Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21S/73/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: Jozef Skaličan SKALEŠ, 038 04 Bystrička 445, IČO: 41 238 893, právne zastúpený: Mgr. Zuzana Grošaftová, advokátka, B. XX/ XX, XXX XX W. A., proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, 040 01 Košice, IČO: 00166405, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. S/2013/00180-2.1, O-48/2013 zo dňa 10.04.2013, takto jednomyseľne

rozhodol:

Krajský súd v Žiline rozhodnutie žalovaného č. S/2013/00180-2.1, O-48/2013 zo dňa 10.04.2013 z r u š u j e podľa a a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi na účet právneho zástupcu žalobcu trovy konania vo výške 345,96 Eur, pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 70 Eur a z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 275,96 Eur, do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote ( ) domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu č. S/2013/00180-2.1, O-48/2013 zo dňa 10.04.2013, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Inšpektorátu práce Banská Bystrica č. 289/11-1.0/pok/r/I/au zo dňa 08.02.2013, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta podľa pís. a) za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v bod III. vo výške 33.000 Eur. Žalobca v žalobe namietal a poukazoval na to, že určil ochranné opatrenia a to ochranné popruhy a tieto boli na pracovisku. Je pravdou, že ich v čase úraze nepoužíval ani postihnutý, ani pán B.. Bolo to z dôvodu, že v čase úrazu lešenie bolo v časti pracovnej podlahy ešte celistvé a preto nepoužili poškodený a pán B. prostriedky osobného zabezpečenia proti pádu z výšky. Pán B. mal za to, že bude postačujúce ich použiť v ďalšej fáze demontáže lešenia. Ďalej poukázal na to, že podľa STN 738101 - časť C čl. 173 sa vyžaduje pri montáži a demontáži lešenia použitie ochranného pásu len pri úkonoch, kedy vystupujú pracovníci na jednotlivé prvky lešenia (čl. 48 predmetnej normy uvádza, čo sú prvky lešenia - napr. trúbky, hranoly, foršne, laty ...), pričom postihnutý v čase, kedy došlo k pádu nevystupoval na jednotlivý prvok, bol na pracovnej podlahe lešenia, ktoré v čase úrazu tvorilo súvislú konštrukciu a preto nemusel byť zaistený ochranným pásmom (poukazujú na vyjadrenie správneho orgánu, ktorý sám uznal, že postihnutý v čase úrazu stál na podlahovom dielci a nie na jednotlivých prvkoch lešenia). Uvedený článok vyžaduje pri montáži a demontáži iba použitie prilby. Použitie ochranného pásu viaže len na prácu na jednotlivých prvkoch lešenia. Žalobca súhlasí s tvrdením odvolacieho orgánu, že je právnym predpisom s vyššou právnou silou, ako STN, ale nesúhlasí s tvrdením odvolacieho orgánu, že v danom prípade malo byť použité ust. príloha č. 3, časť B, oddiel II., čl. 5.2. NVSR č. , v zmysle ktorého je možné práce vo výškach vykonávať iba vtedy, ak sa použijú vhodné prostriedky kolektívneho zabezpečenia,

napr. zábradlia, plošiny alebo záchytné siete. Ak povaha prác neumožňuje použiť tieto zariadenia, musia sa poskytnúť vhodné prostriedky umožňujúce prístup a prostriedky osobného zabezpečenia proti pádu. V tejto súvislosti sa žalobca domnieva, že príloha č. 3, časť B, oddiel II., čl. 5.2. NVSR č. je všeobecným ustanovením pre práce vo výškach a nie je v rozpore s ustanovením STN, nakoľko tieto iba špecifickejšie riešia montáž a demontáž lešenia a preto bolo namieste ich použitie. K tvrdeniu žalovaného, že z vyhotovenej dokumentácie bolo zrejmé, že nedostatky sa týkali celej konštrukcie a z pohľadu celistvosti a úplnosti nebolo zhotovené v zmysle technických predpisov, žalobca uvádza, že k tomuto sa žalovaný v priebehu konania podrobne vyjadril, že to nie je pravdivé tvrdenie a žalobca má za to, že Inšpektorát práce sa s týmto stotožnil, keď pokutu neuložil za žiadne nedostatky na lešení. K tvrdeniu, že keby bol mal postihnutý ochranný prostriedok, nemuselo dôjsť k úrazu, nakoľko tento by ho bol bezpečne zachytil v momente uvoľnenia a rozostúpenia lešenárskej konštrukcie., v tejto súvislosti poukázal na to, že v momente, kedy došlo k úrazu sa poškodený nachádzal za pilierom železnej konštrukcie, takže na neho pán B. nevidel a hlavne poškodený vykonával konkrétny úkon, na ktorý mu zamestnávateľ nedal pokyn. Je zrejmé, že pán B. nemohol predpokladať, že človek, ktorý má dlhoročnú prax si uvoľnení pod sebou hákovú spojku, takže tomu nemohol zabrániť. Podľa názoru žalobcu k pracovnému úrazu však došlo výlučne následkom konania samotného poškodeného, ktorý uvoľnil hákovú spojku v mieste, kde kľačal na lešenárskej podlahe, čím sa uvoľnila nosná časť lešenia a došlo k pádu poškodeného. Jedine toto konanie bolo v príčinnej súvislosti so vznikom úrazu. Nepoužitie prostriedkov osobného zabezpečenia proti pádu predsa nespôsobilo pracovný úraz poškodeného, ktorý vzhľadom na svoju odbornosť a pracovné skúsenosti pri takomto konaní vedel alebo musel vedieť, že si svojím konaním môže spôsobiť úraz. Nepoužitie prostriedkov osobného zabezpečenia teda nie je v príčinnej súvislosti s úrazom postihnutého. Ich prípadné použitie by iba zmiernilo následky pádu, ale to, že ich poškodený nepoužil, nespôsobilo samotný pád a teda jednoznačne nebolo príčinou úrazu. Atribútom príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia a príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo - bezprostredne predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah pričinenia následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Žalobca preto má za to, že uloženie pokuty vo výške 33.000 Eur v nadväznosti na je nesprávne a správny orgán mal vzhľadom na osobu žalobcu, ktorý až do dňa predmetného pracovného úrazu neevidoval žiaden pracovný úraz svojich zamestnancov, buď pokutu neuložiť alebo uložiť ju v nižšej sume. Žalobca namietal aj to, že prvostupňový orgán, čo potvrdil aj odvolací orgán pri stanovení výšky vychádzal z toho, že v dôsledku porušenia právnych ustanovení a došlo k pracovnému úrazu, ktorým bola spôsobená smrť a vtedy je Inšpektorát práce oprávnený uložiť pokutu najmenej 33.000 Eur. Máme za to, že vychádzal z nesprávnej úvahy a preto ani nemal konať v rámci autoremedúry a teda procesne pochybil. Prvostupňový orgán znížil na základe odvolania pokutu zo sumy 33.030 Eur na 33.000 Eur, čím podľa neho vyhovel odvolaniu. Prvostupňový orgán znížil pokutu bez toho, aby v odôvodnení uviedol, prečo už neuplatňuje pokutu za porušenie . Urobil tak napriek tomu, že v odvolaní účastník konania nenamietal túto časť, čo písomne uviedol. Žalobca má za to, že tým, že neznížil pokutu za porušenie nevyhovel odvolaniu a teda nemal vo veci autoremedúry vôbec konať. Žalobca taktiež namietal, resp. poukázal na to, že prvostupňový orgán nepripustil ďalšie dokazovanie tak, ako ho navrhol zamestnávateľ a to výsluchom svedka P. K., prípadne pracovníkov spoločnosti FANS Brno, aby potvrdili, že popruhy na pracovisku boli.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, resp. alternatívne znížiť pokutu a žalobcovi uložiť maximálne pokutu do výšky 7.000 Eur. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov konania.

Žalovaný podal k žalobe písomné vyjadrenie, pričom sa stotožnil so zisteným skutkovým a právnym stavom, žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Krajský súd v Žiline v predmetnej veci rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania s poukazom na ust. , . Právna zástupkyňa žalobcu, ako aj žalovaný správny orgán vyjadrili súhlas s rozhodnutím o žalobe bez nariadenia pojednávania a to právna zástupkyňa žalobcu písomným podaním zo dňa 12.08.2013 a žalovaný správny orgán písomným podaním zo dňa 09.07.2013.

Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, vrátane rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ako aj ich postupov mal za to, že rozhodnutie žalovaného bolo potrebné zrušiť, podľa a a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a to z nasledovných dôvodov:

Podľa o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, tento zákon ustanovuje všeobecné zásady prevencie a základné podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na vylúčenie rizík a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce.

Podľa o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný určovať a zabezpečovať ochranné opatrenia, ktoré sa musia vykonať, a ak je to potrebné, určovať a zabezpečovať ochranné prostriedky, ktoré sa musia používať.

Podľa o inšpekcii práce podľa predmetného zákona inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, a) zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v v prvom bode až tretom bode a šiestom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100.000 Eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33.000 Eur.

Podľa pokutu podľa odsekov 1 a 2 možno uložiť do dvoch rokov odo dňa prerokovania protokolu a najneskôr do troch rokov odo dňa, keď bola porušená povinnosť.

Podľa o inšpekcii práce na konanie podľa , , a , , , a , a , až f), a sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (), ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona.

Podľa Správneho poriadku (), správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za týmto účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Podľa ustanovenia § 33 ods. 1 Správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenia a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.

Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

Podľa § 34 ods. 3 Správneho poriadku účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.

Podľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.

Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade).

Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť naplnením, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Z obsahu administratívneho spisu bolo zistené, že Inšpektorát práce Banská Bystrica rozhodnutím č. 289/11-1.0/pok/r. zo dňa 09.02.2012 rozhodol podľa , za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona uložil žalobcovi pokutu vo výške 33.030 Eur za porušenie o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v nadväznosti na príloha č. 3, časť B, oddiel II., čl. 5.2. NVSR č. spočívajúcu v tom, že účastník konania ako zamestnávateľ neurčil ochranné opatrenia pre demontáž rúrkového priestorového lešenia a nezabezpečil postihnutého Q. O. prostriedkami osobného zabezpečenia proti pádu z výšky pri demontáži rúrkového priestorového lešenia (pracovná podlaha vo výške cca 10 metrov) v areáli firmy BUČINA ZVOLEN, a.s., Zvolen, pričom za uvedené porušenie bola uložená pokuta vo výške 33.000 Eur. Žalobca ďalej porušil v tom, že účastník konania ako zamestnávateľ so zamestnancom Q. O. uzatvoril dohodu o vykonaní práce, v ktorej nevymedzil konkrétnu pracovnú úlohu, za uvedené porušenie bola uložená pokuta vo výške 30 Eur.

Proti predmetnému rozhodnutiu bolo podané zo strany žalobcu odvolanie, ktoré Národný inšpektorát práce Košice rozhodnutím zo dňa 26.04.2012 pod S/2012/01460-2.1, O-71/2012 zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie veci.

Následne bolo vydané rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 03.01.2013 pod č.k. 289/11-1.0/pok/r./I., ktorý rozhodol tak, že opätovne uložil žalobcovi pokutu za porušenia špecifikované vo výrokovej časti tohto rozhodnutia vo výške 33.030 Eur. Proti predmetnému rozhodnutiu bolo zo strany žalobcu podané odvolanie, v ktorom žalobca namietal, resp. mal odvolacie námietky vo vzťahu k uloženej pokute vo výške 33.000 Eur za porušenie zákona č , pričom výslovne uviedol, že odvolanie, resp. vo vzťahu k uloženiu pokuty vo výške 30 Eur za porušenie nemá námietky. Žalobca namietal tvrdenie prvostupňového orgánu, že zamestnávateľ neurčil ochranné opatrenia pre demontáž lešenia. Namietal aj skutočnosť, že prvostupňový orgán nepripustil ďalšie dokazovania a to výsluchom svedka P. K. a prípadne ďalších pracovníkov spoločnosti FANS Brno, aby potvrdili, že popruhy boli na pracovisku. Žiadal rozhodnutie Inšpektorátu zo dňa 03.01.2013 zrušiť alebo alternatívne navrhol, aby rozhodnutie o pokute správny orgán zmenil a pokutu adekvátne znížil a povolil splátky.

Na odvolanie účastníka konania - žalobcu prvostupňový správny orgán rozhodnutím pod č. 289/11-1.0/ pok/r./I./au. Zo dňa 08.02.2013 v rámci autoremedúry podľa včas podanému odvolaniu účastníka konania vyhovel tak, že napadnutým rozhodnutím uloženú pokutu vo výške 33.030 Eur znížil na sumu 33.000 Eur za porušenie o

bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v nadväznosti na , príloha č. 3, časť B, oddiel II., čl. 5.2. NVSR č. spočívajúce v tom, že účastník konania ako zamestnávateľ neurčil ochranné opatrenia pre demontáž rúrkového priestorového lešenia a nezabezpečil zamestnanca Q. O. prostriedkami osobného zabezpečenia proti pádu z výšky pri demontáži rúrkového priestorového lešenia v areáli firmy BUČINA ZVOLEN, a.s., Zvolen. Neurčením ochranných opatrení pre demontáž rúrkového priestorového lešenia nezabezpečením zamestnanca Q. O. prostriedkami osobného zabezpečenia proti pádu z výšky pri demontáži rúrkového priestorového lešenia došlo k smrteľnému pracovnému úrazu pána O., keďže tieto ochranné opatrenia a prostriedky osobného zabezpečenia by boli zabránili jeho pádu z výšky 10 metrov. Výkon inšpekcie práce, pri ktorom bol zistený tento nedostatok sa uskutočnil v dňoch 03.06., 21.06., 22.06., 30.06. a 08.07.2011 v súvislosti s vyšetrovaním závažného pracovného úrazu s následkom smrti Q. O. - zamestnanca účastníka konania pracujúceho na základe dohody o vykonaní práce zo dňa 01.06.2011. Závažný pracovný úraz s následkom smrti Q. O. sa stal 02.06.2011 v prvý deň výkonu práce, kedy pán O. aj skonal. Pri pracovnom úraze pán O. utrpel trieštivé zlomeniny kosti, lebky s pomliaždením mozgu. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán poukázal na to, že skutočnosti uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia boli preukázané v rámci konania. Podľa názoru správneho orgánu žiadny zo svedkov nevidel, aby účastník konania dal postihnutému prostriedky osobného zabezpečenia proti pádu z výšky - postroj, resp. opasok na výkon práce pred jej začatím. Na žiadnej zo 40-tich fotografií od PZ SR sa nikde nenachádza žiadny prostriedok osobného zabezpečenia proti pádu z výšky. Postihnutý doma nevlastnil žiadny takýto prostriedok, teda ho mal mať pridelený zamestnávateľom. Živnostník J. F. uviedol, že postihnutý na sebe nič také nemal a ani B., poukázal na to, že vie, že na firme majú bezpečnostné postroje, nosia ich v aute, je pravdepodobné, že ich mali aj vtedy, neboli však použité. Zamestnávateľ bol povinný vybrať prostriedky osobného zabezpečenia z miesta, kde ich mal odložené a osobne ich odovzdať svojmu zamestnancovi O. a tiež aj sebe a vyžadovať od neho, aby sa používali. Toto sa však nestalo, žiadny svedok toto nemôže dosvedčiť a nikde na stavbe sa prostriedky osobného zabezpečenia ani po úraze nenachádzali, o čom svedčia fotografie PZ SR. Je dôvodný predpoklad, že sa nachádzali v aute tak, ako to vypovedal F.. Fotodokumentácia z miesta úrazu preukázala, že zamestnávateľ nemal hore na lešení prostriedky osobného zabezpečenia, t.j. sám nebol vo výške zabezpečený proti pádu. To, že účastník konania ako zamestnávateľ neurčil ochranné opatrenia pre demontáž rúrkového priestorového lešenia je zrejmé zo spôsobu výkonu práce postihnutého a tiež zamestnávateľa. Podaním informácie J. F. bolo uvedené, že jemu pred nástupom na demontáž lešenia neurčil žiadny bezpečný pracovný postup s tým, že postihnutý a B. ho budú demontovať a F. s K. budú odnášať rúrky. Z tohto je zrejmé, že zamestnávateľ neurčil žiadne ochranné opatrenia pre zamestnancov pri demontáži rúrkovitého lešenia. Prvostupňový správny orgán nespochybňoval aj zavinenie postihnutého. Nedostatok uvedený v protokole je v príčinnej súvislosti so vznikom smrteľného pracovného úrazu a zároveň však v príčinnej súvislosti so vznikom tohto smrteľného pracovného úrazu aj nedostatok, za ktorý sa účastníkovi konania ukladá pokuta. Pokiaľ by zamestnávateľ určil ochranné opatrenia pre demontáž rúrkového priestorového lešenia, nebolo by k nemu došlo. Vo vzťahu k uloženiu pokuty správny orgán uviedol, že je najnižšou možnou za smrteľný pracovný úraz zamestnanca a túto pokutu nemôže znížiť ani nadriadený orgán, lebo je zákonom taxatívne stanovená.

Proti predmetnému rozhodnutiu bolo opätovne podané zo strany žalobcu odvolanie, v ktorom žalobca namietal opätovne tie isté skutočnosti a trval na tom, že bezpečnostné postroje boli na pracovisku. Poukázal na to, že prvostupňový správny orgán nepripustil ďalšie dokazovanie tak, ako navrhol zamestnávateľ a to výsluchom svedka P. K., prípadne pracovníkov spoločnosti FANS Brno, aby títo potvrdili, že popruhy na pracovisku boli. Ďalej namietal skutočnosť, resp. postup prvostupňového správneho orgánu, ktorý znížil pokutu bez toho, aby v odôvodnení uviedol, prečo už neuplatňuje pokutu za porušenie . Naviac s tým, že túto skutočnosť účastník konania ani nenamietal. S uvedeným rozhodnutím, čo sa týka zníženia pokuty o 30 Eur nesúhlasil, nakoľko navrhli zrušenie rozhodnutia, resp. adekvátne zníženie pokuty.

Žalovaný správny orgán rozhodnutím zo dňa 10.04.2013 pod č. S/2013/00180-2.1, O-48/2013 rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Stotožnil sa so zisteným skutkovým a právnym stavom tak, ako ho zistil prvostupňový správny orgán. Mal za to, že tvrdenie účastníka konania, že bezpečnostné postroje sa nachádzali v aute, v tejto súvislosti bolo irelevantné, nakoľko tento prostriedok osobného zabezpečenia nikto pri demontáži nepoužíval a zamestnávateľ od postihnutého použitie postroja ani nevyžadoval. Nakoniec týmto zabezpečením

