Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17CoE-113-2013.pdf
PDF · 79.58 KB
No categories available
17CoE/113/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávnenej: maloletá F. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. P. XXXX/X, K., zastúpená zákonnou zástupkyňou P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. P. XXXX/X, K., proti povinnému: P. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, X., o vymoženie výživného, na odvolanie povinného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 21. decembra 2011, č.k. 15Er/313/2010-67, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil konštatovaním, že na zastavenie exekúcie na návrh povinného v zmysle § 57 ods. 2 Exekučného poriadku musia byť splnené podmienky, medzi ktoré patrí aj to, že existuje predpoklad, že povinný bude bežné výživné ďalej plniť dobrovoľne. Pri posudzovaní splnenia tohto predpokladu súd berie do úvahy celkové správanie povinného, jeho snahu o splatenie dlhu, súčinnosť poskytovanú v exekučnom konaní a v neposlednom rade aj plnenie jeho ďalších platobných povinností. Exekúcia sa v danej veci vedie už len pre bežné výživné a trovy exekúcie. Na základe vyjadrenia súdneho exekútora aj oprávnenej súd uviedol, že zo strany povinného nedochádza k dobrovoľnému plneniu od mája 2012 a trovy exekúcie neboli uhradené. Z uvedeného mal súd za zrejmé, že sú tu pochybnosti, že povinný bude uhrádzať výživné aj po zastavení exekúcie, nakoľko k tomu nedochádza ani v súčasnosti, a preto súd jeho návrh zamietol. Súd dodal, že exekučné konanie proti nemu začalo dôvodne a akékoľvek plnenie po jeho začatí už nemožno považovať za dobrovoľné. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie vznikol súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie a tie vymáha niektorým zo spôsobov na vymáhanie peňažnej pohľadávky, v tomto prípade je to zrážkami zo mzdy. Súd nepovažoval za dôvodné vrátenie vymoženej časti trov, nakoľko v tejto súvislosti nemal za preukázaný žiadny dôvod na ich vrátenie. Povinnému dal súd do pozornosti, že ak sa domnieva, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, môže sa obrátiť na súd so samostatnou žalobou. Taktiež ak povinný nesúhlasí s vymáhaním výživného, môže podať návrh na zrušenie výživného podľa § 78 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení. Pokiaľ oprávnený už nebude trvať na pokračovaní v exekúcii, môže podať návrh na jej zastavenie v zmysle § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, pričom súd je povinný toto dispozičné právo oprávneného rešpektovať.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie povinný, ktorý žiadal, aby súd exekúciu v danej veci zastavil a povinnému odpustil trovy exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) a § 80 Exekučného poriadku. Uviedol že nemá ani taký majetok, ktorý by stačil na úhradu predbežných exekučných trov. Od 01.11.2012 je povinný evidovaný na úrade práce. Predmetná exekúcia bola z časti zastavená a povinný odvtedy dobrovoľne a pravidelne platil výživné. Výživné prestal platiť z dôvodu, že dcéra F. mu neoznámila, že nespravila štátne skúšky a opakuje posledný ročník denného štúdia na vysokej škole.
Zákonná zástupkyňa F. súhlasila s uznesením súdu prvého stupňa. Vyslovila obavu, že ak by predmetná exekúcia bola zastavená, povinný by nezaplatil výživné dcére F. bežnou formou platenia. Uviedla, že F. podala dňa 17.09.2012 z dôvodu neplnenia vyživovacej povinnosti povinného podnet na začatie trestného stíhania proti povinnému. Uviedla, že F. štátnu skúšku na vysokej škole v riadnom termíne neurobila, ale pokračovala v štúdiu a uhradila poplatok 850 eur za prekročenie štandardnej dĺžky štúdia v akademickom roku 2012/2013. Dňa 23.01.2013 F.spešne vykonala štátnu skúšku. Odo dňa 30.01.2013 je F. zaevidovaná na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny K. ako uchádzačka o zamestnanie. Dodala, že povinný prestal platiť výživné svojvoľne, na základe dôvodov, ktoré si povinný sám vydedukoval.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého netreba nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.
