Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_12CoE-57-2013.pdf
PDF · 82.28 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoE/57/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici vo veci exekúcie začatej na návrh oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Advocate, s. r. o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému C. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. XX, XXX XX Y., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom 821 08 Bratislava, Záhradnícka 62, pod spisovou značkou EX 15406/12, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 449,- Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota číslo konania 15Er/960/2012-11 zo dňa 29. 10. 2012, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod spisovou značkou Ex 16256/2012 podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), v spojení s ustanoveniami § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej aj ,,ZoRK“). Konštatoval, že v predložených listinách sa nenachádza dojednaná rozhodcovská doložka, ani iný dvojstranný prejav vôle, ktorý by oprávňoval rozhodcovský súd konať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi. V bode 14 Všeobecných podmienok poskytovania úveru zmluvné strany iba prejavili vôľu využiť mimosúdne inštitúty riešenia sporov a pred rozhodnutím sporu v konaní pred rozhodcovským súdom využiť mediáciu. Takto koncipovaná dohoda je obsahovo zameraná na podrobnejšiu úpravu postupu v súvislosti s konaním pred mediátorom. Okresný súd na základe preukázaných skutočností tak vyslovil záver, že nie je dodržaná ani jedna z právom aprobovaných foriem uzavretia rozhodcovskej zmluvy v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 ZoRK. V dôsledku neexistencie rozhodcovskej doložky okresný súd konštatoval, že v prebiehajúcej exekúcii absentuje vykonateľný exekučný titul, a z tohto dôvodu zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol, že právne posúdenie veci okresným súdom považuje za nesprávne, pretože okresný súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá. Domnieva sa, že súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorý mu vyplýva z Exekučného poriadku, v nadväznosti na zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa podľa oprávneného obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu a preskúmaním materiálnej stránky zisťuje súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Súd však podľa názoru oprávneného nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, pretože dôvodom na zastavenie exekúcie môže byť len rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, či dobrými mravmi a nie rozhodcovského konania. Exekučný súd sa tak mal v rámci materiálneho prieskumu obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. Postupom súdu a jeho výkladom ustanovenia § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní dochádza podľa oprávneného k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov (podľa ustanovenia §
40 Zákona o rozhodcovskom konaní) exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom Zákona o rozhodcovskom konaní. Namietal tiež nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, pretože v prípade, ak súd založil svoje rozhodnutie na rozpore exekučného titulu s objektívnym právom (in concreto spotrebiteľskými zmluvami), musí náležite zdôvodniť, na základe akých vykonaných dôkazov dospel k názoru, že právny vzťah vyplývajúci zo zmluvy o úvere je vzťahom spotrebiteľským. Súd sa však podľa oprávneného v napadnutom uznesení obmedzil len na konštatovanie, že posudzovaný právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským bez toho, aby prihliadal a vo svojom rozhodnutí náležite odôvodnil splnenie podmienok stanovených právnym poriadkom na vznik spotrebiteľského vzťahu, t. j. existenciu spotrebiteľa a dodávateľa. Nezohľadňoval a v tomto zmysle ani nevykonával dokazovanie o skutočnostiach svedčiacich o závere k akému dospel. Neposudzoval tak danosť existencie podmienok spotrebiteľského vzťahu stanovených v hypotéze príslušnej danej normy. Rozhodnutie je tak podľa oprávneného nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Na daný prípad nie je prípustné aplikovať ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ súd posudzoval vzťah ako spotrebiteľský, musel mať „napevno“ ustálené, že fyzická osoba, ktorá uzatvárala zmluvu na predtlačenom formulári je v skutočnosti spotrebiteľom a že úver sa netýkal jej podnikateľskej činnosti alebo výkonu povolania, pričom táto fyzická osoba nemala možnosť ovplyvniť obsah zmluvy. Navyše súd má pri svojej rozhodovacej činnosti postupovať prioritne tak, aby dodržiaval zásadu pacta sunt servanda a dôvody neplatnosti právneho úkonu má vykladať skôr reštriktívne. Z uvedených dôvodov oprávnený žiadal, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Dodatočne, po uplynutí lehoty na podanie odvolania, na základe výzvy okresného súdu predložil oprávnený okresnému súdu fotokópiu Rozhodcovskej zmluvy zo dňa 25. 10. 2010 (vzťahujúcej sa ku konkrétnej Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 25. 10.2010), uzatvorenej medzi oprávneným a povinným podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.
Povinný ani exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej len „O.s.p.“) vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 a § 205 ods. 3 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Vo veci rozhodla vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Rimavská Sobota. Zákonný sudca predložil vec na rozhodnutie krajskému súdu podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p. s vyjadrením, že odvolaniu účastníka konania nemieni vyhovieť, a to aj napriek tomu, že rozhodcovskú zmluvu, predloženú oprávneným na výzvu súdu, ktorá bola uzavretá vo forme samostatnej zmluvy, považuje za individuálne dohodnutú zmluvnú podmienku a nie je ju teda možné považovať za neprijateľnú podmienku podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Napriek tomu však zákonný sudca uviedol, že odvolaniu nemieni vyhovieť z dôvodu, že rozhodcovským rozsudkom bolo oprávnenému priznané plnenie, ktoré je nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi. V bode 13. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je obsiahnutá dohoda o vyplnení zmenky, ktorú zákonný sudca považuje za neprijateľnú podmienku, nakoľko nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a spôsobuje nerovnováhu v zmluvných vzťahoch na úkor spotrebiteľa.
Vychádzajúc z dikcie zákonných ustanovení a to tak Exekučného poriadku (§ 44 ods. 2, § 57 ods. 1 a 2), ako aj Zákona o rozhodcovskom konaní (§ 45 ods. 1 a 2) je zrejmé, že súd je povinný, a to v každom štádiu vedenia exekúcie - obzvlášť pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, predovšetkým, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku. Odvolacia námietka oprávneného, podľa ktorej exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, neobstojí. Uvedené zákonné ustanovenia poskytujú exekučnému súdu zákonné zmocnenie v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Vyslovený právny názor plne zodpovedá záverom obsiahnutým v judikáte Súdneho dvora (ES) vo veci Pohotovosť C-76/10 zo dňa 16. 11. 2010. Súdny dvor Európskej únie v súvislosti so
skúmaním nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách rozhodol, že vnútroštátny súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom. Je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy o úvere považovať za nekalú v zmysle článkov 3 a 4 Smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj „Smernica“) a v prípade kladnej odpovede je úlohou uvedeného súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s cieľom ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou.
Právna argumentácia a dôvody odvolania, ktorými odvolateľ spochybňuje existenciu spotrebiteľského vzťahu, namieta aplikáciu ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a namieta nedostatočné odôvodnenie uznesenia okresného súdu ohľadom existencie spotrebiteľského vzťahu, je právne irelevantná, nakoľko súd prvého stupňa k záveru o neexistencii vykonateľného exekučného titulu dospel na základe absencie rozhodcovskej doložky v predložených listinných dôkazoch v čase jeho rozhodovania, čo náležite zdôvodnil. Zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným súd nekvalifikoval ako vzťah spotrebiteľský, nakoľko právnou charakteristikou pôvodného zmluvného vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom sa ani nebolo potrebné zaoberať, pretože existencia platne uzatvorenej rozhodcovskej doložky, je elementárnym, nevyhnutným predpokladom platnosti rozhodcovského rozsudku v akejkoľvek exekučnej veci, pokiaľ bol predložený ako exekučný titul.
Vychádzajúc z ustanovenia § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa ustanovenia § 154 ods. 1 O.s.p., v spojení s ustanovením § 167 ods. 2 O.s.p., pre uznesenie je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Exekučný súd sa správne zameral na posúdenie spôsobilosti predloženého rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu a existencie rozhodcovskej doložky. Odvolací súd konštatuje, že z hľadiska preskúmania správnosti a zákonnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia je odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom odvolateľovo právo namietať nové skutočnosti a predkladať nové dôkazy, ktoré neboli použité v štádiu prvostupňového konania za podmienok v zmysle § 205a O.s.p. sú obmedzené na zákonnú lehotu na podanie odvolania (§ 205 ods. 3 O.s.p.). V čase rozhodovania súdu prvého stupňa o žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia a skúmania náležitostí a podmienok pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie okresný súd vychádzal zo skutkového stavu, ktorý mal listinne preukázaný zo strany oprávneného, na ktorom spočíva dôkazné bremeno predložiť súdnemu exekútorovi a exekučnému súdu všetky relevantné dôkazy a listiny, nevyhnutné z hľadiska rozhodovania o následnej žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Odvolaním napadnuté uznesenie č. k. 15Er/960/2012 -11 zo dňa 29. 10. 2012 bolo doručené právnemu zástupcovi oprávneného dňa 21. 11. 2012, ktorý podal voči predmetnému uzneseniu odvolanie dňa 27. 11. 2012. Zákonná lehota na podanie odvolania uplynula oprávnenému dňom 06. 12. 2012. V dôvodoch odvolania, ktorými je odvolací súd viazaný (§ 205 ods. 3 O.s.p.), oprávnený namietal predovšetkým prekročenie právomoci exekučného súdu a posúdenie vzťahu medzi oprávneným a povinným ako vzťahu spotrebiteľského; ani len okrajovo oprávnený nenamietal, že rozhodnutie exekučného súdu je vecne nesprávne z dôvodu, že rozhodcovská zmluva, na základe ktorej bola založená právomoc rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť, bola medzi oprávneným a povinným uzatvorená vo forme samostatnej zmluvy. Všetky právne významné skutočnosti a všetky relevantné dôkazy mal oprávnený povinnosť predložiť už exekučnému súdu, nakoľko povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť zaťažuje zásadne oprávneného, najneskôr však tak mohol urobiť do uplynutia zákonnej lehoty na podanie odvolania, a to v rámci argumentácie v rozsahu a v nadväznosti na dôvody odvolania. Odvolací súd už len okrajovo poznamenáva, že predložená rozhodcovská zmluva zo dňa 25. 10. 2010, uzatvorená v totožný deň, ako zmluva o úvere, nie je dôkazom, ktorý by oprávnený nemal v štádiu prvostupňového konania k dispozícii a ktorý by bez svojej viny nemohol predložiť súdu pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, podanej na exekučný súd dňa 27. 08. 2012 (§ 205a O.s.p). Pokiaľ teda oprávnený, na základe výzvy exekučného súdu dodatočne, po uplynutí zákonnej lehoty na podanie odvolania, doložil listinne až dňa 15. 03. 2013 rozhodcovskú zmluvu zo dňa 25. 10. 2010, tento listinný dôkaz odvolací súd už z hľadiska preskúmania správnosti a zákonnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa nemohol zohľadniť. Odvolací súd tak vychádzal výlučne
zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase rozhodovania súdu prvého stupňa a ktorý vyplýva z dôvodov a rozsahu podaného odvolania.
V uvedenej súvislosti sa odvolací súd stotožňuje s konštatovaním exekučného súdu, že samotná úverová zmluva neobsahuje rozhodcovskú doložku a pokiaľ oprávnený má za to, že rozhodcovská doložka je súčasťou ním predložených Všeobecných podmienok poskytovania úveru, tak s týmto názorom nemožno súhlasiť, pretože dojednanie obsiahnuté v bode 14. Všeobecných podmienok poskytovania úveru nemožno v žiadnom prípade považovať za platne dojednanú rozhodcovskú doložku, z obsahu tohto dojednania vyplýva iba vôľa využiť mimosúdne inštitúty riešenia sporov a pred rozhodnutím sporu v konaní pred rozhodcovským súdom využiť mediáciu. V ďalšom texte tohto dojednania je navyše výslovne uvedené znenie dojednanej mediačnej doložky podľa zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii, s konkrétne určeným Mediačným centrom so sídlom v Bratislave.
Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na rozhodcovskej doložke, resp. rozhodcovskej zmluve, ktorej platné uzatvorenie nebolo oprávneným v čase do rozhodovania exekučného súdu ani v čase do uplynutia odvolacej doby preukázané ani tvrdené a ktorá mala založiť legitimitu celého rozhodcovského konania, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok nemohol byť považovaný za spôsobilý exekučný titul, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.
Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.