nebol vybavený ani samotný žalobca. Podľa STN 738101 lešenie je zhotovené spojením jednotlivých prvkov, ktoré tvoria súvislú konštrukciu použiteľnú pre prácu vo výške. Podľa čl. 48 STN 738101 sú lešenárske podlahové dielce konštrukčnou súčasťou lešenia, lešenie je zabezpečené iba, ak je kompletné, z tohto dôvodu je namieste požiadavka zabezpečenia lešenára pri demontáži lešenia. Obzvlášť v tomto prípade, ak bol pod pracovnou podlahou iba dolný priestor, čiže postihnutého nemalo čo zachytiť. Skutkovým stavom bolo to, že pri začatí demontáži lešenia, t.j. jeho jednotlivých prvkov sa nachádzal postihnutý na časti už neúplného lešenia. Začatie samotnej stavby bolo v decembri roku 2009 a ukončenie stavby 23.06.2011, to znamená, že na základe časového rozsahu stavenisko plne spadá pod požiadavky nariadenia vlády SR č. 396/2011 o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisko. Citované nedostatky sa týkali celej jeho konštrukcie (lešenia), sú viditeľné na jednotlivých záberoch a je zrejmé, že z pohľadu jej celistvosti a úplnosti nebolo zhotovené v zmysle technických predpisov. Nedostatok zistený inšpekciou je v príčinnej súvislosti s vyšetrovaným pracovným úrazom, zistené porušenia sú závažné, nakoľko zamestnávateľ neurčil ochranné opatrenia na demontáž rúrkového priestorového lešenia a nezabezpečil postihnutého zamestnanca prostriedkami osobného zabezpečenia. Odvolací orgán je toho názoru, že prvostupňový správny orgán umožnil účastníkovi konania realizáciu jeho procesných práv a s jeho námietkami sa náležitým spôsobom vysporiadal.

Z obsahu administratívneho spisu mal súd zistené, že v rámci konania pred prvostupňovým správnym orgánom bol podľa úradného záznamu zo dňa 06.02.2013 ( č.l. 23 spisu ) vykonaný tzv. telefonický rozhovor s pani Q. O. - manželkou Q. O., ktorý utrpel smrteľný pracovný úraz, pričom táto uviedla, že jej manžel si z domu žiadny postroj nebral, lebo doma žiadny nemal. Uvedený telefonický rozhovor vykonala JUDr. A..

Takisto bol vykonaný tzv. telefonický rozhovor zachytený v úradnom zázname zo dňa 06.02.2013 s Q. M. a telefonický rozhovor dňa 06.02.2013 s P. K., vykonaný JUDr. A. ( č.l.24,25 spisu ).

Z obsahu správneho spisu je ďalej zistiteľné, že dňa 05.03.2013 bol ako svedok vo veci vypočutý K. P., bytom V. - W., K. XXXX/X, ktorého vypočúval Ing. B. W. - inšpektor, pričom o tejto skutočnosti sa v spise nachádza aj zápisnica o výsluchu svedka ( č.l. 26 spisu).

Po preskúmaní veci mal súd za preukázané, že najmä svedka K. P. navrhol vypočuť účastník konania -žalobca v rámci predmetného správneho konania ( odvolanie žalobcu č.l. 29 spisu ). Z obsahu administratívneho spisu nie je vôbec zrejmé, či vôbec bol žalobca, resp. jeho právny zástupca upovedomený o vykonaní dokazovania výsluchom predmetného svedka. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že vlastne k výpovedi svedka K. P. došlo dňa 05.03.2013 pred prvostupňovým správnym orgánom, po rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu ( 08.02.2013) a po podaní odvolania zo strany žalobcu, pričom žalovaný o odvolaní rozhodoval dňa 10.04.2013. Z týchto dôvodov je teda zo strany senátu Krajského súdu v Žiline možné konštatovať, že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisov ( pís. b) , keďže tieto skutočnosti, táto svedecká výpoveď sa nachádza v správnom spise a žalovaný správny orgán na ňu nebral ohľad, nevychádzal z nej, pričom nie je zrejmé z akého dôvodu. Podľa názoru súdu je potrebné s poukazom na špecifikáciu porušenej povinnosti - porušenie , ktorá spočíva v tom, že žalobca neurčil ochranné opatrenia pre demontáž rúrkového priestorového lešenia a nezabezpečil postihnutého Q. O. prostriedkami osobného zabezpečenia proti pádu z výšky pri demontáži rúrkového priestorového lešenia, je potrebné, resp. bolo potrebné vychádzať aj z takto vykonaného dokazovania. Žalovaný nezdôvodnil prečo, z akého dôvodu nie je potrebné vykonať takéto dokazovanie, ktoré navrhol účastník konania - žalobca v rámci správneho konania, najmä teda na to, či boli, resp. neboli určené ochranné opatrenia pre demontáž rúrkovitého priestorového lešenia a tak nezohľadnil konkrétne práva žalobcu v rámci správneho konania.

Z obsahu predloženého administratívneho spisu mal súd preukázané, že správny orgán nepostupoval vo veci v súlade so zásadami vyjadrenými v ustanoveniach Správneho poriadku () a to najmä s poukazom na povinnosť správneho orgánu úplne a presne zistiť skutkový stav veci ( Správneho poriadku). Je nepochybné, že žalobca, účastník konania v rámci správneho konania navrhol na podporu svojich tvrdení - na podporu tvrdenia, že ako zamestnávateľ určil ochranné opatrenia

pre demontáž rúrkového priestorového lešenia a to najmä teda že určil tzv. bezpečnostné postroje, ktoré boli na pracovisku, pričom k uvedeným skutočnostiam navrhol vypočuť svedka P. K., prípadne ďalších pracovníkov spoločnosti FANS Brno, ktorý by dotvrdili tieto skutočnosti. Je nepochybné, že v správnom spise sa síce nachádza výpoveď svedka P. K., ale jej vyhodnotenie (a aj to, že vôbec k výsluchu tohto svedka v rámci konania došlo) v rámci odôvodnenia jednotlivých rozhodnutí, najmä teda rozhodnutia žalovaného správneho orgánu chýba. Takisto podľa názoru neboli zabezpečené ani procesné práva účastníka konania, t.j. žalobcu v zmysle ust. , podľa ktorého účastník konania má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Z celého spisového materiálu nie je vôbec zrejmé, že v rámci správneho konania bol vôbec žalobca, resp. právny zástupca žalobcu na predmetné vypočutie svedka vôbec predvolávaný. Na základe toho potom žalobcovi nebolo umožnené predmetnému svedkovi klásť otázky. Rovnako boli pochybným spôsobom zabezpečované výsluchy tzv. ďalších svedkov - telefonické rozhovory.

Z týchto dôvodov súd konštatuje aj to, že nebol dostatočne zistený v predmetnej veci skutkový stav veci, vzhľadom na uvedené skutočnosti, keďže vlastne nedošlo k výsluchu svedkov relevantným spôsobom. Rovnako nie je zrejmé z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, prečo žalovaný nevykonal výsluch ďalších navrhnutých svedkov, ktoré žalobca v rámci správneho konania navrhoval.

Rovnako súd poukazuje na to, že aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - tzv. autoremedúrne rozhodnutie, ktoré vydal prvostupňový správny orgán dňa 08.02.2013 a vo vzťahu k žalobcovi znížil pokutu na sumu 33.000 Eur podľa názoru súdu nie je možné chápať ako rozhodnutie s poukazom na .

Podľa Správneho poriadku - správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní rozhodnúť sám, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania ako odvolateľa alebo ak s tým ostatní účastníci konania súhlasia. V danom prípade bolo preukázané, že týmto rozhodnutím nedošlo k úplnému vyhoveniu odvolaniu žalobcu - účastníka konania. Z obsahu výrokovej časti predmetného rozhodnutia je zrejmé, že došlo k zníženiu pokuty z 33.030 Eur na sumu 33.000 Eur, za porušenie povinností , pričom ako v krátkosti z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva (len jednou vetou), že teda prvostupňový správny orgán rozhodol o odvolaní sám. Pričom z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, z akých dôvodov, prečo vypustil uloženie sankcie za porušenie ustanovení (hoci tieto porušenia účastník správneho konania - žalobca v rámci podaného odvolania vôbec nenamietal). Aj keď podľa názoru súdu v danom prípade išlo o neštandardný postup a nie je možné v danom prípade hovoriť o tzv. autoremedúre v zmysle Správneho poriadku, nakoľko odvolaniu účastníka konania - žalobcu ako je zrejmé nebolo v plnom rozsahu vyhovené, podľa názoru súdu takto vydané rozhodnutie resp. takáto vada konania pred správnym orgánom na druhej strane s poukazom na ust. však nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia, nakoľko v danom prípade proti predmetnému rozhodnutiu žalobca mohol opätovne podať odvolanie (čo aj využil ), o ktorom odvolaní opätovne rozhodoval správny orgán, ale už žalovaný správny orgán.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti bolo teda potrebné rozhodnutie žalovaného správneho orgánu zrušiť pri aplikácii ust. a a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. V novom konaní žalovaný správny orgán vypočuje navrhnutých svedkov zo strany žalobcu na tvrdenú skutočnosť, že žalobca určil ochranné opatrenia na demontáž rúrkového priestorového lešenia (tzv. bezpečnostné ochranné popruhy) procesne relevantným spôsobom, aby boli zabezpečené procesné práva žalobcu tak ako je vyššie uvedené, resp. pokiaľ žalovaný správny orgán takéto dokazovanie nebude vykonávať, tak to náležitým spôsobom s poukazom na ust. Správneho poriadku odôvodní. S poukazom na ust. sú správne orgány viazané právnym názorom súdu

Žalobca bol v konaní úspešným účastníkom konania, preto má pri aplikácii ust. právo na náhradu trov konania. Tieto si uplatnil prostredníctvom právneho zástupcu vo vyčíslení zo dňa 12.08.2013 v celkovej výške 1 071,48 Eur spočívajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 70 a z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby, a to:

1. prevzatie a príprava vo výške 492,93 Eur, režijný paušál - 7,81 Eur;

2. žaloba vo výške 492,93 Eur, režijný paušál - 7,81 Eur.

Súd preskúmal písomnú špecifikáciu uplatnených trov konania predloženú právnym zástupcom žalobcu a priznal žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcich zo súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby a hotové výdavky podľa špecifikácie.

A/ Podľa vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vždy v znení ku dňu vykonania úkonu (ďalej len vyhláška) je výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Výpočtový základ pre rok 2013 predstavuje sumu 781 Eur.

Podľa vyhlášky je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti . V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu.

Jedna šestina výpočtového základu pre rok 2013 predstavuje sumu 130,17 Eur.

Súd pri výpočte trov konania nemohol vychádzať z právnym zástupcom uplatnenej sumy základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden právny úkon podľa § 10 ods. 1 vyhlášky vo výške 492,93 Eur, keďže v predmetnej veci sa jednalo o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o správnom delikte, a preto bolo potrebné pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny aplikovať § 11 ods. 4 vyhlášky.

Súd priznal odmenu za dva úkony právnej služby, a to za:

1. prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 17.05.2013, ako vyplýva z plnomocenstva doloženého k žalobe, v súlade s § 14 ods. 1 písm. a) v spojení s § 20c vyhlášky vo výške 130,17 Eur,

2. písomne podanie na súd - žalobu zo dňa 10.06.2013 v súlade s § 14 ods. 1 písm. b) v spojení s § 20c vyhlášky vo výške 130,17 Eur. Spolu vo výške 260,34 Eur.

B/ Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky možno od klienta požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby - tzv. režijný paušál. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.

Súd v súlade s § 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky priznal ako hotové výdavky právneho zástupcu aj režijný paušál za rok 2013 (2 x 7,81 Eur); režijný paušál spolu 15,62 Eur.

C/ Súd priznal ako trovy konania aj zaplatený súdny poplatok vo výške 70 Eur.

Uvedený sumár úkonov právnej služby a ich hodnoty považuje súd podľa konkrétnych okolností predmetného prípadu za účelný a hospodárny (z hľadiska odmeňovania) pre uplatňovanie príslušného práva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.

Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. .