Po preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu povinného nie je možné vyhovieť. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnymi závermi súdu prvého stupňa a z daného titulu si osvojuje dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p.
V ust. § 80 Exekučného poriadku je upravený jediný prípad, kedy zákon umožňuje povinnému dosiahnuť zastavenie exekúcie bez toho, aby vymáhané právo bolo uspokojené a bez toho, aby tu bola prekážka materiálneho alebo formálneho charakteru brániaca ďalšiemu výkonu vykonávaného rozhodnutia.
Na rozdiel od ust. § 57 Exekučného poriadku, kedy súd zastaví exekúciu po preukázaní skutočností uvedených pod písmenami a) až j) odseku 1, rozhodnutie podľa § 80 Exekučného poriadku je vecou voľnej úvahy súdu.
Podľa § 58 ods. 3 Exekučného poriadku zastavenie exekúcie nemožno uplatňovať z dôvodu, že sa zmenili okolnosti rozhodujúce pre výšku a trvanie dávok a splátok.
Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
V preskúmavanej veci je exekučným titulom rozsudok Okresného súdu Topoľčany zo dňa 08.04.2008 č.k. 8C/1/2008-50 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 31.10.2008 č.k. 9Co/192/2008-70. Poverenie na vykonanie predmetnej exekúcie č. XXXX XXXXXX* bolo súdnemu exekútorovi JUDr. Pavlovi Holíkovi udelené Okresným súdom Prievidza dňa 17.09.2010. Podaním doručeným Okresnému súdu Prievidza dňa 19.09.2012 povinný navrhol exekúciu zastaviť z dôvodu, že jeho dcéra Michaela ukončila štúdium na vysokej škole a súdny exekútor stále poberá mesačné trovy na bežné výživné, ktoré mu zráža zamestnávateľ aj napriek tomu, že exekúcia v časti o vymoženie výživného bola zastavená rozhodnutím Okresného súdu Prievidza zo dňa 03.06.2011. Súčasne povinný požadoval, aby mu súdny exekútor vrátil sumu 239,70 eur za trovy na bežné výživné. Oprávnená vo vyjadrení doručenom súdnemu exekútorovi dňa 13.08.2012 uviedla, že povinný nezaplatil bežné výživné za mesiac máj 2012 až august 2012. Súdny exekútor k danej veci doručil súdu prvého stupňa dňa 10.10.2012 oznámenie, v ktorom uviedol, že po vykonaní šetrenia majetkových pomerov povinného bolo zistené zamestnanie povinného a následne bolo nariadené vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy podľa § 66 a nasl. Exekučného poriadku. Zároveň zdôraznil, že povinný do dňa 04.10.2012 neuhradil trovy exekúcie napriek tomu, že o nich bol riadne informovaný v Upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 27.10.2010, ktoré bolo povinnému doručené dňa 08.11.2010. Dodal, že v súčasnosti nedochádza k dobrovoľnému plneniu výživného.
Dôvodom pre zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 80 Exekučného poriadku je predpoklad, že povinný bude výživné naďalej plniť dobrovoľne. V tejto súvislosti súd vezme do úvahy, z akého dôvodu sa povinný pôvodne omeškal s plnením vyživovacej povinnosti, ako aktívne sa v rámci svojich možností
postavil k splateniu výživného, či nebol dokonca stíhaný za trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona, či má stále zamestnanie alebo iný príjem, ako ho charakterizuje zamestnávateľ, ako si plní aj iné platobné povinnosti (napr. ďalšiu vyživovaciu povinnosť), a napokon sa môže prihliadnuť aj na stanovisko oprávneného, resp. jeho zákonného zástupcu.
