Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_15Cob-134-2013.pdf
PDF · 78.64 KB
Case nature
Area
Subarea
15Cob/134/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140, zast. advokátom JUDr. Branislavom Zubercom, Michalská 9, Bratislava, proti žalovanému: O. T., nar. XX.XX.XXXX, X. E. B. X, zast. advokátkou JUDr. Ľubicou Bičianovou, Záhradnícka 16/II, Komárno, o zaplatenie 766,99 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 6C/50/2013-69 zo dňa 22.03.2013, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 6C/50/2013-69 zo dňa 22.03.2013 z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Komárno napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania 158,-- eur. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na zistený skutkový stav, podľa ktorého dňa 14.04.2003 žalobkyňa uzatvorila so žalovaným zmluvu o bežnom účte - typ „ČSOB KONTO KOMPAKT“. Na základe tejto zmluvy veriteľka poskytla žalovanému peňažné prostriedky formou debetného zostatku na bežnom účte do výšky úverového limitu v sume 20.000,-- Sk. Listom zo dňa 04.05.2009 veriteľka oznámila žalovanému, že dňom 30.04.2009 sa dlh vyplývajúci z vyššie uvedenej zmluvy stal splatný a na dobrovoľné vyrovnanie tohto dlhu mu poskytla lehotu do 15.05.2009. V tomto konaní žalobkyňa sa domáhala zaplatenia 1.471,24 eura, ako aj úroku z úveru zo sumy 663,88 eura vo výške 16,19 % ročne za čas od 30.03.2012 do zaplatenia, ako aj úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 663,88 eura za čas od 30.03.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 429,24 eura za čas od 30.03.2012 do zaplatenia ako aj úroku vo výške 25 % ročne zo sumy 126,95 eura za čas od 03.04.2012 do zaplatenia. Žalobkyňa len v časti o zaplatenie 704,25 eura zobrala späť návrh, preto predmetom tohto rozhodnutia je uplatnený nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 766,99 eura ako aj úrok z úveru zo sumy 663,88 eura vo výške 16,19 % ročne za čas od 30.03.2012 do zaplatenia, ako aj úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 663,88 eura za čas od 30.03.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 429,24 eura za čas od 30.03.2012 do zaplatenia ako aj úroku vo výške 25 % ročne zo sumy 126,95 eura za čas od 03.04.2012 do zaplatenia (keďže petit návrhu nebol zmenený). Žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného práva. Vzhľadom na námietku premlčania žalovaného, vo veci súd musel predovšetkým zistiť to, či zmluva, z ktorej vyvodzuje žalobkyňa svoje uplatnené právo - je spotrebiteľskou zmluvou.
Po citovaní § 2 písm. a/ z. č. 258/2001 Z. z o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom do 31.12.2007, § 3 ods. 1 a 2 z. č. 258/2001 Z. z., § 52 ods. 2 OZ, § 100 ods. 1 OZ, § 101 OZ, súd prvého stupňa konštatoval, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o bežnom účte, ktorú uzatvorili účastníci konania dňa 14.03.2003 túto charakteristiku spĺňa. Ustanovenie článku I. bod 3 tejto zmluvy jednoznačne tento charakter zakotvuje nasledovne: Majiteľ účtu nie je oprávnený využívať služby podľa tejto zmluvy na obchodné či iné podnikateľské aktivity. Súčasťou tejto zmluvy sa stali aj Obchodné podmienky Banky pre vedenie účtov a Špeciálne obchodné podmienky pre jednotlivé produkty, ktoré
žalovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Na základe týchto skutočností súd ustálil, že zmluva z ktorej žalobkyňa vyvodzuje svoje uplatnené právo je spotrebiteľskou zmluvou. Na každú spotrebiteľskú zmluvu treba aplikovať ustanovenia OZ a to vrátane ustanovení o premlčaní.
Podľa názoru konajúceho súdu žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného práva a táto jeho námietka je dôvodná. Listom zo dňa 04.05.2009 žalobkyňa oznámila žalovanému zosplatnenie celého úveru v sume 783,97 eura s výzvou, aby túto sumu zaplatil najneskôr do 15.05.2009. Odo dňa 16.05.2009 mohla teda žalobkyňa na súde uplatniť svoje právo o zaplatenie sporného dlhu a od tohto dňa jej začala plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie tohto práva na súde. Zákonom stanovená premlčacia doba uplynula dňom 15.05.2012, pričom návrh na súd bol podaný dňa 12.06.2012, teda zjavne po uplynutí premlčacej doby. Vzhľadom na dôvodnú námietku premlčania vznesenú žalovaným, súd žalobkyni uplatnené právo priznať nemohol a preto žalobu zamietol. O náhrade trov konania súd 1. stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, keď v konaní úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v sume 158,-- eur.
Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca žiadajúc, aby odvolací súd v zmysle ustanovenia § 220 OSP toto rozhodnutie zmenil tak, že žalobe vyhovie. Podľa odvolateľa rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd 1. stupňa nesprávne právne vec posúdil tým, že na predmetný právny vzťah aplikoval nesprávnu právnu normu, keď na posúdenie otázky premlčania použil ustanovenia Občianskeho zákonníka. Účastníkmi uzatvorená úverová zmluva zo dňa 09.12.2005 bola uzatvorená podľa ustanovení § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka v znení neskorších zmien a doplnení platného a účinného v čase uzavretia zmluvy. Zmluva o úvere je pritom v súlade s ustanovením § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodom a preto bez ohľadu na právne postavenie účastníkov právneho vzťahu je potrebné na posúdenie práv a povinností zo zmluvy o úvere aplikovať príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. S poukazom na ustanovenie § 879j Občianskeho zákonníka, medzi spotrebiteľské zmluvy by bolo možné zaradiť aj zmluvu o úvere, avšak výlučne v prípade, ak bola uzavretá po 01.01.2008; v opačnom prípade je potrebné na právny vzťah medzi zmluvnými stranami aplikovať ustanovenia právnej úpravy účinné do 31.12.2007. Ak teda bola úverová zmluva uzatvorená po 01.01.2008, nie je možné na takúto úverovú zmluvu aplikovať ustanovenia § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka, najmä ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. S poukazom na uvedené, v predmetnej veci sa právne vzťahy z úverovej zmluvy spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov konania a teda aj v otázke premlčania je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. Pri správnej aplikácii príslušných právnych predpisov by súd žalobu posúdil ako podanú včas. Žalobca poukázal tiež na to, že žalovaný naposledy čiastočne plnil dňa 07.12.2012 a preto je potrebné aplikovať aj ustanovenie § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. S ohľadom na právne posúdenie veci súdom 1. stupňa má odvolateľ zároveň za to, že súd nesprávnou retroaktívnou aplikáciou pre žalovaného výhodnejšej právnej úpravy nad rámec svojej právomoci nepochybne zvýhodnil žalovaného, čím nielenže porušil základné zásady Občianskeho súdneho konania uvedené v § 1, § 2, § 3 OSP, ale „tvorbou“ práva nad rámec platnej a účinnej právnej úpravy (so zjavnou preferenciou strany spotrebiteľa) porušila aj ústavné právo žalobcu na súdnu ochranu garantované ustanovením článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania. Predmetom sporu je neuhradenie debetného zostatku na bežnom účte fyzickej osoby, preto ide o vzťah medzi bankou a fyzickou osobou, teda ide o vzťah občianskoprávny, na ktorý treba aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď zmluva o bežnom účte je upravená ako samostatný typ zmluvy v Obchodnom zákonníku. Je pravdou, že v čase uzavretia uvedenej úverovej zmluvy úprava Občianskeho zákonníka neobsahovala žiadne ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách a úprava týkajúca sa spotrebiteľských zmlúv bola zavedená do textu právnej normy Občianskeho zákonníka s účinnosťou od 01.04.2004. Napriek uvedenému možno konštatovať, že žalovaný v zmysle zákona číslo 634/1992 Z. z. vystupuje nepochybne ako spotrebiteľ, ktorý čerpaním úveru uspokojuje svoje osobné potreby a zároveň žalobca vystupuje ako podnikateľ poskytujúci uvedené služby. Preto predmetná zmluva o bežnom účte patrí svojím obsahom k spotrebiteľským zmluvám. Žalovaný sa stotožňuje plne s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a s jeho záverom, že žaloba bola podaná po uplynutí všeobecnej premlčacej lehoty podľa § 101 OZ.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1 OSP) v neprítomnosti riadne a včas predvolaných účastníkov konania, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili písomnými podaniami súhlasiac s prejednaním veci v ich neprítomnosti, resp. v neprítomnosti právnych zástupcov.
Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok a obsah celého spisového materiálu a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia žalovanej sumy ako žalobcom poskytnutých peňažných prostriedkov formou povoleného prečerpania bežného účtu na základe úverovej zmluvy zo dňa 09.12.2005. Účastníci uzatvorili dňa 14.04.2003 zmluvu o bežnom účte podľa § 708 Obchodného zákonníka a následne úverovú zmluvu. Súd prvého stupňa z dôvodu premlčania žalobu zamietol. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) z. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Účastníci uzatvorili úverovú zmluvu zo dňa 09.12.2005 podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Podľa § 261 ods. 3 písmena d/ Obchodného zákonníka je zmluva o úvere (aj zmluva o bežnom určite) absolútnym obchodom bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu. Ak ide o zmluvu upravenú Obchodným zákonníkom, spravuje sa tento vzťah ustanoveniami tretej časti Obchodného zákonníka, teda aj príslušnými ustanoveniami o premlčaní, ktoré sú ustanoveniami kogentnými (§ 263 Obchodného zákonníka). V čase uzavretia tejto zmluvy nešlo o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 OZ v spojení s ustanovením § 879j OZ.
V prejednávanej veci sa žalobca domáhal zaplatenia žalovanej sumy zo zmluvy o úvere (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka). Keďže zmluva o úvere je absolútnym obchodným vzťahom bez ohľadu na to, či jej subjektom je podnikateľ alebo iná osoba (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 M Cdo 4/2012), uplatnenú námietku premlčania je potrebné posudzovať podľa ustanovenia § 397 a nasl. Obchodného zákonníka zdôrazňujúc, že žalovaný mal podľa tvrdenia žalobcu čiastočne plniť ešte dňa 07.12.2012. V takom prípade je potrebné pri posúdení otázky premlčania vychádzať aj z ustanovenia § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka.
Keďže súd 1. stupňa posúdil premlčanie podľa § 101 OZ, teda nesprávne, odvolací súd rozsudok podľa § 221 ods. 1 písmena h/ OSP zrušil a vec vracia súdu 1. stupňa (§ 221 ods. 2 OSP), ktorého povinnosťou bude v rámci ďalšieho konania vysporiadať sa s námietkou premlčania a následne dôvodnosťou žaloby vo veci samej.
Súd 1. stupňa v novom rozhodnutí o veci rozhodne aj o náhrade trov doterajšieho konania (§ 224 ods. 4 OSP).
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.