Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Co-119-2012.pdf
PDF · 90.6 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/119/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Petra Tutka a JUDr. Pavla Tkáča v právnej veci žalobcov: v 1. rade: H. L., X.. XX.X.XXXX, L. H., E.. D. XXXX/ XX, v 2. rade: J.. E. Y., X.. X.X.XXXX, L. R., Š. XXXX/XX, v 3. rade: J.. Ľ. E.F., X.. XX.X.XXXX, L. H., E.. C.. D. XXXX/XX, všetkých zastúpených JUDr. Martinom Kirňakom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Prešove, Jarková 59, proti žalovanej: Allianz - Slovenskej poisťovni, a.s., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad 4, IČO: XXXXXXXX, o plnenie z poistnej udalosti, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 11.01.2012, č.k. 6C 145/2002-283 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo veci samej.
Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania.
Týmto rozsudkom rozhodol o nároku žalobcov na zaplatenie sumy 2. 297,26 eur, spolu s úrokom z omeškania, ktorého sa domáhali titulom plnenia z poistnej zmluvy uzavretej ich právnym predchodcom JUDr. Jánom Borošom, keď mali za to, že žalovaná neodôvodnene krátila plnenie z poistnej udalosti.
Rozsudok odôvodnil súd prvého stupňa tým, že z podaní pôvodného žalobcu - právneho predchodcu terajších žalovaných JUDr. Jána Boroša vyplýva, že tento ako poistenec nesúhlasil s postupom riešenia poistnej udalosti žalovanou, ktorá pristúpila k zníženiu poistného plnenia o 50% pre požitie alkoholu, keďže mal za to, že toto nebolo u neho preukázané zo strany žalovaného, ale ani zo strany príslušného správneho orgánu. Poukázal na to, že Okresný dopravný inšpektorát v Michalovciach ako správny orgán príslušný podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch rozhodol, že JUDr. Ján Boroš zavinil dopravnú nehodu, ku ktorej došlo dňa 11.10.1999 tak, že sa plne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke.
Z osvedčenia o dedičstve sp. zn. 4D 129/2005 Okresného súdu v Michalovciach zo dňa 4. 7. 2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť 5. 7. 2005, zistil, že dedičmi po nebohom JUDr. Jánovi Borošovi, ktorý zomrel 11. 1. 2005, sú Magdaléna Borošová, PaedDr. Jana Vološinová a PhDr. Ľubica Janoušková, teda žalobcovia v tomto konaní.
S poukazom na ust. § 809 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, súd prvého stupňa uzavrel, že vychádzajúc zo správy polície, v ktorej je evidentné, že žalobca požil alkoholické nápoje pred vznikom dopravnej nehody, považoval nárok za nedôvodný. Konštatoval, že v priebehu dokazovania nebolo preukázané žalobcami žiadnym spôsobom, aby pôvodný žalobca teda JUDr. Boroš, nemal dychovou skúškou zistený alkohol v krvi.
Z protokolu o nehode v cestnej premávke, vrátane správy Okresného riaditeľstva PZ Michalovce, Okresného dopravného inšpektorátu považoval za zrejmé, že po dopravnej nehode bol vykonaný závažný dôkaz, a to dychová skúška vykonaná u vodiča, v rámci ktorej boli zistené stopy alkoholu v jeho dychu. Konštatoval, že aj keď takáto dychová skúška nenahrádza krvnú skúšku, súd ho hodnotil ako dôkaz, keďže takýto výsledok bol zistený na základe konkrétneho technického zariadenia.
Ďalej uviedol, že aj z vypočutia svedka Ing. Bartolomeja Šándora, ako aj zo znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, ktorý bol vypracovaný pre potreby Okresného riaditeľstva PZ v Michalovciach vyplýva, že nebohý JUDr. Ján Boroš mal požitý alkohol v čase dopravnej nehody, neuviedol, aby prítomnosť etylalkoholu u vodiča súvisela s požitím liekov tak, ako to bolo tvrdené jeho príbuznými. Uzavrel, že žalobcovia nepreukázali, aby požité lieky mali vplyv na preukázanie prítomnosti etylalkoholu u nebohého JUDr. Jána Boroša.
S poukazom na výpoveď svedka Jakubca, konštatoval, že na prvej strane protokolu o dopravnej nehode v cestnej premávke, prvú stranu vyhodnocoval tento svedok a tam je aj použitý § 50a zákona č. 315/1996, čo predstavuje vážne porušenie a druhá strana protokolu, kde je citovaný § 50 písm. b/, ktorý bol vyhotovený jeho kolegyňou na základe rozhodnutia správneho orgánu. Správny orgán prejednal obidva dopravné nehody v spoločnom konaní a vyhodnotil, že pred dopravnou nehodou, ani počas nehody nepožil alkoholické nápoje.
Súd prvého stupňa konštatoval, že z likvidačnej správy zo dňa 16.02.2000 vyplýva, že časová cena vozidla predstavovala 145.700,- Sk, spolu účasť vo výške 5% predstavuje 7.285,- Sk, z čoho po odpočítaní čiastky 69. 207,- Sk bolo poskytnuté plnenie vo výške 69.208,- Sk. Dôvod zníženia plnenia o 50% bolo požitie alkoholu.
Na základe toho uzavrel, že v konaní bolo preukázané, že pôvodný žalobca bol poistencom odporcu na základe poistnej zmluvy č. 23863532/84 a k poistnej udalosti došlo.
Zo správy od Okresného riaditeľstva PZ v Michalovciach zistil, že 11.10.1999 bolo o 16.17 hod. nameraných pôvodnému žalobcovi 1,79 promile alkoholu pri dychovej skúške a tento odmietol podpísať zápis. Z protokolu o nehode v cestnej premávke ďalej vyvodil, že žalobca riadil osobné motorové vozidlo, neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam a došlo k dopravnej nehode. Keďže vodič bol podrobený dychovej skúške s výsledkom 1,79 promile alkoholu v dychu, súd vyhodnotil, že žalovaná ako poistiteľ bola oprávnená plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť.
Ohľadne nároku žalobcu na príslušenstvo k tejto uplatnenej istine konštatoval, že tento bol uplatnený až podaním zo dňa 18.11.2009, teda po márnom uplynutí lehoty na uplatnenie práva v zmysle ust. § 104 Občianskeho zákonníka a preto tento považoval za premlčaný a s poukazom na to, že žalovaný vzniesol v konaní námietku premlčania, nárok aj v tejto časti ako premlčaný zamietol.
Ohľadne trov konania uviedol, že ich náhradu účastníkom nepriznal, keďže žalobcovia v konaní nemali úspech a žalovanému trovy konania nepriznal a rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., že účastníkom nepriznáva náhradu trov konania.
Proti rozsudku podali včas odvolanie tak žalobcovia ako aj žalovaná. Žalobcovia žiadali napadnutý rozsudok zmeniť a ich žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať náhradu trov konania alternatívne tento zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Svoje odvolanie zakladali na ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.. V odvolaní uviedli, že nepovažujú za správne závery súdu prvého stupňa v tom, že zo správy polície je evidentné, že žalobca požil alkoholické nápoje pred vznikom dopravnej nehody, keďže za takýto priestupok nikdy nebol na ODI Michalovce uznaný vinným, čo vyplýva z karty vodiča ako aj výpovede svedka Jakubca. Rovnako nebolo preukázané, aby tento viedol vozidlo v čase dopravnej nehody pod vplyvom alkoholu, keďže zo správy polície po meritórnom rozhodnutí vo veci správnym orgánom ako aj z výpovede svedka, ktorý vec dokumentoval vyplýva, že uvedené konanie nebolo vo veci preukázané a nie je možné posúdiť koncentráciu alkoholu v čase dopravnej nehody. Mal za to, že pri vyvodzovaní záverov o požití alkoholu je potrebné rozlišovať, či bolo preukázané požitie alkoholu JUDr. Borošom, v čase pred dopravnou nehodou, resp. v čase dopravnej nehody.
Za nesprávny považuje postup súdu prvého stupňa, ktorý neakceptoval výpoveď jediného priameho svedka - policajta, ktorý vec dokumentoval a ktorý tvrdí, že „správny orgán prejednal obidve dopravné nehody v spoločnom konaní a vyhodnotil, že pred dopravnou nehodou ani počas dopravnej nehody nepožil alkoholické nápoje. Je teda toho názoru, že žalovaný v konaní nepreukázal zmluvné podmienky, na základe ktorých by bolo odôvodnené krátenie plnenia. Likvidácia poistného plnenia nebola vykonaná na základe právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, resp. na základe vypracovaného znaleckého posudku, ale iba na základe podozrenia likvidátora odporcu. Má za to, že žalovaná úmyselne nevyžiadala pre likvidáciu poistného plnenia právoplatné rozhodnutie vo veci, ako aj znalecký posudok, ale vychádzala z listinného dôkazu - zápisu o dychovej skúške, ktorý bol pred konaním správneho orgánu spochybnený a nepoužitý pre rozhodnutie vo veci. Majú za to, že znalecký posudok z oboru zdravotníctva a farmácie ako aj ostatné vykonané dôkazy v konaní absolútne jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukazujú, že JUDr. Ján Boroš, ak aj požil alkohol (bol mu nameraný v krvi o 16,17 hod., tento nepožil ani v čase pred ani v čase dopravnej nehody. S poukazom na ust. § 135 ods. 1 O.s.p. mal za to, že súd bol viazaný rozhodnutím príslušného orgánu a z tohto dôvodu mal súd z tohto rozhodnutia aj vychádzať a nebol oprávnený uvedenú otázku posudzovať sám.
Žalovaná žiadala zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania a ako úspešnému účastníkovi priznať jej ich náhradu. V odvolaní uviedla, že súd prvého stupňa založil rozhodnutie o trovách konania na ust. § 142 ods. 1 O.s.p., z ktorého vyplýva zásada úspechu, teda právo zodpovedajúce právu účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech na náhradu trov konania voči účastníkovi neúspešnému. Z tohto dôvodu nepovažoval za správne rozhodnutie pokiaľ žalovanej ako úspešnej účastníčke nebola náhrada trov konania priznaná. V odvolaní zároveň vyčíslila aj výšku svojho nároku na náhradu trov konania.
K odvolaniu žalobcov sa vyjadrila žalovaná, ktorá žiadala rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
K odvolaniu žalovanej sa vyjadrili žalobcovia a uviedli, že vyúčtované trovy konania žalovanou spočívajúce v nákladoch na použitie osobného motorového vozidla pri jazde na trase Košice - Trebišov a späť nepovažuje za účelne vynaložené, keďže na tejto trase premáva pravidelná priama autobusová aj železničná doprava a z tohto dôvodu použitie osobného motorového vozidla nebol vhodné zvolený a primeraný spôsob dopravy.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., na nariadenom odvolacom pojednávaní, doplnil dokazovanie správou od Ministerstva vnútra SR, odboru dopravnej polície zo dňa 30.09.2013 a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné a odvolanie žalovanej proti výroku o trovách konania je dôvodné.
Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci a aj správne vo veci rozhodol pokiaľ nárok žalobcov zamietol aj keď odvolací súd k záveru o správnosti takéhoto výroku dospel na základe iných dôvodov.
Z obsahu pôvodnej žaloby vyplýva, že pôvodný žalobca JUDr. Ján Boroš v konaní uplatnil nárok na plnenie z poistnej udalosti zo dňa 11.10.1999, pri ktorej došlo k dopravnej nehode, pri ktorej došlo k poškodeniu jeho osobného motorového vozidla, ktoré mal v čase dopravnej nehody havarijne poistené u žalovanej. S poukazom na to, že žalovaná neodôvodnene krátila plnenie vo výške 50% pre jej záver, že v čase dopravnej nehody riadil sporné motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, uplatnil nárok na úhradu zvyšnej časti poistného plnenia. Z uvedeného vyplýva, že pôvodný žalobca svoj nárok odvodzoval od obsahu poistnej zmluvy.
Podľa ust. § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela je povinná platiť poistné.
Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že poistná zmluva predstavuje typický príklad dvojstranného odplatného právneho úkonu zakladajúceho záväzkovo-právny vzťah. Z tohto vzťahu vzniká poisťovateľovi povinnosť poskytnúť poistenému v dojednanom rozsahu poistné plnenie ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a poistenému vzniká z tohto vzťahu povinnosť platiť poistné.
Pod pojmom poistený je potrebné rozumieť účastníka tohto vzťahu, ktorému vzniklo právo na poistné plnenie, resp. osobu na majetok, ktorej sa poistenie vzťahuje.
Z obsahu poistnej zmluvy je potrebné odvodzovať aj tzv. aktívnu hmotnoprávnu legitimáciu na uplatnenie nároku, ktorá pre pôvodného žalobcu ako účastníka zmluvy vyplývala z tohto záväzkovo právneho vzťahu. Jemu ako účastníkovi zmluvy (poistencovi) svedčilo právo na uplatňovanie nárokov z poistného vzťahu.
Pôvodný žalobca počas konania pred súdom prvého stupňa zomrel a súd v konaní pokračoval s terajšími žalobcami v prvom až v treťom rade ako s jeho dedičmi, ktorí toto svoje právo odvodzovali od právoplatného dedičského rozhodnutia. Títo právni nástupcovia pôvodného žalobcu zotrvali aj v ďalšej fáze konania na jeho pôvodnom návrhu, keď žiadali, aby im žalovaná bola zaviazaná zaplatiť peňažný nárok vyčíslený pôvodný žalobcom.
S poukazom na smrť pôvodného žalobcu, ku ktorej došlo počas konania je pre posúdenie dôvodnosti nároku jeho procesných právnych nástupcov potrebné vyporiadať sa prioritne s otázkou ich hmotnoprávnej vecnej legitimácie, teda či žalobcom z konkrétneho hmotnoprávneho vzťahu svedčí právo, ktorého sa v konaní domáhajú. Na prechod, resp. prevod práva z pôvodného žalobcu z poistnej zmluvy sú povinní žalobcovia preukázať konkrétny titul.
S poukazom na ustanovenie § 460 Obč. zákonníka je treba mať za to, že so smrťou fyzickej osoby zákon spája zánik jej spôsobilosti mať práva a povinnosti a po smrti takejto osoby práva a povinnosti, ktoré boli dovtedy viazané na uvedenú osobu, môžu mať rôzny osud. Niektoré z nich neprechádzajú v dôsledku smrti nositeľa na iný subjekt, ale bez ďalšieho zanikajú. Ide o osobnostné práva, ktoré boli viazané výlučne osobu poručiteľa a tieto smrťou tejto osoby zanikajú.
Ďalšiu skupinu práv tvoria práva, ktoré prechádzajú smrťou na nového nositeľa bez ohľadu na to, či ide o dediča alebo nie a to na základe osobitného zákonného ustanovenia. Medzi takéto práva patrí napríklad právo z nájmu bytu, ktorého prechod je upravený v ust. § 706 a § 707 Obč. zákonníka, mzdové nároky zamestnanca z pracovného pomeru, nároky z nemocenského poistenia a podobne. Medzi takéto práva patrí aj právo na plnenie z poistenia, avšak iba v prípade, ak poistnou udalosťou je smrť poisteného (§ 817 Občianskeho zákonníka).
Iné majetkové práva a povinností, ktoré nemajú osobnú povahu prechádzajú na dedičov. Takýto prechod v dôsledku smrti fyzickej osoby sa nazýva dedením. Ide o všeobecný prechod práv a povinností po zomrelej osobe na iný subjekt, okrem prípadov, o ktorých zákon ustanovuje inak.
Poistná zmluva, od ktorej je odvodzovaný nárok je zmluvou o poistení majetku a nejde o právo, ktoré by na terajších žalobcov prešlo bez ohľadu na to, či títo sú alebo nie sú dedičmi.
Z uvedeného zároveň vyplýva, že žalobcovia mohli svoju hmotnoprávnu legitimáciu k uplatňovanému nároku nadobudnúť výlučne titulom dedenia. Takéto ich právne postavenie by ich oprávňovalo domáhať sa voči žalovanej peňažného plnenia iba za predpokladu pokiaľ by svoj nárok zároveň upravili tak, že uplatnená suma patrí do dedičstva po ich nebohom poručiteľovi.
Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa sa s touto otázkou nevyporiadal odvolací súd v snahe predísť neočakávanému rozhodnutiu vyzval právneho zástupcu žalobcov na odvolacom pojednávaní na vyjadrenie k otázke aktívnej hmotnoprávnej legitimácie, teda, aby tento konkretizoval od akého právneho titulu žalobcovia odvodzujú svoju aktívnu legitimáciu priamo na peňažné plnenie, ktorého sa v konaní domáhajú. S názorom žalobcov, podľa ktorého smrťou pôvodného žalobcu jeho nárok priamo zo zákona prešiel na žalobkyne ako na jeho dedičky a to bez potreby prejednania takejto pohľadávky v dedičskom konaní sa odvolací súd nestotožňuje.
Na základe toho odvolací súd s poukazom na svoj právny záver, podľa ktorého žalobcovia nepreukázali svoju hmotnoprávnu legitimáciu k nároku, ktorý v konaní uplatňujú považuje rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, ktorým ich žalobu zamietol za vecne správny. Samotný tento nedostatok je dostatočným dôvodom pre zamietnutie žaloby, a to bez potreby ďalšieho dokazovania, ktoré by s poukazom na tento nedostatok už bolo právne bezvýznamné a teda aj nadbytočné.
Na základe toho odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Za dôvodné považuje odvolací súd odvolanie žalovanej proti výroku o trovách konania. Tento výrok je totiž pre úplnú zmätočnosť dôvodov nepreskúmateľný. Súd prvého stupňa založil rozhodnutie o trovách konania na ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p., ktoré zakladá právo úspešného účastníka na náhradu účelne vynaložených nákladov proti účastníkovi neúspešnému.
Napriek tejto citácii však účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pričom konštatoval, že žalobcovia v konaní úspech nemali, na druhej strane však žiadnym spôsobom neodôvodnil, prečo nepriznal náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, teda žalovanej.
S poukazom na nepreskúmateľnosť prvostupňového rozsudku v tejto časti odvolaciemu súdu neostávalo iné ako tento zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí bude povinnosťou súdu prvého stupňa opätovne rozhodnúť o náhrade trov konania účastníkov ako aj o trovách odvolacieho konania a svoje rozhodnutie v tejto časti aj presvedčivo zdôvodniť.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.