Z obsahu spisu, vyjadrení účastníkov konania, ako aj samotného návrhu povinného na zastavenie exekúcie má odvolací súd za preukázané, že exekúcia v danej veci sa vedie pre bežné výživné. Posledná splátka za bežné výživné bola povinným riadne uhradená dňa 14.03.2012 vo výške 57 eur. Výživné za mesiac máj 2012 a nasledujúce neboli povinným uhradené. Taktiež povinný doposiaľ neuhradil trovy exekúcie, o ktorých bol súdnym exekútorom informovaný v upovedomení o začatí exekúcie doručenom povinnému dňa 08.11.2010. Dňa 17.09.2012 oprávnená podala na Okresnú prokuratúru Topoľčany podnet na začatie trestného stíhania v zmysle § 207 Trestného zákona proti povinnému a dňa 08.02.2013 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Topoľčany pod sp.zn. Pv 805/2012 obžalobu na povinného za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona. Z odvolania povinného vyplýva, že vyživovaciu povinnosť si prestal plniť, pretože sa domnieval, že dcéra F. ukončila vysokoškolské štúdium. Odvolací súd konštatuje, že takého prerušenie povinnosti plnenia vyživovacej povinnosti bol svojvolný úkon povinného, ktorý učinil bez rozhodnutia o zrušení vyživovacej povinnosti. Zánik vyživovacej povinnosti Zákon o rodine spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Rodičovskej vyživovacej povinnosti vyplýva z časovo neobmedzeného trvania pokrvných zväzkov a je spätá s obnovou vyživovacej povinnosti napríklad v prípade, keď sa dieťa pre štúdium rozhodne neskôr, resp. nebolo prijaté na štúdium na vysokej škole bezprostredne po ukončení strednej školy. Ako okolnosť, keď trvá vyživovacia povinnosť rodičov, sa tradične akceptuje štúdium. Aplikačná prax v súvislosti s touto otázkou vyvodila záver, že pre nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť sú dané podmienky ukončením jedného štúdia toho istého stupňa. Náročnejšie je ustálenie okamihu nadobudnutia schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Na jednej strane treba brať do úvahy záujem dieťaťa vo vzťahu k jeho schopnostiam a danostiam, aby získalo vhodné predpoklady na svoje uplatnenie, aby nedochádzalo k zneužívaniu rodičovskej vyživovacej povinnosti len z dôvodu negatívneho postoja k práci. Závery súdnej praxe spájajú vznik schopnosti samostatne sa živiť aj so vznikom nároku na príslušné dávky systému sociálneho poistenia v prípade ukončenia prípravy na povolanie a neuplatnenia sa na trhu práce. S poukazom na ustanovenie § 58 ods. 3 Exekučného poriadku odvolací súd dodáva, že zastavenie exekúcie nemožno uplatňovať z dôvodu, že sa zmenili okolnosti rozhodujúce pre výšku a trvanie vyživovacej povinnosti. Ak sa podstatne zmenia okolnosti rozhodujúce pre výšku a trvanie dávok a splátok, rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno v zmysle § 163 O.s.p. na návrh zmeniť.
Zastavenie exekúcie pre bežné výživné v zmysle ustanovenia § 80 Exekučného poriadku je výnimočné a k nemu môže prikročiť len v prípade, keď všetky okolnosti najmä z predchádzajúceho obdobia, ktoré súvisia s platením výživného odôvodňujú záver o tom, že povinný bude vždy rešpektovať rozhodnutia súdov o výživnom a svoju vyživovaciu povinnosť bude plniť riadne a včas. Po preskúmaní všetkých rozhodujúcich skutočností má odvolací súd za to, že neboli naplnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 80 Exekučného poriadku. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že existujú pochybnosti, že povinný bude uhrádzať výživné aj po zastavení exekúcie, a preto v záujme zabezpečenia plnenia vyživovacej povinnosti v rozsahu stanovenom súdom ponecháva v účinnosti exekúciu pre vymáhanie bežného výživného.
Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.
Záverom odvolací senát s poukazom na § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch uvádza, že toto uznesenie prijal jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .