Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21S/37/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobkyne: L. C., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/XA, W., právne zastúpená: Mgr. Branislav Samec, advokát, J. J. X, XXX XX W., proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, Andreja Kmeťa č. 17, Žilina, za účasti pribratej účastníčky konania - Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. A. č. XX, v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. ObU-ZA-OVBP2/B/2013/00194/Rep zo dňa 21.03.2013, takto jednomyseľne

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobkyni súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Pôvodne označený žalobca -D. Q. sa žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p) domáhal preskúmania zákonnosti a postupu rozhodnutia žalovaného č. ObU-ZA-OVBP2/ b/2013/00194/Rep zo dňa 21.01.2013, ktorým rozhodnutím žalovaný správny orgán potvrdil rozhodnutie Obce Kotrčiná Lúčka č. 2012/481-2663 zo dňa 22.10.2012, na základe ktorého bola vo vzťahu k účastníčke konania - Q. Z. podľa a povolená stavba: „Prestavba a nadstavba rodinného domu č. XX“ na pozemku parcela č. 61/1 kat. úz. P. A.. V žalobe žalobca poukázal na to, že ho napáda v celom rozsahu, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenia skutkového stavu, zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom administratívneho spisu, pričom toto je nedostačujúce na posúdenie veci. Žalovaný sa dôsledne nezaoberal s odvolacími námietkami žalobcu v rámci rozhodnutia o odvolaní a tieto nedostatočne zdôvodnil. Žalobca namieta svoje obmedzenie ako vlastníka susediacej nehnuteľnosti. Povolená stavba negatívne ovplyvní kvalitu bývania v rodinnom dome, ktorého je vlastníkom a to nad mieru primeranú pomerom, pričom nebol predložený relevantný svetlo-technický posudok, samotný diagram zatienenia, ktorý bol predložený stavebníkom v rámci stavebného konania nezohľadňuje vplyv povoľovanej stavby na jeho nehnuteľnosť aj s prihliadnutím na okolité jestvujúce stavby. Poukázal na ust. a vyhlášky č. . Prvostupňový, ako aj odvolací stavebný orgán neprihliadli na všetky skutočnosti, ktoré boli zistené v rámci stavebného konania, predovšetkým neprihliadli na skutočnosť, že umiestnenie povolenej nadstavby nie je umiestnením stavby v stiesnených priestoroch a v takomto prípade, aby nedošlo k negatívnym účinkom stavby nad primeranú mieru, bolo potrebné nadstavbu realizovať v dostatočnej vzdialenosti od spoločnej hranice pozemkov, čo veľkosť stavebníkovho pozemku umožňuje. Správanie stavebníčky považuje za zneužívanie jej vlastníckeho práva, pričom stavebníčka neberie ohľad na záujmy žalobcu, ktoré sú rozhodnutím o povolení nadstavby priamo dotknuté. Žalobca mal za to, že stavebníčka mala v rámci stavebného konania predložiť svetlo-technický znalecký posudok, v rámci výpočtov v svetlo-technickom posúdení mali byť určené konkrétne hodnoty denného osvetlenia pobytových miestností, ako aj údaje o čase a dĺžke preslnenia, porovnateľné s normou stanovenými medznými hodnotami, ktoré zaručujú pohodu bývania vyjadrenú merateľnou veličinou s tým, že porovnanie s povolenou mierou mali posúdiť osoby oprávnené na vybrané činnosti podľa o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinierov a dotknuté orgány v rámci konania o povolení nadstavby a prístavby mali posudzovať skutkový stav v súlade s platnými právnymi predpismi a technickými normami a to najmä STN 73 4301, STN 73 0580 1, STN 73 0580 2, STN 36 0452, ktoré neboli použité. Predložený diagram zatienenia vyhodnocuje tienenie len jednej miestnosti rodinného domu žalobcu bez toho, aby bolo z neho zrejmé, o aké miestnosti ide, teda ak by bolo predložené svetlo-technické posúdenie, muselo by ísť o komplexné posúdenie, inak nemožno hodnoverne preukázať dodržanie zákonom a normami stanovených požiadaviek na presvetlenie a zatienenie. Požiadavky na preslnenie bytov stanovuje STN 73 4301 - Budovy na bývanie v čl. 4.2.1. Zatienenie denného osvetlenia okolitých stavieb stanovuje STN 73 0580-1 - zmena 2. Denné osvetlenie navrhovaných neobytných priestorov je stanovené v požiadavkách STN 73 0580 - 1 Denné osvetlenie budov a denné osvetlenie navrhovaných obytných priestorov stanovuje STN 73 0580 - 2 Denné osvetlenie budov - časť 2, denné osvetlenie budov na bývanie.

Žalobca namietal, že prvostupňový správny orgán nemal preukázané, že by povoľovaná nadstavba hospodárskej časti rodinného domu stavebníčky a teda diagram zatienenia je vypracovaný v podstate na nepovolenú prístavbu hospodárskej časti, ktorá je však už užívaná bez kolaudačného rozhodnutia. Stavebníčka predložila stavebnému úradu v rámci odvolania stavebné povolenie zo dňa 21.03.1990, v rámci ktorého bola povolená prístavba hospodárskej budovy o rozmeroch 4,5 m x 3 m, pričom skutočné rozmery hospodárskej budovy, na ktorej má byť realizovaná stavba sú 9,6 m x 4 m. Daná hospodárska budova je nepovolenou stavbou, tak stavebný úrad nebol oprávnený povoliť nad takouto nepovolenou čiernou stavbou nadstavbu a prístavbu. Stavebný úrad teda nemal vydať stavebné povolenie na prístavbu a nadstavbu tejto dokončenej stavby, keď prístavba kopíruje nedodržaný odstup pôvodnej dokončenej stavby a teda nadstavba hospodárskej budovy ešte viac zatieni dom žalobcu. Stavebný úrad mal postupovať v zmysle § 88 ods. 1 písm. b), resp. 88a Stavebného zákona a to ex offitio. Správne orgány sa nedostatočne vysporiadali s argumentáciou žalobcu nelegálnosti prístavby. Žalobca taktiež poukázal aj na ust. § 47 písm. a), b), c), e) a i) Stavebného zákona, taktiež na ust. § 61 ods. 1 a § 140 Stavebného zákona. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, pričom správne orgány dbajú o to, aby v rozhodnutí o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikli nedôvodné rozdiely. Stavebný úrad v zmysle koncentračnej zásady podľa § 61 Stavebného zákona nenáležite posudzoval námietky žalobcu a nezadovážil dostatok skutkových okolností relevantných pre vydanie rozhodnutia a vychádzajúc zo skutkových zistení tvoriacich súčasť administratívneho spisu, tieto nesprávne vyhodnotil a dospel k nesprávnemu právnemu záveru. Taktiež poukázal a vycitoval aj na ust. , až 7 vyhlášky č. . Z týchto dôvodov žiadal rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, ako aj prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

Zmena v označení žalovaného správneho orgánu nastala ex lege v dôsledku účinného od 1.10.2013.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním, pričom žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na nepravdivosť tvrdení právneho zástupcu o nelegálnosti prístavby stavebníčky, pričom uviedol, že doklad, na ktorý poukazuje žalobca a to stavebné povolenie zo dňa 21.03.1990, ktoré priložil stavebník k vyjadreniu k odvolaniu preukazuje, že jestvujúcu stavbu možno označiť za legálnu. Stavba jestvujúceho rodinného domu je zakreslená v katastrálnej mape, má tvar písmena L a jej dĺžka je podľa katastrálnej mapy popri spoločnej hranici s pozemkom parcela č. 60/1 cca 16 m. Stavba rodinného domu je zapísaná v katastri nehnuteľností na LV č. XXX kat. úz. P. A. a je zakreslená v katastrálnej mape, nemožno ju označiť za stavbu nelegálnu. Zo stavebného povolenia zo dňa 21.03.1990 vyplýva, že predmetom povolenia nebola prístavba k rodinnému domu súp. č. XX, ale drobná stavba - hospodárska budova o rozmeroch 4,5 m x 3 m na pozemku parcela č. 61/1, ktorou môže byť práve stavba s miestnosťou č. 1.13 a 1.14 podľa projektovej dokumentácie predloženej v rámci tohto konania. S poukázaním na charakter stavby - drobná stavba, ktorý je zrejmý z uvedeného rozhodnutia, t.j. stavebného povolenia zo dňa 21.03.1990, ak stavba nebola v minulosti skolaudovaná, nemožno ju vzhľadom na súčasné právne predpisy konkrétne ust. § 81 písm. c), a) Stavebného zákona, ktorý umožňuje stavebnému úradu u takýchto stavieb od kolaudácie upustiť, ale aj s poukázaním na znenie § 88a ods. 1 označiť za nelegálnu. Takáto stavba, ktorá je v tomto prípade pristavená k rodinnému domu, ale nie je prístavbou, keďže s ním nie je prevádzkovo prepojená - § 139b ods. 5 písm. b) tvorí príslušenstvo k hlavnej stavbe a táto zvyčajne ani nebýva predmetom zápisu do katastra nehnuteľností. Zmena rodinného domu - nadstavba je situovaná aj nad touto drobnou stavbou a po dokončení povolenej zmeny bude s hlavnou stavbou tvoriť jeden celok, ktorý bude predmetom posúdenia v kolaudačnom konaní a neskôr predmetom zápisu do katastra nehnuteľností. Starý stav projektom riešenej stavby vyplývajúcej z overenej PD považoval stavebný úrad aj odvolací orgán za skutkový stav. S poukazom na vyššie uvedené doklady nemal stavebný úrad dôvod spochybňovať legálnosť jestvujúcich stavieb, pretože ani odvolatelia v odvolaní, ale ani v rámci žalobného návrhu svoje tvrdenia o nelegálnosti stavby žiadnym spôsobom nepodložili. Vo vzťahu k umiestneniu stavby správny orgán prihliadol na špecifikovať danej lokality, v ktorej sa stavby nachádzajú a dbal pritom aj na vyváženosť práv účastníkov konania a to na právo stavebníčky uskutočniť zmenu svojho rodinného domu jeho stavebnými úpravami. Už samotný spôsob zástavby, veľkosť a tvar pozemkov v danom území v minulosti založili negatívne dôsledky na preslnenie a presvetlenie obytných miestností v jednotlivých domoch. Z fotodokumentácie, ktorá je súčasťou spisového materiálu vyplýva, že žalobca mal v nedávnej minulosti rovnaký úmysel, ktorý aj uskutočnil a teda rovnakým spôsobom využil svoje právo nakladať so svojím vlastníctvom, preto uskutočnil zmenu svojho pôvodného rodinného domu v rovnakom rozsahu ako stavebníčka, t.j. prístavbu, nadstavbu a stavebné úpravy, pričom vzdialenosť medzi jeho rodinným domom a rodinným domom na susednom pozemku č. 56/1 logicky nespĺňa požiadavky uvedené v vyhlášky č. . Z týchto dôvodov považoval správny orgán rozhodnutie za zákonné.

Krajský súd v Žiline uznesením pod č.k. -40 zo dňa 22.05.2013 pribral do konania účastníčku konania Q. Z. s poukazom na ako stavebníčku povoľovanej prestavby, nadstavby rodinného domu.

Krajský súd v Žiline uznesením pod č.k. -57 zo dňa 14.08.2013 vyhovel návrhu pôvodného žalobcu D. Q., aby do konania namiesto žalobcu vstúpila žalobkyňa L. C., ktorá nadobudla vlastníctvo k nehnuteľnostiam, ktoré susedia s povoľovanou prestavbou, nadstavbou rodinného domu pribratej účastníčky konania po začatí súdneho konania. Súd tak rozhodol podľa za použitia , Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 2.9.2013.

Pribratá účastníčka konania podala k veci písomné vyjadrenie, pričom žiadala žalobu žalobcu zamietnuť v celom rozsahu, nestotožnila sa so žalobnými dôvodmi žalobcu. Poukázala na to, že pôvodný žalobca pred určitým časom realizoval prístavbu a nadstavbu svojho pôvodného rodinného domu v totožnom rozsahu ako ona s tým, že vzdialenosť medzi jeho rodinným domom a rodinným domom nachádzajúcim sa na susednom pozemku takisto vzhľadom na rovnakú vopred danú zástavbu rodinných domov v tejto lokalite nespĺňala žalobcom namietané požiadavky na povinné odstupy od stavby uvedenej v § 6 ods. 3 predmetnej vyhlášky. Žalobca takýmto uskutočnením prístavby a nadstavby svojho rodinného domu realizoval svoje zákonné právo nakladať s nehnuteľnosťou. Podaním žaloby so všetkými jeho následkami žalobca teraz jej rovnaké právo nakladať s predmetom jej vlastníctva obmedzuje. Žalobca tvrdenie o nelegálnosti prístavby rozmerov 9,6 m x 14 m nijakým spôsobom nepreukázal. Predložila stavebné povolenie ako relevantný dôkaz zo dňa 21.03.1990. Legálnosť predmetnej stavby potvrdzujú údaje uvedené v katastri nehnuteľností, konkrétne zápis stavby súp. č. XX na parcele 61/1 - popis stavby: dom v časti a majetková podstata listu vlastníctva č. XXX, ako aj zakreslenie tejto stavby na katastrálnej mape, nakoľko podľa príslušných ustanovení katastrálneho zákona údaje katastra sú hodnoverné a záväzné pokiaľ sa nepreukáže opak. Čo sa týka tvrdení nedodržania vzdialenosti v zmysle § 6 ods. 3 vyhlášky a budúce zatienenie miestností jeho rodinného domu, predložila v rámci stavebného konania požadované doklady, konkrétne diagramy zatienenia. Výsledkom predložených diagramov bol záver, že miestnosti rodinného domu žalobcu budú napriek realizácii prestavby a nadstavby jej rodinného domu č. XX preslnené v súlade s príslušnými technickými normami. K tvrdeniu žalobcu o nedodržaní povinných odstupov prístavby a nadstavby rodinného domu sú rovnaké ako z jeho strany, preto jeho tvrdenia považuje za bezpredmetné a účelové. Pokiaľ súd odložil uznesením vykonateľnosť rozhodnutia, poukázala na to, že v čase rozhodnutia súdu o odklade vykonateľnosti rozhodnutia bola prestavba, resp. nadstavba rodinného domu takmer kompletne zrealizovaná a zostávajú už len dokončovacie práce na povrchovej úprave materiálu, ktorá práca spočíva najmä v zaizolovaní a zateplení predmetného rodinného domu a následnom vystierkovaní fasády a osadení zvyšných okien, tzv. dokončovacie práce.

Krajský súd v Žiline v predmetnej veci nariadil termín pojednávania na deň 23.10.2013.

Právny zástupca žalobkyne vo svojom prednese na pojednávaní zotrval na dôvodoch uvedených v žalobe.

Poverená zamestnankyňa žalovaného správneho orgánu rovnako zotrvala na skutkových a právnych záveroch uvedených v rozhodnutí.

Účastníčka konania vo svojom prednese na pojednávaní uviedla, resp. pridržiavala sa písomného vyjadrenia k žalobe.

Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia stavebného úradu, vrátane ich postupov v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcu mal za to, že obidve rozhodnutia správnych orgánov boli vydané v súlade so stavebným a vo veci bol dostatočne zistený skutkový stav a na takto zistený skutkový stav boli potom správne aplikované právne predpisy.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb, alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (, ).

Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten o koho práva v konaní ide.

V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postup, sa postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti ( ).

Predpokladom postupu súdu podľa druhej hlavy piatej časti (rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) je, aby pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť ( ).

Preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v správnom súdnictve je ovládané dispozičnou zásadou ( ).

Podľa Stavebného zákona, ak nie je vyslovené v ustanovení inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní - .

Správne orgány v konaní postupujú v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby pri rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikla neodôvodnené rozdiely (§ 3 ods. 1, 2 a 4 Správneho poriadku).

Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (§ 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku).

Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazom sú najmä výsluchy svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí podľa svojej úvahy dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať (§ 34 Správneho poriadku).

Podľa (ďalej len Stavebný zákon) stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s miestnym zisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak, že sa na ne neprihliadne. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o územné rozhodnutie úplná.

Podľa § 39a ods. 4 Stavebného zákona, stavebný úrad spojí územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak sú podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území; pri ostatných stavbách tak urobí za predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny.

Podľa § 61 ods. 1, 3 Stavebného zákona, stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak, že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokovaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná.

Podľa vyhlášky č. , ktorou sa stanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len vyhláška) vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky organistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestoru medzi stavbami na technické a iné vybavenie územia.

Podľa § 6 ods. 2 citovanej vyhlášky stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak s jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel.

Podľa § 6 ods. 3 citovanej vyhlášky, ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 metrov, vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 metre.

Podľa § 6 ods. 4 vyhlášky v stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 metre, ak v žiadnej z protiľahlých stien nie sú okná z obytných miestností. V týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialenosti od spoločných hraníc pozemkov podľa odseku 3.

Podľa § 6 ods. 5 vyhlášky iné riešenia vzdialenosti rodinných domov, ako sú stanovené v odsekoch 3 a 4 možno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti podľa odseku 1 alebo podľa územného plánu zóny.

Z obsahu administratívneho spisu bolo zistené, že žiadosťou o vydanie stavebného povolenia pribratá účastníčka konania Q. Z.iadala vydať rozhodnutie na prestavbu rodinného domu súp. č. XX na pozemku parc. č. KN v kat. úz. P. A..

