Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoZm/3/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovič a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej, v právnej veci žalobcu: Tatra-Leasing, s.r.o., Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 31 326 552, proti žalovaným: 1/ ABUSS, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 44 950 543, 2/ Š. J., L.. XX. S. XXXX, J. XXX XX G., 3/ W. J., L.. XX. S. XXXX, J. Š. XXXX/XX, XXX XX J., 4/ W.. O. T., L.. XX. S. XXXX, J. B. XXX/X, XXX XX L., zast. URBAN GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o., advokátska kancelária, Havlíčkova 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 244 895, o zaplatenie 15.211,42 eur s príslušenstvom a zmenkovej odmeny, o odvolaní žalovaného 4/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. -627 zo dňa 22. septembra 2022, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. -627 zo dňa 22. septembra 2022 v napadnutom výroku I., II. a IV. potvrdzuje.

II. Návrhy žalovaného 4/ na prerušenie odvolacieho konania zamieta.

III. Žalobca má proti žalovanému 4/ nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom zmenkový platobný rozkaz č.k. -12 zo dňa 22.01.2014 voči žalovanému 4/ ponechal v platnosti. II. výrokom priznal žalobcovi voči žalovanému 4/ nárok na náhradu trov konania o námietkach v rozsahu 100 %. III. výrokom zamietol návrhy žalovaného 4/ na prerušenie konania. IV. výrokom rozhodol, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 06.08.2013 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaných 1/ až 4/ spoločne a nerozdielne zaplatiť zmenkovú sumu 15.211,42 eur spolu so 6 % ročným úrokom od 05.02.2013 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 50,70 eur a na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že žalovaný 1/ vystavil 05.10.2009 zmenku, ktorú avalovali žalovaní 2/ až 4/. Žalovaný 1/ sa zmenkou zaviazal zaplatiť dňa 04.02.2013 v prospech žalobcu zmenkovú pohľadávku vo výške 15.211,42 eur. Žalovaní 2/ až 4/ prevzali za žalovaného 1/ ručiteľský záväzok. Do dňa podania žaloby žalovaní zmenkovú sumu neuhradili. Súd vo veci vydal zmenkový platobný rozkaz č.k. -12 zo dňa 22.01.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.02.2014 voči žalovanému 1/, dňa 25.02.2014 voči žalovanému 2/ a dňa 03.06.2014 voči žalovanému 3/. Žalovaný 4/ podal voči zmenkovému platobnému rozkazu č.k. -12 zo dňa 22.01.2014 včas námietky.

Uznesením č.k. -253 zo dňa 22.02.2021 súd zamietol návrh žalovaného 4/ (doručený súdu 24.07.2015) na prerušenie konania, ktoré uznesenie potvrdil Krajský súd v Bratislave č.k. -287 zo dňa 29.07.2021. Z prvopisu zmenky súd zistil, že žalovaný 1/ (konajúci prostredníctvom žalovaného 2/ a 3/) vystavil v Bratislave, 5. októbra 2009 žalobcovi vlastnú zmenku s doložkou „bez protestu“, na sumu 15.211,42 eur, s dátumom splatnosti 4. februára 2013, miestom platenia Bratislava, Tatra banka, a.s.. Ako zmenkoví ručitelia (per aval) sa za vystaviteľa zaručili žalovaní 2/ a 3/, označení menom, priezviskom, adresou bydliska a dátumom narodenia, s dátumom podpisu 5. októbra 2009 a žalovaný 4/, označený menom, priezviskom, adresou bydliska a rodným číslom, s dátumom podpisu 7. decembra 2009. Zo zmenky je zrejmé, že údaj o zmenkovej sume (aj slovom), dátume splatnosti, ako aj identifikačné údaje žalovaného 4/ boli dopísané ručne (perom), ostatné údaje na zmenke boli predtlačené. Nad vlastným textom zmenky sa v pravom hornom rohu nachádza č. 81090650/1. Z grafického prevedenia prvopisu zmenky predloženej žalobcom vyplýva, že identifikačné údaje žalovaného 4/, doložka „per aval“, dátum podpisu a podpis žalovaného 4/ sú kryté orámovaním, ktoré nadväzuje na pôvodné orámovanie zmenky, pričom je zrejmé, že toto orámovanie bolo na zmenku doplnené dodatočne - nebolo predtlačené. Na rubovej strane zmenky sa nenachádza indosament a ani žiaden iný údaj. V konaní nebolo sporné, že zmenka bola pôvodne blankozmenkou a zabezpečovala pohľadávky žalobcu zo zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru č. 81090650 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 1/ dňa 5. októbra 2009. V rovnaký deň bola medzi žalobcom ako veriteľom, žalovaným v 1. rade ako dlžníkom a žalovanými 2/ a 3/ ako avalistami uzavretá zmluva o použití bianko zmeniek č. 81090650/1, ktorá upravuje podmienky a predpoklady na vyplnenie chýbajúcich údajov na zmenke. V konaní tiež nebolo sporné, že zmenka bola pôvodne avalovaná len žalovaným 2/ a 3/ a podpis žalovaného 4/ bol na zmenku pripojený až následne potom, čo sa stal konateľom a spoločníkom žalovaného 1/. Sporným ostal nárok vo vzťahu k žalovanému 4/, ktorý sa v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu bránil neexistenciou dohody o vyplňovacom zmenkovom práve medzi žalobcom a žalovaným 4/ a z toho vyvodzoval neoprávnené vyplnenie blankozmenky vo vzťahu k nemu; po predložení predložení dodatku č. 1 k predmetnej dohode sa spochybňoval svoj podpis na tomto dodatku. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení čl. I , čl. I , čl. I , § čl. I , čl. I , , čl. I , čl. I Zákon zmenkový a šekový (ďalej aj „ “), , a , , , (ďalej len „“), , (ďalej len „“). Súd konštatoval, že zmenka bola riadne vystavená a podpísaná žalovanými, má všetky náležitosti predpísané v čl. I ZZŠ, a keďže nebola v čase splatnosti zaplatená, nie je možné tvrdiť, že sa žalobca jej zaplatenia domáha bezdôvodne. Predložením prvopisu zmenky, ktorá má všetky náležitosti predpísané v ustanovení čl. I ZZŠ, žalobca svoj nárok vyplývajúci zo zmenky preukázal. Podaním námietok sa zmenkový platobný rozkaz nezrušil, v ďalšom konaní súd už len posudzuje, či je obrana žalovaného vyjadrená v námietkach dôvodná a či ním tvrdené a preukázané skutočnosti spôsobili úplný alebo čiastočný zánik povinnosti poskytnúť žalobcovi plnenie zo zmenky. Po oboznámení sa s námietkami predloženými žalovaným 4/ súd dospel k záveru, že tieto námietky nemožno považovať za dôvodné, teda také, ktoré by odôvodňovali zrušenie vydaného zmenkového platobného rozkazu čo i len sčasti. Medzi stranami nebolo sporné, že zmenka predložená žalobcom bola pôvodne blankozmenkou. Obrana žalovaného 4/ v námietkach spočívala primárne v tvrdení, že medzi ním a žalobcom neexistovala osobitná dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke, v dôsledku čoho žalobca nebol vo vzťahu k nemu oprávnený vyplniť blankozmenku o údaj zmenkovej sumy a dátum splatnosti zmenky. Žalobca vo vyjadrení k námietkam žalovaného 4/ predložil súdu dodatok č. 1 k zmluve o použití bianko zmenky č. 81090650/1, ktorého účastníkom bol aj žalovaný 4/, označený ako „avalista č. 3“. Súd mal za to, že z čl. I Dodatku č. 1 a čl. II Zmluvy o použití bianko zmenky č. 81090650/1 je zrejmé, že žalovaný 4/ pristúpil k zmluve o použití bianko zmeniek č. 81090650/1 podpísaním dodatku č. 1, a tým aj k dojednaniu o spôsobe a podmienkach vyplnenia blankozmenky. Z predmetného dodatku jasne vyplýva, že sa vzťahuje na konkrétnu zmluvu - zmluvu o použití bianko zmeniek č. 81090650/1, ktorú mení a dopĺňa. Do textu dodatku nemusí byť prevzaté znenie každého článku zmluvy, ku ktorému sa dodatok vzťahuje, rovnako tak zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva povinnosť pripojiť alebo spojiť dodatok so zmluvou. Žalovaný 4/ v čl. IV bod 4.2. dodatku č. 1 prehlásil, že má právnu spôsobilosť a oprávnenie podpísať tento dodatok ku zmluve, podpísať blankozmenku a vykonávať práva a plniť záväzky z tejto zmluvy pre neho vyplývajúce. Ak žalovaný 4/ prehlásil, že má spôsobilosť plniť si záväzky a práva zo zmluvy o použití blankozmenky, je daná jeho zaviazanosť z tejto zmluvy. Účelom zmeny a doplnenia zmluvy o použití bianko zmeniek bolo pristúpenie žalovaného 4/ k záväzku vyplývajúceho

z blankozmenky. V kontexte všetkých ustanovení dodatku č. 1 k zmluve o použití bianko zmeniek možno dospieť k záveru, že žalovaný 4/ ako avalista č. 3 pristúpil k zmluve o použití bianko zmeniek č. 81090650/1, a teda je daná existencia dohody o zmenkovom vyplňovacom práve medzi ním a žalobcom. Pri výklade tohto právneho úkonu treba vychádzať z účelu, ktorý zmluvné strany sledovali. Dodatok č. 1 by bez toho, aby jeho účelom bolo pristúpenie žalovaného 4/ k zmluve o vyplňovacom práve strácal význam, ak by bol uzavretý len v dôsledku potvrdenia skutočnosti, že žalovaný 4/ ako avalista č. 3 pristúpil k záväzku zo zmenky, keďže táto skutočnosť vyplýva zo samotnej zmenkovej listiny a avalista môže byť na zmenku dopísaný bez existencie osobitnej dohody. Účelom dodatku č. 1 bolo pristúpenie avalistu č. 3 k udeleniu vyplňovacieho oprávneniu, čo vyplýva z prehlásenia avalistu č. 3 na dodatku č. 1 a tiež aj zo záverečných ustanovení čl. II dodatku, že ostatné ustanovenia zmluvy zostávajú v platnosti a účinnosti v nezmenenej podobe. Žalovaný 4/ v konaní namietal pravosť podpisu na dodatku č. 1 k zmluve o použití bianko zmeniek č. 81090650/1. Z jeho vyjadrení bolo preukázané, že podpisoval zmeniek v počte 11, v niektorých konaniach zo začiatku aj potvrdzoval podpísanie dodatku č. 1 k zmluve o použití tej ktorej konkrétnej zmenky. Až v priebehu konaní vo viacerých veciach, v dvoch prípadoch rozhodnutia v jeho neprospech zmenil rétoriku a namieta jeho podpis na dodatku č. 1 k zmluve o použití bianko zmeniek č. 81090650/1. Súd v konaní sp. zn. nariadil znalecké dokazovanie uznesením č.k. -170 z 23. júna 2016, a to aj pre konanie sp. zn. . Znalkyňa sa oboznámila so spismi sp. zn. a , porovnala podpisy pod menom W.. O. T. na dodatku č. 1 k zmluve o použití bianko zmeniek č. 81090646/1 a č. 81090660/01 s originálmi nesporne pravých podpisov žalovaného 4/ a určila, že to sú jeho vlastnoručné podpisy. Podporne súd uvádza, že žalovaný 4/ začal namietať pravosť svojho podpisu na dodatku č. 1 k zmluve o použití bianko zmeniek č. 81090650/1 až po zákonnej lehote určenej pre námietky, preto súd zamietol návrh na vykonanie dokazovania skúmaním pravosti podpisu žalovaného 4/. Sám opakovane uvádzal, že podpisoval 11 listín, všetky listiny podpisoval počas jedného stretnutia a tak žalovaný 4/ nepresvedčil súd, že práve dodatok č. 1 týkajúci sa tohto konania (č. 81090650/1) nie je opatrený jeho vlastnoručným podpisom. V konaní súd vyhodnotil za preukázané, že medzi žalovaným 4/ a žalobcom existovala dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke, a preto žalobca bol vo vzťahu k žalovanému 4/ oprávnený vyplniť blankozmenku o údaj zmenkovej sumy a dátum splatnosti zmenky. Súd nepovažoval za potrebné vykonať ani dôkaz pripojením trestného spisu, ktorý mal obsahovať svedecké výpovede zamestnancov žalobcu, keďže uzavretie dodatku č. 1 žalovaným 4/ mal súd za preukázané vykonaným dokazovaním a samotná svedkyňa I. v konaní sp. zn. (zápisnica z jej výpoveďou je na č.l. 305) potvrdila, že všetky listiny podpisoval žalovaný 4/ v jeden deň. Žalovaný 4/ ďalej v námietkach uviedol, že žalobca „zlomyseľne“ a „hrubo nedbanlivostným správaním“ (čl. I § 10 ZZŠ) dodatočne upravil blankozmenku tak, že okolo per aval doložky žalovaného 4/ doplnil čiary (orámovanie textu), a že jeho podpis na zmenke stojí mimo textu zmenky a mal plniť len „evidenčný“ účel. Súd tieto námietky nevyhodnotil ako dôvodné. Súd považoval za bezpredmetné, či orámovanie na zmenke bolo predlžované v čase podpisu žalovaného 4/ alebo až následne. Žalovaný 4/ v námietkach uviedol, že svoj podpis na blankozmenku pripojil po tom, čo tam žalobca rukou dopísal doložku avalistu s osobnými údajmi o žalovanom 4/. Z grafického prevedenia zmenky navyše vyplýva, že text stojaci mimo pôvodný (predtlačený) rámček nie je dohodou o použití zmenky, ale jednoznačne ide o doložku avalistu, ktorej význam spočíva vo vyvolaní účinkov zmenkového ručenia. Navyše, sám žalovaný 4/ v námietkach uvádza, že zmenka v pravom hornom rohu obsahuje číselné označenie 81090650/1, čím akceptuje, že údaj, ktorý stojí mimo orámovania zvyšného textu zmenkovej listiny, je jeho súčasťou. Vo vzťahu k doložke avalistu však už tvrdí, že nie je súčasťou vlastného textu zmenky. Pokiaľ žalovaný 4/ poukazoval na zlomyseľnosť, resp. hrubo nedbanlivostné správanie žalobcu pri vyplňovaní zmenky, skutočnosť, že doložka avalistu nie je krytá hrubým orámovaním a hrubá čiara bola predlžovaná dodatočne tak, aby doložku avalistu kryla, súd poukázal na to, že ustanovenie čl. I § 10 ZZŠ upravuje podmienky, za ktorých možno robiť majiteľovi zmenky námietky nesprávneho vyplnenia blankozmenky. Čo sa týka skúmania hrubej nedbanlivosti, resp. zlomyseľnosti, ide o otázku relevantnú za situácie, keď dôjde k prevodu zmenky na nového majiteľa, nakoľko len vo vzťahu k novému majiteľovi zmenky možno hovoriť o hrubej nedbanlivosti alebo o zlomyseľnosti pri nadobúdaní zmenky a v nadväznosti na to potom o prípustnosti námietky nesprávneho vyplnenia blankozmenky. Pojem „pri nadobúdaní zmenky“ nemožno vykladať tak, že nadobudnutím zmenky sa rozumie vyplnenie blankozmenky na úplnú zmenku. Prvý majiteľ zmenky túto nadobúda jej vystavením a prevzatím od vystaviteľa zmenky. Žalobca je prvý majiteľ zmenky, preto je námietka nesprávneho vyplnenia blankozmenky prípustná bez toho, aby žalovaný musel preukázať zlomyseľné či hrubo nedbanlivostné konanie majiteľa pri nadobúdaní zmenky a stačí aby preukázal, že dojednané podmienky vyplnenia

neboli splnené. Súd v tomto smere námietky žalovaného 4/ pripustil, pričom nebolo namieste skúmať z tohto hľadiska zlomyseľnosť, resp. hrubú nedbanlivosť žalobcu pri nadobúdaní zmenky, keď tento zmenku prevodom nenadobudol, ale ide o prvého majiteľa zmenky. Na margo uvedeného považoval súd argumentáciu žalovaného 4/ v tomto smere za irelevantnú, keďže prípadné predlžovanie hrubých čiar na zmenke nie je pre posúdenie prípustnosti námietky nesprávneho vyplnenia blankozmenky relevantné. Súd zastával názor, že vo všeobecnosti nemožno prijať záver, že každý text, nachádzajúci sa mimo orámovania pôvodného textu zmenky nie je súčasťou zmenky len preto, že orámovanie nekryje neskôr dopísaný text. Nutné je prihliadať z uceleného prevedenia zmenky. Pri zmenkovo-právnych vzťahoch platí formálna prísnosť, avšak zmenkový zákon neupravuje striktnú podobu zmenky, t.j. ani v akom poradí sa majú na zmenkovej listine nachádzať jednotlivé údaje. Vychádza sa len z toho, či jednotlivé náležitosti zmenky na seba súvislo, logicky nadväzujú, je vyžadovaná grafická súvzťažnosť textu zmenky. Súd mal za to, že doložka per aval ani podpis avalistu nemusia byť kryté orámovaním. Doložka je krytá podpisom žalovaného 4/, pričom je daná priestorová súvislosť medzi touto doložkou a podpisom žalovaného 4/. Uvedené vyplýva z grafického rozloženia údajov, keď v tesnej blízkosti o osobných údajoch žalovaného 4/ a doložke „per aval“ je na pravej strane dole od týchto údajov umiestnený podpis žalovaného 4/. Už samotný podpis na lícnej strane zmenky spôsobuje účinky zmenkového ručenia v zmysle § 31 ods. 3 ZZŠ. Sám žalovaný 4/ uviedol, že podpis na blankozmenku (resp. na listinu, na ktorej bola blankozmenka spísaná) pripojil po tom, čo tam už bola uvedená doložka „per aval“ a jeho osobné údaje, bol si teda vedomý toho, že sa nepodpisuje na holý okraj orámovania zmenky. Avšak už aj zo samotného podpisu žalovaného 4/ pri hornej časti pôvodného orámovania textu zmenky v bezprostrednej blízkosti doložky avalistov 1/ a 2/ vyplýva súvis tohto podpisu so zmenkou ako takou. Pokiaľ žalovaný 4/ tvrdil, že sa podpísal na ľavý okraj listiny, za čiaru, kde už nebolo nič uvedené a nebolo tam žiadne orámovanie a až dodatočne bol k jeho podpisu dorobený rámček a dopísané jeho osobné údaje, súd poukázal na rozpor v jeho tvrdeniach, keď v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu uviedol, že podpis na listinu pripojil po tom, čo tam žalobca rukou dopísal doložku avalistu s údajmi o ňom, k čomu ako dôkaz aj sám predložil kópiu listiny s uvedenými údajmi (len bez orámovania doložky čiarami), avšak následne vypovedal, že nielen čiary, ale aj jeho osobné údaje tam boli dopísané až dodatočne k jeho podpisu. Žalovaný 4/ v námietkach poukazoval len na to, že orámovanie textu bolo upravované a predlžované, neuvádzal však, že boli doplnené žalobcom bez jeho vedomia aj doložka avalistu a jeho osobné údaje. Žalovaný 4/ si teda musel byť vedomý toho, v akom znení podpisuje obsah listiny, teda že sa podpisuje k doložke avalistu. Tu súd podporne doplnil, že žalovaný 4/ má vysokoškolské vzdelanie 2. stupňa, bol podnikateľom a nepresvedčil súd, že by nevedel, čo podpisuje. Súd preto dospel k záveru, že podpis žalovaného 4/ ako aj jeho osobné údaje a doložka „per aval“ je súčasťou zmenky, nejde o údaje stojace mimo nej, a to bez ohľadu na skutočnosť, či sú tieto údaje kryté orámovaním alebo nie. Z uvedeného dôvodu súd nepovažoval za účelné vykonať ani znalecké dokazovanie ohľadom časovej následnosti zápisov na zmenke a dodatočného orámovania. Ak by sa aj v konaní preukázalo, že doplnenie orámovania bolo uskutočnené po tom, čo sa žalovaný 4/ na blankozmenku podpísal, na platnosť jeho ručiteľského záväzku zo zmenky by to nemalo žiaden vplyv. Dodatočné doplnenie čiar (orámovanie) na zmenke možno považovať za doplnenie právne bezvýznamného údaju na zmenke. V tomto konkrétnom prípade ide o právne bezvýznamný údaj na zmenke, ktorý žiadnym spôsobom nezasahuje do podstaty zmenky ani do jej náležitostí. Žalovaný v 4. rade nepresvedčil súd vo svojom tvrdení, že blankozmenku podpisoval len na evidenčné účely. Zmenkové právo nepozná podpis zmenky (blankozmenky) na evidenčné účely. Súd tu odkázal na § 31 ods. 3 ZZŠ, ktorý upravuje skrátenú formu ručiteľského prehlásenia na zmenke, v zmysle ktorého už čistý (holý) podpis na líci zmenky, bez uvedenia ďalšieho vyhlásenia k nemu, zakladá zmenkové ručenie, ak nejde o podpis zmenečníka alebo výstavcu zmenky. Žalovaný 4/ sa v predmetnom prípade na zmenku podpísal pod doložku „per aval“, ktorá je v zmenkovej praxi bežne využívaná na označenie zmenečného ručenia, a preto nemožno mať najmenších pochybností o tom, že žalovaný 4/ (ako dlhoročný podnikateľ) musel, resp. mohol mať vedomosť o tom, že sa svojím podpisom na zmenke zaručuje ako zmenečný ručiteľ. Pokiaľ by aj žalovaný 4/ nemal vedomosť o tom, čo doložka „per aval“ a jeho podpis pod túto doložku na zmenke, prípadne čo čistý (holý) podpis na lícnej strane zmenky znamená, neznalosť zmenkových právnych predpisov nemôže žalovaného zbaviť zodpovednosti za svoje konanie (ignorantia iuris non excusat). Navyše v konaní sa jeho tvrdenia, že bol o „evidenčnom“ účele jeho podpisu na zmenke ubezpečený p. I. (resp. inou osobou) nepreukázali. Súd konštatoval, že žalovaného 4/ nie je možné považovať za spotrebiteľa v súvislosti s jeho zmenkovým ručiteľským záväzkom. Podľa údajov v obchodnom registri žalovaný 4/, v čase podpisu dodatku č. 1 (k 7. decembru 2009), vykonával funkciu konateľa žalovaného 1/ a zároveň bol v tejto spoločnosti spoločníkom. Súd odkázal podporne na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SD EÚ“)

zo 14. marca 2013 vo veci Česká spořitelna, a.s. proti Gerald Feichter, C-419/11. Vzhľadom na to, že do osobitného režimu ochrany spotrebiteľa patria len zmluvy uzavreté mimo a nezávisle od akejkoľvek podnikateľskej činnosti alebo povolania, a súčasne žalovaný 4/ prevzal zmenkové ručenie za záväzky spoločnosti, ktorej bol konateľom a mal v tejto spoločnosti aj obchodný podiel, je neprípustné priznať mu v tomto konkrétnom prípade postavenie spotrebiteľa. Na ostatné námietky žalovaného 4/ súd s poukazom na neprihliadal. Dospel k záveru, že ani jednu zo skutočností tvrdených v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu žalovaný 4/ nepreukázal, rovnako ako nepreukázal ich prípadný vplyv na platnosť, resp. neplatnosť prijatého zmenkového záväzku, preto k nim nebolo možné z hľadiska zmenkovo-právneho prihliadnuť. Žalovanému 4/ sa nepodarilo preukázať, že by jeho povinnosť poskytnúť žalobcovi plnenie zo zmenky z dôvodov uvedených v námietkach v celom rozsahu, alebo čiastočne, zanikla, preto súd ponechal zmenkový platobný rozkaz voči žalovanému 4/ v platnosti v celom rozsahu. Pokiaľ ide o návrhy žalovaného 4/ na prerušenie konania podľa a , súd týmto návrhom nevyhovel. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto má voči žalovanému 4/ nárok na náhradu trov konania o námietkach v celom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný 4/ v časti I., II. a IV. výroku. Svoje podanie odôvodnili tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa , súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa , súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa , súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností podľa . Všetky napadnuté výroky rozsudku považoval za vecne nesprávne, zmätočné, právne svojvoľné vydané bez vykonaného dokazovania a tak ako celok nezákonné a en bloc arbitrárne, a tak nezákonné a ústavne non konformné. Namietal, že súd nevykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré sú základom napádaného rozsudku, nakoľko ich nečítal a ani neoznámil ich obsah napriek tomu, že žalobca počas celého konania rozporoval všetky relevantné listiny, od ktorých žalobca odvodzoval svoj finančný nárok. Súd prvej inštancie zásadne procesne pochybil, keď postupoval v rozpore s . Súd prvej inštancie opomenul, že nikdy neoboznámil žalovaného 4/ s inkriminovanou zmenkou. Nesúhlasil so záverom súdu, že je bezpredmetné zisťovať, či dodatočné orámovanie na zmenke bolo vykonané pred podpisom alebo po podpise žalovaného. Na tento nesprávny a nezákonný záver súdu prvej inštancie nadväzuje aj jeho ďalší vecne a právne nesprávny a tak i nezákonný záver o tom, že podpis žalovaného je súčasťou zmenky. Žalovaný 4/ trval na tom, že po jeho podpise na spornú listinu, ktorá ešte nebola v čase dania podpisu žalovaného 4/ zmenkou, došlo k jej následnej úprave a pozmeneniu - dopísaním jeho osobných údajov a doplnením orámovania. Žalovaný 4/ sa nikdy nepodpisoval na zmenku, ale iba na „zdrap papiera“, ktorý v čase podpisu nikdy nemal náležitosti zmenky, a súčasne v čase podpisu žalovaného 4/ na „zdrap papiera“ medzi žalobcom a žalovaným 4/ nikdy nebola ani uzatvorená žiadna zmluva o zmenkovom vyplňovacom práve, a to ani ústne, ani písomne a ani konkludentne. Žalovaný 4/ nikdy nemal úmysel ako fyzická osoba založiť akýkoľvek zmenkový záväzok voči žalobcovi. Nesúhlasil s právnymi závermi súdu, ktorý považoval za bezpredmetné, či orámovanie na zmenke bolo predlžované v čase podpisu žalovaného 4/ alebo až následne. Uvedený právny záver považoval za nesprávny a svojvoľný. Dôkazné bremeno preukázania pravosti zmenky, jej namietaného nepozmenenia ako aj moment podpisu žalovaným 4/ a samotný obsah zmenky v čase podpisu žalovaným 4/ jednoznačne zaťažovalo žalobcu, nakoľko žalovaný 4/ pravosť zmenky účinne namietal, čím súd prvej inštancie konal nezákonne a v rozpore so zásadou rovnosti zbraní a zásadou rovnosti strán, kedy v rozpore s delením dôkazného bremena vzal za povinnosť dokazovania toho, čo mal dokazovať žalobca. Rovnako súd prvej inštancie pochybil, keď nepripojil trestný spis, pričom nevykonanie tohto dôkazu nepreskúmateľne odôvodnil. Ďalej namietal, že podané námietky nemožno vykladať reštriktívne v neprospech žalovaného 4/, tak ako to urobil súd prvej inštancie, ale je potrebné prihliadať na obsah tohto úkonu a účel, ktorý ním žalovaný 4/ sledoval. Námietka nemožnosti vyplniť zmenku voči žalovanému 4/ v sebe nepochybne zahŕňa aj námietku výšky vyplnenej zmenkovej sumy. Súd sa mal preto zaoberať aj dôkazmi predloženými žalovaným 4 (list žalobcu zo dňa 14.10.2011), riadne vykonať ich ako dôkaz a následne ich náležite vyhodnotiť a zobrať do úvahy pri svojom rozhodovaní. Súčasne žalovaný 4/ namietal v zmenkových námietkach, že žalobca bez dohody so žalovaným 4/ doplnil do blankozmenky tak zmenkovú sumu a aj údaj splatnosti, na čo súd prvej inštancie v napádanom rozsudku žiadnym spôsobom nereagoval. Za nesprávny a nezákonný odvolateľ považoval aj výrok II. napadnutého

rozsudku, ktorým súd návrh žalovaného 4/ na prerušenie konania zamietol. Namietal záver súd prvej inštancie, že žalovaný nie je vo vzťahu k žalobcovi spotrebiteľom. Mal za to, že podpis žalovaného 4/ na zmenke má len evidenčný charakter. Žalovaný 4/ zdôraznil, že žalobca s ním nemal nikdy uzatvorenú žiadnu dohodu o vyplnení blankozmenky na zmenku, čo však súdu zamlčal. Žalobca predložil súdu zmenku prezentovanú ako „klasickú zmenku“, pričom účelovo zamlčal, že zmenka bola žalobcom až dodatočne doplnená na „riadnu a úplnú zmenku“, nakoľko pôvodne sa jednalo o tzv. blankozmenku. Zmluva o použití bianko zmenky nerieši a neupravuje „zmenkové vyplňovacie právo (oprávnenie)“ žalobcu vo vzťahu k žalovanému 4/, a to ani voči pôvodnej bianko listine a ani voči upravenej bianko listine, a preto žalobca nebol oprávnený vo vzťahu k žalovanému 4/ doplniť do pôvodnej bianko listiny, resp. ani do upravenej bianko listiny ani (i) doplňovaný údaj zmenkovej sumy a ani (ii) doplňovaný údaj dátumu splatnosti. Žalovaný 4/ bol až dodatočne dopísaný do pôvodnej bianko listiny. Podľa odvolateľa aj keď žalobca v návrhu predložil (platnú) zmenku, tak pre námietku neexistencie dohody o vyplňovacom zmenkovom práve (medzi žalobcom a žalovaným 4/) a s ňou spojenú námietku neoprávneného (nezákonného) vyplnenia bianko zmenky na zmenku (t.j. upravenej bianko listiny na zmenku), nie je žalovaný 4/ voči žalobcovi povinný platiť zo zmenky, keďže voči žalovanému 4/ nebol žalobca oprávnený doplniť do zmenky ani údaj (i) splatnosti (t.j. doplňovaný údaj dátumu splatnosti) a ani (ii) údaj zmenkovej sumy (t.j. doplňovaný údaj zmenkovej sumy). Žalovaný 4/ vo svojich zmenkových námietkach od samého počiatku namieta neexistenciu a neuzatvorenie dohody o zmenkovom vyplňovacom práve medzi žalobcom ako remitentom z blanko zmenky a žalovaným 4/ ako avalistom z blankozmenky. V dodatku č. 1 nie je dohodnutá ani suma, ktorá ma byť do zmenky doplnená, ani spôsob jej určenia. Rovnako v dodatku č. 1 nie je upravený, ani žiadnym spôsobom vymedzený, kauzálny záväzok predmetnej blankozmenky a spôsob doplnenia splatnosti do blankozmenky. Trval na tom, že žalobca pri vyplnení blankozmenky konal a postupoval voči žalovanému 4/ v hrubej nedbanlivosti. Neexistuje žiaden právny úkon, ktorým by žalovaný 4/ pristúpil k akémukoľvek záväzku vyplývajúcemu z biankozmenky. Namietal, že súd sa v napádanom rozsudku s aplikáciou záverov prijatých rozhodnutí Vrchného súdu v Prahe sp. zn. vôbec nevysporiadal. Ďalej poukázal na to, že dohoda o vyplnení zmenky nebola dohodnutá individuálne, preto spĺňa všetky zákonné predpoklady neprijateľnej podmienky, ide o neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré nemôže požívať právnu ochranu. Mal za to, že vzťah žalobcu a žalovaného 4/ je vzťahom spotrebiteľským. Dal do pozornosti, že súd prvej inštancie nebral do úvahy existenciu Notárskej zápisnice N 318/2012, Nz 4063/2012, NCRls 4183/2012 zo dňa 03.02.2012 spísanú na Notárskom úrade JUDr. Petra Kriška v Bratislave a jej prílohu - Dohoda o splátkach zo dňa 03.02.2012, z ktorých vyplýva, že došlo k nahradeniu pôvodného záväzku žalovaného 1/ týmto novým záväzkom žalovaných 1/ až 4/ podľa notárskej zápisnice a podľa dohody o splátkach. Z uvedeného vyplýva, že pôvodný záväzok žalovaného 1/ z predmetných zmlúv o úvere zanikol voči žalobcovi. Tým pádom, vzhľadom na akcesorickú povahu, muselo dôjsť aj k zániku práva žalobcu vymáhať tento záväzok prostredníctvom blankozmeniek, ktoré boli vystavené práve k pôvodným zmluvám o úveroch. V dôsledku novácie záväzku právo žalobcu vyplnenie blankozmeniek ako akcesorické právo zaniklo. Súd prvej inštancie sa v tomto smere vôbec v právnej rovine dôsledkov popísanej novácie nezaoberal vplyvom na spornú zmenku. Súd sa nezaoberal tým, či zmenková suma je vyplnená správne. Žalovaný 4/ navrhol, aby odvolací súd prerušil odvolacie konanie a podal návrh (podanie) na Ústavný súd Slovenskej republiky ohľadom ústavno-právneho posúdenia otázky žalovaným 4/ namietaného protiústavného znenia vtedajšej právnej úpravy o tzv. 3 dňovej zákonnej koncentračnej lehote na podanie zmenkových námietok voči zmenkovému platobnému rozkazu, tak ako to žalovaný 4/ navrhoval súdu prvej inštancie pred vydaním napádaného rozsudku, a tak ako to obdobne za rovnakej právnej úpravy O.s.ř. a zákona č. 191/1950 Sb. zmenkový a šekový zákon rozhodol Ústavný súd Českej republiky, kde Listina základných práv a slobôd ako aj () a () OSŘ a zákon zmenkový a šekový sú (takmer) a súčasne Listina základných práv a slobôd je rovnaká tak v Slovenskej republike ako aj v Českej republike, a tak ako to žalovaný 4/ vecne a právne odôvodnil aj v tomto odvolaní vyššie. Eventuálne, ak odvolací súd vyhovie návrhu žalovaného 4/ uvedenému odvolaní, a ak sám odvolací súd nepreruší toto konanie a nepodá návrh na podanie na Ústavný súd Slovenskej republiky, navrhol, aby odvolací súd toto prikázal urobiť súdu prvej inštancie. Žalovaný 4/ taktiež navrhol, aby odvolací súd prerušil odvolacie konanie a aby podal návrh (podanie) na Súdny dvor EÚ/ES s položením prejudiciálnej otázky, či žalovaného 4/ za okolností, aké sú vo veci samej, možno alebo nemožno považovať za spotrebiteľa v zmysle (i) Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29 - 34) ako aj v zmysle (ii) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/47/ES zo 6. júna 2002 o dohodách o finančných zárukách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 168, 27.06.2002), ako aj v zmysle

(iii) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ ES (Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011). Namietal, že o návrhu na položenie prejudiciálnych otázok na ESD mal súd prvej inštancie rozhodnúť v napádanom výroku rozsudku samostatnými výrokmi čo však v rozpore so zákonom nespravil, čím konal nezákonne a nevyčerpal celý predmet konania a ani to jasným, určitým a právne presvedčivým spôsobom (ne)odôvodnil v (ne)odôvodnení napádaného rozsudku, čím konal a postupoval súd prvej inštancie arbitrárne, právne svojvoľne, zmätočne, a tak nezákonne. Žalovaný 4/ tiež namietal, že súd prvej inštancie svojím nesprávnym postupom predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozsudku porušil jeho právo na spravodlivý proces, keďže súd nevykonal dokazovanie navrhované žalovaným 4/, čím porušil zásadu kontradiktórnosti konania ako aj zásadu rovností zbraní. Vo vzťahu k nevykonaniu dokazovania namietal, že žalovaný 4/ riadne a včas predniesol v tejto veci návrhy na dokazovanie, kedy v zmysle ustálenej judikatúry neexistovali dôvody, ktoré by umožňovali súdu prvej inštancie tieto dôkazy odmietnuť vykonať. Žalovaný 4/ namietal, že súd prvej inštancie porušil jeho právo na spravodlivý proces (rovnosť strán a rovnosť zbraní) tým, že pri vydávaní napádané rozsudku prihliadal na Dodatok č. 1 k zmluve o použití blankozmenky, ktorá bola v rozpore s koncentračnou zásadou konania predložená oneskorene, a to v septembri 2022, hoci toto konanie začalo ešte v roku 2013 a žalobcovi nič nebránilo túto listinu predložiť skôr, preto súd na túto listinu nemal prihliadať, pričom súd určil na predloženie tejto listiny žalobcovi lehotu do 15.06.2022, ktorú žalobca nedodržal. V kontexte uvedeného bol zo strany súdu prvej inštancie nespravodlivý a nezákonný postup, keď súd zamietol návrh žalovaného 4/ na vykonanie znaleckého dokazovania, ktorého sa žalovaný 4/ kontinuálne domáhal, pričom žalovaný 4/ potrebu vykonania znaleckého dokazovania osvedčil a posilnil najmä poukazom na konanie vedené na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. a tam vyhotovený znalecký posudok a jeho doplnenie od znalkyne Troškákovej, ktorého závery mali priamy vplyv aj na toto konanie a vyvolali dôvodnú potrebu znalecky skúmať zmenku ako aj podpis na Dodatku č. 1. S poukazom na uvedené navrhol, aby odvolací súd zrušil v celom rozsahu napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a aby priznal žalovanému 4/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

3. K odvolaniu žalovaného 4/ sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 27.12.2022. Úvodom žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný 4/ podal odvolanie argumentujúc dôvodmi nad rámec námietok, ktoré uplatnil voči zmenkovému platobnému rozkazu. Námietky voči zmenkovému platobnému rozkazu podal žalovaný 4/ z dôvodu neexistencie dohody o vyplňovacom zmenkovom práve žalobcu voči žalovanému 4/ a zo súvisiaceho dôvodu neoprávneného vyplnenia bianko zmenky žalobcom. Nad rámec týchto dôvodov následne rozširuje žalovaný 4/ svoje argumenty, ktorými by sa odvolací súd zaoberať nemal vzhľadom na koncentračnú zásadu v , ktorá bola platná v čase podania námietok, a v súlade s týmto procesným pravidlom sa má toto konanie aj právoplatne skončiť. Nestotožnil sa ani s jedným z odvolacích dôvodov uvedených žalovaným 4/ a naopak mal za to, že napadnuté rozhodnutie je právne správne, skutkový stav bol zistený dostatočne, boli v zmysle procesných pravidiel vykonané všetky potrebné dôkazy a rozsudok je dostatočne a riadne odôvodnený. Vo vzťahu k námietke žalovaného ohľadne nesprávne vykonaných listinných dôkazov a nevykonaných dôkazov uviedol, že súd konal v rámci možnosti, ktorú mu dáva . Predmetné listiny boli predložené samotným žalovaným 4/, teda ani nemuseli byť zo strany žalobcu doručené žalovanému 4/, pretože ich z pozície spoločníka a konateľa spoločnosti ABUSS s.r.o., sám predložil. Listiny ani ich obsah neboli žalovaným 4/ rozporované, ani spochybňované. Spochybňovaný bol právny účinok týchto listín vo vzťahu k žalovanému 4/, ktorý tvrdil, že z týchto listín nevyplýva jeho záväzok avalistu, pretože nie je účastníkom Zmluvy o požití bianco zmeniek č. 81090650/1. Javí sa ako krajne obštrukčné a účelové tvrdenie žalovaného 4/, že tieto listiny neboli prečítané alebo oboznámené, keďže ich v konaní sám predkladal. Nakoľko tvrdenie o evidenčnom charaktere takéhoto podpísania avalovej doložky, ktorá je explicitná, súd posúdil s právnym účinkom vytvorenia záväzku avalistu, nemal za potrebné vykonávať iné dôkazy (napríklad znaleckým skúmaním podpisu žalovaného 4/ na dodatku k Zmluve o použití bianko zmenky č. 81090650/1). Zdôraznil, že pravosť podpisu na zmenke nebola žalovaným 4/ nikdy spochybnená. Pokiaľ ide o námietku, že súd nepredložil k nahliadnutiu žalovanému 4/ originál zmenky, žalobca uviedol, že táto listina je ceninou, ktorá sa z dôvodu jej jedinečného právneho významu, nachádza počas celého konania a aj počas pojednávaní v trezore súdu. Súd nie je povinný a z opatrnosti ani oprávnený túto ceninu nosiť v spise na pojednávania. Ak však má strana sporu záujem, môže si predmetnú listinu vyžiadať na nahliadnutie. Žalovaný 4/ mal od počiatku sporu, ktorý sa vedie už niekoľko rokov, možnosť objednať a vyžiadať si zmenku na jej nahliadnutie. Čo sa týka žalovaným

4/ namietaného nevykonania dokazovania pripojením trestného spisu, žalobca uviedol, že súd využil svoje právo niektoré navrhované dôkazy nevykonať a tento postup náležite aj zdôvodnil. Poukázal aj na bod č. 9.5 odôvodnenia rozsudku, z ktorého vyplýva, že súd vyhovel žiadosti žalovaného 4/, keď pripojil a oboznámil sa s obsahom spisu č. , ktorý sa vedie na Okresnom súde Bratislava V ohľadne inej zmenky medzi stranami sporu, ale za totožných okolností, a oboznámil sa teda i s výpoveďou svedkyne p. I., kedy aj s ohľadom na túto výpoveď nemal za potrebné pripájať trestný spis. Súd dostatočne odôvodnil nevykonanie dôkazu trestným spisom, ani nepotrebnosťou vykonanie znaleckého skúmania podpisu na dodatku. Poukázal na zmenu v tvrdení žalovaného 4/, ktoré vyplýva z jeho písomného podania k meritu veci III zo dňa 24.07.2018. Zdôraznil, že dodatok č. 1 k zmenkovej dohode je len dohodou medzi zmenkovými subjektmi a upravuje mechanizmus vyplnenia zmenky, dodatok nemá žiadny vplyv na kauzálnu zmluvu, nerozširuje okruh osôb, ktoré boli účastníkmi kauzálneho záväzku. Súd správne konštatoval, aj s odkazom na § 31 ods. 3 ZZŠ, že každá osoba podpísaná na zmenke na lícnej strane je avalistom, s výnimkou osôb, ktoré sú jej vystaviteľom alebo jej dlžníkom. Mal za to, že žalovaný 4/ sa irelevantne snaží dezinterpretovať a zmiasť pozornosť tým, že mal žalobca zamlčať, že bola zmenka pôvodne bianko zmenkou a až následne bola doplnená o sumu, dátum splatnosti a zámerne zamlčal, že žalovaný 4/ bol na zmenku doplnený podvodným spôsobom až následne. Žalobca tieto skutočnosti nikdy zámerne nezamlčoval, ale nie je podstatné, či boli na zmenke uvedení všetci zmenkovo zaviazaní v ten istý moment, alebo niektorý pristúpil následne. Podstatné je, že v čase podania návrhu na vydanie zmenkového platného rozkazu mala a aj má zmenka všetky zákonné náležitosti a podpisy zmenkovo povinných osôb sú ich vlastnoručnými podpismi a zároveň je žalobca zákonným majiteľom zmenky. Žalobca poukázal na podanie žalovaného 4/ k meritu veci III zo dňa 24.07.2018, v ktorom žalovaný 4/ už existenciu dohody o zmenkovom vyplňovacom práve výslovne tvrdil a domáhal sa ako zmluvná strana dodatku č. 1 k zmenkovej dohode, vznášať aj kauzálne námietky voči zmenke. Toto písomné vyjadrenie okrem iného obsahuje dve zásadné tvrdenia žalovaného 4/. Prvým je, že žalovaný 4/ uvádza že ako avalista č. 4 sa podpísal na zmenku. Druhým tvrdením je že ako štatutár žalovaného 1/ a aj ako fyzická osoba - avalista č. 3 podpísal dodatok č. 1 k zmenkovej dohode č. 81090650/1. Poukázal na vzájomne protichodné vyjadrenia žalovaného 4/, keď v jednom podaní tvrdí že zmenku podpísal len na evidenčné účely, následne už pripúšťa, že ju podpísal riadne ako avalista (vyjadrenie k meritu veci III zo dňa 24.07.2018) a v odvolaní dokonca vo viacerých statiach absolútne odmieta, že by podpisoval akúkoľvek zmenku, pretože išlo len o „zdrap papiera”. Pokiaľ ide o rámčeky na zmenke, žalovanému už bolo vo viacerých sporoch na Okresnom súde Bratislava V oznámené, že znalecké dokazovanie na čas, kedy sa dorábal rámček okolo doložky avalistu 3/ je bezpredmetné, pretože celý papier, na ktorom je text zmenky je zmenkou, bez ohľadu na to, či je vnútri rámika alebo nie. Ak by aj bol rámik dorobený až následne žalobcom, nejedná sa o zmenu, či zasahovanie do textu zmenky s následkom, že má byť žalovaný 4/ povinným podľa textu pôvodného. Rámik nie je textom a nenesie žiadnu zmenu v právach a povinnostiach. Súdne rozhodnutia, na ktoré žalovaný 4/ v odvolaní poukazoval, sú odlišné právne a skutkovo. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že ani jeden z dôvodov podľa žalovaným 4/ uvádzaných dôvodov prerušenia konania podľa a , splnený nebol a tiež na skutočnosť, že sporová strana nemá nárok na prerušenie konania z dôvodu tvrdenia nesúladu namietaných právnych predpisov s SR. Rovnako nemá sporová strana právny nárok na prerušenie konania ani podľa , teda aby súd začal prejudiciálne konanie o vyriešenie tejto otázky na Súdnom dvore EÚ. Je vždy možnosťou vnútroštátneho súdu, aby sa rozhodol, či je dôvod na prerušenie konania z dôvodu podania na Ústavný súd SR, alebo na podanie návrhu na riešenie prejudiciálnej otázky na súde EÚ. Z formulácie oboch ustanovení, teda prerušenia podľa aj písm. c) vyplýva, že je na rozhodnutí súdu, či tieto návrhy podá. Odvolacie argumenty žalovaného 4/ v zmysle, že je dodatok neurčitý, nebol priložený k samotnej zmenkovej dohode, žalobca označil za právny nezmysel. Je bežnou a zaužívanou praxou, že sa pôvodná zmluva mení dodatkom a v dodatku sa jasne definujú len tie body pôvodnej zmluvy, ktoré dodatok mení a ostatok sa ponecháva bez zmeny. Tvrdenia o spotrebiteľovi zo strany žalovaného 4/ považoval za účelové a právne nesprávne. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným 1/ - ABUSS s.r.o. je založený na predpisoch , úverová zmluva nikdy nebola spotrebiteľským úverom, išlo o čisto obchodný záväzok, ktorý bol zabezpečený zmenkou. Súd v rozsudku správne poukázal na aplikáciu koncentračnej zásady, voči čomu sa žalovaný 4/ bráni tým, že jeho námietka nemožnosti vyplniť zmenku voči žalovanému 4/ v sebe zahŕňa aj námietku výšky vyplnenej zmenkovej sumy. Takýto názor žalobca považoval za neakceptovateľný. Námietku nesprávnej zmenkovej sumy začal žalovaný 4/ uplatňovať až v priebehu konania. Žalovaný 4/ nikdy ani v námietkach, ani v konaní nenamietol pravosť svojho podpisu na zmenke. Mal za to, že rozloženie dôkazného bremena v spore bolo správne

a spravodlivé. S poukazom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

4. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 4/ podaním doručeným súdu dňa 17.02.2023. Opakovane namietal, že súd nevykonal potrebné dokazovanie. Zotrval na svojej argumentácii o nesúlade ust. 175 ods. 3 s SR, nesprávnosti právneho hodnotenia udelenia zmenkového vyplňovacieho práva, že žalovanému 4/ v tomto smere svedčí postavenie spotrebiteľa, ako aj na svojej ďalšej argumentácii uvedenej v odvolaní.

5. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.

6. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa (ďalej len „“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s , a oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného 4/ proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

7. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd sa v zmysle stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Bratislava V č.k. -627 zo dňa 22.09.2022, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný 4/ neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, spisového materiálu a odvolania žalovaného 4/ dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, pričom svoje rozhodnutie náležite, logicky a presvedčivo odôvodnil. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch, a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal s podstatnými a pre rozhodnutie relevantnými argumentmi sporových strán a svoje rozhodnutie zároveň riadne odôvodnil. Napadnutý rozsudok zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle ust. . Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje.

11. Čo sa týka námietok žalovaného 4/ vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu zo strany súdu prvej inštancie, odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle ust. súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Z uvedeného je zrejmé, že súd nemusí vykonať všetky navrhované dôkazy. V bode 6. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia konajúci súd uviedol dôkazy, ktorými vykonal dokazovanie na uskutočnených pojednávaniach. Zároveň v súlade s ust. súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku vysvetlil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Uvedené sa týka i zamietnutého návrhu žalovaného 4/ na pripojenie trestného spisu a navrhovaného znaleckého dokazovania skúmaním pravosti podpisu žalovaného 4/ na dodatku č. 1 (bod 34. rozsudku), ako aj znaleckého dokazovania ohľadom časovej následnosti zápisov na zmenke a dodatočného orámovania (bod 38. rozsudku). Námietku odvolateľa, že súd prvej inštancie nevykonal najdôležitejší dôkaz - inkriminovanú zmenku, keď s touto žalovaného 4/ neoboznámil, považoval odvolací súd za nedôvodnú. Zo zápisnice z pojednávania dňa 29.03.2022 vyplýva, že súd na tomto pojednávaní vykonal

dokazovanie čítaním a oboznámil s originálom zmenky, ktorý mal sudca v rukách v skle a oboznámil s obsahom. Dal možnosť osobne sporovým stranám nahliadnuť do tohto dokumentu v podobe pod sklom. Skutočnosť, že žalovaný 4/ bol oboznámený s originálom predmetnej zmenky, potvrdzuje aj vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného 4/, ktorý na tomto pojednávaní uviedol „originál zmenky, ktorý nám dnes zákonná sudkyňa ukázala“. Ak dokazovanie čítaním niektorých listín alebo oznámením ich obsahu súd prvej inštancie s poukazom na nevykonával, nakoľko tieto listiny mali strany k dispozícii a listiny, ani ich obsah neboli stranami v priebehu konania spochybnené, takýmto postupom súdu neboli porušené procesné práva žalovaného 4/. Odvolací súd dáva do pozornosti, že žalovaný 4/ spôsob vykonania dôkazov v priebehu prvoinštančného konania nenamietal, pričom zo zápisníc z pojednávaní dňa 29.03.2022, 16.05.2022 a 22.09.2022 vyplýva, že k prečítaným a oboznámeným listinným dôkazom neboli žiadne pripomienky. Čo sa týka námietky žalovaného 4/, v zmysle ktorej súd porušil jeho právo na spravodlivý proces tým, že prihliadal na dodatok č. 1 k zmluve o použití blankozmenky, ktorá bola v rozpore s koncentračnou zásadou konania predložená oneskorene v septembri 2022 odvolací súd uvádza, že včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany vyhodnotí v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je ponechané na jeho úvahe, či prípadné omeškanie procesného úkonu ospravedlní, alebo či prijme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že súd na procesný úkon neprihliadne. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie pri vykonanom dokazovaní postupoval v súlade so zákonnými ustanoveniami. Z napadnutého rozsudku ďalej vyplýva, že súd prvej inštancie dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom žalobcu, že rozdelenie dôkazného bremena v predmetnom spore bolo správne a spravodlivé.

12. Odvolací súd sa nestotožnil s argumentmi uvedenými v odvolaní žalovaného 4/, keďže v čase podania návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu mala a aj má zmenka všetky zákonné náležitosti a žalobca je zákonným majiteľom zmenky. Zmenka bola riadne vystavená a podpísaná žalovanými, má všetky náležitosti predpísané v čl. I § 75 ZZŠ, a keďže nebola v čase splatnosti zaplatená, nie je možné tvrdiť, že žalobca sa jej zaplatenia domáha bezdôvodne. Súd prvej inštancie potom správne konštatoval, že predložením prvopisu zmenky, ktorá má všetky náležitosti predpísané v ustanovení čl. I § 75 ZZŠ, žalobca svoj nárok vyplývajúci zo zmenky preukázal. Odvolací súd pritom v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že námietky žalovaného 4/ nemožno považovať za dôvodné, teda také, ktoré by odôvodňovali zrušenie vydaného zmenkového platobného rozkazu čo i len sčasti. Konajúci súd správne konštatoval, že žalovaný 4/ pristúpil k zmluve o použití bianko zmeniek č. 81090650/1 podpísaním dodatku č. 1, a tým aj k dojednaniu o spôsobe a podmienkach vyplnenia blankozmenky. Z predmetného dodatku jasne vyplýva, že sa vzťahuje na konkrétnu zmluvu - zmluvu o použití bianko zmeniek č. 81090650/1, ktorú mení a dopĺňa. Žalovaný 4/ v dodatku č. 1 prehlásil, že má právnu spôsobilosť a oprávnenie podpísať tento dodatok k zmluve, podpísať blankozmenku a vykonávať práva a plniť záväzky z tejto zmluvy pre neho vyplývajúce. Ak žalovaný 4/ prehlásil, že má spôsobilosť plniť si záväzky a práva zo zmluvy o použití blankozmenky, je daná jeho zaviazanosť z tejto zmluvy. Účelom zmeny a doplnenia zmluvy o použití bianko zmeniek bolo pristúpenie žalovaného 4/ k z záväzku vyplývajúceho z blankozmenky. V kontexte všetkých ustanovení dodatku č. 1 k zmluve o použití bianko zmenky súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalovaný 4/ ako avalista č. 3 pristúpil k zmluve o použití bianko zmeniek č. 81090650/1, a teda je daná existencia dohody o zmenkovom vyplňovacom práve medzi ním a žalobcom. Pri výklade tohto právneho úkonu treba vychádzať z účelu, ktorý zmluvné strany sledovali. Súd v tomto smere správne uviedol, že dodatok č. 1 by bez toho, aby jeho účelom bolo pristúpenie žalovaného 4/ k zmluve o vyplňovacom práve strácal význam, ak by bol uzavretý len v dôsledku potvrdenia skutočnosti, že žalovaný 4/ ako avalista č. 3 pristúpil k záväzku zo zmenky, keďže táto skutočnosť vyplýva zo samotnej zmenkovej listiny a avalista môže byť na zmenku dopísaný bez existencie osobitnej dohody. Súd potom správne uzavrel, že účelom dodatku č. 1 bolo pristúpenie avalistu č. 3 k udeleniu vyplňovacieho oprávnenia, čo vyplýva z prehlásenia avalistu č. 3 na dodatku č. 1 a tiež aj zo záverečných ustanovení čl. II dodatku, že ostatné ustanovenia zmluvy zostávajú v platnosti a účinnosti v nezmenenej podobe. Ak žalovaný 4/ namietal pravosť jeho podpisu na dodatku č. 1 k zmluve o použití bianko zmenky č. 81090650/1, odvolací súd poukazuje na to, že s touto námietkou sa vysporiadal súd prvej inštancie v bode 34. odôvodnenia napadnutého rozsudku, na ktoré odvolací súd odkazuje. V tomto smere je tiež potrebné poukázať na vyjadrenie žalovaného 4/ k meritu veci III z 24.07.2018, v ktorom žalovaný 4/ podpis dodatku č. 1 k zmluve o použití bianko zmeniek č. 81090650/1 výslovne potvrdil. V konaní tak bolo preukázané, že medzi žalovaným 4/ a žalobcom existovala dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke, a preto žalobca bol vo vzťahu k žalovanému

4/ oprávnený vyplniť blankozmenku o údaj zmenkovej sumy a dátum splatnosti zmenky. Ak odvolateľ namietal, že žalobca účelovo zamlčal skutočnosť, že zmenka bola pôvodne blankozmenkou, odvolací súd uvádza, že povinnosťou žalobcu nebolo uvádzať pozadie zmenky, z ktorej si žalobca uplatňuje svoje nároky. Žalobcovi na preukázanie svojej aktívnej legitimácie v spore stačí predloženie zmenky, ktorá obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 ZZŠ.

13. Čo sa týka námietok žalovaného 4/ ohľadne dodatočného orámovania zmenky, dopísania jeho osobných údajov na zmenke ako aj ohľadne skutočnosti, či podpis žalovaného 4/ je súčasťou zmenky, tieto odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že je bezpredmetné, či orámovanie na zmenke bolo predlžované v čase podpisu žalovaného 4/ alebo až následne. Žalovaný 4/ sa podpísal k doložke per aval, čím potvrdil svoje ručiteľské prehlásenie. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti správne poukázal na skutočnosť, že nemožno vo všeobecnosti prijať záver o tom, že každý text, ktorý sa nachádza mimo orámovania pôvodného textu zmenky, nie je súčasťou zmenky len z toho dôvodu, že orámovanie nekryje neskôr dopísaný text. Treba vychádzať z konkrétnych okolností prípadu, teda z celkového prevedenia zmenky. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie zastáva názor, že podpis žalovaného 4/ ako aj jeho osobné údaje a doložka „per aval“ je súčasťou zmenky, nejde o údaje stojace mimo nej, a to bez ohľadu na skutočnosť, či sú tieto údaje kryté orámovaním, alebo nie. Už aj zo samotného podpisu žalovaného 4/ pri hornej časti pôvodného orámovania textu zmenky v bezprostrednej blízkosti doložky avalistov 1/ a 2/ vyplýva súvis tohto podpisu so zmenkou ako takou. Ako uviedol konajúci súd, prípadné predlžovanie hrubých čiar na zmenke nie je pre posúdenie prípustnosti námietky nesprávneho vyplnenia blankozmenky relevantné. Doložka je krytá podpisom žalovaného 4/, pričom je daná priestorová súvislosť medzi touto doložkou a podpisom žalovaného 4/. Okrem toho súd dôvodne konštatoval, že už samotný podpis na lícnej strane zmenky spôsobuje účinky zmenkového ručenia v zmysle § 31 ods. 3 ZZŠ. Neobstojí ani tvrdenie žalovaného 4/, že sa nikdy nepodpisoval na zmenku, ale iba na „zdrap papiera“, ktorý v čase podpisu nemal náležitosti zmenky. Súd prvej inštancie v tomto smere dôvodne poukázal na rozpor v jeho tvrdeniach, keď v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu uviedol, že podpis na listinu pripojil po tom, čo tam žalobca rukou dopísal doložku avalistu s údajmi o ňom, k čomu ako dôkaz aj sám predložil kópiu listiny s uvedenými údajmi (len bez orámovania doložky čiarami), avšak následne vypovedal, že nielen čiary, ale aj jeho osobné údaje tam boli dopísané až dodatočne k jeho podpisu. Žalovaný 4/ v námietkach poukazoval len na to, že orámovanie textu bolo upravované a predlžované, neuvádzal však, že boli doplnené žalobcom bez jeho vedomia aj doložka avalistu a jeho osobné údaje. Žalovaný 4/ si teda musel byť vedomý toho, v akom znení podpisuje obsah listiny, teda že sa podpisuje k doložke avalistu. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného 4/ ohľadne evidenčného charakteru podpisu odvolací súd dodáva, že právna úprava v nepozná evidenčný podpis na zmenke. Okrem toho nemožno o evidenčnom charaktere podpisu žalovaného 4/ na zmenke uvažovať, resp. o jeho domnienke, že podpis mal mať takýto charakter, keď žalovaný 4/ v ten istý deň podpísal aj dodatok č. 1 k zmluve o použití bianko zmeniek č. 81090650/1, z ktorého obsahu je zrejmé, že žalovaný 4/ pristúpil k záväzku vyplývajúcemu z bianko zmenky ako avalista č. 3. Tvrdenia žalovaného 4/ o tom, že blankozmenku podpisoval len na evidenčné účely odvolací súd preto považoval za bezpredmetné. K námietke žalovaného 4/ ohľadne konania žalobcu pri vyplnení blankozmenky v hrubej nedbanlivosti odvolací súd podotýka, že s touto sa vysporiadal súd prvej inštancie v bode 35. a 36. odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje a na ktoré zároveň odkazuje.

14. Čo sa týka argumentácie odvolateľa, v zmysle ktorej vzťah žalobcu a žalovaného 4/ je vzťahom spotrebiteľským, i s touto sa v odôvodnení napadnutého rozsudku (bod 41.) správne vysporiadal súd prvej inštancie, na ktoré odvolací súd odkazuje. Ako správne uviedol súd, ochranu ako spotrebiteľ nepožíva nevyhnutne každá fyzická osoba. Podľa názoru odvolacieho súdu, žalovaného 4/ nie je možné považovať za spotrebiteľa v súvislosti s jeho zmenkovým ručiteľským záväzkom. Ak žalovaný 4/ poukazoval na notársku zápisnicu a dohodu o splátkach, odvolací súd dodáva, že pôvodným vzťahom, z ktorého tieto právne úkony vychádzajú, je zmluva o úvere uzavretá medzi dvomi podnikateľmi - Zmluva o poskytnutí spotrebného úveru č. 81090650 zo dňa 05.10.2009. Dohodou o splátkach pristúpil žalovaný 4/ dňa 03.02.2012 k dlhu dlžníka z predčasného ukončenia úverových zmlúv. Pristúpením k dlhu žalovaného 1/ nedošlo k zmene obchodnoprávneho vzťahu na vzťah spotrebiteľský. Jeho postavenie ako spotrebiteľa neodôvodňuje ani pristúpenie k dlhu uvedeného v čl. 3.3 Dohody o splátkach, nakoľko pristúpenie sa týka dlhu dlžníka, ktorým je obchodná spoločnosť. Žalovaný 4/ opomína, že v prejednávanej veci vystupuje ako ručiteľ na zmenke, ktorá zabezpečuje pohľadávky zo zmluvy o úvere,

nevystupuje v tomto konaní ako dlžník z dohody o splátkach, od ktorej odvodzuje svoje postavenie ako spotrebiteľa. Vo vzťahu k avalistovi žalobca nevystupuje v pozícii dodávateľa.

15. Ohľadne námietok žalovaného 4/, ktoré neboli vznesené vo včas podaných námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu, ale až neskôr v priebehu konania, odvolací súd dáva do pozornosti zásadu koncentrácie námietkového konania voči zmenkovému platobnému rozkazu, podľa ktorej je možné v námietkovom konaní posudzovať len námietky podané v zákonnej 3-dňovej lehote, a preto súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd, môže posudzovať len takto podané námietky. Koncentračná zásada vyplývajúca z , ktorou sa konanie o námietkach riadi, neumožňuje súdu prihliadať na námietky uplatnené po uplynutí lehoty troch dní od doručenia zmenkového platobného rozkazu. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie posúdil vznesené námietky žalovaného 4/ správne a zákonne ako nedôvodné. Žalovanému 4/ sa nepodarilo preukázať, že by jeho povinnosť poskytnúť žalobcovi plnenie zo zmenky z dôvodov uvedených v námietkach v celom rozsahu alebo čiastočne zanikla, preto konajúci súd postupoval správne, keď ponechal zmenkový platobný rozkaz voči žalovanému 4/ v platnosti v celom rozsahu. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I., II. a IV. ako vecne správny podľa potvrdil.

16. Podľa ,

(1) Súd konanie preruší, ak a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) návrh na začatie konania, c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti. (2) Súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania. (3) O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

17. Žalovaný 4/ v odvolaní navrhol, aby odvolací súd prerušil odvolacie konanie, a podal návrh (podanie) na Ústavný súd Slovenskej republiky ohľadom ústavno-právneho posúdenia otázky žalovaným 4/ namietaného protiústavného znenia vtedajšej právnej úpravy o tzv. 3 dňovej zákonnej koncentračnej lehote na podanie zmenkových námietok voči zmenkovému platobnému rozkazu, tak ako to žalovaný 4/ navrhoval súdu prvej inštancie pred vydaním napádaného rozsudku, a tak ako to obdobne za rovnakej právnej úpravy O.s.ř. a zákona č. 191/1950 Sb. zmenkový a šekový zákon rozhodol Ústavný súd Českej republiky, kde Listina základných práv a slobôd ako aj () a () OSŘ a zákon zmenkový a šekový sú (takmer) a súčasne Listina základných práv a slobôd je rovnaká tak v Slovenskej republike ako aj v Českej republike, a tak ako to žalovaný 4/ vecne a právne odôvodnil aj v odvolaní. Odvolací súd tomuto návrhu nevyhovel, pretože tak ako súd prvej inštancie, v tomto prípade ani odvolací súd nedospel k záveru, že by boli naplnené podmienky na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky v zmysle SR. K tomu poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , podľa ktorého ustanovenie (teraz ust. 162 ods. 1 písm. b/ , pozn. súdu) nezakladá nárok účastníka konania, aby sa všeobecný súd vždy stotožnil s jeho názorom, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s , zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Rozhodujúce je, či všeobecný súd sám dospeje k záveru o možnom nesúlade právneho predpisu.

18. Žalovaný 4/ v odvolaní ďalej navrhol, aby odvolací súd prerušil odvolacie konanie, a podal návrh (podanie) na Súdny dvor EÚ/ES s položením prejudiciálnej otázky, či žalovaného 4/ za okolností, aké sú vo veci samej, možno alebo nemožno považovať za spotrebiteľa v zmysle (i) Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29 - 34) ako aj v zmysle (ii) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/47/ES zo 6. júna 2002 o dohodách o finančných zárukách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 168, 27. 06. 2002), ako aj v zmysle (iii) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica

Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011). Odvolací súd v tejto súvislosti zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že v danom prípade súd pri právnom posúdení veci vychádzal predovšetkým z ustanovení ZZŠ a z procesného hľadiska z ustanovení a čiastočne aj . Keďže súd nevyhodnotil právne postavenie žalovaného 4/, vo vzťahu k žalobou uplatnenému nároku, ako spotrebiteľa, a zároveň súd neaplikoval žiadne z ustanovení, na ktoré by bolo možné (aspoň podporne) aplikovať právo Európskej únie, z určujúceho hľadiska ide o aplikáciu a interpretáciu vnútroštátnych právnych predpisov. V prejednávanom spore tak podľa názoru odvolacieho súdu nevyvstala otázka týkajúca sa únijného práva (a to vo vzťahu k žiadnej zo žalovaným 4/ navrhovaných otázok a ani v žiadnej inej otázke). Okrem toho v zmysle judikatúry SD EÚ (napr. rozsudok zo 16. decembra 1981, vo veci Pasquale Foglia proti Mariella Novello, C-244/80) musí mať prejudiciálna otázka položená vnútroštátnym súdom pre spor kľúčový význam. Teda položená otázka musí mať reálny a priamy dopad na konkrétny spor a nemôže mať len povahu akademickej otázky bez sporového základu. Podľa názoru odvolacieho súdu ani jedna zo žalovaným 4/ navrhovaných otázok tieto atribúty nenapĺňa a navrhované otázky majú výlučne akademický charakter. Nebol preto daný žiadny dôvod, pre ktorý by malo byť vyhovené návrhu žalovaného 4/ na prerušenie konania podľa . S poukazom na vyššie uvedené návrhy žalovaného 4/ na prerušenie odvolacieho konania podľa a , obsiahnuté v odvolaní, odvolací súd zamietol.

19. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. ) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi ().

20. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. ).

21. Odvolací súd, s ohľadom na vyššie uvedené, napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. -627 zo dňa 22. septembra 2022 v napadnutom výroku I., II. a IV. potvrdil v zmysle ako vecne správny, a návrhy žalovaného 4/ na prerušenie odvolacieho konania zamietol.

22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s v spojení s tak, že žalobca má proti žalovanému 4/ nárok na nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pretože bol v odvolacom konaní plne úspešný.

23. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).