočnosť, že konkrétny právny úkon dlžníka ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa a právny úkon dlžník urobil v posledných troch rokoch predchádzajúcich podaniu žaloby, ktoré v danom prípade neboli všetky splnené. Spochybnili naplnenie podmienky vymáhateľnosti pohľadávky voči dlžníkovi, poukázali na to, že Colný úrad Bratislava požiadal Krajský súd v Bratislave o uznanie vykonateľnosti cudzieho správneho rozhodnutia podaním zn. -5231 zo dňa 24.10.2008, doručeného súdu dňa 30.10.2008, ktorým sa domáhal určenia, že cudzie rozhodnutie je na území Slovenskej republiky vykonateľné, keďže nariadiť výkon cudzieho rozhodnutia je možné len v prípade vykonania uznávacieho konania podľa a nasl. . Následne Colné riaditeľstvo SR požiadalo listom zo dňa 11.1.2010 Krajský súd v Bratislave o zastavenie konania, uznesením zo dňa 5.3.2010, č.k. -70 súd konanie o uznanie vykonateľnosti cudzieho správneho rozhodnutia zastavil, nakoľko dospel k záveru, že dňom nadobudnutia účinnosti , t.j. dňom 15.12.2009 už nie je daná právomoc súdu na rozhodovanie o vykonateľnosti cudzích správnych rozhodnutí. Odporkyne sa nestotožnili s uvedeným záverom súdu, pretože návrh na uznanie cudzieho rozhodnutia bol krajskému súdu podaný dňa 30.10.2008, teda pred dňom 14.12.2009, konanie o uznaní vykonateľnosti cudzieho správneho rozhodnutia bolo riadne začaté, avšak k rozhodnutiu nedošlo, teda doposiaľ nebolo rozhodnuté v merite veci, či súd uznáva alebo neuznáva vykonateľnosť cudzieho rozhodnutia. Uznanie vykonateľnosti je nevyhnutným zákonným predpokladom k ďalšiemu postupu v predmetnom exekučnom konaní. Keďže konanie o uznaní začalo pred 14.12.2009 a podľa právnej úpravy platnej pred týmto dátumom, muselo byť každé takého rozhodnutie riadne uznané nezávislým súdom a uvedené konanie uznané nebolo, trpí neodstrániteľnou vadou, ktorá predstavuje procesnú prekážku ďalšieho vymáhania tejto pohľadávky, vychádzajúcej z rozhodnutia cudzieho štátu. Ak chce cudzí štátny orgán zasahovať do majetkovej sféry občana SR, musí tak učiniť na základe rozhodnutia uznaného slovenským súdom, o to viac, že konanie o uznaní začalo v čase pred účinnosťou .

Odporkyne mali za to, že nie je preukázaný úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa ak druhej strane odporovaného právneho úkonu musel byť úmysel dlžníka odporovaným právnym úkonom ukrátiť veriteľa známy, teda o ňom vedel alebo musel vedieť. Odporkyňa v prvom rade úmysel odporkyne v druhom rade ukrátiť navrhovateľa nemohla pri vyvinutí náležitej starostlivosti v dobe urobenia odporovateľného právneho úkonu rozpoznať. O tomto úmysle nevedela a ani vedieť nemohla, napriek tomu, že vyvinula náležitú starostlivosť primeranú jej veku, vzdelaniu a skúsenostiam, spočívajúcu v preskúmaní listu vlastníctva, prislúchajúcemu k predmetu darovania a preverí dôvodov uskutočnenia tohto úkonu zo strany matky, ktorá jej to vysvetlila tak, že „človek nikdy nevie, čo sa môže v budúcnosti stať“. Z LV č. XXXX žiadna informácia o prebiehajúcom exekučnom konaní Colného úradu Bratislava ako vymáhajúceho úradu nevyplývala, nebola tam žiadna poznámka ani záznam. Z uvedeného je zrejmé, že odporkyňa v prvom rade najmä preverením listu vlastníctva sa presvedčila, že daný právny úkon darovanie neukracuje navrhovateľa, a teda nevedie ju k tomu, aby daný právny úkon nerobila.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s výmermi Hlavného colného úradu Viedeň, listom vlastníctva č. XXXX, ďalším spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:

Výmermi Hlavného colného úradu Viedeň, Oddelenia colných dlhov zo dňa 2.3.2001 číslo: 100/68274/2001-15, -21 a -22 bola odporkyni v druhom rade uložená povinnosť uhradiť sumy 37.629,40€, 30.789,74€ a 192.518,40€, predstavujúce dlh na dovoznom cle, vzniknutom takým spôsobom, že v období od mája 1995 do začiatku októbra 1995 sa odporkyňa v druhom rade podieľala na tom, aby dovezené počítačové pamäťové moduly ako tovar podliehajúci dovoznému clu boli odňaté spod colného dohľadu. Podľa oznámenia uvedeného v predmetných výmeroch solidárnymi spoludlžníkmi odporkyne v druhom rade boli aj osoby H.. J. O., F. X., Q. V., B. Q., Q. Q., W. W. F., Q. W.Č., X. H., Q. Q., U. U.. Dlžníkom vznikla povinnosť zaplatiť určenú sumu do desať dní od doručenia výmeru.

Z dôvodu odvodových dlhov Výmerom Hlavného colného úradu Viedeň zo dňa 6.2.2002 číslo 100/68274/115/2000 bolo rozhodnuté o úroku z omeškania za obdobie od 15.3.2001 do 14.2.2002 vo výške 14.966,97€, výmerom zo dňa 29.10.2002 číslo 100/68274/124/2000 o úroku z omeškania za obdobie od 15.2.2002 do 14.11.2002 vo výške 10.609,29€, výmerom zo dňa 11.7.2003 číslo 100/68274/149/2000 o úroku z omeškania za obdobie od 15.11.2002 do 14.7.2003 vo výške 9.054,56€, výmerom zo dňa 13.10.2004 číslo 100/68274/170/2000 o úroku z omeškania za obdobie od 15.7.2003 do 14.10.2004 vo výške 13.849,26€ a výmerom zo dňa 10.12.2005 číslo 100/68274/245/2000 o úroku z omeškania za obdobie od 15.10.2004 do 14.10.2005 vo výške 10.802,82€.

Podľa listu vlastníctva č. XXXX, vedeného Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, odporkyňa v prvom rade darovacou zmluvou zo dňa 16.8.2010, zapísanou do katastra pod č. V-XXXXX/XX sa stala vlastníčkou bytu č. XX, nachádzajúceho sa v O. na Q. T. Č.. XX, 12. p., súp.číslo XXXX, postaveného na parc.reg. „C“ číslo XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 388 m2 a na parc.reg. „C“ číslo XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 420 m2, okres O. B., obec O.-Q..Č.. V., k.ú. V.U., spolu so spoluvlastníckym podielom v pomere 6954/635556 k pozemku a podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v pomere 6954/635556. V časti ťarchy LV sa o.i. nachádza zápis, že k predmetnému bytu je zriadené vecné bremeno v práve doživotného bývania a užívania bytu v prospech odporkyne v druhom rade.

Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 5.3.2010, č.k. -70, súd zastavil konanie o uznanie vykonateľnosti cudzieho správneho rozhodnutia, doručeného súdu dňa 30.10.2008, ktorým sa navrhovateľ Colné riaditeľstvo SR ako voči dlžníkovi U. Y. domáhal určenia, že cudzie správne rozhodnutie je na území Slovenskej republiky vykonateľné žiadosť odôvodnil tým, že ako orgánu poverenému poskytovaním pomoci pri vymáhaní pohľadávok na daniach a clách spravovaných colnými orgánmi v zmysle mu bola doručená žiadosť Ministerstva financií Rakúskej republiky i vymáhanie pohľadávky od dlžníka. Podaním doručeným súdu dňa 15.1.2010 navrhovateľ oznámil súdu, že dňa 15.12.2009 nadobudol účinnosť , ktorý ku dňu svojej účinnosti zrušil a ku dňu jeho účinnosti sa v zmysle o uznávaní vykonateľnosti rozhodnutí cudzích správnych orgánov nepoužijú, t.j. príslušný orgán SR je s účinnosťou od 15.12.2009 oprávnený zabezpečiť vymáhanie pohľadávky členského štátu bez toho, aby o uznaní vykonateľnosti takéhoto cudzieho správneho rozhodnutia rozhodol súd. Vychádzajúc z ustanovenia sa podľa ustanovené tohto zákona postupuje aj vtedy, ak bola žiadosť o vymáhaní pohľadávky doručená do 14.12.2009.

Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že existuje vymáhateľná pohľadávka, ktorá zmenšila žalovaný nárok veriteľa, predpoklad vedomosti o tejto skutočnosti zo strany odporkýň nebol vyvrátený. Darovacou zmluvou došlo k prevode nehnuteľnosti na odporkyňu v prvom rade, uvedeným právnym úkonom bol navrhovateľ ukrátený na vymáhaní svojej pohľadávky voči odporkyni v druhom rade, dlhujúcu sumu vzniknutú na dovoznom cle Rakúskej republike, ktorú sa ani nesnažila vrátiť.

Odporkyňa v prvom rade uviedla, že mama pred ňou úspešne tajila existenciu nejakých výmerov proti nej, vedomosť o výmeroch nadobudla až v predmetnom súdnom konaní. Darovaciu zmluvu uzavreli, keď mala 21 rokov, príčinou boli narodeniny, mama povedala, že byt prepíše, aby mala istotou, keby sa niečo stalo. V byte bývajú spolu s mamou a sestrou, ktorá má 17 rokov. O finančné záležitosti rodiny sa nezaujímala, o dlhoch v čase prevodu nehnuteľnosti sa s mamou nerozprávali, sama nemala dôvod sa pýtať.

Odporkyňa v druhom rade uviedla, že byt prepísala na dcéru, keď získala rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, myslela si, že vec je ukončená, predtým podala odvolanie voči žiadosti navrhovateľa. Nebola si vedomá, že spravila niečo také, na základe čoho by mala platiť. Vychováva deti sama, dôveruje svojej dcére, môže sa na ňu vždy spoľahnúť, keby sa niečo stalo, verí, že by sa postarala v prípade potreby aj o svoju sestru, mladšiu o sedem rokov. Nekomunikovala s colnou správou v Rakúsku, len s colnou správou na Slovensku, a to formou listov. Dcéry boli v tom čase maloleté, pochybuje, že si všimli doručovanie pošty z colnej správy, zásielky si chodila vyberať na poštu. Členovia domácnosti nemali vedomosť, že na krajskom súde prebieha konanie ohľadom zablokovania nehnuteľnosti, v čase prevodu nehnuteľnosti s dcérou nerozoberali, či má nejaké dlhy.

Podľa a ods. 1 /OZ/ veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok voči dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

Podľa odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

Podľa odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb jemu blízkych; to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

Podľa právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.

Podľa právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

Podľa o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým sa ruší , účinného od 16.12.2009, na účely vymáhania pohľadávky sa exekučný titul členského štátu odo dňa doručenia úplnej žiadosti považuje za exekučný titul vydaný podľa osobitného predpisu; ustanovenia osobitného predpisu o uznávaní vykonateľnosti rozhodnutí cudzích správnych orgánov sa nepoužijú.

Podľa podľa ustanovenia tohto zákona sa postupuje aj, ak príslušný orgán členského štátu alebo príslušný orgán zmluvného štátu doručil žiadosť do 14. decembra 2009 a poskytovanie, požadovanie a prijímanie medzinárodnej pomoci pri vymáhaní pohľadávky bude prebiehať po 14.12.2009.

Účelom odporovateľnosti právneho úkonu je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka, ktorým zmenšuje svoj majetok na úkor veriteľa, podstatou odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu voči určitej osobe, znamenajúca, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu tak, akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo. Odporovať možno len úkonom dlžníka, len dlžník totiž môže ukrátiť nároky veriteľa. Dlžníkov právny úkon musí ukracovať uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, čomu zodpovedá najmenej taká pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní. Ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky predpokladá také zmenšenie majetku dlžníka, ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo aspoň sčasti, t.j. ten kto odporuje, musí dokazovať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka, teda zmenšenie do takej miery, že sa ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku.

V danom prípade mal súd za preukázané, že na strane navrhovateľa ako veriteľa voči odporkyni v druhom rade ako dlžníkovi vznikla vymáhateľná pohľadávka, spočívajúca v rozhodnutiach Hlavného colného úradu Viedeň, Oddelenia colných dlhov zo dňa 2.3.2001- výmeroch číslo 100/68274/2001-15, -21 a -22, ktorými bola uložená povinnosť uhradiť dlh na dovoznom cle v celkovej výške 240.811,66€, splatný ku dňu 15.3.2001 a výmeroch číslo 100/68274/115/2000, 100/68274/124/2000, 100/68274/149/2000, 100/68274/170/2000 a 100/68274/245/2000, ktorými bolo rozhodnuté o úrokoch z omeškania v dôsledku odvodových dlhov v celkovej výške 59.282,90€. Uvedené rozhodnutia iného členského štátu Európskej únie sú exekučnými titulmi spôsobilými na vymáhanie pohľadávky navrhovateľa, súd neprijal argumentáciu právneho zástupcu odporkýň, že nebolo rozhodnuté v merite veci uznania vykonateľnosti cudzieho správneho rozhodnutia, ktoré konanie Krajský súd v Bratislave zastavil. Konanie pred krajským súdom bolo zastavené z dôvodu zmeny zákona, keď účinnosťou sa zrušil , v zmysle ktorého sa vyžadovalo určenie súdu, že cudzie správne rozhodnutie je na území Slovenskej republiky vykonateľné, dňom účinnosti vymáhanie pohľadávky členského štátu oprávnený zabezpečuje bez takéhoto určenia. V je jasne stanovené, že podľa ustanovení tohto zákona sa postupuje aj vtedy, ak žiadosť o uznanie vykonateľnosti príslušný orgán zmluvného štátu doručil do 14.12.2009, akýkoľvek iný výklad uvedeného ustanovenia je nesprávny, zákonodarca jednoznačne stanovil, že dňom nadobudnutia jeho účinnosti už nie je daná právomoc súdu na rozhodovanie o vykonateľnosti cudzích správnych rozhodnutí. Navrhovateľ disponuje rozhodnutiami colného orgánu Rakúskej republiky, vykonateľnými na území Slovenskej republiky, nakoľko sa zmenou zákona zrušila povinnosť tieto rozhodnutia uznať za vykonateľné slovenským súdom. Tvrdenie odporkyne v druhom rade, že zastavujúce rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave považovala za ukončenie veci, nemožno prijať, v odôvodnení rozhodnutia súdu sa uvádza dôvod zastavenia konania, z ktorého nemožno usúdiť, že pohľadávka navrhovateľa voči odporkyni v druhom rade zanikla, zanikla len podmienka uznania vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia súdom.

Rovnako mal súd za preukázané, že uzavretím darovacej zmluvy v prospech odporkyne v prvom rade odporkyňa v druhom rade ukrátila uspokojenie navrhovateľovej pohľadávky, nakoľko zmenšila svoj majetok do takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku, z výpovedí účastníkov vyplynulo, že predmetný byt bol jedinou nehnuteľnosťou, ktorú odporkyňa v druhom rade vlastnila, žiadnym iným hodnotnejším majetkom nedisponuje. K právnemu úkonu, ktorého odporovateľnosti sa navrhovateľ žalobou domáhal, došlo v zákonom predpokladanej dobe posledných troch rokov, navrhovateľ splnil trojročnú prekluzívnu lehotu na uplatnenie svojho nároku cestou súdu. Ustanovenie stanovuje, že odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v prospech osoby jemu blízkej, čo neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Preukazovanie toho, či úmysel ukrátiť veriteľa bol známy druhej strane je nutné posudzovať v celom kontexte okolností, za ktorých došlo k právnemu úkonu, avšak úmysel ukrátiť veriteľa sa predpokladá pri právnych úkonoch, ku ktorým došlo medzi dlžníkom a blízkymi osobami alebo ktoré dlžník v prospech týchto osôb urobil. Ide o vyvratiteľnú právnu domnienku uľahčujúcu pozíciu veriteľa, na strane dlžníka spočíva ťarcha preukázať, že druhá strana, osoba blízka, dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa nemohla rozpoznať ani pri náležitej starostlivosti. Zákon teda predpokladá, že v prípade právneho úkonu, ktorého odporovateľnosti sa žalobu veriteľ domáha, uskutočneného medzi blízkymi osobami, úmysel ukrátiť veriteľa bol druhej osobe známy, dôkazným bremenom zaťažuje druhú stranu odporovateľného úkonu, keďže ustanovuje, že táto domnienka neplatí len vtedy, ak druhá strana preukáže, že ani pri náležitej starostlivosti nemohla poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

V danom konaní odporkyne žiadnym spôsobom uvedenú právnu domnienku nevyvrátili, iba tvrdenie odporkýň nie je postačujúce, skutkové okolnosti, spočívajúce v bývaní v jednej domácnosti a spoločnom podieľaní sa chode domácnosti svedčí tomu, že odporkyňa v prvom rade v čase uskutočnenia právneho úkonu darovania o existencii dlhov odporkyne v druhom rade vedomosť mať mohla alebo vedomosť mala. Súd neprijal uvádzaný dôvod darovania - narodeniny odporkyne v prvom rade a zabezpečenie „ keby sa niečo stalo“. Rozhodnutie darovať dcére byt odporkyňa v druhom rade urobila v čase, keď si nesprávne vyložila rozhodnutie krajského súdu a utvrdila sa v presvedčení, že nemá povinnosť voči navrhovateľovi, čím jednoznačne prejavila úmysel vyhnúť sa plateniu colného dlhu, resp. túto povinnosť ignorovať. Odporkyňa v prvom rade nepreukázala vynaloženie žiadnej náležitej starostlivosti poznať úmysel odporkyne v druhom rade ukrátiť navrhovateľa, za nepostačujúce súd vyhodnotil jej vyhlásenie, že o podlžnostiach svojej mamy nemala vedomosť, žalovaná strana v danej veci má nielen povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť a nadväzne aj dôkazné bremeno. Samotné tvrdenie, že danou vedomosťou nedisponovala, nemožno pokladať za náležitú starostlivosť, súd dospel k záveru, že odporkyne v konaní neuniesli dôkazné bremeno, neprodukovali žiadny dôkaz, ktorým by vyvrátili domnienku o úmysle ukrátiť veriteľa, vzhľadom na prezentovaný veľmi blízky vzťah medzi odporkyňami, odporkyňa v prvom rade tento úmysel mohla rozpoznať.

Na strane navrhovateľa boli splnené všetky zákonom vyžadované podmienky na úspešnosť žaloby na odporovateľnosť právneho úkonu, odporkyňa v druhom rade darovala nehnuteľnosť vo svojom výlučnom vlastníctve blízkej osobe, iným hodnotným majetkom nedisponuje, uvedeným právnym úkonom ukrátila navrhovateľa na uspokojení jeho vymáhateľnej pohľadávky, pričom odporkyňa v prvom rade ako obdarovaná nevyvrátila prezumovanú domnienku, že mala vedomosť o úmysle darkyne.

O trovách konania súd rozhodol podľa , navrhovateľovi ako plne úspešnému účastníkovi v konaní vzniklo právo na priznanie na náhrady trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi v konaní neúspešnému, konkrétne spočívajúce v súdnom poplatku vo výške 199,-€; trovách právneho zastúpenia za štyri úkony právnej pomoci /prevzatie veci, podanie žaloby, účasť na pojednávaniach 25.9.2013 a 23.10.2013/ po á 60,07€ + režijný paušál päťkrát 7,81€ + DPH podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z, o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení; reálnych výdavkoch za notárom overené kópie príloh žaloby v sume 86,18€ a nákladoch na preklad príloh z jazyka nemeckého do jazyka slovenského v sume 110,-€. Osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty právny zástupca navrhovateľa predložil, platiteľom dane je od 29.12.2008.

O povinnosti odporkýň zaplatiť náhradu trov konania právnemu zástupcovi navrhovateľa súd rozhodol podľa

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v dvoch písomných vyhotoveniach, na podpísanom súde. V odvolaní sa má okrem všeobecných náležitostí podľa uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom rozhodnutie súdu alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

- v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a/,

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa ,

ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozhodnutím, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške ako za podaný návrh.