Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5CoP-33-2013.pdf
PDF · 100.29 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/33/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a členiek JUDr. Emílie Zimovej a JUDr. Márie Vrtochovej v právnej veci navrhovateľky A. S., trvale bydliskom J., D. P. XXX, zast. W..., so sídlom J., Z. XX proti odporcovi O. S., bydliskom J., D., o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom S., S., nar. XX.XX.XXXX a C., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpeným kolíznym opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny J., na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 10. júna 2013, č.k. 30P/173/2013-88, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd manželstvo účastníkov A. S., rod. D. a O. S., uzavreté dňa 05.10.2002 v J., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Mesta J., vo zväzku 33, ročník 2002, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX, rozviedol. Maloleté deti S. a C., na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Právo zastupovať a spravovať ich majetok majú obaja rodičia. Odporcovi uložil povinnosť platiť na výživu na maloletého S. sumou po 120 Eur mesačne a na maloletú C. sumou po 110 Eur mesačne, k rukám navrhovateľky, vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Styk odporcu s maloletým S. upravil tak, že odporca je oprávnený stretávať sa s maloletým S. každý párny týždeň v piatok od 17.00 h. do pondelka, kedy odporca dovezie maloletého S. v ranných hodinách do školského zariadenia. Styk odporcu s maloletou C. upravil tak, že odporca je oprávnený stretávať sa s maloletou C. každý párny týždeň v nedeľu od 15.00 h. do 17.00 h. za prítomnosti navrhovateľky. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok 66 Eur na účet Okresného súdu Trenčín, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O náhrade trov konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. V rozhodnutí konštatoval, že navrhovateľka žiadala o rozvod manželstva s poukazom na to, že v dôsledku neustálych rozporov účastníci žijú oddelene od júla 2011, kedy sa navrhovateľka odsťahovala k rodičom a od decembra 2011 spolu s maloletými deťmi býva v prenajatom byte. Odporca s návrhom navrhovateľky na rozvod manželstva nesúhlasil. Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci mal súd prvého stupňa za preukázané, že v manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý. Vzťahy medzi účastníkmi sú dlhšiu dobu narušené tak, že ich manželstvo si už neplní žiadnu zo svojich funkcií. Obaja účastníci zhodne potvrdili, že nevedú spoločnú domácnosť minimálne od septembra 2011, nehospodária spoločne, intímne sa prestali stýkať a po dohode zabezpečujú starostlivosť o maloleté deti S. a C., narodené z ich manželstva. Tento rozvrat pretrváva v manželstve účastníkov už po dlhšiu dobu. Príčinou narušenia spolužitia boli vážne zdravotné problémy navrhovateľky, úmrtie otca odporcu, čo boli okolnosti, ktoré odporca nevedel znášať, a prejavovalo sa to jeho nevhodným a hrubým
správaním sa, ktoré zdravotné problémy navrhovateľky ešte umocnili. Účastníci konania hodnotili priebeh trvania manželstva v zásade súhlasne a odporca potvrdil, že jeho manželstvo v súčasnosti nie je normálne. Napriek tomu však chcel v manželstve zotrvať a s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasil. Navrhovateľka odišla zo spoločnej domácnosti, podľa jej vyjadrenia v júni 2011, a podľa vyjadrenia odporcu v septembri 2011. V súčasnosti žije v nájomnom byte v A. - P. spolu s maloletými deťmi S. a C.. Odvtedy nedošlo k obnoveniu spolužitia, napriek tomu, že odporca s rozvodom manželstva nesúhlasí. Manželstvo účastníkov si teda neplní svoj spoločenský účel, ktorý spočíva predovšetkým vo vytváraní zdravého rodinného prostredia, v ktorom by manželia mali žiť vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytovať si navzájom duševnú i materiálnu pomoc. Existuje iba ako formálne pretrvávajúci zväzok muža a ženy bez vzájomnej citovej náklonnosti, bez vzájomnej manželskej podpory a starostlivosti. Tento rozvrat pretrváva v manželstve účastníkov po dlhšiu dobu. Medzi takýmto správaním sa účastníkov a rozvratom ich manželstva súd prvého stupňa videl príčinnú súvislosť. Mal teda za to, že sú splnené podmienky na rozvod manželstva, a preto návrhu v tejto časti v plnom rozsahu vyhovel. Rozvod manželstva nebude ani v neprospech maloletých detí S. a C., nakoľko rodičia majú k obom deťom vytvorený veľmi dobrý vzťah, a snažia sa im aj za súčasných podmienok vytvoriť prostredie, vhodné pre ich rozvoj. Nakoľko sa účastníci nedohodli na úprave práv a povinností k maloletým deťom S. a C., súd o tom, komu budú zverené do starostlivosti a kto bude na ne prispievať výživným, rozhodoval s poukazom na predtým citované zákonné ustanovenia. Až do rozvodu manželstva výchovu maloletých detí S. a C. zabezpečovala matka detí a otec sa s deťmi stretáva. Maloletého S. si berie každý druhý víkend od piatku do nedele do jeho domácnosti a stretnutie končí tým, že odporca maloletého dovezie v pondelok do školy. Pri návrate z práce sa odporca zastavuje v domácnosti navrhovateľky a s deťmi sa kontaktuje. Navrhovateľka mu nerobí prekážky v stretávaní sa s deťmi, čo odporca sám potvrdil. Vzhľadom k tomu, že odporca nesúhlasil s rozvodom manželstva, o úprave práv a povinností k maloletým deťom S. a C. na čas po rozvode manželstva rozhodol súd prvého stupňa tak, že maloleté deti S. a C. zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá im zabezpečuje všetku potrebnú starostlivosť, deti sú v danom prostredí zvyknuté, viazané na starostlivosť matky, v ktorej neboli zistené žiadne nedostatky. O otázke určenia výživného súd prvého stupňa prihliadol na odôvodnené potreby maloletých detí, príjem a výdavky matky v súvislosti so zabezpečovaním starostlivosti o maloleté deti a tiež príjem a výdavky otca. Navrhovateľka je v súčasnosti invalidnou dôchodkyňou s čistým mesačným príjmom asi 450 Eur z invalidného dôchodku, rodičovského príspevku a prídavkov na dve deti. Vzhľadom na jej zdravotný stav nie je možné, aby sa zamestnala a výdavky na maloleté deti sú u maloletého S. bežné, primerané jeho veku a potrebám a u maloletej C., ktorá tiež trpí astmou, sú zvýšené. Odporca sám potvrdil, že jeho čistý príjem je cca 900 Eur mesačne. Súd prvého stupňa preto určil výšku výživného zo strany otca k maloletému S. v sume 120 Eur mesačne a k maloletej C. v sume po 110 Eur mesačne. Takto stanovená výška výživného je primeraná nielen potrebám maloletých detí, ale aj možnostiam a schopnostiam otca a matky detí. Účastníci ako manželia a rodičia sa na úprave styku s maloletými deťmi nedohodli, preto súd prvého stupňa týmto rozsudkom upravil aj tieto ich práva a povinnosti, a to tak, ako je uvedené vo výrokovej časti. Vychádzal pritom zo súčasnej praxe stretávania sa otca s maloletými deťmi. Súčasťou rozsudku je aj výrok o trovách konania. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľke bolo priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, uložil odporcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok 66 Eur a o náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 144 O.s.p., v zmysle ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod manželstva. Súd však môže priznať túto náhradu alebo jej časť, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v celom rozsahu zrušil a návrh zamietol a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prípadne uznal ním uvedené dôvody za opodstatnené a v prípade rozvodu manželstva zveril maloletého syna S. S. na čas po rozvode do jeho osobnej starostlivosti. V odvolaní uviedol, že rozhodnutie prvostupňového súdu považuje za nesprávne, pretože doteraz zistený skutkový stav neobstojí, keďže sú tu ďalšie skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli doteraz uplatnené v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. e) zákona O.s.p. Namietal, že