Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Co-234-2012.pdf
PDF · 72.2 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/234/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci navrhovateľa: Heineken Slovensko, Distibúcia, spol. s r.o., Hurbanovo, Novozámocká 2, IČO: 36 523 968, proti odporcovi: Z. E. - TIS-mont. Dunajská Streda, Jesenského 1005/9, IČO: 37 491 679, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 646,50 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská streda, zo dňa 14. marca 2012, č. k. 4C/5/2012-30, v časti určenia lehoty na plnenie, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti určenia lehoty na plnenie mení tak, že sa povoľuje odporcovi zaplatiť sumu 646,50 eur s 9,25 % ročným úrokom z omeškania od 10.5.2011 do zaplatenia a trovy konania 38,50 eur v mesačných splátkach po 70 eur vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním určil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 646,50 eur s 9,25 % úrokom z omeškania ročne od 10.5.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 38,50 eur titulom zaplateného súdneho poplatku do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že na základe objednávky navrhovateľa odporca ako dodávateľ pre navrhovateľa ako odberateľa dodal montáž brány a personálnych dverí v hodnote 1.530 eur ako to vyplýva zo zálohovej faktúry zo dňa 13.9.2010 a doplatkovej faktúry zo dňa 24.11.2010. Navrhovateľ za vykonané práce dňa 23.9.2010 zaplatil odporcovi zálohu 810 eur a zvyšok ceny práce 720 eur uhradil odporcovi 2.12.2010. Omylom zamestnanca navrhovateľa došlo však druhý krát a to dňa 6.12.2010 k uhradeniu čiastky 720 eur odporcovi, ktorú čiastku sám odporca uznal vo svojom liste zo dňa 11.4.2011 ako preplatok. Odporca uznal, že ako druhý krát preukázaná suma na jeho účet navrhovateľom 720 eur je preplatok a je povinný tento navrhovateľovi vrátiť. Súd mal za to, že odporca sa skutočne obohatil na úkor navrhovateľa, keď omylom prevzal zaplatenú sumu 720 eur, preto súd návrhu navrhovateľa vyhovel a určil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi čiastku 646,50 eur, teda rozdiel medzi sumou 720 eur a vrátenou čiastkou 73,50 eur v súlade s § 451 a nasledujúce O. z. ako i s poukazom na ust. § 580 O.. z. Keďže uvedená suma zostala napriek výzve navrhovateľa do rozhodnutia súdu prvého stupňa neuhradená vzniklo navrhovateľovi právo aj na úroky z omeškania v súlade s § 517 ods. 2 O. z. od 10.5.2011 do zaplatenia. O náhrade trov konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p..
Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom určenej lehote v časti určenia lehoty na plnenie podal odvolanie odporca, uviedol, že súd prvého stupňa sa nezaoberal jeho žiadosťou, aby dlžnú sumu mohol zaplatiť v splátkach, nakoľko je dlhodobo PN od 22.12.2011 až doteraz a jeho súčasné finančné pomery nedovoľujú, aby dlžnú čiastku zaplatil naraz. Žiadal zmeniť v napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa a povoliť mu splácať pohľadávku po 70 eur mesačne až do vyrovnania pod stratou výhody splátok.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že bolo podané včas, osobou oprávnenou - účastníkom konania odvolanie proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento prostriedok prípustný preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti určenia lehoty na plnenie nie je vecne správny, z ktorého dôvodu vo veci verejne vyhlásil rozsudok ( § 156 ods. 3 O.s.p. ).
Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 4C/5/2012 je určenie odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 646,50 eur s 9,25 % úrokom z omeškania ročne od 10.5.2011 do zaplatenia titulom vydania bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že navrhovateľ omylom odporcovi dva krát uhradil tú istú faktúru.
Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bolo návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovené a to v časti určenia lehoty na plnenie, kde súd prvého stupňa určil odporcovi povinnosť zaplatiť žalovanú pohľadávku do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporca sa domáhal odvolaním umožnenia mu uhradiť pohľadávku v mesačných splátkach.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť je potrebné ju splniť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Citované ustanovenie upravuje lehotu na plnenie povinnosti, ktorú súd v rozsudku uložil. Bude sa týkať iba sporových konaní uložením určitej povinnosti. V zásade platí, že ak je v rozsudku uložená povinnosť splniť je účastník, ktorému bola táto povinnosť uložená povinný splniť ju do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Len v odôvodnených prípadoch môže súd určiť lehotu dlhšiu. Dlhšiu lehotu súd stanoví podľa okolností daného prípadu, napr. podľa sociálnej a rodinnej situácie, zdravotného stavu osoby, ktorej sa ukladá povinnosť a pod. Uvedené ustanovenie umožňuje súdu rozhodnúť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach. Odôvodnenosť prípadov kedy sa rozhodne o možnosti plniť v splátkach sa bude posudzovať podobne ako pri dlhšej lehote na plnenie ako zákonné 3 dni.
V predmetnej veci výška pohľadávky je 646,50 eur. Odporca vo svojom odvolaní zo dňa 19. apríla 2012 uvádza, že nie je schopný uhradiť celú žalovanú pohľadávku naraz, nakoľko je dlhodobo PN od 22.12.2011 až doteraz, teda do dňa písania odvolania s tým, že pred pojednávaním dňa 14.3.2012 doložil do spisu doklad o práceneschopnosti a tiež lekársku správu od ortopéda.
Odvolací súd mal za to, že vzhľadom na dlhšie trvajúcu pracovnú neschopnosť odporcu a jeho zdravotný stav je dôvodné povoliť mu uhradiť predmetnú pohľadávku v mesačných splátkach a to po 70 eur tak, ako to navrhol odporca, keď pri takejto výške splátok bude pohľadávka uhradená za 9 mesiacov. V prípade, ak by odporca meškal čo i len s jednou splátkou stane sa splatným celé plnenie.
Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd v napadnutej časti určenia lehoty na plnenie rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil a povolil odporcovi uhradiť žalovanú pohľadávku s príslušenstvom a trovami konania v splátkach tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
O práve na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 142 ods. 1 O.s.p., keď v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko túto si neuplatnil.
Uvedený rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.