Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Cb/4/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, samosudkyňou JUDr. Martinou Valentovou, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zastúpený: JUDr. Barbora Korenecová, advokátka, so sídlom Slnečná 765/3, 900 45, Malinovo proti odporkyni: Iveta Stúpalová, rodená Skaláková, IČO: 41 693 213, s miestom podnikania Kopánkova 55, 917 01 Trnava, o zaplatenie 490 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 490 eur od 22.2.2013 do 27.3.2013, zo sumy 290 eur od 28.3.2013 do 9.5.2013, zo sumy 90 eur od 10.5.2013 do 15.5.2013 a zo sumy 40 eur od 16.5.2013 do 13.6.2013, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd konanie vo zvyšnej časti z a s t a v u j e .

Odporkyni súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom súdu doručeným dňa 30.11.2012 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporkyňu zaplatiť mu sumu 490 eur spolu s 0,25 %-ným denným úrokom z omeškania od 30.1.2009 do zaplatenia a náhradu trov konania. Podaný návrh odôvodňoval tým, že odporkyňa pre neho vykonávala činnosť mandatára na základe mandátnej zmluvy zo dňa 1.7.2008 s odkazom na všeobecné obchodné podmienky, v zmysle ktorej bola odporkyňa splnomocnená na uzatváranie zmlúv o úvere so žiadateľmi o úver v mene navrhovateľa ako mandanta a bola tak zmocnená na všetky úkony potrebné k uzatvoreniu zmlúv vrátane odovzdávania finančných prostriedkov žiadateľom o úver a preberania platieb a splátok od dlžníkov, s ktorými zmluva bola uzatvorená. Odporkyňa v zmysle mandátnej zmluvy bola povinná postupovať pri zariaďovaní záležitostí s odbornou starostlivosťou a odovzdať navrhovateľovi veci, t.j. aj vybrané finančné prostriedky, ktoré prevzala pri zariaďovaní záležitosti bez zbytočného odkladu. V zmysle článku III bod 12 všeobecných obchodných podmienok sa odporkyňa zaviazala, že v prípade, ak svojim konaním naplní skutkovú podstatu trestného činu sprenevery, podvodu, úverového podvodu a iných trestných činov v príčinnej súvislosti, s ktorými bude navrhovateľovi spôsobená škoda, zaplatí mu úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne. Odporkyňa prevzala od klienta platbu vo výške žalovanej istiny, keď túto nepoukázala na účet navrhovateľa, čím mu vznikla škoda, keďže odporkyňa úmyselne porušila povinnosť vložiť finančné prostriedky na účet navrhovateľa.

Pred otvorením prvého pojednávania navrhovateľ podaním zo dňa 28.6.2013 oznámil súdu, že podaný návrh v časti istiny pohľadávky berie v celom rozsahu späť a v tejto časti konanie navrhuje zastaviť,

keďže odporkyňa v priebehu konania plnila, dňa 27.3.2013 mu poukázala sumu 200 eur, dňa 9.5.2013 sumu 200 eur, 15.5.2013 sumu 50 eur, 13.6.2013 sumu 40 eur, v ostatnej časti na podanom návrhu trval, keďže odporkyňa odmietla navrhovanú mimosúdnu dohodu, podľa ktorej by navrhovateľ trval na 10 %-nom ročnom úroku z omeškania.

Podľa ustanovenia , navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Vzhľadom na čiastočné späťvzatie návrhu, akceptujúc tak dispozičné právo navrhovateľa k návrhu na začatie konania, súd konanie v súlade s vyššie citovaným ustanovením zákona zastavil v časti uplatnenej istiny pohľadávky.

Súd o zvyšnom nároku vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi ako aj s celým obsahom spisu, keď pojednával v neprítomnosti účastníkov konania v súlade s ustanovením a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Z mandátnej zmluvy uzatvorenej dňa 1.7.2008 účastníkmi konania vyplýva z jej článku IV odkaz na všeobecné obchodné podmienky navrhovateľa, s ktorými sa odporkyňa oboznámila pred podpisom zmluvy a ktoré berie na vedomie.

Z článku III bod 12 všeobecných obchodných podmienok navrhovateľa vyplýva záväzok pracovníka - odporkyne v prípade, ak svojim konaním naplní skutkovú podstatu trestného činu sprenevery, podvodu, úverového podvodu a iných trestných činov, v príčinnej súvislosti, s ktorými bude navrhovateľovi bude spôsobená škoda, zaplatiť mu úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne odo dňa, kedy bola škoda spôsobená až do jej zaplatenia.

V konaní nebolo sporné, že odporkyňa prevzala od klientov navrhovateľa sumu 490 eur, čo vyplýva aj z predložených listinných dokladov, ktorú sumu navrhovateľovi aj vrátila, predmetom konania po akceptácii čiastočného späťvzatia návrhu v časti istiny pohľadávky tak zostal uplatnený úrok z omeškania.

Podľa ustanovenia platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvného vzťahu účastníkov, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Účastníci obchodného záväzkového vzťahu si môžu dohodnúť sadzbu úrokov z omeškania pre prípad omeškania dlžníka s plnením peňažného záväzku, ktorá má prednosť pred zákonnou úpravou.

Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, k zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú (ust. ).

Podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú (ust. veta prvá ). Podmienka (condicio) je vedľajšie ustanovenie v právnom úkone, ktorým sa právne následky úkonu robia závislé od neistej skutočnosti, o ktorej účastníci právneho úkonu nevedia, či sa splní a kedy sa splní. Pri odkladacej podmienke účinnosť inak platného právneho úkonu (t.j. vznik, zmena alebo zánik právneho vzťahu) nastanú, keď sa splní podmienka.

V danom prípade si účastníci konania dohodli úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne pre prípad ak odporkyňa svojim konaním naplní skutkovú podstatu trestného činu sprenevery, podvodu, úverového podvodu a iných trestných činov, v príčinnej súvislosti, s ktorými bude navrhovateľovi bude spôsobená škoda. V prejednávanej veci však nebolo preukázané, že by došlo k naplneniu tohto dojednania, teda, že by nastala právna skutočnosť, s ktorou je spojený vznik nároku navrhovateľa na úrok z omeškania práve vo výške 0,25 % denne, to znamená že navrhovateľ nepreukázal súdu, že by sa odporkyňa dopustila trestného činu sprenevery, podvodu, úverového podvodu, resp. iných trestných činov v príčinnej súvislosti, s ktorými by navrhovateľovi vznikla škoda. Vzhľadom na to potom navrhovateľ si mohol v konaní uplatniť len zákonný úrok z omeškania v súvislosti s oneskorením odovzdania mu prijatých platieb odporkyňou od klientov pri zariaďovaní záležitostí pre navrhovateľa odporkyňou podľa mandátnej zmluvy.

Vzhľadom na uvádzané potom a s odkazom aj na citované zákonné ustanovenia vznikol navrhovateľovi nárok na priznanie zákonného 8,75 %-ného ročného úroku z omeškania zo žiadaných súm do ich zaplatenia s odkazom na s tým, že súd posúdil vznik omeškania odporkyne nasledujúcim dňom po doručení návrhu na začatie konania odporkyni, ktorý návrh na začatie konania súd považoval za výzvu na plnenie, keďže navrhovateľ nepreukázal súdu, že by odporkyňu vyzval na plnenie skôr pri zohľadnení skutočnosti, že lehota na plnenie nebola dohodnutá medzi účastníkmi dostatočne určitým spôsobom, keďže podľa článku VII bod 14 všeobecných obchodných podmienok sa odporkyňa síce zaviazala navrhovateľovi odovzdať finančné prostriedky bez zbytočného odkladu, avšak z dohody zmluvných strán nie je dostatočne zrejmé, čo sa malo na mysli pod pojmom bez zbytočného odkladu a nie je možné pre neurčitosť ani aplikovať výklad prejavu vôle s odkazom na . To znamená, že súd aplikoval ustanovenie , keď vychádzal z toho, že čas plnenia nebol zmluvne určený, preto odporkyňa bola povinná plniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ju navrhovateľ o plnenie požiadal. V ostatnej časti uplatneného úroku z omeškania (čo do výšky ako aj doby omeškania) súd nepovažoval návrh za dôvodný.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa s použitím veta prvá vo vzťahu k zastaveniu konania na základe čiastočného späťvzatia návrhu, ktorý dôvod späťvzatia návrhu súd posúdil správanie sa odporkyne, ktorá plnila v priebehu konania. Pri posúdení úspešnosti účastníkov konania súd vychádzal z ceny predmetu konania vo výške uplatnenej pohľadávky v časti istiny 490 eur a príslušenstva - úroku z omeškania, ktorý po vyčíslení predstavuje sumu 1.894,98 eur, teda cena predmetu konania je vo výške 2.384,98 eur. Navrhovateľ bol úspešný v časti priznaného úroku z omeškania v rozsahu 4,21 eur a za úspešnosť súd považoval aj cenu istiny pohľadávky 490 eur, ku ktorej sa vzťahovalo späťvzatie návrhu z dôvodu jej zaplatenia odporkyňou v priebehu konania. Z uvedeného potom vyplýva úspešnosť navrhovateľa len v 21 %-ách, teda jeho celkovú neúspešnosť 58 % (úspešnosť odporkyne 79 % mínus jej neúspešnosť 21 %), preto je to práve odporkyňa, ktorej by vznikol nárok na pomernú časť náhrady trov konania vzhľadom na pomer jej úspechu, nakoľko však z obsahu spisu nevyplýva, že by jej trovy vznikli, rozhodol súd tak, že jej ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.