väčšina skutočností, uvedených zo strany navrhovateľky, prezentovaných v konaní pred súdom prvého stupňa sa nezakladá na pravde, tieto skutočnosti sú účelové, a majú za úlohu len očierniť a znemožniť jeho osobu ako otca maloletých detí a taktiež ako manžela. Opätovne uviedol, že nesúhlasí s rozvodom manželstva, a už vôbec nie so zverením maloletých detí na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Rešpektujúc vôľu manželky nezotrvávať s ním vo zväzku manželskom sa domnieva, že vzťahy v ich manželstve nie sú natoľko narušené a trvalo rozvrátené, že by nebolo možné ich manželstvo zachrániť a rodinu naďalej ako celok
udržať. Hlavnou príčinou nepohody v ich manželskom spolužití a neskôr i v ich spoločnej rodine je fakt, že manželka sa i po 11 rokoch spoločného manželstva nedokázala stotožniť s ich novo vytvorenou rodinou, a teda i citové väzby, pretrvávajúce k jej polárnej rodine, teda jej matke, súrodencom a ďalším blízkym príbuzným boli a stále sú oveľa silnejšie, ako citové väzby v ich spoločnej rodine. Nie je ani pravdivé tvrdenie navrhovateľky, že v dôsledku neustálych rozporov bola nútená sa odsťahovať k svojím rodičom. Manželka sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti na popud svojej matky, kde ho postavila pred hotovú vec, bez akejkoľvek vzájomnej konzultácie a dohody. Takýto rovnaký spôsob vzájomnej komunikácie zvolila taktiež pri prehlásení syna S. do škôlky v U. a pri jej jednostrannom rozhodnutí, že idú všetci spoločne žiť do A. pri J.. Taktiež ani tvrdenia navrhovateľky o jeho problémoch s alkoholom, pod vplyvom ktorých sa mal údajne neprimerane chovať, nezvládajúc stresové situácie, čo sa malo prejaviť na zdravotnom stave navrhovateľky, a to na astmatickom ochorení, sa nezakladá na pravde. Nikdy nebol alkoholik, závislý na alkohole, pije len príležitostne, a to vždy s mierou. Manželka skutočne trpí astmatickým ochorením, čo je však ochorenie imunitného charakteru, a nie psychosomatické. Mal za to, že po materiálnej a citovej stránke sa o manželku a deti vždy vzorne staral. Tak, ako uviedol už vyššie, neustály vplyv a zasahovanie matky a súrodencov navrhovateľky do manželstva a ich rodiny viedol k súčasnej situácii, že manželka podala návrh na rozvod a rozbíja spoločnú rodinu. Ako otec maloletých detí, dcérky C. a syna S., ich oboch nesmieme miluje a nesúhlasí s rozvratom rodiny, a s tým spojeným odopieraním osobnej starostlivosti jedného z rodičov. Domnieva sa, že pre citovú výchovu detí je najvhodnejšia úplná rodina a každodenný vzťah oboch z rodičov. Maloletý syn S. počas manželstva a spoločného spolužitia v J. navštevoval rôzne krúžky, ku ktorým ho osobne viedol. Chodil hrávať tenis, šach, navštevoval folklórny súbor, viedol ho ku športu a turistike. V súčasnosti po odsťahovaní sa do dedinky A. - P. nenavštevuje žiadny z vyššie uvedených krúžkov, a jeho osobnosť na podľa jeho názoru nerozvíja tak, ako by sa aj reálne mohla. Pre potvrdenie vyššie uvedených skutočností navrhoval vykonať dôkazy,a to výsluchy svedkov, ktorí môžu dostatočne dokázať nepravdy, uvádzané zo strany navrhovateľky, a naopak, dokázať reálny stav skutočností v priebehu ich manželského spolužitia. Nakoľko rešpektuje rozhodnutie navrhovateľky naďalej nezotrvávať s ním vo zväzku manželskom, a v prípade potvrdenia rozhodnutia prvostupňového súdu v časti výroku rozhodnutia o rozvode manželstva, žiadal odvolací súd, aby zveril maloletého syna S. S. na čas po rozvode do jeho osobnej starostlivosti, nakoľko s prihliadnutím na vek maloletej dcéry C. a zdravotný stav navrhovateľky mal za to, že navrhovateľka nemá dostatok času a možností plnohodnotne sa starať o obidve maloleté deti súčasne, a teda že nie je schopná dostatočne zabezpečiť ich citový a osobnostný rozvoj. Na výchove maloletej dcérky C. sa chce taktiež podieľať s čo najväčšou mierou, avšak po vážnom zhodnotení reálne priznáva, že v súčasnosti pri jej nízkom veku skutočne potrebuje starostlivosť matky viac, ako starostlivosť otca.
Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok prvostupňového súdu potvrdiť ako vecne správny. Uviedla, že tvrdenia odporcu, uvádzané v odvolaní, že maloletý v súčasnosti údajne žiaden z krúžkov nenavštevuje, a jeho osobnosť sa preto nerozvíja tak, ako by sa reálne mohla a súčasne, že ona nemá dostatok času a možností sa plnohodnotne starať o obidve maloleté deti súčasne, keďže nie je schopná dostatočne zabezpečiť ich citový a osobnostný rozvoj, sa nezakladajú na pravde. Obom deťom, ktoré sú k dnešnému dňu v jej osobnej starostlivosti, sa plnohodnotne venuje, dbá na ich riadny vývin, a to ako po materiálnej, tak po duševnej stránke. Mal. S. navštevuje na Základnej škole v U. rôzne krúžky v rámci školského klubu (prírodovedecký krúžok, počítačové kurzy, anglický jazyk). S. má tiež ďalšie mimoškolské aktivity, navštevuje 3. ročník výtvarného krúžku na základnej umeleckej škole. V triede mal. S. na základnej škole je 8 žiakov, prístup vyučujúcich k žiakom na Základnej škole v U. je individuálny, čo je podľa jej názoru na prospech vzdelávania mal. S.. Na preukázanie uvedeného priložila k vyjadreniu vysvedčenie mal. S. za školský rok 2012/2013, z ktorého vyplýva, že mal. má bezproblémový prospech (na konci školského roku mal samé jednotky), diplom za reprezentáciu školy v športovej olympiáde, diplom úspešného riešiteľa medzinárodnej súťaže Matematický klokan, ako aj vysvedčenie zo základnej umeleckej školy (takisto s výborným prospechom). Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že mal. S. má dostatočne zabezpečený aj citový aj osobnostný rozvoj, ako to napokon vyplýva aj z vyjadrenia kolízneho opatrovníka k veci zverenia maloletého do starostlivosti. Súčasne je toho názoru, že nie je v záujme maloletých detí - súrodencov, aby bolo každé z nich zverené do starostlivosti iného z rodičov, a to najmä vzhľadom na už vytvorené súrodenecké vzťahy medzi nimi a ich ďalšie rozvíjanie. V konaní pred súdom prvého stupňa bolo preukázané, že poskytuje obom svojim maloletým deťom potrebnú starostlivosť, styku detí s otcom nebráni, naopak, tento podporuje, a v prípade mal. C. umožňuje aj nad rámec ustanovený súdom.
Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že zastáva rovnaký názor, ako bol odprezentovaný na pojednávaní a vzhľadom k veku mal. C., citovým a súrodeneckým väzbám odporučil ponechať obe maloleté deti v starostlivosti matky.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny, pričom v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ktoré považuje za správne.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel, a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode sa na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a § 19.
Základným predpokladom pre zrušenie manželstva rozvodom, je vážny rozvrat medzi manželmi, ktorý neodčiniteľne bráni ďalšiemu plneniu spoločenského účelu manželstva. Rozvrat vo vzťahoch medzi manželmi v zmysle § 23 Zákona o rodine nastáva vtedy, ak sa manželia neriadia vo vzájomnom správaní pravidlami, ktoré vyplývajú z jednotlivých ustanovení Zákona o rodine. Hĺbka rozvratu vo vzťahoch medzi manželmi závisí od toho, do akej miery sa nezhody manželov týkajú podstatných stránok ich spolužitia.
