Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24CoP-84-2013.pdf
PDF · 98.16 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/84/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a členov senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: X. Q., nar. XX.XX.XXXX a S. Q., nar. XX.XX.XXXX, zastúpení kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, deti rodičov: B. T., nar. XX.XX.XXXX, Dr. I. XX, X. a X. Q., nar. XX.XX.XXXX, X. X, X., o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté deti a vzájomnom návrhu otca na zníženie výživného na maloleté deti, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. 5P 96/2012-137 zo dňa 23. mája 2013, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach zvýšenia výživného a zamietnutia návrhu otca na zníženie výživného p o t v r d z u j e.
Odvolací súd n a r i a ď u j e súdu prvého stupňa opraviť nesprávny dátum narodenia maloletého X. v napadnutom rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Rozsudkom napadnutým odvolaním prvostupňový súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému X. zo sumy 130,- eur mesačne na 150,- eur mesačne od 06.11.2012, ktorú sumu je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Súd určil, že otec má nedoplatok na výživnom na maloletého X. za obdobie od 06.11.2012 do 31.05.2013 v sume 205,- eur, ktorý nedoplatok je povinný splácať v pravidelných mesačných splátkach po 10,- eur popri bežnom výživnom vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku pod následkom straty výhody splátok. Zároveň súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému S. zo sumy 100,- eur na 130,- eur od 06.11.2012, ktorú sumu je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Súd určil, že otec má nedoplatok na výživnom za obdobie od 06.11.2012 do 31.05.2013 v sume 205,- eur, ktorý nedoplatok je povinný splácať v pravidelných mesačných splátkach po 10,- eur popri bežnom výživnom vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku pod následkom straty výhody splátok. Zároveň súd vyslovil, že tým sa mení rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 10CoP 27/2009-170 zo dňa 28.09.2009 v časti určenia výšky výživného na maloleté deti. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Súd zamietol návrh otca na zníženie výživného maloleté deti. O trovách konania vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Svoje rozhodnutie prvostupňový súd po citácii § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5, § 65 ods. 1, 75 ods. 1, 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine vecne odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že od poslednej úpravy výživného v roku 2009 došlo k podstatnej zmene pomerov u maloletých detí, keď deti majú o štyri roky veku viac a maloletý S. už chodí do základnej školy, keď pred tým navštevoval materskú školu. Maloletý X. chodí naďalej na základnú školu, teraz už do 6. ročníka. V súvislosti s tým sa zvýšili nároky obidvoch detí na stravu, a taktiež sa zvýšili výdavky na maloletého S. v súvislosti s návštevou školy. Obidve deti sú zdravé, nosia však okuliare. Ku zmene pomerov na strane matky došlo tým, že jej pribudla vyživovacia povinnosť k maloletej O. T., nar. XX.X.XXXX, ktorej otcom je jej manžel H. T., s ktorým matka uzavrela manželstvo dňa 6.6.2009. So svojim manželom matka žije v spoločnej domácnosti vo 4 izbovom byte v osobnom vlastníctve matky. Zárobok matky bol pri predchádzajúcom rozhodovaní súdu v roku 2009 vo výške 555,23 eur. Príjem matky od 6.11.2012 je tvorený rodičovským príspevkom 194,70 eur a priemerným mesačným zárobkom za november a december 2012 v sume 374 eur (Q., a.s.), t.j. 568,70 eur mesačne, zvýšenie príjmu je v sume 13,47 eur. Od 1.1.2013 je príjem matky 461 eur, a spolu s rodičovským príspevkom je v sume 655,70 eur, zvýšenie o 100,57 eur. Príjem domácnosti matky maloletých je tvorený aj zárobkom jej manžela H. T. 700 eur mesačne + 251 eur mesačne príjem z podnikateľskej činnosti 251 eur mesačne (spolu 951 eur). H. T. má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k synovi T. T., nar. v roku XXXX, a to v sume 50 eur mesačne, okrem toho mu uhrádza ďalšie náklady súvisiace so štúdiom na gymnáziu v Bratislave. U otca došlo ku zmene pomerov tým, že oproti predchádzajúcemu zárobku 929 eur mesačne, je jeho príjem 1018 eur. Okrem toho otec poberá aj výsluhový dôchodok vo výške 389,10 €, t.j. spolu 1.507,10 eur, čo je zvýšenie o 578 eur mesačne. Otec má zdravotné problémy s očami a s bedrovým kĺbom. Na základe uvedeného je súd názoru, že je potrebné rozhodnúť o zvýšení výživného pre maloleté deti a na zníženie výživného súd nezistil žiadny objektívny dôvod, preto súd návrh otca na zníženie výživného zamietol. Pri zvýšení výživného potom následne súd prihliadal na odôvodnené potreby maloletých detí v súvislosti so zvýšením príjmu otca a ďalšou vyživovacou povinnosťou matky. Súd pri tom bral do úvahy, že vzťahy medzi rodičmi detí a ich vzájomná komunikácia ohľadne detí fakticky neexistujú, čo je v neprospech efektívneho využívania finančných zdrojov rodičov na krytie životných potrieb detí v súvislosti so zdvojeným zakupovaním niektorého oblečenia pre deti. Súd je názoru, že u maloletého S. je potrebné zvýšiť výživné vo vyššej čiastke, nakoľko v tomto zvýšení výživného by sa mali premietnuť aj zvýšené náklady súvisiace s návštevou školy (strava, príspevok ZRPŠ, učebné pomôcky). Zároveň súd prihliadol na skutočnosť, že otec sa v maximálnej miere snaží deťom pokryť náklady na mimoškolské a športové aktivity zakupovaním športovej výstroje a oblečenia (lyžovanie, futbal, basketbal) a vedie deti ku športovým aktivitám, čo je dôležité pre ich zdravý fyzický vývoj. Zároveň s deťmi v značnej miere trávi aj letné prázdniny na spoločných dovolenkách a to aj pri mori. Za danej situácie určenie vyššieho výživného by podľa názoru súdu mohlo mať za následok zhoršovanie vzťahov otca s maloletými deťmi v dôsledku možného obmedzovania stretávania sa na spoločných aktivitách financovaných otcom. Na základe uvedeného súd určil výživné na maloletého X. 150 eur a maloletého S. na sumu 130 eur mesačne odo dňa 06.11.2012. Takto určeným výživným budú mať maloleté deti aj právo podieľať sa na životnej úrovni svojho otca a budú ním zabezpečené odôvodnené potreby a záujmy maloletých detí. Súd neuznal náklady matky na telefóny 250 eur za potrebné a účelne vynaložené náklady na maloleté deti, taktiež náklady na stravu za 600 - 650 eur mesačne nie sú dostatočne preukázané a tiež odôvodnené. Súd pri takto určenom výživnom vypočítal otcovi nedoplatok na výživnom voči maloletým deti za dobu od 6.11.2012 do 31.5.2013. Otec uhradil na výživu na maloletého S. za uvedené obdobie spolu 686 eur (86 eur za november od 6.11.2012 a 100 eur x 6 mesiacov), mal uhradiť podľa zvýšeného výživného 892 eur (112 eur za november 2012 a 130 eur x 6 mesiacov, t.j. 780 eur), rozdiel je potom 892 - 686 = 206 eur, čo je nedoplatok na výživnom. Otec uhradil na výživu na maloletého X. za uvedené obdobie spolu 892 eur (112 eur za november 2012 a 130 eur x 6 mesiacov, t.j. 780 eur), mal uhradiť podľa zvýšeného výživného 1.030 eur (130 eur za november 2012 a 150 eur x 6 mesiacov, t.j. 900 eur), rozdiel je potom 1.030 - 892 = 138 eur, čo je nedoplatok na výživnom. S použitím § 160 ods. 1 O.s.p. súd povolil otcovi zaplatiť zročné výživné formou splátok, ktorých výšku 10 eur mesačne u každého dieťaťa a podmienky zročnosti súd zároveň určil. Súd zamietol návrh otca na doplnenie dokazovania výsluchom detí, ktorým chcel otec preukázať, aké veci deťom zakúpil. Súd je názoru, že prispievanie otca deťom mimo plateného výživného bolo preukázané vykonanými dôkazmi a aj pohovorom kolízneho opatrovníka s deťmi v súvislosti s týmito skutočnosťami. Nie je preto potrebné traumatizovať deti výsluchom na súde. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., pretože sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletých detí, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a návrh matky zamietol prípadne, aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje odvolateľ za nesprávne, pretože súd nedostatočne zistil skutkový stav veci, nevysporiadal sa s predloženými dôkazmi ani s tvrdeniami otca a zároveň súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. Odvolateľ zastáva názor, že matke sa nepodarilo uniesť dôkazné bremeno v konaní a v žiadnom prípade nepreukázala zmenu pomerov na strane maloletých detí, ktorá by odôvodňovala rozhodnutie súdu o zmene rozsudku o výživnom. Matka sa vo svojom návrhu odvoláva na to, že sa znovu vydala a so svojim manželom má maloletú dcéru a svoju nepriaznivú životnú situáciu odôvodňuje tým, že bola v čase podania návrhu na materskej dovolenke, čím sa jej znížil príjem. Matka tvrdí, že v domácnosti chýbajú finančné prostriedky na uspokojenie základných potrieb a je odkázaná na podporu svojich rodičov čiastkou 500,- eur tak ako uviedla v konaní vznikne otázka prečo matka a jej manžel nerobia nič pre to, aby zvýšili svoj príjem. Odvolateľ dal do pozornosti, že matka vo výpovedi uviedla, že si obstarala vozidlo HYUNDAI iX 35 na leasing, ktoré zakúpila v apríli 2010. Leasingové splátky boli vo výške 420,- eur, vozidlo je už vyplatené. Matka buď nemá vedomosť o svojich príjmoch alebo ich zámerne pred súdom zamlčuje a na miesto správneho presného určenia finančných prostriedkov konštatuje, že celkový príjem jej rodiny je 915,- eur a pritom na dosiahnutie základných štandardov jej musia rodičia pravidelne prispievať 500,- eur a dovolí si pri tomto hospodárení investovať 420,- eur mesačne na nákup nového motorového vozidla. Odvolateľ poukázal na skutočnosť, že má synov rád, nakupuje im okrem výživného čo potrebujú napr. oblečenie, berie ich na spoločné výlety, dovolenky. Súd nedostatočne zistil dôvodnosť zvýšenia potrieb maloletých detí a nesprávne vyhodnotil dôkaznú situáciu, keď za jediný dôvod zvýšenia výživného ustálil nástup maloletých synov na vyššie ročníky základnej školy. Matka argumentovala tým, že napr. náklady na oblečenie vzrástli cca o 200,- eur ročne a tiež ďalšie výdavky, ktoré matka ani nepodložila, majú navodiť potrebu dôvodnosti zvýšenia výživného. Dôvodil, že podľa zákona o minimálnej mzde minimálna mzda je 337,- eur, pričom matka po nástupe do svojho zamestnania má priemernú mesačnú mzdu 400,- eur čo je o 170,- eur viac ako je otcova vyživovacia povinnosť a matka sa nesnaží dosiahnuť prácu prípadne podnikaním vyššiu mzdu. Súd prvého stupňa zistil, že priemerný mesačný priemer otca za obdobie december 2011 až november 2012 predstavoval sumu 1.118,- eur a bol mu priznaný výsluhový dôchodok valorizovaný na sumu 389,10 eur. V zárobku otca sú dosiahnuté mimoriadne odmeny, ktoré nemôžu byť zahrnuté do celkového výmeru, preto čistý mesačný prijem podľa výplatnej listiny predstavuje 850,- eur a táto čiastka je správny základ pre výpočet celkových životných potrieb a teda aj nárokov vyplývajúcich z vyživovacej povinnosti. Súd pri zisťovaní pomerov sa opomenul zaoberať skutočnosťou, že matka po rozvode manželstva v rámci vyporiadania BSM nadobudla a následne odpredala štvorizbový byt v X. tretej osobe za kúpnu cenu 54.760,- eur a tieto finančné prostriedky z predaja bytu tvorili majetkovú podstatu matky. Žiada preto, aby súd zvážil a vzal do úvahy aj rozsah celkového majetku matky a porovnal ho s možnosťami, potrebami a majetkovými pomermi otca a až po dôkladnom zistení týchto rozhodujúcich skutočností rozhodol o zvýšení výživného. Za irelevantné považuje tvrdenie matky v návrhu na začatie konania, že sa stretáva so súčasnou partnerkou otca. Na druhej strane tvrdí, že jej súčasný manžel je nemajetný. Zároveň poukázal na skutočnosť, že v krátkom čase koncom októbra 2013 otcovi vznikne nová vyživovacia povinnosť, pretože s priateľkou očakávajú narodenie dieťaťa. Poukázal na skutočnosť, že v zmysle § 78 Zákona o rodine sa vyžaduje, aby k zmene predchádzajúceho rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru a nie je žiaduce a prípustné, aby išlo o nepodstatnú zmenu v pomeroch.
K odvolaniu otca sa vyjadrila matka maloletých detí. Uviedla, že maloletý S. od posledného zvýšenia výživného nastúpil z predškolského zariadenia na prvý stupeň základnej školy, v tomto školskom roku začne navštevovať tretí ročník základnej školy a maloletý X. z prvého stupňa prešiel na druhý stupeň a v súčasnosti je žiakom siedmeho ročníka základnej školy. Maloletý X. pravidelne každoročne potrebuje dioptrické okuliare, pretože sa mu zhoršuje zrak a z dioptrických rámov z roka na rok vyrastá. Maloletý S. rovnako začal v roku 2013 nosiť dioptrické okuliare. Celkovo na okuliare vynaložila 323,50 eur pre obe deti. Zároveň X. matka zaobstarala aj strojček na zuby na základe odporúčania lekára. Tento je hradený vo výške 200,- eur. Maloletý S. prekonal v januári 2013 závažný urologický zákrok, pri ktorom bol hospitalizovaný, čo si vyžadovalo tiež zvýšené výdavky. Matka poukázala na svoje zdravotné problémy, na to že jej bola odporúčaná strava pre celiatikov s čím má zvýšené nemalé finančné výdavky. Poukázala na to, že v jej manželstve s H. T. sú problémy, uvažujú o rozvode a preto v budúcnosti nemôže rátať s príjmom manžela. V konaní bol preukázaný príjem matky v jej zamestnaní vo výške 461,- eur, pričom pracovná zmluva je uzavretá na dobu určitú do konca roka 2013. Matka nerozumie prečo otec spomína vyporiadanie BSM, pretože s predmetným konaní to nesúvisí. Na vyporiadaní BSM sa chcela dohodnúť mimosúdne, prebieha súdne konanie, ktoré doposiaľ nie je právoplatne skončené. Okresný súd Senica rozsudkom zo dňa 28.02.2007 rozhodol, že sa zrušuje spoločný nájom účastníkov k družstevnému bytu, pričom výlučnou nájomkyňou a členkou sa stala matka detí. K plateniu leasingu uviedla, že jej pomáhali rodičia, pretože im nevychádzali finančné prostriedky, jej otec zaplatil zostatkovú hodnotu vozidla 10.000,- eur. Uviedla, že otec detí svoj byt v X. na X. ulici prenajíma z čoho má ďalší príjem, žije v rodinnom dome u svojej priateľky a predkladá výdavky na tri domácnosti. Poukázala na životnú úroveň otca, že si môže dovoliť zimnú aj letnú dovolenku, dokáže financovať tri domácnosti a prečo potom považuje za existenčný problém zvýšenie výživného o 50,- eur na obe deti. Otec poukazuje aj na to, že v budúcnosti mu pribudne vyživovacia povinnosť, pričom táto skutočnosť ešte nenastala. Preto matka trvá na potvrdení rozsudku súdu prvého stupňa.
Kolízny opatrovník odvolací návrh nepodal, k odvolaniu otca sa písomne nevyjadril.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie otca bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), a že odvolateľ použili zákonom prípustný odvolací dôvod (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.), preskúmal rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 1 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), tak, že na úradnej tabuli súdu oznámil čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku (§ 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu otca maloletých detí nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvého stupňa je v celom rozsahu vecne správny a boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie.
Predmetom konania na Okresnom súde Skalica bol návrh matky uplatnený 06.11.2012, ktorým sa domáhala zvýšenia výživného na X. zo sumy 130,- eur na 230,- eur mesačne a na S. zo sumy 100,- eur na 200,- eur mesačne. V priebehu konania otec svojim podaním zo dňa 22.01.2013 požiadal o zníženie výživného na X. zo sumy 130,- eur na 100,- eur a na S. zo sumy 100,- eur na 70,- eur.
Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvého stupňa dôsledne zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie podmienok na zmenu výšky výživného a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právne závery vo veci, s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.
V zmysle súdom prvého stupňa aplikovaného ustanovenia § 78 Zákona o rodine i v spojení s ustanovením § 163 ods. 1 O.s.p., dohody i súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a trvanie dávok, pričom zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Zmenou pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností, či už na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Hmotno- právnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom je teda zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov.
Súd prvého stupňa vykonal vo veci podrobné a vyčerpávajúce dokazovanie, v rámci ktorého vyhodnotil aj námietky otca, jeho zárobkové a majetkové pomery, najmä v kontexte zmeny oproti predchádzajúcej úprave. K tvrdeniu otca, že matka nepreukázala náklady na deti a ich odôvodnené potreby odvolací súd uvádza, že uplynutím času od kedy bolo naposledy upravené výživné v roku 2009 nepochybne vzrástli výdavky na zabezpečenie starostlivosti o deti už len v súvislosti s ich fyzickým rastom, nákladmi v škole čo je všeobecne známa skutočnosť, z ktorej súd aj vychádzal. Odvolateľ namietal nesprávne zistenie svojho príjmu, keď prvostupňový súd do neho nesprávne zahrnul mimoriadne odmeny a preto sa malo vychádzať iba zo sumy 850,- eur mesačne. Tento názor otca nie je správny, pretože podľa súdnej praxe sa zisťuje príjem za obdobie 12 mesiacov z dôvodu, že u mnohých zamestnávateľov sa odmeny a prémie vyplácajú raz za rok a v prípadne kratšej lehote by zistený príjme nemusel zohľadňovať aj mzdu za mesiac, v ktorom mal povinný výrazne vyšší príjem a súd zisťuje celkové príjmové pomery rodičov, ktoré zahrňujú aj nadštandartné a neočakávané príjmy, ktoré majú vplyv na rozsah akým môže povinný rodič za určitých okolností vyššou mierou prispievať na výživu dieťaťa. Je tomu tak preto, že celkový príjem bol reálne poskytnutý a z neho otec potom kryl svoje potreby a na tomto prijme majú právo podieľať sa aj deti odkázané výživou. Z uvedeného dôvodu preto odvolacia námietka, že súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam neobstojí.
K argumentu otca ohľadom zmeny situácie na jeho strane, že mu pribudne vyživovacia povinnosť k dieťaťu, ktoré sa má narodiť koncom októbra 2013, nebolo možné prihliadnuť, pretože táto skutočnosť ešte nenastala.
Zároveň je potrebné dodať, že súčasná prax z ktorej sa určuje výživné predstavuje 25% až 30% príjmu povinného rodiča, teda 25% z príjmu otca predstavuje sumu 376,75 eur čo predstavuje 188,- eur na každé dieťa, v súčasnosti je výživné vo výške 150,- eur a 130,- eur.
Súd prvého stupňa rozhodol o začiatku platenia výživného od podania návrhu matky na súd 06.11.2012, správne určil aj nedoplatok na výživnom a tento aj podrobne odôvodnil.
So zreteľom na uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutých častiach zvýšenia výživného otca na maloleté deti a zamietnutia návrhu otca na zníženie výživného potvrdil postupom podľa § 219 ods. 2 O.s.p.
Podľa § 222 ods. 3 O.s.p. odvolací súd nariadil súdu prvého stupňa opraviť za podmienok podľa § 164 O.s.p. nesprávny dátum narodenia maloletého X. uvedeného v záhlaví rozhodnutia, kde je uvedený dátum XX.XX.XXXX, pričom z obsahu spisu vyplýva, že maloletý X. sa narodil v roku XXXX.
O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko v predmetnej veci bolo možné začať aj konanie bez návrhu podľa § 81 ods. 1 O.s.p.
Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.