Obec Kotrčiná Lúčka - Spoločný obecný úrad Teplička nad Váhom, oddelenie územného plánovania a stavebného poriadku oznámením zo dňa 17.09.2012 pod č. 2012/481-2663 oznámila začatie konania o zlúčenom územnom a stavebnom konaní vo vzťahu k žiadosti o umiestnenie stavby a o vydanie stavebného povolenia vo vzťahu k účastníčke konania Z. Q., vo vzťahu k prestavbe a nadstavbe rodinného domu súp. č. XX na pozemku parcela č. 61/1 CKN kat. úz. P. A.. Vzhľadom k tomu, že sa jednalo o jednoduchú stavbu a podmienky jej umiestnenia sú jednoznačné, vzhľadom na pomery v území stavebný úrad spojil územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním, pričom vyzval účastníkov zlúčeného územného a stavebného konania, že môžu svoje námietky a pripomienky k návrhu uplatniť v lehote do 7 dní od doručenia tohto oznámenia, pričom na neskôr podané námietky sa neprihliadne. Zároveň boli účastníci konania poučení, že do podkladov rozhodnutia je možno nahliadnuť na Obecnom úrade v Tepličke nad Váhom. Oznámenie bolo doručené aj právnemu predchodcovi žalobkyni - Q. D.. Toto oznámenie prevzal právny predchodca žalobkyne dňa 18.09.2012.

Bolo nesporné, že právny predchodca žalobkyne D. Q. ako vlastník susediacich nehnuteľností (aj rod. domu súp. č. XX) k povoľovanej prestavbe resp. nadstavbe rodinného domu pribratej účastníčky konania bol účastníkom stavebného konania. Právny predchodca žalobkyne písomným podaním zo dňa 21.09.2012 uplatnil námietku vo vzťahu k predmetnému spojenému územnému a stavebnému konaniu, v ktorej uviedol, že s navrhovaným riešením súhlasí, až na nadstavbu hospodárskej miestnosti, ktorá zatieni priestor dvora a obytných miestností. So stavebníkom sa osobne dohodli, že nadstavba v tejto časti sa bude realizovať rovnobežne so stavajúcim krovom, čím sa zabráni predmetnému tieneniu. Podotkol, že na jeho rodinnom dome je vzdialenosť medzi domami 4,5 metra a sú tam situované obytné miestnosti s oknami.

Z obsahu správneho spisu bolo ďalej zistené, že stavebný úrad nariadil dňa 10.10.2012 v predmetnej veci ústne konanie spojené s miestnym zisťovaním na deň 18.10.2012 o 09:00 hod., pričom z predmetného ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním, bol spísaný aj záznam zo stavebného konania, na ktorom bol prítomný aj právny predchodca žalobkyne - Q. D.. Uviedol, že trvá na pripomienkach, ktoré vzniesol dňa 21.09.2012.

Následne zo strany stavebného úradu bolo vydané stavebné povolenie zo dňa 22.10.2012 pod č. 2012/481-2663 vo vzťahu k prestavbe a nadstavbe rodinného domu so súpisným číslom XX na pozemku parcela č. 61 kat. úz. P. A.. Pre uskutočnenie a umiestnenie stavby sa určili záväzné podmienky špecifikované vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Vo výrokovej časti rozhodnutia bolo rozhodnuté aj o námietkach účastníka konania D. Q., ktoré námietky boli zamietnuté. Tieto boli odôvodnené skutočnosťou, že stavebníčka predložila diagramy zatienenia a to dňa 10.10.2012, ktoré boli vypracované Ing. R. S., podľa ktorých doba preslnenia vyhovuje STN 73 4301. Takisto bol predložený aj projekt požiarneho zabezpečenia stavby spracovaný špecialistom požiarnej ochrany O. W.. Odstupy od objektu medzi objektmi spĺňajú STN 920201-4.

Proti predmetnému rozhodnutiu podal odvolanie účastník stavebného konania Q. D., ktorý namietal, že stavebný úrad nesmie vydať povolenie na stavbu, ktorá je v rozpore s vyhláškou, resp. s vyhlášky č. . Skutočná vzdialenosť v predmetnom prípade je len 3,6 metra, na jeho rodinnom domčeku je osadených 9 okien, na stavebníkovom 2 okná. Okno na izbe stavebníka bolo osadené dodatočne bez súhlasu jeho matky, ktorá bola vtedy vlastníčkou. Naviac v časti projektovanej nadstavby jestvujúca prístavba bola zrealizovaná bez stavebného povolenia.

O odvolaní rozhodol žalovaný správny orgán tak, že prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil podľa Správneho poriadku. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že nezistil dôvody na zrušenie rozhodnutia. Poukázal na ust. až 5 vyhlášky č. , pričom ust. citovanej vyhlášky uvádza konkrétne vzdialenosti medzi rodinnými domami a to z hľadiska odstupov medzi nimi a i z hľadiska odstupov od spoločných hraníc pozemkov. Podľa , ak rodinné domy medzi sebou vytvárajú voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 metrov. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc nesmie byť menšia ako 2 metre. V stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi jednotlivými rodinnými domami znížiť až na 4 metre, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností, pričom v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialenosti 2 metre od spoločných hraníc pozemkov. S poukázaním na odsek 5 vyhlášky odvolací orgán konštatoval, že vzdialenosti medzi rodinnými domami nie sú striktne dané len podľa odseku 3 a 4, pretože ust. vyhlášky pripúšťa aj iné riešenie ako vzdialenosti určené v a , ak vzdialenosti nie je možné dodržať. Jedná sa o výnimočné prípady, ktoré vyžadujú osobitný prístup na splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti podľa odseku 1 a je v tomto prípade nutné preukázať na podklade meraní a výpočtov. Najčastejšie ide o umiestňovanie stavby v podmienkach s obmedzeniami vyplývajúcimi z danosti stavebného pozemku, napr. v stavebných medzerách existujúcej zástavby alebo pri zmenách stavieb - prístavby, nadstavby jestvujúcich stavieb, na dlhých úzkych pozemkoch s dvorovou dispozíciou existujúcej zástavby, čo bol aj daný prípad, alebo pri samostatne stojacich rodinných domov, keď existujúca stavba na susednom pozemku svojimi vlastnosťami, rozmerovými parametrami, dispozičným riešením, orientáciou okien z obytných miestností v protiľahlej stene existujúceho domu a podobne vytvára nerovnocenné podmienky pre umiestnenie stavby na susednom pozemku. V takýchto prípadoch vyhláška v odseku 5 pripúšťa aj odlišné riešenia ako v odseku 3 a 4 s podmienkou individuálneho komplexného hodnotenia, vrátane potrebných výpočtov a meraní. Môže ísť pritom najmä o posúdenie osvetlenia a preslnenia obytných priestorov, posúdenia z hľadiska požiarnej bezpečnosti a podobne. Predmetom posúdenia bola zmena dokončenej stavby podľa a Stavebného zákona a to nadstavba a stavebné úpravy jestvujúceho rodinného domu. Pretože odstupové vzdialenosti medzi rodinnými domami od spoločných hraníc pozemkov sú dané, je nutné uplatniť postup podľa vyhlášky. V súlade so zásadou materiálnej pravdy, kedy sa musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, bol stavebný úrad povinný zabezpečiť také podklady, na ktorých by mohol vyhodnotiť, že sú splnené požiadavky vyhlášky. Takýmito dokladmi vzhľadom na druh a situovanie posudzovanej stavby sú doklady, ktorými sa preukáže splnenie požiadaviek požiarnej bezpečnosti a požiadaviek na denné osvetlenie a preslnenie bytu v susednom dome, ktorý od riešenej stavby vzdialenej menej ako vyžaduje vyhlášky č. v ust. . Stavebníčka v rámci konania predložila projekt protipožiarneho zabezpečenia stavby vypracovaný špecialistom požiarnej ochrany, podľa ktorého odstupy medzi stavbami spĺňajú požiadavky STN 920201 - Požiarna bezpečnosť stavieb, časť 4 - odstupové vzdialenosti. Na posúdenie preslnenia obytných miestností na protiľahlej fasáde susedného rodinného domu na pozemku parcela č. 60/1 stavebníčka predložila diagramy zatienenia obytných miestností, ktorých preslnenie môže byť ovplyvnené navrhovanou zmenou stavby na pozemku parcela č. 61/1. Z diagramov zatienenia vyplýva, že preslnenie týchto obytných miestností vyhovuje požiadavkách čl. 4.2.1.2 písm. d) STN 73 4301 - Budovy na bývanie, pretože sú preslnené viac ako požadovaných 1,5 hodiny denne a dokonca viac ako 3 hodiny denne, pričom táto požiadavka sa vzťahuje len na jednu obytnú miestnosť bytu, ak tento byť má dve a viac obytných miestností. Navrhovaná zmena rodinného domu nie je v rozpore s ustanoveniami vykonávacej vyhlášky k stavebnému zákonu najmä s vyhlášky č. .

Podľa názoru súdu správne orgány oboch stupňov v konaní postupovali v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si zadovážili dostatok podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, riadne zistili skutočný stav veci, zo skutkových okolností vyvodili správny právny záver, ktorý v odôvodnení rozhodnutia náležitým spôsobom odôvodnili.

Senát Krajského súdu v Žiline poukazuje najmä na to, že v stavebnom konaní sa uplatňuje (či už v rámci územného, resp. stavebného konania) tzv. koncentračná zásada - , , resp. , Stavebného zákona - . Podstatou koncentračnej zásady v stavebnom konaní je, že po termíne určenom stavebným úradom sa na pripomienky a námietky účastníkov konania neprihliada a stanoviská dotknutých orgánov, ktoré sa nevyjadrili, sa považujú za kladné. Stavebný úrad však musí zainteresované subjekty na túto skutočnosť písomne upozorniť a jednoznačne určiť lehotu na uplatnenie ich pripomienok a námietok.

Účelom zásady koncentrácie konania v stavebnom konaní je stanovenie určitých limitov stavebného konania a jej cieľom je zamedziť neustálemu generovaniu nových námietok, ktoré by v konečnom dôsledku bránili akejkoľvek stavebnej činnosti (rozhodnutia NS SR pod č.k. zo dňa 28.2.2013, č.k. zo dňa 29.2.2012).

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že právny predchodca žalobkyne D. Q. uplatnil námietku zatienenia priestoru dvora, resp. obytných miestností vo vzťahu k prestavbe a nadstavbe rodinného domu stavebníčky, túto uplatnil riadne a včas v zákonom stanovenej lehote resp. uvedenej v oznámení o začatí konania. Touto námietkou sa aj následne správne orgány, a to prvostupňový, tak aj druhostupňový správny orgán zaoberali a túto podľa názoru súdu vyhodnotili správne, keď túto zamietli. Taktiež uplatnil námietku nedostatku odstupových vzdialeností medzi stavbami teraz už žalobkyne a povoľovanej prestavby, nadstavby rodinného domu pribratej účastníčky konania, že tieto sú v rozpore s vyhl. č. .

Nebolo preukázané z obsahu administratívneho spisu, že by námietka žalobcu, ktorá bola uplatnená v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu - proti stavebnému povoleniu - prestavby a nadstavby rodinného domu stavebníčky - pribratej účastníčky konania a takisto námietka, ktorá je uplatnená v samotnej žalobe vo vzťahu k nelegálnosti pôvodnej prístavby (tzv. hospodárskej budove) rodinného domu pribratej účastníčky konania, že by táto námietka bola uplatňovaná v rámci lehoty uvedenej v zmysle oznámenia o začatí stavebného konania a o zlúčení územného a stavebného konania zo dňa 17.09.2012, resp. najneskoršie na ústnom pojednávaní zo dňa 18.10.2012. Z týchto dôvodov preto podľa názoru súdu, keďže táto nebola uplatnená v zákonom stanovenej lehote na podanie námietok (§ 61 ods. 1 a 3 Stavebného zákona) nebolo potrebné sa touto námietkou ako takou zaoberať, ani zo strany druhostupňového - žalovaného správneho orgánu, keďže právny predchodca žalobkyne bol riadnym spôsobom poučený, že na neskôr uplatnené námietky a pripomienky už nie je možné prihliadnuť. Preto z tohto dôvodu označil znakom irelevantnosti túto žalobnú námietku aj správny súd. Z tohto dôvodu a v tejto súvislosti súd tiež vyhodnotil ako bezdôvodnú aj námietku žalobkyne čo do postupu stavebného úradu podľa ust. § 88 ods. 1 pís. b) resp. § 88a Stavebného zákona t.j. nariadenia odstránenia tejto pôvodnej prístavby rodinného domu pribratej účastníčky konania resp. začatia dodatočného stavebného konania vo vzťahu k tejto pôvodnej prístavbe (hospodárskej budove) rodinného domu pribratej účastníčky konania.

Taktiež vyhodnotil súd ako nedôvodnú aj námietku žalobkyne, ktorá smerovala, čo do obmedzenia jej vlastníckeho práva vo vzťahu k susediacej nehnuteľnosti - k susediacej prestavbe, resp. nadstavbe rodinného domu pribratej účastníčky konania - stavebníčky s tým, že povolená stavba negatívne ovplyvní kvalitu jej bývania a diagram zatienenia nezohľadňuje vplyv navrhovanej prestavby, nadstavby na jej rodinný dom. Nesporné v danej veci bolo, že odstupové vzdialenosti medzi rodinnými domami žalobkyne a pribratej účastníčky konania už boli dané ich existenciou, z tohto dôvodu bolo potrebné postupovať podľa vyhl. č. V administratívnom spise žalovaného správneho orgánu sa nachádzajú tzv. diagramy zatienenia vypracované k prístavbe resp. prestavbe, nadstavbe rodinného domu č XX na pozemku parcela č. 61/1 kat. úz. P. A. vo vzťahu k rodinnému domu žalobkyne, ktorý sa nachádza na parcele č. 60/1 P. A. od Ing. R. S. autorizovaného stavebného inžiniera s dňom vydania 4.10.2012 pod č. 120327, ktoré boli vypracované v súvislosti s požiadavkou , resp. vyhlášky č. . To znamená posúdenie vplyvu stavby, resp. prestavby a nadstavby rodinného domu stavebníčky na rodinný dom žalobkyne z hľadiska presvetlenia obytných miestností vykonal autorizovaný stavebný inžinier, ktorý vypracoval predmetné svetelné diagramy, z ktorých zo záveru je možné konštatovať, že navrhovaná prestavba, nadstavba predmetného rodinného domu vyhovuje STN 73 4301, pričom čas preslnenia obytnej miestnosti podľa STN 73 4301 je najmenej 1,5 hodiny a dokonca viac ako 3 hodiny, pričom táto požiadavka sa vzťahuje len na 1 obytnú miestnosť bytu, ak tento byt má dve alebo dve a viac obytných miestností. Predmetné diagramy predložila v rámci stavebného konania vzhľadom na námietku právneho predchodcu žalobkyne pribratá účastníčka konania.

Bolo preukázané, že s týmto diagramom zatienenia mal možnosť právny predchodca žalobkyne sa oboznámiť v rámci stavebného konania, keď v oznámení o začatí konania zo dňa 17.09.2012 pod č. 2012/481-2663 resp. aj v oznámení o nariadení ústneho konania zo dňa 10.10.2012 bol o možnosti nahliadnuť do podkladov ku stavebnému konaniu aj poučený. Zo záznamu z ústneho konania zo dňa 18.10.2012 je dokonca zrejmé, že právny predchodca žalobkyne bol s diagramom zatienenia oboznámený stavebným úradom. Je nepochybné, že právny predchodca žalobkyne v rámci stavebného konania - najmä teda v podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu nemal k predmetným diagramom zatienenia žiadne námietky, pripomienky. Odvolacie námietky právneho predchodcu žalobkyne smerovali k odstupovým vzdialenostiam rodinného domu teraz už žalobkyne a pribratej účastníčky konania vo vzťahu k prestavbe resp. nadstavbe a nelegálnosti pôvodnej prístavby stavebníčky.

Podľa názoru súdu, pokiaľ teda žalobkyňa (resp. jej právny predchodca) ako vlastníčka susediacej nehnuteľnosti oproti povoľovanej prestavbe, nadstavbe rodinného domu pribratej účastníčky konania, tvrdí, že budúca stavba negatívne zasiahne do jej pohody bývania, spočíva na nej podľa názoru súdu povinnosť preukázať okolnosti vyplývajúce z objektívne preukázateľných skutočností, ktoré by jej tvrdenie preukazovali (rozsudok NS SR č.k. zo dňa 23.11.2011). Z diagramu zatienenia nevyplýva, že by predmetná stavba negatívne ovplyvnila rodinný dom žalobkyne a žalobkyňa (jej právny predchodca) nepredložila a ani nenavrhla vykonať v rámci správneho (stavebného konania) taký dôkaz, z ktorého by jej tvrdené skutočnosti vyplývali (napr. znalecký posudok). Namietanie diagramov zatienenia vyplýva až z predloženej žaloby. Súd poukazuje na to, že STN 73 4301 označená ako Budovy na bývanie obsahuje aj termíny a definície pod bodom č. 2 strany 6. Pod bodom 4.2 sú uvedené hygienické požiadavky, environmentálne požiadavky na vnútorné prostredie a fyzikálno-technické požiadavky na budovy a ich stavebné konštrukcie. Pod bodom 4.2.1 je špecifikované preslnenie a osvetlenie obytných miestností, pričom je zrejmé z predložených diagramov zatienenia, že čas preslnenia rodinného domu žalobkyne vo vzťahu k prestavbe, nadstavbe rodinného domu pribratej účastníčky konania vyhovuje požiadavkám STN 734301. Taktiež poukazovanie žalobkyne na použitie v danej veci k otázke pohody bývania (tienenia susednej prestavby, preslnenia jej rodinného domu) aj iných uvádzaných STN v žalobe je bezpredmetné, nakoľko právny predchodca žalobkyne tieto skutočnosti nenamietal tak ako už bolo vyššie uvedené v priebehu stavebného konania. Znalecké dokazovanie na posúdenie tejto skutočnosti navrhla žalobkyňa až v podanej žalobe.

Z tohto dôvodu bola žaloba žalobkyne ako nedôvodná pri aplikácii ust. zamietnutá.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa . Žalobkyňa nebola úspešnou účastníčkou konania, preto jej náhrada trov konania neprináleží.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.

Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. .