Dôležitosť jednotlivých úloh manželstva sa v jeho priebehu mení, a to v závislosti od dĺžky jeho trvania, veku partnerov a ich detí. V manželstve, z ktorého pochádzajú maloleté deti, vystupuje do popredia výchovná funkcia a s tým spojená povinnosť rodičov vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Preskúmaním odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa o návrhu na rozvod manželstva účastníkov rozhodol správne a v súlade so zisteným skutkovým stavom. Zo spisu vyplýva, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a hlboko rozvrátené, a preto manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel, čo je predpokladom pre rozvod manželstva, vyjadreného v ust. § 23 Zákona o rodine. K takémuto záveru dospel súd prvého stupňa, vzhľadom na všetky okolnosti, ktoré vyplynuli už aj z výsluchu účastníkov a predložených listinných dôkazov, keď obaja účastníci zhodne potvrdili, že nevedú spoločnú domácnosť minimálne od septembra 2011, nehospodária spoločne, intímne sa prestali stýkať a po dohode zabezpečujú starostlivosť o maloleté deti S. a C., narodené z ich manželstva. Tento rozvrat pretrváva v manželstve účastníkov už po dlhšiu dobu, pričom odvtedy nedošlo k obnoveniu spolužitia napriek tomu, že odporca s rozvodom manželstva nesúhlasí. V danom prípade odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že manželstvo účastníkov si neplní svoj spoločenský účel, existuje iba ako formálne pretrvávajúci zväzok muža a ženy bez vzájomnej citovej náklonnosti, bez vzájomnej manželskej podpory a starostlivosti. Tento rozvrat pretrváva v manželstve účastníkov po
dlhšiu dobu, a teda sú splnené podmienky na rozvod manželstva, pričom rozvod manželstva nebude ani v neprospech maloletých detí S. a C., nakoľko rodičia majú k obom deťom vytvorený veľmi dobrý vzťah a snažia sa im aj za súčasných podmienok vytvoriť prostredie vhodné pre ich rozvoj. Vzhľadom na takéto zistenia súdu prvého stupňa potom nie je ani predpoklad, že by bolo možné očakávať od manželov obnovenie manželského spolužitia, ale naopak, ide o stav, ktorý už treba považovať za nezvratný.
Vzhľadom k tomu, že odporca nesúhlasil s rozvodom manželstva, súd prvého stupňa správne rozhodol i o úprave práv a povinností k maloletým deťom S. a C. na čas po rozvode manželstva tak, že maloleté deti S. a C. zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá im zabezpečuje všetku potrebnú starostlivosť, deti sú v danom prostredí zvyknuté, viazané na starostlivosť matky, v ktorej ani odvolací súd nezistil žiadne nedostatky. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa mal aj odvolací súd za preukázané, že až do rozvodu manželstva výchovu maloletých detí S. a C. zabezpečovala matka detí a otec sa s deťmi stretáva. Maloletého S. si berie každý druhý víkend od piatku do nedele do jeho domácnosti a stretnutie končí tým, že odporca maloletého dovezie v pondelok do školy.
K návrhu odporcu, aby súd zveril maloletého S. do jeho osobnej starostlivosti a maloletú C. do osobnej starostlivosti matky odvolací súd uvádza, že nie je v záujme maloletých detí - súrodencov, aby bolo každé z nich zverené do starostlivosti iného z rodičov, a to najmä vzhľadom na už vytvorené citové a súrodenecké vzťahy medzi nimi a ich ďalšie rozvíjanie, a bolo by i v rozpore s fyzickým a psychickým vývojom detí trhať ich vzťah rozdelením do starostlivosti otca a matky. V konaní pred súdom prvého stupňa bolo preukázané, že navrhovateľka obom svojim maloletým deťom poskytuje potrebnú starostlivosť, maloleté deti majú dostatočne zabezpečený aj citový aj osobnostný rozvoj, pričom navrhovateľka styku detí s otcom nebráni, naopak, tento podporuje, a v prípade mal. C. umožňuje aj nad rámec ustanovený súdom. Odvolací súd preto námietky odporcu, uvádzané v odvolaní, že navrhovateľka nezabezpečuje riadnu starostlivosť o mal. S., považoval za neopodstatnené.
Záujem odporcu, ako aj jeho prínos pre zdravý rozvoj maloletých detí bude zachovaný formou styku s maloletými, ktorý súd prvého stupňa upravil správne, pričom vychádzal zo súčasnej praxe stretávania sa otca s maloletými deťmi.
Čo sa týka určenia výživného, súd prvého stupňa správne prihliadol na odôvodnené potreby maloletých detí, príjem a výdavky matky v súvislosti so zabezpečovaním starostlivosti o maloleté deti a tiež príjem a výdavky otca, a správne určil výšku výživného zo strany otca k maloletému S. v sume 120 Eur mesačne a k maloletej C. v sume po 110 Eur mesačne. Takto stanovená výška výživného je aj podľa odvolacieho súdu primeraná nielen potrebám maloletých detí, ale aj možnostiam a schopnostiam otca a matky detí.
V danom prípade súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav a správne rozhodol, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie výsluchmi odporcom navrhnutých svedkov.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 144 O.s.p. tak, že účastníci nemajú právo na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .